Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-76-2025.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/76/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, v zastúpení: Advokátska kancelária D. D. s. r. o., E. E. F. C., G. XXXX/ X, H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: I. J. (neznámy vlastník), v zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej v katastrálnom území C., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E” č. XXXX - záhrada o výmere 133 m2 a vyporiadava ho tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 k celku, ktorý je povinný zaplatiť žalovanému titulom finančného vyrovnania sumu 1330 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou z 07.10.2025 sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E” č. XXXX - záhrada o výmere 133 m2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom v podiele 1/2 predmetnej nehnuteľnosti na LV č. XXXX v kat. úz. C., žalovaný je vlastníkom podielu v pomere 1/2 k celku.
2. Z údajov zapísaných na liste vlastníctva vyplýva, že správu nehnuteľností, resp. správu spoluvlastníckych podielov na predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vykonáva Slovenský pozemkový fond, ktorý je zároveň zákonným zástupcom žalovaného v zmysle § 34 ods. 14/ zák. č. 330/1991 Zb.
3. Hodnota pozemkov zapísaných na LV č. XXXX bola určená znaleckým posudkom č. 140/2025 znalca H. C. K., pričom z posudku vyplýva, že uvedený pozemok bol ocenený sumou 20,36 eur na 1 m2, ako výpočtu porovnateľnej hodnoty a sumou 6,41 eur na 1 m2, ako výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov. Takto bola ustálená hodnota metódou polohovej diferenciácie v sume 706,23 eur a hodnota metódou porovnávania v sume 1335,94 eur.
4. Žalobca požiadal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti sú užívané výlučne zo strany žalobcu spolu s rodinným domom súp. č. 92, kde má aj trvalý pobyt, pričom žalovaný nehnuteľnosti neužíva. Žalobca má záujem na usporiadanie spoluvlastníckych práv so žalovaným, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že reálna deľba nehnuteľnosti neprichádza do úvahy. Žalobca sa v konaní domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam tak, že prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca žalovanému vyplatí hodnotu nehnuteľnosti pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel, a to v sume 710 eur.
5. Žalovaný v konaní zastúpený správcom, Slovenským pozemkovým fondom vo svojom vyjadrení z 07.11.2025 uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva formou prikázania spoluvlastníckych podielov žalovaného do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Z hľadiska určenia výšky navrhovanej náhrady za spoluvlastnícky podiel, je žalobcom navrhovaná náhrada nie celkom primeraná s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o pozemky v intraviláne a sú vedené ako záhrada. Pokiaľ sa jedná o všeobecnú hodnotu pozemkov, ťažko možno akceptovať názor vyjadrený znalcom, pretože sa jedná o záhradu, pričom ceny stavebných pozemkov v tejto lokalite sa pohybujú na úrovni cca 30 eur/m2. Vzhľadom k polohe a veľkosti pozemku, ktorý je predmetom tohto konania požadoval vyplatiť za podiel žalovaného sumu na úrovni najmenej 25 eur/m2 na účet Slovenského pozemkového fondu. Takáto náhrada by bola primeraná. V súvislosti so sporom poukázal na skutočnosť, že výšku odplaty za ustupujúce podiely žalovaného nezisteného vlastníka v prospech žalobcu, prejednával tunajší súd v konaní sp. zn. 13C/48/2025, pričom sa jedná o susediace pozemky a bola stanovená náhrada v sume 328,13 eur za podiel žalovaného.
6. Na pojednávaní dňa 12.01.2026 žalobca uviedol, že by bol ochotný vyplatiť výšku náhrady v sume 20 eur/m2 tak, ako to bolo v predchádzajúcom konaní sp. zn. 13C/48/2025.
7. Zástupca žalovaných - SPF na pojednávaní uviedol, že má za to, že cena v znaleckom posudku nie je relatívne nie celkom objektívna vzhľadom na umiestnenie pozemkov, takže výšku náhrady za podiel žalovaného ponecháva na úvahe súdu.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ako aj oboznámením sa: žalobou, Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca H. C. K. z 09.09.2025, výpisom z LV č. XXXX, L. XX, L. XXXX, L. XXXX pre kat. úz. C., kópiu katastrálnej mapy, vyjadrením SPF zo 07.11.2025, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E” č. 3295 - záhrada o výmere 133 m2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom v podiele 1/2 predmetnej nehnuteľnosti na LV č. XXXX v kat. úz. C., žalovaný je vlastníkom podielu v pomere 1/2 k celku.
10. Zo znaleckého posudku znalca H. C. K. L. XXX/XXXX z 09.09.2025 bolo zistené, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti, parcely registra E č. XXXX- záhrada o výmere 133 m2 činí podľa jednej metódy 1353,94 eur, podľa porovnávacej metódy sa stavebné pozemky v obci predávajú za cca 30 eur/m2.
