Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66Ca/14/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa: DELTA Group SK s.r.o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 614 815, právne zast. Hriadel - Heger & Partners s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, 811 04 Bratislava, IČO: 51 643 359, proti odporcovi: DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., so sídlom Štúrova 22, 949 01 Nitra, IČO: 35 920 475, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2025 (ďalej len „Návrh“) domáhal voči žalovanému vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi, že:

I. „Súd odporcovi ukladá, aby navrhovateľovi poskytol informácie o realizačnej projektovej dokumentácií, ktorú používal a používa v súvislosti so stavbou: Retail park Podunajská Brána, Bratislava - Podunajské Biskupice a to v rozsahu informácií o jej zhotoviteľovi, pôvode, spôsobe a rozsahu jej použitia a to v lehote 7 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

II. Súd ukladá, aby sa zdržal akéhokoľvek ďalšieho používania realizačnej projektovej dokumentácie navrhovateľa pre stavbu: Retail park Podunajská Brána, Bratislava - Podunajské Biskupice v rozsahu: a) statické posúdenie a PD pre stupeň dokumentu pre stavebné povolenie s výkazom výmer pre SO001, , b) vzduchotechnika (vzduchotechnika + klimatizácia) pre objekt SO01, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením, c) ZTI (vodovod a kanalizácia) pre objekty SO06 Prekládka vody, SO07 Prípojka vody a areálové rozvody vody, SO09 Dažďová kanalizácia, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS), d) ZTI (vodovod a kanalizácia) pre objekty SO 01, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS), e) Elektro silnoprúd a slaboprúd (EPS,HSP, SLP, SP) pre objekty SO 01 a SO 02 stupeň zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS), f) Svetlotechnický posudok pre objekt SO 02 a SO 01, v podrobnosti dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS), g) Vzduchotechnika (vzduchotechnika + klimatizácia) pre objekt SO 02, podrobne Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a Realizačný projekt (DRS) a to v lehote 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

III. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100%.“

2. Navrhovateľ v Návrhu uviedol, že medzi ním v právnom postavení zhotoviteľa, a odporcom, v právnom postavení objednávateľa, došlo k uzatvoreniu Zmluvy na projekčné práce zo dňa 21.02.2025 (ďalej aj ako „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo v zmysle čl. II Zmluvy dodanie projekčných prác (realizačný projekt stavby a projekt skutočného vyhotovenia stavby) v stupni realizačná projektová dokumentácia pre stavbu: Retail park Podunajská Brána, Bratislava - Podunajské Biskupice (ďalej ako „Projekt“), a to vrátane ich hmotného výsledku v podobe projektovej dokumentácie v papierovej forme, aj elektronickej forme vo formáte .dwg a pdf.. Súčasťou projekčných prác boli aj časti vypracované subdodávateľským spôsobom zo strany spoločností: a) ConIS, s. r. o., Jurská 13770/25, 831 02 Bratislava, IČO: 52 004 414 (ďalej ako „spoločnosť ConIS, s. r. o.“), ktorá na základe Objednávky č. 2525-00504-250348, zo dňa 28.03.2025 vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: statické posúdenie a PD pre stupeň dokumentu pre stavebné povolenie s výkazom výmer pre SO001, . b) SBE, s. r. o., Na križovatkách 37, 21 04 Bratislava, IČO: 36 803 243 (ďalej ako „spoločnosť SBE, s. r. o.“), ktorá na základe Objednávky č. 2525-00517-25032, zo dňa 28.03.2025 vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: vzduchotechnika (vzduchotechnika + klimatizácia) pre objekt SO01, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením. c) BDL consult, s.r.o, Pestovateľská 2, 821 04 Bratislava, IČO: 45906122 (ďalej ako „spoločnosť BDL consult, s. r. o.“), ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: ZTI (vodovod a kanalizácia) pre objekty SO06 Prekládka vody, SO07 Prípojka vody a areálové rozvody vody, SO09 Dažďová kanalizácia, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS). d) SANITARY, s.r.o, Lazy 181/47, 922 41 Drahovce, IČO: 47 617 551 (ďalej ako „spoločnosť SANITARY, s. r. o.“), ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: ZTI (vodovod a kanalizácia) pre objekty SO 01, v podrobnosti Zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS). e) IJK projekt s.r.o., Javorová Alej 4247/27, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 52 802 451 (ďalej ako „spoločnosť IJK projekt s.r.o.“), ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu na Projekt v rozsahu: Elektro silnoprúd a slaboprúd (EPS,HSP, SLP, SP) pre objekty SO 01 a SO 02 stupeň zmena stavby pred dokončením (ZSPD) a dokumentácia pre realizáciu stavby (DRS). 3. Jednotlivé časti Projektovej dokumentácie uvedené v bode 1. písm. a) až g) tohto návrhu pritom predstavujú autorské diela podľa ust. Autorský zákon (ďalej ako „“), keďže vo všeobecnosti možno i projektovú dokumentáciu v zmysle ustálených odborných záverov považovať za architektonické dielo, ktorým sa rozumie najvšeobecnejšie vyjadrenie tvorivej architektonickej myšlienky autora, a to aj riešenia stavby. Spoločnosti uvedené v bode 1. písm. a) až g) tohto návrhu k používaniu k nim prislúchajúcim autorským majetkovým právam súčasne udelili navrhovateľovi v zmysle ., bod 3.1. Všeobecných obchodných podmienok verzia 3/2018, účinné od 01.07.2018 (ďalej ako „VOP navrhovateľa“), tvoriacich neoddeliteľnú súčasť jednotlivých objednávok, výhradnú licenciu, umožňujúcu aj udelenie sublicencie. Okrem uvedeného tiež platí, že Projektovú dokumentáciu možno aj ako celok tvorený jednotlivými časťami podľa bodov 1. písm. a) až g) tohto návrhu považovať za spoločné dielo podľa ust. a nasl. , teda dielo vytvorené viacerými autormi (subdodávateľmi) na podnet a pod vedením osoby, ktorá usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia tohto diela (tzn. navrhovateľa). V takomto prípade sa súčasne podporne uplatní režim zamestnaneckého diela podľa ust. , podľa ktorého majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ (tzn. navrhovateľ), ak nie je dohodnuté inak (čo vzhľadom na obsah VOP navrhovateľa nebolo). 4. Samotná Zmluva pritom vo svojom čl. V. bod 5.2. obsahovala úpravu udelenia licencie v prípade vzniku autorského diela. V zmysle tohto ustanovenia, ak by činnosťou navrhovateľa (a to aj prostredníctvom subdodávateľov) podľa Zmluvy vzniklo autorské dielo, stáva sa odporca okamihom vzniku jeho užívateľom, tzn. držiteľom výhradnej, časovo neobmedzenej, licencie. Nakoľko autorské diela vznikli a navrhovateľ disponoval (a stále disponuje) výhradnými licenciami na ich používanie, došlo súčasne na základe Zmluvy k dočasnému prevedeniu licencií k nim na odporcu (udeleniu sublicencií). Mailom zo dňa 14.05.2025 odporca poukázal na to, že na Projekte údajne hrozí vznik obrovského oneskorenia a súčasne uviedol, že navrhovateľovi odníma objekt SO01, z rozsahu spracovania. Rovnako navrhovateľa vyzval, aby mu tento odovzdal najaktuálnejšie verzie architektúry a 3D modelu vo všetkých formátoch a ukončenú statiku - pilóty, prefa a statický model vo všetkých formátoch. Podaním zo dňa 22.05.2025, titulovaným ako Výzva na splnenie povinností, stanovenie primeranej lehoty, vyhlásenie o odstúpení

od zmluvy v prípade nesplnenia povinnosti v stanovej primeranej lehote (ďalej ako „výzva odporcu“) odporca upozornil navrhovateľa na údajné porušenie povinností zo Zmluvy, pričom na ich odstránenie mu uložil lehotu, ktorej márnym uplynutím malo dôjsť z jeho strany k odstúpeniu od Zmluvy.

5. I keď navrhovateľ s tvrdením o porušení jeho zmluvných povinnosti nesúhlasil, prostredníctvom podania zo dňa 02.06.2025, titulovaným ako Zmluva na projekčné práce - odstúpenie od Zmluvy (ďalej ako „odstúpenie od Zmluvy“), sám od Zmluvy odstúpil pre hrubé porušovanie jej ustanovení zo strany odporcu. Odporca síce toto odstúpenie od Zmluvy rozporoval a trval na tom, že k odstúpeniu došlo z jeho strany, avšak napriek tomu zánik Zmluvy prostredníctvom odstúpenia možno považovať za nespornú skutočnosť a pre účely tohto konania nie je podstatné či na základe odstúpenia odporcu alebo navrhovateľa. Poukazujeme na to, že odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku (ex tunc). Právnym následkom odstúpenia od Zmluvy (bez ohľadu na to, ktorá strana ho vykonala) pritom v zmysle ust. bol aj vznik bezdôvodného obohatenia, spojeného s povinnosťou vydať si všetko, čo bolo prostredníctvom neho nadobudnuté, resp. v prípade, ak to nie je možné, s povinnosťou poskytnúť peňažnú náhradu. Vzhľadom na uvedené bol odporca podaním zo dňa 15.06.2025, titulovaným ako Zmluva na projekčné práce - vyúčtovanie bezdôvodného obohatenia (ďalej ako „vyúčtovanie BO“) vyzvaný na úhradu vzniknutého bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 169.819,64,- Eur, keďže prijal plnenie spočívajúce v Projektovej dokumentácií, použil ju na povolenie a realizáciu stavebného diela, a používa ju aj naďalej.

