Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-61-2025.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/61/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu Mesto Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209, so sídlom v A. B. C., D. XXX/X, v mene ktorého koná správca majetku DUMAT - mestská príspevková organizácia, IČO: 36 293 962, so sídlom v A. B. C., E. F. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Murgašova ul.č. 919/47 proti žalovanej G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. A. B. C., v konaní o zaplatenie 4.909,13 € takto
r o z h o d o l:
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.909,13 €, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.6.2025 domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.909,13 €. V žalobe uviedol, že žalobca DUMAT mestská príspevková organizácia, IČO: 36293962 so sídlom v A. B. C., D. XXX/XX bol zriadený uznesením Mestského zastupiteľstva Dubnica nad Váhom zo dňa 18.12.1996 číslo 95/1996, a to ku dňu 1.1.1997. Na základe Zmluvy o zverení majetku do správy č. 379/2008/ RSM mu bol do správy zverený nehnuteľný a hnuteľný majetok Mesta Dubnica nad Váhom, t.j. aj obytný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 2248/70, k. ú. A. B. C., vedený na Liste vlastníctva číslo XXXX Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom. Zverenie majetku do správy schválilo MsZ Dubnica nad Váhom dňa 24.01.2008 uznesením číslo 1/2008. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 01.12.2016 Zmluvu o nájme bytu číslo 11/Nz/2016, ktorou žalovanej prenechal do užívania byt číslo XX v bytovom dome J. K. XXX/XX B. L. M. C. A. B. C.. Byt pozostáva z izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC s celkovou rozlohou 28,32 m2. Výška nájomného bola stanovená v zmysle Článku IV. odsek 1 Zmluvy o nájme na sumu 39,20 Eur. Ďalej sa žalovaná zaviazala platiť v zmysle Článku IV. odsek 2 Zmluvy o nájme úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu prenajímateľom v mesačných zálohových platbách, spolu s nájomným. Podľa Článku V. bol nájom dohodnutý na dobu určitú, neskôr sa dodatkami č. 1 až 13 k nájomnej zmluve predlžoval. Posledné predĺženie nájmu bolo do 30.06.2018. Nakoľko žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, žalobca jej nájom už nepredĺžil. Žalovaná však naďalej byt neoprávnene obývala a užívala, a to až do roku 2021, bez akýchkoľvek úhrad žalobcovi. Za uvedené obdobie 2019-2021 jej vznikol súhrnne dlh vo výške 4909,13 Eur.
2. Žalovaná sa vo veci písomne nevyjadrila napriek doručenej žalobe.
3. Súd dňa 12.1.2026 vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov (predvolanie bolo doručené, žiadosť o odročenie podaná nebola), pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zriaďovacou listinou DUMAT mestskej príspevkovej organizácie zo dňa 1.12.2009, zmluvou o zverení majetku do správy č. 379/2008/RIM, uzavretou medzi Mestom Dubnica nad Váhom a DUMAT mestskou príspevkovou organizáciou dňa 30.3.2008, výpisom uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Dubnica nad Váhom, konaného dňa 27.6.2006, č. 48/2006, zmluvou o nájme bytu č. 11/Nz/2016 zo dňa 1.12.2016, dodatkami č. 1-10/2017 a č. 11-13/2018 k tejto zmluve (č.l. 8-16), potvrdením o predpísaných a uhradených zálohách z č.l. 24 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. DUMAT – mestská príspevková organizácia bola zriadená uznesením Mestského zastupiteľstva Dubnica nad Váhom zo dňa 18.12.1996 číslo 95/1996, a to ku dňu 1.1.1997. Na základe Zmluvy o zverení majetku do správy č. 379/2008/RSM jej bol do správy zverený nehnuteľný a hnuteľný majetok Mesta Dubnica nad Váhom, o.i. aj obytný dom so súp.č. XXX, postavený na pozemku parc. reg. „C“, č. 2248/70, vedený na LV č. XXXX pre k.ú. A. B. C.. Zverenie majetku do správy schválilo Mestské zastupiteľstvo Dubnica nad Váhom dňa 24.1.2008 uznesením číslo 1/2008. Dňa 1.12.2016 bola medzi DUMAT – mestská príspevková organizácia ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom uzavretá Zmluva o nájme bytu č. 11/Nz/2016, ktorou žalovanej bol prenechaný do užívania byt číslo XX v bytovom dome J. K. XXX/XX B. L. M. C. A. B. C.. Byt pozostáva z izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC s celkovou rozlohou 28,32 m2. Výška nájomného bola stanovená v zmysle Článku IV. odsek 1 Zmluvy o nájme na sumu 39,20 €. Ďalej sa žalovaná zaviazala platiť v zmysle Článku IV. odsek 2 Zmluvy o nájme úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu prenajímateľom v mesačných zálohových platbách, spolu s nájomným. Podľa Článku V. bol nájom dohodnutý na dobu určitú, a to do 31.1.2017. Následne bola dodatkom č. 1/2017 predĺžená doba nájmu do 28.2.2017, dodatkom č. 2/2017 do 31.3.2017, dodatkom č. 3/2017 do 30.4.2017, dodatkom č. 4/2017 do 31.5.2017, dodatkom č. 5/2017 do 30.6.2017, dodatkom č. 6/2017 do 31.7.2017, dodatkom č. 7/2017 do 31.8.2017, dodatkom č. 8/2017 do 30.9.2017, dodatkom č. 9/2017 do 31.10.2017, dodatkom č. 10/2017 do 31.12.2017, dodatkom č. 1/2018 do 31.1.2018, dodatkom č. 12/2018 do 31.3.2018, dodatkom č. 13/2018 do 30.6.2018. Nájom po tejto dobe nebol zo strany prenajímateľa predĺžený. Za obdobie rokov 2019-2021 jej v zmysle predloženého vyúčtovania (č.l. 24) vznikol dlh na nájomnom vo výške 4.909,13 € ( za rok 2019 vo výške 2.489,65 €, za rok 2020 vo výške 2.289,19 € a za rok 2021 vo výške 130,29 €).