11. Podľa ust. § 34 ods. 14/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
12. Žalobca vo svojom podaní žalovaného označil len menom a priezviskom bez uvedenia konkrétnej adresy. Žalobca pri označení tejto osoby vychádzal presne a úplne zo znenia verejnej listiny - LV č. XXXX, vedenej orgánom katastra pre kat. úz. C.. Súd v tomto smere uvádza, že pokiaľ sú vlastníci nehnuteľností identifikovaní v listoch vlastníctva týmto spôsobom, t. j. len menom a priezviskom, príp. rodným priezviskom, alebo bez uvedenia trvalého pobytu, je potrebné považovať ich za nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Uvedenou právnou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky , ktorý vo svojom uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo 31/2018 zo dňa 15. 04. 2019 uviedol : „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho
významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180).“
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom uznesení ( bod 52.) rovnako uviedol: „Priblížená právna konštrukcia spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. slovenským pozemkovým fondom...“ ( k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 11/2016).
14. Zo samotného LV č. XXXX pre okres Nové Zámky, kat. úz. C. vyplýva, že k vlastníkovi 1 je pod por. č. 3 zapísaná správa ku všetkým nehnuteľnostiam pre Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava.
15. Podľa § 136 ods. 1/, 2/ Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
16. Podľa § 137 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
17. Podľa § 141 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
18. Podľa § 142 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
19. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody spoluvlastníkov (§ 141 OZ) a jednak na základe rozhodnutia súdu. Zákon dáva prednosť dohode ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sa rieši vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku (nie teda len k určitému podielu). Na jej základe vzniká nový vlastnícky vzťah či nové spoluvlastnícke vzťahy. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Preto môže svojím rozhodnutím napr. vec rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáhal toho, aby mu
bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva /R 4/1966). Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
20. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nie sú reálne deliteľné. Keďže žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov mal záujem o odkúpenie podielu druhého spoluvlastníka, súd pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva strán sporu druhým spôsobom vyporiadania, a to prikázaním veci do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. V tomto prípade sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá svojou povahou a svojím určením nie je spôsobilá na reálnu deľbu.
21. Ako už súd konštatoval, že v tomto prípade nie je možná reálna deľba nehnuteľností, teda pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva druhým spôsobom, a to prikázaním podielu spoluvlastníka, a to žalovaného do výlučného vlastníctva žalobcu. V prípade neznámych vlastníkov je účelné a vhodné takéto vyporiadanie rozdrobených pozemkov, pretože usporiadanie právnych vzťahov vedie k právnej istote, k prehľadnosti vlastníckych vzťahov a v konečnom dôsledku k usporiadaniu vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností. V tomto konkrétnom prípade bolo nesporne preukázané zo strany žalobcu, že u spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti sa jedná o neznámeho vlastníka, ktorý bol označený len menom a priezviskom bez uvedenia dátumu narodenia a adresy, ktorých v konaní zastupoval SPF, čo bolo výslovne aj uvedené na LV. Spoluvlastník nehnuteľnosť neužíva, neprejavuje o ňu záujem, ani sa o ňu žiadnym spôsobom nestará. Žalobca mal naliehavý právny záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z dôvodu, že sa jedná o priľahlý pozemok k jeho pozemku, ku ktorému si chce usporiadať vlastnícke právo. Zo strany zástupcu žalovaného neboli vznesené žiadne podstatné námietky voči podanej žalobe, zástupca žalovaného len žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na vyplatenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom podľa znaleckého posudku H. C. K. považoval stanovenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti za relatívne nie celkom objektívnu. Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň ho zaviazal vyplatiť spoluvlastníkovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu. Súd mal za to, že primeraná náhrada, určená ako hodnota spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka k nehnuteľnosti bola síce stanovená v znaleckom posudku, ale túto nepovažoval zástupca žalovaného za primeranú, jej výšku spochybnil, pretože mal za to, že predmetný pozemok, aj keď sa jedná o pozemok registra E-KN, sa nachádza v intraviláne. Navrhol, aby súd zaviazal žalobcu vyplatil žalovanému, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 25 eur za m2. S poukazom na toto tvrdenie zástupcu žalovaného, zástupca žalobcu uviedol, že žalobca je ochotný vyplatiť za podiel žalovaného sumu 1330 eur, t. j. 20 eur/m2, následne zástupca žalovaného uviedol, že ponecháva výšku náhrady na úvahe súdu. Z toho dôvodu súd s prihliadnutím na stav predmetných nehnuteľností, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca má záujem užívať pozemok, ako priľahlý pozemok k domu, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti žalobca užíva sám, pričom žalovaný neprejavil doposiaľ žiadny záujem na užívaní pozemkov a keďže je potrebné usporiadať vzťahy medzi spoluvlastníkmi, tak súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom považoval sumu 20 eur za m2 za primeranú náhradu za podiel žalovaného spoluvlastníka.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, rozhodnutie súdu záviselo od úvahy súdu, preto pri tomto predmete konania, nemala žiadna zo strán procesný úspech, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.