6. Právnym následkom odstúpenia od Zmluvy bol taktiež aj zánik licencie odporcu na používanie majetkových autorských práv k Projektovej dokumentácií. V dôsledku toho bolo odporcovi už v odstúpení od Zmluvy oznámené, že mu navrhovateľ nedáva súhlas s nakladaním s dielom (tzn. s Projektovou dokumentáciou) do doby, kým bude zo strany odporcu uhradená peňažná náhrada uplatnená prostredníctvom vyúčtovania BO za vykonanie príslušných, už odovzdaných častí diela. Súčasne bol odporca vyzvaný, aby sa zdržal ďalšieho nakladania s ním, keďže už k nemu nemal akúkoľvek licenciu alebo iné právo, ktoré by ho k tomu oprávňovalo. Zo strany odporcu však do dnešného dňa nedošlo k úhrade bezdôvodného obohatenia, no súčasne ani k vráteniu odovzdaných častí Projektovej dokumentácie. V tejto súvislosti znovu uvádzame, že i keď navrhovateľ vyhotovil Projektovú dokumentáciu prostredníctvom subdodávateľov, disponoval z ich strany výhradnou licenciou na jej používanie. Jednotliví subdodávatelia pritom neudelili žiadnej inej osobe ako navrhovateľ licenciu a ani inú formu oprávnenia, ktorým by iným subjektom ako je navrhovateľ, umožňovali akékoľvek nakladanie s autorským dielom, čo vyplýva z predložených písomných vyhlásení.

7. Odporca teda v súčasnej dobe, namiesto splnenia jeho zmluvných a zákonných povinností na vydanie bezdôvodného obohatenia, neoprávnene používa odovzdanú časť Projektovej dokumentácie a to prostredníctvom inej projekčnej kancelárie, ktorá prevzala práce na Projekte. Odporca tak prostredníctvom tohto subjektu používa Projektovú dokumentáciu pri ďalšej realizácií Projektu, napriek tomu, že majetkové autorské práva k nej vykonáva výhradne navrhovateľ. Navrhovateľ v tejto súvislosti dodáva, že sa už pred ukončením Zmluvy dozvedel, že odporca sa bez informovania navrhovateľa spojil s jeho subdodávateľmi a snažil sa ho tak pri vypracovaní predmetu Zmluvy obísť. Túto činnosť vykonával napríklad prostredníctvom spoločnosti JAAR s.r.o., so sídlom: Čajakova 18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 05, IČO: 45 246 726 (ďalej ako „spoločnosť JAAR s.r.o.“) a pokračoval v nej aj po odstúpení od Zmluvy. Konateľ tejto spoločnosti, p. X., totiž kontaktoval spoločnosť ConIS, s. r. o., ktorú žiadal o spoluprácu priamo s odporcom a o poskytnutie nimi vypracovanej časti Projektovej dokumentácie v časti statika podľa bodu 1. písm. a) tohto návrhu. Rovnako poukazujeme na to, že jednotlivé časti Projektovej dokumentácie, minimálne v časti statiky podľa bodu 1. písm. a) tohto návrhu, boli neoprávnene použité aj ako podklad pre účasť vo verejnom obstarávaní v súvislosti s ďalšou realizáciou Projektu po ukončení Zmluvy.

8. Podľa navrhovateľa je tak zrejmé, že projektová dokumentácia, ktorú odporca v súčasnosti pri ďalšej realizácií a postupe v rámci Projektu protiprávne používa, je s najväčšou pravdepodobnosťou tou istou projektovou dokumentáciou, ako je Projektová dokumentácia špecifikovaná v bode 1. písm. a) až g) tohto návrhu, ku ktorej právami disponuje výhradne navrhovateľ. Podotýkame pritom, že ak by sa odporca bránil, že v Projektovej dokumentácií boli vykonané určité úpravy a nejde o totožné dielo, mohlo k nim teoreticky dôjsť, uvedené by však nijakým spôsobom neoslabovalo nároky navrhovateľa. Podľa navrhovateľa sa však mohlo jednať len o nepatrné zmeny takého charakteru, ktoré nijakým spôsobom nemôžu meniť charakteristické znaky a podstatu pôvodnej Projektovej dokumentácie, ktoré