5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len "správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.
6. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť 19) tiež v súlade so štatútom mesta.
7. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.
8. Podľa č. II ods. 1 VZN č. 1/2009 Zásady prideľovania mestských nájomných bytov vlastníkom mestských nájomných bytov je mesto Dubnica nad Váhom.
9. Podľa č. II ods. 2 VZN č. 1/2009 Zásady prideľovania mestských nájomných bytov Správcom mestských nájomných bytov ďalej len správca bytov, resp. prenajímateľom je právnická osoba, ktorej na základe Zásad o hospodárení s majetkom mesta boli mestské byty zverené do správy.
10. Podľa č. II ods. 3 VZN č. 1/2009 Zásady prideľovania mestských nájomných bytov správa bytov je činnosť súvisiaca so zabezpečením využitia mestských nájomných bytov najmä: a) príjem a evidencia žiadostí
b) uzatváranie, rušenie a zánik nájomných zmlúv c) zabezpečenie služieb súvisiacich s nájmom bytov d) údržba a opravy v rozsahu, ktoré ustanovuje príslušný predpis e) účtovanie, evidencia, vyberanie, vymáhanie poplatkov, platieb a služieb súvisiacich s nájmom bytov, zhotovovanie koncoročného vyúčtovania podľa ustanovení príslušných predpisov f) ďalšie činnosti podľa pokynov vlastníka.
11. Podľa čl. XVI ods. 4 VZN č. 1/2009 Zásady prideľovania mestských nájomných bytov správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom mesta. Správca vykonáva právne úkony pri správe majetku mesta v mene mesta. Správca koná v mene mesta pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku mesta, ktorý spravuje.
12. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
13. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
14. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
15. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
20. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Žalobca sa v konaní domáhala zaplatenia sumy vo výške 4.909,13 € titulom užívania predmetného bytu žalovanou aj po ukončení doby nájmu. Ako už súd vyššie uviedol nájom bytu bol dohodnutý do 30.6.2018. Žalovaná však užívala byt aj po 30.6.2018, napriek tomu, že dojednaná doba nájmu bytu už uplynula. Dlh za obdobie rokov 2019 až 2021 tak potom po právnej stránke predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovanej za toto obdobie vzniklo z toho dôvodu, že predmetný byt užívala a s ním spojené služby poberala aj po 30.6.2018 bez existujúceho nájomného vzťahu. Žalobca sa za toto obdobie domáhal zaplatenia sumy (vydania bezdôvodného obohatenia) rovnajúcej sa výške úhrad, ktoré by bol žalovaný povinný platiť, ak by mu nájom trval i po dni 30.6.2018.
jeho výšku preukazoval prehľadom dlžných súm z ročného vyúčtovania roku 2019,2020 a 2021. Pokiaľ teda uvedený byt a s ním spojené služby žalovaná užívala aj po uplynutí doby nájmu a za užívanie bytu a za požívanie služieb, ktoré jej s užívaním bytu boli poskytované, neplatila dohodnutú peňažnú sumu, žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Výška majetkovej ujmy, ktorá na strane žalobcu vznikla z dôvodu užívania bytu a služieb bez právneho dôvodu, zodpovedá sume, ktorú by bola žalovaná povinná za dobu užívania bytu platiť, pokiaľ by nájomný vzťah k bytu riadne trval aj v tomto období, vo výške dlžného regulovaného nájomného a platieb za skutočne spotrebované plnenia spojené s užívaním bytu, a to v zmysle priloženého vyúčtovania na č.l. 24 tak, ako to súd rozpísal v bode 4 tohto odôvodnenia. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaná tento dlh uhradila, súd žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel. Tieto nároky sa stali už splatnými a s ich úhradami je žalovaná už v omeškaní. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto podľa citovaného ustanovenia § 563 treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, čo žalobca v konaní ani netvrdil, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky tak nastala deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. v prejednávanom prípade je to deň 22.11.2025. súd preto zaviazal žalovanú na úhradu sumy 4.909,13 € tak, ako to žalobca požadoval.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).