z nej robia autorské dielo. V tomto prípade by síce formálne vzniklo nové dielo, toto by však naďalej obsahovalo chránené časti tohto pôvodného. Išlo by tak len o jeho protiprávnu napodobeninu, vzniknutú jeho neoprávneným spracovaním (čo je jeden zo spôsobov použitia autorského diela podľa ust. ), k čomu je potrebný súhlas subjektu vykonávajúceho majetkové autorské práva. Aj vzhľadom na postup v realizácií Projektu a časovú a odbornú náročnosť spracovania jednotlivých častí Projektovej dokumentácie máme za to, že je nereálne, aby odporca v tak krátkom časovom období po odstúpení od Zmluvy získal novú a jedinečnú projektovú dokumentáciu, ktorá by nebola len spracovanou napodobeninou tej už existujúcej. Aj samotný odporca pritom poukazoval na časovú tieseň a hrozbu významného omeškania. Taktiež máme za to, že ak by odporca Projektovú dokumentáciu ďalej nepotreboval a nepoužíval, resp. nespracoval, došlo by k jej bezodkladného vydaniu navrhovateľovi. Tým, že si projektovú dokumentáciu odporca ponechal, de facto deklaroval svoj záujem ju používať, ako aj jeho uzrozumenie s povinnosťou zaplatiť za ňu navrhovateľovu finančné prostriedky.

9. Navrhovateľ uvádza, že v predmetnej veci podľa jeho názoru existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko pretrváva reálna hrozba ďalšieho pokračovania v zásahu (keďže k zásahu ako takému už reálne došlo) do majetkových autorských práv k Projektovej dokumentácií, ktoré vykonáva vo svojom mene a na svoj účet. Dôvodom je, že odporca napriek: a) právne nespornému odstúpeniu od Zmluvy, b)právne nespornému zániku licencie na používanie Projektovej dokumentácie udelenej v zmysle čl. V. bod 5.2. Zmluvy, c) nesplneniu svojej povinnosti vydať navrhovateľom riadne vyčíslené bezdôvodné obohatenie, d) a výslovnému zákazu zo strany navrhovateľa a jednotlivých subdodávateľov používať Projektovú dokumentáciu, a to až do momentu vydanie bezdôvodného obohatenia v celom jeho rozsahu, pokračuje v jej protiprávnom používaní pri ďalšej realizácií Projektu. Vzhľadom na to tak navrhovateľovi reálne hrozí, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov, stane sa pretrvávajúci zásah do ním vykonávaných a jemu patriacich majetkových autorských práv nezvratným a definitívne ukončeným. Dôvodom je, že v prípade nevydania neodkladného opatrenia zakazujúcim ďalšie používanie Projektovej dokumentácie ako autorského diela, reálne hrozí, že: a) dôjde k dokončeniu prác na Projekte, b) účel použitia Projektovej dokumentácie tak bude naplnený, c) zásah do autorských práv ukončený, d) a následné uloženie zákazu jej ďalšieho používania sa stane právne bezvýznamným.

10. Z hľadiska ochrany práv navrhovateľa uvádzame, že súdny zásah v podobe vydania neodkladného opatrenia by voči odporcovi neznamenal len efektívny prostriedok na zastavenia zásahu do jeho práv ale eventuálne aj prostriedok, aby odporca v prípade, ak bude chcieť legalizovať používanie Projektovej dokumentácie, riadne vyrovnal svoje záväzky voči navrhovateľovi vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia, aby sa zas tento mohol uspokojiť svojich subdodávateľov. V prípade, ak k uvedenému nedôjde, odporca bude môcť nielen pokračovať vo svojom protiprávnom konaní, ale subdodávatelia jednotlivých častí Projektovej dokumentácie začnú voči navrhovateľovi, s ktorým majú právny vzťah, uplatňovať svoje pohľadávky, čo by pre neho mohlo mať závažné ekonomické dôsledky. Navrhovateľovi teda pre konanie odporcu reálne hrozí aj to, že bude vystavený súdnym konaniam zo strany svojich subdodávateľov, na ktorých uspokojenie má byť bezdôvodné obohatenie v podstatnej časti použité, nehovoriac o vzniku poškodenia dobrého mena. Pre odporcu naopak má opísané a pretrvávajúce konanie nesporný ekonomický prospech, keďže na jeho základe nemusel vynaložiť ekonomické prostriedky za účelom úhrady vykonaných prác na Projektovej dokumentácií, ktorú súčasne ďalej využil a využíva pri postupe v rámci realizácie Projektu (a to buď priamo alebo jej spracovaním ). Vydanie neodkladného opatrenia by tak aj z hľadiska verejného záujmu dalo jasný signál voči (bohužiaľ bežným) nekalým obchodným praktikám, kedy jeden podnikateľský subjekt, bez existencie právneho základu a úhrady čerpá plody práce iných subjektov a finančne na tom sám profituje v rozpore so zákonom a so zásadami poctivého obchodného styku.

11. Z hľadiska proporcionality zásahu do práv navrhovateľa a odporcu poukazujeme na to, že aby sa predišlo možnému neproporčnému zásahu do práv odporcu, spoločne s návrhom na zákaz používania Projektovej dokumentácie navrhovateľ súčasne v bode I. petitu tohto návrhu žiada uložiť odporcovi povinnosť, aby poskytol informácie o pôvode rozmnoženiny alebo napodobeniny Projektovej dokumentácie a o spôsobe a rozsahu jej použitia. Je totiž nepochybné, že odporca pri ďalšej realizácií prác na Projekte musel nejakou projektovou dokumentáciou nevyhnutne disponovať, bez ohľadu na to či ide Projektovú dokumentáciu ku ktorej autorské práva vykonáva navrhovateľ alebo nie. Navrhovateľ však sám nemá akúkoľvek možnosť získať v tejto súvislosti ďalšie informácie a preto považuje za potrebné, aby bol odporca zaviazaný k poskytnutiu informácií o tom, akú projektovú dokumentáciu používal a používa, v akom rozsahu a akým spôsobom. Poskytnutím uvedenej informácie by pritom odporcovi

bolo daná možnosť, aby voči navrhovateľovi preukázal (keďže bude možné vykonať porovnanie), že pri ďalšej realizácií Projektu nepoužíval a nepoužíva dotknutú Projektovú dokumentáciu, resp. že v prípade používania projektovej dokumentácie nejde o protiprávne zhotovenú napodobeninu. Ak by sa na tomto základe ukázalo, že odporca Projektovú dokumentáciu nepoužíva, podľa bodu II. navrhovaného znenia petitu neodkladného opatrenia by k žiadnemu zásadnému zásahu do práv odporcu nedošlo. Vydanie neodkladného opatrenia a jeho právne účinky tak podľa navrhovateľa môže odporcu negatívne postihnúť jedine v prípade skutočnej existencie protiprávneho konania. Aj z hľadiska proporcionality tak má navrhovateľ podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnené.

12. Pokiaľ odporca Projektovú dokumentáciu nepoužíva, de facto nie je možné, aby vznikla žalovanému nariadením neodkladného opatrenia ujma, a už vôbec nie neprimeraná. Navrhovateľ poukazuje na to, že navrhované opatrenie je najmiernejší zásah do práv odporcu a zároveň jediný účinný na zabezpečenie aspoň minimálnej ochrany práv navrhovateľa. Neplnenie základnej povinnosti odporcu (splácať záväzky, na ktorých plnenie je zaviazaný) pri súčasnom jednostrannom používaní Projektovej dokumentácie je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Nenariadenie neodkladného opatrenia by mohlo byť nie len porušením povinnosti prihliadať na to, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, ale mohlo by dôjsť uprednostneniu resp. poskytnutiu neprimeranej právnej ochrany odporcovi, ktorý svojou pasivitou a odmietaním plnenia si svojich povinností parazituje na navrhovateľovi a ním dodanej Projektovej dokumentácie.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhoval Navrhovať nariadiť neodkladné opatrenia vo vyššie uvedenom znení.

14. Podľa (ďalej „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia

predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

23. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený, ev. v prípade obavy bezprostredne hroziacej škody. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitnou povahou a účelom neodkladného opatrenia, súd musí zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na jeho nariadenie. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho /nie iba faktického/ vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Súčasne musí platiť, že obmedzenie subjektu, proti ktorému smeruje návrh neodkladného opatrenia, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky podmienky nariadenia neodkladného opatrenia musia byť usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

24. Súd preskúmaval splnenie jednotlivých podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, a to na základe navrhovateľom uvedených skutočností v návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že podmienky neodkladného opatrenia navrhovateľ vo vzťahu k žalovanému formuloval ako potrebu bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu možného vzniku škody v majetkovej sfére Navrhovateľa. Pre postup súdu je vždy rozhodujúci konkrétny opis okolností prípadu a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda pokiaľ navrhovateľ tvrdí v návrhu skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, súd musí vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Procesné zabezpečenie vo forme neodkladného opatrenia nariadené pred začatím konania alebo počas konania súvisí s konaním vo veci samej, keďže nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.

25. Všetky vyššie uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti.

26. Z predloženého Návrhu vyplýva, že Navrhovateľ Návrh podal z dôvodu naliehavej potreby úpravy vzájomných vzťahov medzi ním a Odporcom, pričom ho dôvodil tým, že v prípade jeho nenariadenia mu hrozí vznik škody, resp. jej zväčšenie. Súd po oboznámení sa s Návrhom a k nemu pripojenými písomnosťami má za to, že Navrhovateľ v danom prípade neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v ním požadovanom rozsahu. Súd má za to, že Navrhovateľ v danom prípade nedosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami a ani to, že v prípadným nenariadeným neodkladného opatrenia hrozí Navrhovateľovi vznik škody.

27. Súd mal z Návrhu za osvedčené, že medzi stranami bola dňa 21.02.2025 uzatvorená Zmluva, obsahom ktorej bolo dodanie projekčných prác Navrhovateľom pre Odporcu. Za rovnako tak osvedčené súd považoval skutočnosť, že došlo k vypovedaniu predmetnej Zmluvy oboma stranami, pre údajné nedodržiavanie povinností protistrany, pričom pre samotné posúdenie dôvodnosti Návrhu nebolo podstatné, ktorá výpoveď zo Zmluvy bola účinná skôr, nakoľko právne následky s výpoveďou spojené sú totožné. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa . Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Súd v súvislosti s predmetným odstúpením od Zmluvy poukazuje na fakt, že Navrhovateľ nesprávne určil nárok na vydanie poskytnutého plnenia ako bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie si u Odporcu aj nárokoval vyúčtovaním priloženým k Návrhu. Na základe platného odstúpenia od zmluvy obchodnoprávnej povahy, ktorou Zmluva z 21.02.2025 uzavretá medzi Navrhovateľom a Odporcom bola, platí, že tá sa nezrušuje od počiatku a prijaté plnenie nie je bezdôvodným obohatením (na rozdiel od ustanovenia ), ale právo na vrátenie plnenia po odstúpení od zmluvy je osobitným zmluvným nárokom.

28. K samotnému nároku na vrátenie plnenia po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy podľa ustanovenia , súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. mája 2020, sp. zn. (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 ako judikát pod R 63/2020), v ktorom najvyšší súd uviedol, že „ustanovenie nepredstavuje v slovenských podmienkach osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, vyplýva priamo z vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (viď rozhodnutia sp. zn. a ), a v rozhodovanom spore na ňom vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu zotrváva, pričom doplna, že sa jedná o osobitný zmluvný nárok. Pre správne vyriešenie dovolateľom nastolenej právnej otázky považuje dovolací súd za potrebné poukázať na to, že „ využitím práva odstúpiť od zmluvy vyvoláva oprávnená strana v zásade dva samostatné dôsledky pre existujúci zmluvný vzťah: jednak terminačný mechanizmus oslobodzuje strany od povinnosti ďalej zo zmluvy plniť a súčasne vyvoláva nový rad povinností vzájomného vyporiadania s cieľom znovu nastoliť 'status quo ante contractum' a zrekonštruovať stav, ktorý by existoval bez vzájomnej výmeny plnení na základe zmluvy. Oba účinky sú od seba pritom vzájomne nezávislé a vzájomne nepodmienené. Kým odstúpenie od zmluvy, z ktorej sa vôbec neplnilo, zbavuje strany povinnosti plniť a nevyvoláva potrebu vzájomného vyporiadania, využitie odstúpenia od zmluvy, z ktorej sa už plnilo, zase oslobodzujúci účinok nevyvoláva a nastupuje iba fáza vyporiadania. Odstúpenie od zmluvy síce spôsobuje ukončenie pôvodne dojednaných hlavných povinností, nespôsobuje však zánik, ale iba zmenu existujúceho zmluvného vzťahu medzi stranami, a ten v modifikovanej obsahovej podobe pokračuje ďalej smerom ku vzájomnému vyporiadaniu. Obsahom zmeneného vzťahu už nie je splnenie, ale naopak vrátenie poskytnutých hlavných, ako aj vedľajších plnení. Predmetným spôsobom vieme interpretovať aj , ako na to navádza aj znenie textu zákona, ktorý napriek odstúpeniu ponecháva veriteľovi v rukách vzniknuté zmluvné nároky, ako aj v účinnosti rad ďalších zmluvných ustanovení, ktoré majú svoje opodstatnenie aj v reštitučnej fáze vzájomného vzťahu - s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu z 31. marca 2009, sp. zn. “ (k tomu viď aj Trojčáková, V., Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký rozdiel? In: Právny rozbor 2/2019, s. 132-134). V prípade odstúpenia od zmluvy podľa a nasl. platí, že zmluva sa zrušuje od okamihu, kedy oprávnená strana od zmluvy platne odstúpila. Prijatie plnenia z obchodnej zmluvy pred odstúpením od nej nie je bezdôvodným obohatením a predstavuje prijatie plnenia na základe platnej zmluvy. S poukazom na znenie ustanovenia odstúpením od zmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že niektoré zmluvné dojednania (vrátane práv a povinností) ostávajú zachované - ako to vyplýva zo znenia druhej vety odseku 1 predmetného zákonného ustanovenia - a iné, predovšetkým tie, ktoré smerovali k splneniu záväzku, sa menia tak, že smerujú k vzájomnému vyporiadaniu podľa . Po odstúpení od zmluvy je každá strana povinná vrátiť druhej strane prijaté plnenie, ak medzi stranami nebolo dohodnuté inak. Právny režim obsiahnutý podľa dopadá aj na prípady, kedy pred odstúpením od zmluvy jedna strana svoj zmluvný záväzok splnila, a druhá strana svoj záväzok nesplnila, prípadne ho splnila len čiastočne. Účinným odstúpením od zmluvy tak zaniká právo veriteľa domáhať sa voči dlžníkovi splnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti a vzniká mu nový nárok voči dlžníkovi, a to nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. Skutočnosť,

že pôvodný zmluvný nárok veriteľa odstúpením od zmluvy zaniká a vzniká nový nárok na vrátenie poskytnutého plnenia (ako reštitučný nárok), vyplýva aj z odbornej literatúry, v zmysle ktorej „právo na vrátenie plnenia sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil alebo od momentu, keď nastali účinky odstúpenia“ (k tomu viď aj Ďurica, M. In: Patakyová, M. a kol. . 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 1188). Pokiaľ ide o samotný spôsob vyporiadania podľa , tento výslovne neupravuje, preto prichádza do úvahy analogické použitie ustanovenia , keďže sa jedná o ustanovenie, ktoré je svojou povahou, obsahom a účelom najbližšie (viď ustanovenie ), keďže upravuje vzájomné vyporiadanie zmluvných strán po odstúpení od zmluvy uzatvorenej podľa (a jediným rozdielom je, že zatiaľ čo konštruuje nárok na vzájomné vyporiadanie strán po odstúpení od zmluvy ako zmluvný nárok, zakotvuje predmetné vyporiadanie v rámci ustanovení o bezdôvodnom obohatení). Analogická aplikácia ustanovenia na vyporiadanie vzájomného vzťahu medzi stranami po odstúpení od zmluvy podľa znamená, že ak neexistuje osobitná dohoda zmluvných strán, sú si zmluvné strany povinné vrátiť poskytnuté plnenie. Ak pri vzájomnom vyporiadaní nie je možná naturálna reštitúcia, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (rovnako aj ). V nadväznosti na rozhodovaný spor dáva dovolací súd do pozornosti, že žalobca poskytol žalovanému plnenie na základe zmluvy o reklame (t. j. propagoval spoločnosť žalovaného), ktoré žalovaný nemôže vrátiť žalobcovi v naturálnej podobe, preto musí poskytnúť žalobcovi v rámci reštitučnej povinnosti relutárnu náhradu. Vo vzťahu k určeniu výšky peňažnej náhrady, ktorú má dlžník poskytnúť pri vyporiadaní vzťahu medzi stranami po odstúpení od zmluvy podľa ustanovenia veriteľovi, je rozhodujúce vychádzať z autonómie vôle zmluvných strán, keďže jedine zohľadnením vôle zmluvných strán pri uzatváraní záväzku možno predísť negatívnym dôsledkom, ktoré by mohli niektorú zo strán postihnúť pri uprednostnení iného kritéria [napr. pri uprednostnení trhovej (obvyklej) hodnoty plnenia]. Odlišnému výkladu bráni okrem iného aj zásada 'pacta sunt servanda'. Priorizovanie autonómie vôle aj pri vzájomnom vyporiadaní podľa tak vylučuje prekvapivosť vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nakoľko zhodným prejavom vôle v zmluve určili hodnotu (cenu) zmluvného plnenia. V situácii, kedy veriteľ svoj zmluvný záväzok splnil a neprichádza do úvahy naturálna reštitúcia, tak môže legitímne očakávať náhradu v takom rozsahu, v akom zodpovedá hodnota ním poskytnutého plnenia zmluvne dohodnutej hodnote, t. j. v rozsahu, ako keby k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Rovnako tak dlžník má istotu, v akej výške je povinný poskytnúť veriteľovi náhradu za prijaté plnenie, ktoré nemôže iným spôsobom vrátiť. Rozhodujúcim pre určovanie peňažnej náhrady podľa za plnenie poskytnuté veriteľom dlžníkovi je hodnota (cena) zmluvne dohodnutého plnenia, keďže len hodnotu dohodnutú v zmluve možno považovať za ekvivalent hodnoty plnenia výkonu poskytnutého žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi (rovnako aj a ).

29. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že Nárok na plnenie, ktoré si Navrhovateľ uplatnil u Odporcu je osobitým nárokom vyplývajúcim z odstúpenia od Zmluvy, pričom jeho preukázanie, čo do vzniku aj výšky môže byť predmetom iba samotného súdneho konania, v ktorom bude musieť byť riadne preukázaný vykonaným dokazovaním. Pokiaľ Navrhovateľ žiadal ochranu svojich práv pred možným vznikom škody alebo jej rozšírením v súvislosti s ďalším používaním projektovej dokumentácie je nutné poukázať na fakt, že Navrhovateľ neosvedčil o akú škodu by malo v tomto prípade ísť, nakoľko vypracovanie predmetnej dokumentácie bolo obsahom Zmluvy, na ktoré sa zaviazal Navrhovateľ pre Odporcu, pričom tá bola použitá pri realizácii projektu Retail park - Podunajská Brána, Bratislava. Ak teda Navrhovateľovi vznikol nárok na nejaké plnenie, tak vo výške dohodnutej odmeny za poskytnuté projekčné práce, nie na samotný výsledok týchto projekčných prác, ktorý bol „spotrebovaný“ pri jeho realizácii. Je nutné tiež poukázať na fakt, že Navrhovateľ v Návrhu neosvedčil skutočnosť, že Odporca pri realizácii projektu využíval projektovú dokumentáciu vyhotovenú Navrhovateľom aj po odstúpení od Zmluvy, a tak jeho argumentácia v tomto smere je iba subjektívnym a ničím nepodloženým názorom. Súd rovnako tak upriamuje pozornosť na fakt, že projekt Retail parku je k dnešnému dňu ukončený a skolaudovaný, čo vyplýva z verejne dostupných zdrojov a tak je ďalšie používanie projekčnej dokumentácie k jeho realizácie bezpredmetné.

30. Súd v súvislosti s argumentáciou Navrhovateľa ohľadom projektovej dokumentácie vypracovanej subdodávateľmi pre neho poukazuje na znenie ust. čl. V. bod 5.2 Zmluvy, v zmysle ktorého, ak by činnosťou Zhotoviteľa vzniklo dielo podľa , stáva sa objednávateľ okamihom vzniku

takéhoto diela jeho užívateľom, to znamená držiteľom výhradnej a časovo neobmedzenej licencie. Cena za toto právo použitia je zahrnutá v cene za príslušné projekčné práce. Zhotoviteľ zároveň vyhlásil, že žiadna osoba nemá k odovzdaným predmetnom práca obmedzujúce práva Objednávateľa a v prípade, že sa toto tvrdenie ukáže nepravdivým, je Zhotoviteľ povinný uhradiť Objednávateľovi vzniknutú škodu a zabezpečiť na vlastné náklady, aby objednávateľ mohol nerušene tieto práva vykonávať. Z uvedeného je zrejmé, že vykonaním diela bola Odporcovi udelená časovo neobmedzená licencia na použitie diela, za ktoré bol povinný uhradiť odmenu v dohodnutej výške. Ak teda Navrhovateľ v Návrhu tvrdil, že Odporca za dodané dielo nezaplatil v dohodnutej výške, a to ani po odstúpení od Zmluvy, je možné hovoriť o existencii peňažného nároku z jeho strany voči Odporcovi, avšak nie je možné hovoriť o vzniku škody, alebo jej rozširovaní, nakoľko Odporcovi bola udelená výhradná a časovo neobmedzená licencia na použitie predmetu diela, ktorý bol použitý pri realizácii projektu. Ako už bolo uvedené vyššie, predmetný projekt je ku dňu rozhodovania súdu o Návrhu ukončený, teda pre čas kedy súd posudzuje splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, kedy neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, pričom k jeho ukončeniu došlo už pred samotným podaním Návrhu. Vzhľadom na absenciu základného predpokladu na nariedenie neodkladného opatrenia, a teda neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami ku dňu rozhodovania súdu, súd Návrh zamietol.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení súd návrh na nariadenia neodkladného opatrenia zamietol po tom, čo konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie. Žalobca nepreukázal naliehavosť neodkladného opatrenia, teda potrebu jeho nariadenie z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami a rovnako tak neosvedčil skutočnosti, z ktorých by vplývalo, že nenariadením neodkladného opatrenia môže dôjsť k vzniku škody. Súd rovnako tak poukazuje na to, že petit Návrhu v časti, v ktorej Navrhovateľ žiadal oznámenie informácií ohľadne zhotoviteľovi, pôvode, spôsobe a rozsahu použitia projektovej dokumentácie vo vzťahu k projektu je neurčitá a podľa názoru súdu by oznámenie týchto informácii nijakým spôsobom neprispelo k základnému účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je ochrana ohrozených alebo porušených práv, ale by naopak mohlo viesť k vzniku ďalších súdnych konaní. Ako bolo už uvedené vyššie, Odporca bol oprávnený na použitie dodanej projektovej dokumentácie pri realizácii projektu v zmysel Zmluvy, avšak bol povinný za jeho dodanie uhradiť dohodnutú odmenu. V prípade, že by zvyšnú projektovú dokumentáciu Odporcovi dodal iný subjekt, bolo by to pre posúdenie samotného Návrhu irelevantné, pričom ako už bolo uvedené vyššie, Navrhovateľove podozrenia o nemožnosti vypracovania dokumentácie iným subjektom neboli ničím osvedčené.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci nebola podaná žaloba vo veci samej, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli, t.j. rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia v spojení s ust. článku 17 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov / v spojení s a písm. m) /. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak / /.