Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/93/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD. a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. januára 2026, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.08.2025 sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z r u š u j e výrok o náhrade škody voči poškodenej Allianz SP – Slovenskej poisťovni a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: XXXXXXXX.

Podľa ods 1 súd odkazuje poškodenú Allianz – Slovenskú poisťovňu a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: XXXXXXXX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. zo dňa 20. augusta 2025 obžalovanú A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX vo E., trvale bytom C., A. XXX/XX, uznal vinnou z prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že že dňa 22.01.2024 v ranných hodinách v Rožňave, na ulici A. F. 15 v štvorposchodovom bytovom dome s 12 bytovými jednotkami, v obývacej izbe bytu č. 6 na 2. poschodí, ktorého je majiteľkou, položila zapálenú sviečku na pohovku, následne na dlhšiu dobu odišla do iných priestorov bytu, horiacu sviečku ponechala bez dozoru, pričom v obývacej izbe od horiacej sviečky zbĺkli horľavé materiály a požiar sa postupne rozšíril do celého bytu obžalovanej A. B., následne do ostatných bytov a bytových priestorov tohto bytového domu, pričom následkom požiaru došlo k poškodeniu:

- bytu č. X na 1. poschodí obytného domu so škodou vo výške najmenej 14 486 eur pre škodu majiteľa bytu G. H.;

- bytu č. 4 na 1. poschodí obytného domu so škodou vo výške najmenej 832 eur pre škodu majiteľa bytu C. F.;

- bytu č. 15 na 1. poschodí obytného domu so škodou vo výške najmenej 508 eur pre škodu majiteľky bytu I. A.;

- bytu č. 7 na 2. poschodí obytného domu so škodou vo výške najmenej 1 674 eur pre škodu majiteľa bytu J. K. L.;

- bytu č. 8 na 2. poschodí obytného domu so škodou vo výške najmenej 508 eur pre škodu majiteľky bytu M. E.;

- bytu č. 9 na 3. poschodí obytného domu so škodou najmenej 20 571 eur pre škodu majiteľov bytu E. a N. O.;

- bytu č. 10 na 2. poschodí obytného domu so škodou najmenej 7 278 eur pre škodu majiteľa bytu P. Q.;

- bytu č. 12 na 4. poschodí obytného domu so škodou najmenej 17 800 eur pre škodu majiteľa bytu Q. A.,

pričom došlo aj k poškodeniu spoločných priestorov obytnému domu - schodiska, chodieb, rozvodov a inštalácii ku škode Stavebného bytového družstva Rožňava vo výške najmenej 13 885 eur, čím bola spôsobená celková škoda vo výške najmenej 77 546 eur a požiar bol zlikvidovaný až zásahom príslušníkov Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave, pričom obžalovaná A. B. svojim konaním porušila povinnosti fyzických osôb pri manipulácií s otvoreným ohňom uvedené v ustanovení /1 písm. b) o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

Súd ju za to odsúdil podľa s použitím a na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) dní.

Podľa súd výkon tohto trestu podmienečne odložil.

Podľa určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa súd uložil obžalovanej povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej Allianz - Slovenskej poisťovni a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestský časť Staré mesto, IČO: XXXXXXXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Silviou Gerovou, vo výške 47 689,20 eur (štyridsaťsedemtisícšesťstoosemdesiatdeväť eur a dvadsať centov).

Podľa súd poškodených: 1) E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XX; 2) Uniqa poisťovňu a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 166 00 Praha 6, IČO: XXXXXXXX, organizačnú zložku Uniqa poisťovňa a.s., pobočku poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestský časť Petržalka, Slovenská republika, IČO: XXXXXXXX, zastúpenú splnomocnenou zástupkyňou A. E. A., s ich nárokmi na náhradu spôsobených škôd odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý v dôvodoch odvolania uviedol, že pochybnosti o výroku o jej vine sú opodstatnené tým, že aj keď obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, neporozumela tomuto inštitútu, keďže riadne ani nepočula, čo odznelo, pretože dobre nepočuje, dobre (resp. takmer nijako) nevidí, pohybuje sa veľmi ťažko a samozrejme sa jej aj myslí veľmi ťažko; preto si myslí, že toto jej vyhlásenie o vine nebolo treba prijať, nakoľko ona už skutočne nevie, čo bolo príčinou požiaru. Nazdáva sa totiž, že aj na takéto vyhlásenia podľa je potrebné aplikovať všeobecné zásady platnosti právnych úkonov zakotvené predovšetkým vo štvrtej hlave prvej časti , najmä so zreteľom na fakt, že sa právne úkony musia uskutočniť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak nie sú platné. Rovnako nie je platný úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. V konaní nebolo preukázané či jej duševný stav umožňuje urobiť platne vyhlásenie o vine, resp. či tento nemá dopad aj na jej rozpoznávaciu či ovládaciu schopnosť, prípadne či neindikuje prerušenie trestného stíhania postupom podľa .

Pokiaľ ide o výrok o treste súd mal akceptovať návrh obhajcu smerujúci k upusteniu od jej potrestania, pretože v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky, keďže je súdená za prečin, ktorým nebola spôsobená ani smrť ani ťažká ujma na zdraví, bola súdená pri vyhlásení o jej vine, spáchanie skutku nesmierne ľutuje, prejavuje účinnú snahu po náprave a celkom určite vzhľadom na jej doterajší život (za 81 rokov svojho života sa nedopustila žiadneho priestupku a celý jej produktívny vek aktívne pracovala) možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jej nápravu.

Pokiaľ ide o splnenie podmienky , podľa ktorej ak bola prečinom spôsobená škoda, od potrestania páchateľa možno upustiť, iba ak páchateľ uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo o spôsobe odstránenia následku

trestného činu alebo o inom odškodnení, je zrejmé, že obžalovaná škodu vo výške takmer 50.000 € nahradiť nemohla, pretože z jej dôchodku to nebolo možné.

Navyše tu vyvstáva otázka (napriek zaužívanej súdnej praxe), či poisťovni Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. v tejto veci skutočne prislúcha postavenie poškodeného subjektu v zmysle veta prvá . Z doslovného znenia danej právnej normy totiž vyplýva, že poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Zastáva názor, že označená obchodná spoločnosť týmto zákonným kritériám nevyhovuje, naopak, tieto spĺňajú jej klienti, resp. výlučne osoby bývajúce v poškodenom objekte, keďže škoda bola spôsobená im a nie (ich) poisťovni. Má za to, že túto jej argumentáciu plne podporuje aj fakt, že sa v pravom slova zmysle poisťovňa nedožaduje náhrady škody (aj keď ju súd podľa nej nesprávne zaväzuje povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu), ale dožaduje sa zaplatenia sumy 47.689,20 € de facto titulom regresného nároku (ide o osobitnú kategóriu upravenú v úplne odlišnej časti , pričom trestný súd pri rozhodovaní v adhéznom konaní vychádza z ustanovení civilného práva hmotného). Pripomína, že regresný nárok poisťovne je upravený v ôsmom oddiely pätnástej hlavy ôsmej časti , kým otázka zodpovednosti za škodu je upravená v druhej hlave šiestej časti , čiže evidentne nie je možné stotožňovať pojem regresného nároku s nárokom na náhradu škody.

Podľa názoru obhajoby všeobecné súdy nie sú absolútne viazané doslovným znením právnych predpisov a od týchto sa môžu, ba čo viac, v niektorých prípadoch sa aj musia odchýliť za účelom dosiahnutia spravodlivého a ústavne konformného rozhodnutia.

V tomto smere poukazuje i na , na základe ktorého je možné ustáliť, že v prípade potreby je potrebné uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (tu dáva do pozornosti aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. októbra 2007 či sp. zn. z 1. júla 2008).

Aplikácia článku 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, zaručuje každej osobe obžalovanej z trestného činu právo na spravodlivé súdne konanie vrátane uloženia spravodlivého trestu. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere sa prihliada na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, jeho doterajší život, ale aj následky trestného činu apod. Tvrdí, že by v posudzovanej veci uloženie trestu odňatia slobody (hoci aj len vo výmere 14 dní) bolo neprimerane prísne a tým by bolo aj v rozpore s článkom 6 ods. 1, 3 Dohovoru.

Z ustanovenia SR možno totiž vyvodiť, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd, pričom je potrebné konštatovať, že ustanovenie článku 5 ods. 1, 3 Dohovoru vzhľadom aj na súdnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva zabezpečuje väčší rozsah ochrany základného práva obvineného na spravodlivé prejednanie jeho trestnej veci, ktoré nesporne zahŕňa aj uloženie spravodlivého trestu; záruky poskytované pódia článku 6 ods. 3 Dohovoru dopĺňajú právo na spravodlivé prerokovanie veci uvedené v ods. 1 citovaného článku, ods. 3 načrtáva určité minimálne práva obžalovaného a nie ochranu ako celok zabezpečenú článkom 6 Dohovoru.

Uložením trestu podľa trestnej sadzby v posudzovanej trestnej veci by mala za následok negáciu individualizácie prístupu pri riešení konkrétnej trestnej veci, pretože v zákone je uvedený presný popis vypočítania výšky trestu (a neprípustné obmedzuje upustenie od potrestania práve u takého páchateľa, ktorý žil celý život čestne a skromne bez možnosti nahonobiť si taký majetok či finančné prostriedky, ktoré by umožnili náhradu škody neúmyselne spôsobenej vo výške cca. 65 násobku jeho starobného dôchodku). Vzhľadom na namietané aktuálne znenie , ktorý v súčasnosti neumožňuje zohľadniť nielen materiálnu stránku trestného činu, ale ani iné, adekvátne rozhodnutie o otázke trestu (práve upustením od potrestania), a preto v tomto konkrétnom prípade jej osoba ako osoba páchateľa, ale ani okolnosti prípadu, ako ani jej sociálna vyspelosť, jej pomery by nemohli byť zohľadniteľné v dostatočnej miere. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že by uloženie trestu v medziach stanovených (správnejšie bez možnosti upustenia od potrestania) bolo v rozpore s článkom 6 Európskeho dohovoru, ako aj ustanovením , ktorý upravuje zásadu zákonného trestného procesu a táto taktiež vyjadruje požiadavku spravodlivého prejednania

veci nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote. Uvedené platí i napriek tomu, že je zrejmé, že upustenie od potrestania nie je trest, ale rozhodnutie súdu, ktorý namiesto uloženia akéhokoľvek druhu trestu upustí od jeho uloženia, čiže pokiaľ sa vyššie zmieňuje o treste, nepochybne táto odvolacia námietka platí aj vo vzťahu rozhodnutia súdu v zmysle .

S poukazom na uvedené sa nazdáva, že v prejednávanej veci bolo nielen správne a možné, ale dokonca aj ústavne komfortné a tým aj zákonné rozhodnúť o otázke trestu upustením od jej potrestania, a to aj napriek ust. i bez náhrady škody vo výške až 47.689,20 €.

Pokiaľ odvolanie podávala aj čo do výroku, ktorým súd poškodenú V. O. a Uniqa poisťovňu a. s. odkázal na civilný proces, rada by uviedla, že podľa jej presvedčenia trestný súd má a môže rozhodovať len o riadne uplatnenom nároku na náhradu škody, pričom si myslí, že ani jeden z týchto poškodených subjektov si svoj nárok na náhradu škody zákonným spôsobom neuplatnil.

Je zrejmé, že v zmysle ust. poškodený musí poškodený uplatniť návrh najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Minimálne poškodená O. však vo svojej výpovedi neuviedla, voči komu si náhradu škody uplatňuje menovite neoznačila žiadnu osobu ako by v procesnom postavení „žalovaného" subjektu (aj keď sa predpisy civilného procesu v trestnom konaní neuplatňujú, čiže niet žiadneho „žalovaného" sa nazdáva, že jej odvolacia argumentácia bude takto zrozumiteľnejšia). Platí to o to viac, že v čase jej výsluchu (7. 8. 2024) nikto nebol v postavení „obžalovaného", ako to predpokladá citované ust. , keďže o rozhodnutí o vznesení obvinenia bolo rozhodnuté neskôr.

Nazdáva sa, že uvedená námietka primerane platí aj o Uniqa poisťovni a. s. s tým, že osoba oprávnená v jej mene konať rovnako neoznačila žiadnu konkrétnu osobu, voči ktorej svoj nárok uplatňuje. Je síce pravda, že nie je si istá, či bola vypočutá pred vznesením obvinenia, ale až áno, aj druhá časť námietky uvedenej vo vzťahu k poškodenej O. platí aj o označenom poškodenom subjekte.

Naviac voči Uniqa poisťovni a. s. rovnako namieta aj to, čo namietala aj ohľadne Allianz – Slovenská poisťovňa a. s., teda uvádza, že ani táto poisťovňa nemohla mať žiaden nárok na náhradu škody, nakoľko ona ani tejto poisťovni žiadnu škodu nespôsobila, pričom regresný nárok nie je totožný s nárokom na náhradu škody.

Na základe uvedeného si myslí, že súd nemal vo vzťahu k týmto subjektom vôbec rozhodovať o nimi tvrdenom nároku označenom ako nárok na náhradu škody, čiže nemal ich ani odkazovať na civilný proces; javí sa preto, že tento jeho výrok v zmysle je nadbytočný.

S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa l o zrušení všetkých výrokov napadnutého rozsudku a aby vec vo výroku o vine, o treste a vo vyhovujúcom výroku o náhrade spôsobenej škody vrátil v zmysle ust. súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila splnomocnená zástupkyňa poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v tom zmysle, že obžalovaná nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, sama žije, vedie si domácnosť, slabší sluch a horšia chôdza sú v jej veku bežné. Otázky zo strany súdu na hlavnom pojednávaní obžalovanej boli kladené zrozumiteľne a viackrát v prítomnosti jej právneho zástupcu, ktorý pri nej sedel a zmysel otázok jej vysvetľoval, preto neobstojí tvrdenie, že vyhláseniu o svojej vine nerozumela. Opak je pravdou, pretože obžalovaná na pojednávaní ľutovala svoje konanie, ktorého sa dopustila neúmyselne.

Podaným odvolaním si obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu protirečí, keď ďalej v odvolaní uvádza, že pokiaľ ide o výrok o treste, tak súd mal upustiť od potrestania a nemal jej byť uložený aj keď iba symbolický trest, pretože splnila podmienky uvedené najmä v ustanovení § 40 ods. 1 Tr. zák., z ktorého okrem iného vyplýva, že od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, ak páchateľ uznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a doterajší spôsob života

možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie pred súdom postačí na jej nápravu, súd upustí od potrestania, čo je tento prípad. Obžalovaná opäť ako na hlavnom pojednávaní aj v tejto časti odvolania uvádza, citujú: „Je možné ustáliť, že v mojom prípade všetky tieto zákonom vyžadované podmienky sú splnené, keďže som súdená za prečin, ktorým nebola spôsobená ani smrť ani ťažká ujma na zdraví, bola som súdená pri vyhlásení o mojej vine, spáchanie skutku nesmierne ľutujem, atď..“ Táto druhá časť odvolania, kde si opäť uznáva vinu, skutok ľutuje, odporuje prvej časti odvolania, kde vinu popiera tvrdením, že vlastne nevie, čo bolo príčinou požiaru, čo je v rozpore s jej výpoveďou v prípravnom konaní a znaleckým posudkom vypracovaným pre účely trestného konania.

Obžalovaná namieta právne postavenie Allianz – Slovenskej poisťovni a.s. a ostatných subjektov ako poškodených subjektov v trestnom konaní, ktorí si uplatnili v adhéznom konaní náhradu škody, nakoľko obžalovaná tvrdí, že poškodenými sú výlučne osoby bývajúce v poškodenom objekte. Obžalovaná tvrdí, že Allianz poisťovňa ani poisťovňa Uniqa nemajú nárok na náhradu škody, nakoľko im žiadnu škodu nespôsobila a tento nárok nebol v konaní riadne preukázaný.

Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní a predložila dôkazy preukazujúce skutočnú výšku škody, čo je v rozpore s tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. riadne odôvodnila svoj nárok, pričom táto argumentácia obžalovanej je v úplnom rozpore s argumentáciou, ktorú obžalovaná ako žalovaná používa v neskončenom občiansko-právnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , ktoré vedie Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. voči žalovanej a o náhradu inej škody, ktorá bola tiež spôsobená v dôsledku tohto jej skutku, pričom v odvolaní zo dňa 6.8.2025 voči rozsudku sp. zn. žalovaná uvádza, citujú: „Okrem môjho nepriaznivého zdravotného a sociálneho stavu považujem za potrebné znovu zvýrazniť, že celý tento súdny spor žalobca vyvolával nadbytočne, pretože sám žalobca oznámil súdu vo svojom podaní zo dňa 17.3.2025, že uplatnený peňažný nárok si uplatnil dňa 25.2.2025 aj v trestnom konaní vedenom voči mojej osobe na OR PZ Rožňava pod sp. zn. ORP-28/ VYS-RV-2024, o čom predložil aj listinný dôkaz – zápisnicu z výsluchu svedka – poškodeného. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že žalobca už aj pred iniciovaním tohto súdneho konania musel mať vedomosť o tom, že v predmetnej veci je vedené trestné konanie, pričom žalobca si musel byť vedomý aj toho, že svoj peňažný nárok si bude môcť uplatniť v tzv. adhéznom konaní. Preto podanie civilnej žaloby považujem aj za krajne nespravodlivé, až kruté voči mojej osobe, aby som utrpela ďalšiu finančnú ujmu, a to v podobe náhrady trov civilného konania, ktoré ani vôbec nemuselo vzniknúť z dôvodu paralelne prebiehajúceho trestného konania.“

Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. predkladá súdu celé odvolanie žalovanej z civilného konania a rovnako aj vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.8.2025, ktorým Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. zaujala stanovisko k argumentácii žalovanej v civilnom konaní, pričom odvolanie žalovanej v civilnom konaní je v úplnom protiklade s argumentáciou odvolanie podaného v tomto trestnom konaní, z čoho je zrejmé, že argumenty používané v konaniach sú zo strany žalovanej/obžalovanej zastúpenej tým istým právnym zástupcom účelové, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a v platných právnych predpisoch.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril aj prokurátor, ktorý uviedol, že vyjadrenie obžalovanej A. B. v zmysle na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.08.2025 bolo vážne, jasné, zrozumiteľné, slobodné v súlade so zákonom a následný postup súdu v zmysle považuje za dôvodný a zákonný.

K otázke možného upustenia od potrestania obžalovanej uvádza, že na tento postup boli splnené všetky zákonné podmienky, okrem naplnenia ustanovenia Tr. zák., čo je však podstatnou esenciálnou požiadavkou na takýto postup a bráni realizácii Tr. zák. V súvislosti s postupom v zmysle vo vzťahu k poškodeným považujem túto časť výroku rozsudku za súladnú so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach v súlade s ustanovením odvolanie obžalovanej A. B. ako nedôvodné zamietol.

Na podklade odvolania obžalovanej krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom urobila vyhlásenie o vine v zmysle . Následne súd na základe súhlasného vyjadrenia prokurátora, poškodených a obžalovanej podľa prijal vyhlásenie obžalovanej o vine a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dokazovanie len vo vzťahu ku rozhodnutiu o treste a náhrady škody.

Následne okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre uloženie trestu a o uplatnených nárokoch na náhradu škody v súlade s ustanoveniami , tieto dôkazy vecne správne a logicky vyhodnotil v zmysle ustanovenia a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj skutočnosťami svedčiacimi v prospech obžalovanej.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu a v podrobnostiach na neho odkazuje. Istý nedostatok vzhliadol odvolací súd pri priznaní nároku na náhradu škody a tak zrušil na základe odvolania obžalovanej tento výrok a poškodenú Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie dôvody obžalovanej, krajský súd sa venoval v prvom rade jej námietkam proti výroku o vine. V tejto trestnej veci bola vina obžalovanej vyslovená okresným súdom na základe prijatia jej vyhlásenia o vine podľa V postupe súdu vo vzťahu k tomuto vyhláseniu o vine neboli zistené žiadne procesné pochybenia, obžalovaná bola riadne poučená o význame a následkoch daného vyhlásenia a boli jej riadne položené otázky podľa oré obžalovaná odpovedala „áno“. Obžalovaná bola poučená aj o nenapadnuteľnosti prijatého vyhlásenia odvolaním. Napriek uvedenému krajský súd preskúmal vznesené výhrady a to nielen podľa obsahu zápisnice z hlavného pojednávania, ale aj vypočutím zvukového záznamu z hlavného pojednávanie a zistil, že obžalovanou prednesené výhrady nie sú dôvodné. Aj podľa zvukového záznamu je zrejmé, že aj keď obžalovaná možno slabšie počuje, komunikácia s obžalovanou zo strany súdu nezakladá žiadne pochybnosti o tom, že jasne rozumela hovorenému slovu a počas tejto komunikácie primerane reagovala, teda poučenie a otázky súdu počula dostatočne zreteľne, reagovala na ne a prípadne nejasnosti jej súd vysvetlil spôsobom primeraným osobe obžalovanej, jej veku a schopnostiam porozumieť, obžalovaná reagovala adekvátnym spôsobom, takže ani odvolací súd nemal pochybnosti o plnom vedomí obžalovanej, ktorá si musela riadne uvedomovať danú procesnú situáciu a chápať následky svojho konania.

Súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná riadne vnímala realitu a prebiehajúci trestný proces, chápala postup súdu tak, ako sa od osoby, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie vyžaduje a jej prejav vôle bol slobodný, vážny, pričom ani v najmenšom nevznikli žiadne pochybnosti o jej spôsobilosti podrobovať sa procesným úkonom súdu. Na základe uvedeného možno sformulovať záver, že obžalovaná urobila svoje vyhlásenie pri plnom uvedomovaní si významu a dôsledkoch, ktoré pre ňu z urobeného vyhlásenia vyplývajú. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o svojich záveroch aj skrz toho, že obžalovaná bola po celý čas realizovania svojho vyhlásenia a odpovedaní na otázky súdu, zastúpená svojim obhajcom, ktorý bol fyzicky prítomný na hlavnom pojednávaní a teda nemožno pripustiť predstavu, že by nezasiahol na obranu záujmov svojej klientky, pokiaľ on sám by mal nejakú pochybnosť o spôsobilosti obžalovanej riadne vnímať realitu a činiť s plnou zodpovednosťou prejavy svojej vôle. Preto niet najmenšieho dôvodu spochybňovať duševný stav obžalovanej v čase konania hlavného pojednávania a v dôsledku uvedeného nie je dôvod ani na úvahy o potrebe prerušenia trestného stíhania.

Navyše krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom obhajoby, že aj na vyhlásenie obžalovanej sa majú aplikovať všeobecné zásady o právnych úkonoch i keď prirodzene súhlasí s tým, že vo všeobecnosti obžalovaná osoba by mala konať slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, avšak súd si nedovolí povedať, či na posúdenie otázky následkov nesplnenia týchto požiadaviek, sa má aplikovať práve civilnoprávna norma a či do oblasti trestného práva je vhodné a trestnoprávne

prípustné vnášať hmotnoprávnu úpravu a inštitúty iného právneho odvetvia, týkajúceho sa tak špecifickej problematiky akou sú náležitosti právneho úkonu a posudzovanie dôsledkov jeho neplatnosti. Ide o vysoko vedecké posúdenie, na ktoré by sa vyžadovalo hlbšie skúmanie, ktoré presahuje potreby aktuálnej praxe a napokon ani v predmetnej veci nie je nutné dať na tieto otázky jasnú odpoveď, nakoľko nebolo zistené, aby obžalovaná konala spôsobom, ktorý by vyvolával akékoľvek dôvodné pochybnosti o slobodnom, vážnom, jasne určitom a zrozumiteľnom prejavení jej vôle. Teda aj keď išlo o prijatie vyhlásenia o vine, ktoré nemožno napadnúť odvolaním, krajský súd reagoval na jej výhrady a poskytol obžalovanej adekvátne odpovede na ňou prezentované pochybnosti.

Pokiaľ ide o výhrady vo vzťahu k výroku o treste, tieto rovnako súd v plnej miere preskúmal a dospel k záveru, že uložený trest je zákonný a primeraný, zohľadňujúci všetky zákonné kritéria na ukladanie trestov a v súlade so zásadami trestania páchateľov. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na posúdenia a závery okresného súdu, ktorými sa prvostupňový súd riadil pri ukladaní trestu, pričom s danou argumentáciou sa v celom rozsahu stotožnil bez akýchkoľvek výhrad.

Upustenie od potrestania je fakultatívnym inštitútom, teda aj v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok súd nemusí upustiť od potrestania. Okresný súd sa rozhodol pre ukladanie trestu a toto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd nevidí žiadny dôvod nerešpektovať túto voľnú sudcovskú úvahu v danej veci. Možno súhlasiť s odvolateľom, že nepochybne boli splnené podmienky § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na upustenie od potrestania, avšak objektívne podmienka § 40 ods. 3 Tr. zák. splnená nebola. Odvolací súd sa zaoberal argumentáciou odvolateľa, týkajúcej sa práva obžalovanej na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru v znení protokolu č. 11, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru, ich prednosť pred vnútroštátnou ochranou, ako aj uprednostnenia výkladu e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. októbra 2007 či sp. zn. z 1. júla 2008 a dospel k záveru, že nie je dôvod rezignovať na splnenie podmienky § 40 ods. 3 Tr. zák. a uprednostniť cez aplikáciu Dohovoru a zásady ratione legis upustenie od potrestanie pred samotným ukladaním trestu.

Uložený, výrazne výchovný trest v porovnaní s upustením od potrestania, predstavuje z pohľadu postavenia obžalovanej len veľmi málo citeľnejší zásah, než by malo samotné upustenie od potrestania a s poukazom na fakultatívnosť daného inštitútu možno dospieť k názoru, že uprednostnením uloženia daného, prakticky len symbolického, trestu nedochádza k porušeniu zásady spravodlivého konania, nakoľko nemožno hovoriť o neprimeranom zásahu do práv obžalovanej a v dôsledku uvedeného ani do práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru, keďže je nutné mať na pamäti, že ide o fakultatívny inštitút upustenia od potrestania a páchateľ nemá zákonný nárok na upustene od potrestania.

Obhajobou namietané porušenie čl. 5 Dohovoru súd vyhodnotil za vecne neopodstatnené, keďže tento článok upravuje právo na slobodu a bezpečnosť, pričom nie je zrejmý súvis s predmetom odvolania.

Nemožno súhlasiť s obžalovanou ani v tom, že účinná právna úprava v jej prípade neumožňuje dostatočne individualizovať trest a zohľadňovať materiálnu stránku stíhaného prečinu, nakoľko v jej prípade okresný súd zohľadnil tak jej vyhlásenie o vine, ako aj mimoriadne okolností prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., ako aj všetky ďalšie významné okolnosti samotnej osoby obžalovanej a jej pomerov. Navyše ide o fakultatívny spôsob v rozhodovaní súdov a preto odvolací súd nie je presvedčený o nutnosti upúšťať od potrestania v predmetnej trestnej veci.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť postupu, ktorým by sa konajúci súd mal odchýliť od existujúcej zákonnej úpravy § 40 ods. 3 Tr. zák. prostredníctvom aplikácie Dohovoru, či zásady ratione legis a upustiť od potrestania obžalovanej aj v prípade nedoriešenia otázky náhrady škody.

V súvislosti s otázkou náhrady škody obžalovaná spochybňovala aj samotné postavenie obchodnej spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa a. s. v tejto veci ako poškodeného subjektu v zmysle . Postavenie uvedeného poškodeného skutočne vyplynulo v dôsledku regresných nárokov, ktoré prešli na tohto poškodeného v dôsledku poskytnutia poistných plnení osobám, ktorým vznikla v dôsledku konania obžalovanej škoda. Podľa ak ide o uplatnenie

nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu. Kto je právnym nástupcom, upravujú občianskoprávne predpisy, resp. predpisy obchodného práva. Ide o prípady úmrtia fyzickej osoby, resp. zániku právnickej osoby alebo prechodu alebo prevodu práv právnickej osoby. Samotný , súdna prax a ani odborná literatúra výslovne nevylučujú prechod práva fyzickej osoby na inú osobu aj z iného právneho dôvodu než je smrť poškodeného. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu možné vyvodiť, že nielen prechod práv spôsobený úmrtím fyzickej osoby, ale aj prechod práva z iných právnych skutočností je v súlade s citovaným ustanovením a preto v súlade s týmto ustanovením je aj prechod práva z poisteného na poisťovňu, ktorá mu poskytla náhradu škody a teda aj takýto právny nástupca môže uplatňovať voči páchateľovi, ako zodpovednému subjektu, nárok na náhradu škody, pričom samozrejme z pohľadu poisťovne pôjde o regresný nárok, čo však nijak nevylučuje možnosť, aby aj poisťovňa si mohla uplatňovať svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní a nič nebráni takémuto právnemu nástupcovi priznať nárok na náhradu škody v rámci adhézneho konania v zmysle príslušných hmotnoprávnych predpisov civilného práva. Inak povedané samotná skutočnosť, že ide o regresný nárok v ničom nevylučuje možnosť poisťovne vystupovať v trestnom konaní ako poškodený a uplatňovať nárok na náhradu škody. Ustanovenie sa podľa názoru krajského súdu vzťahuje aj na prípady, ak na poistiteľa prešlo právo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Uvedená argumentácia sa vecne vzťahuje aj k obsahovo rovnakým námietkam, ktoré obhajoby vzniesla voči postaveniu Uniqa poisťovňa a.s., ako poškodenému v tomto konaní.

Obžalovaná namieta aj výrok, ktorým boli poškodené O. a Uniqa poisťovňa a.s. odkázané s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Odvolací súd sa nestotožnil s predkladanou argumentáciou obhajoby vo vzťahu k tomuto výroku rozsudku, nakoľko na účinné uplatnenie nároku na náhradu škody vyžaduje, aby návrh poškodený uplatnil najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. výslovne nevyžaduje, aby si poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody menovite voči konkrétnej osobe. Na základe uvedeného má súd za to, že nárok bol riadne a včas uplatnený, napriek tomu, že k jeho uplatneniu došlo pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, pričom s dôvodmi, pre ktoré došlo k odkázaniu uvedených poškodených na civilný proces sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a preto aj tento výrok považuje za zákonný a nespochybnený odvolacou argumentáciou obžalovanej.

Jediným nedostatkom, pre ktorý odvolací súd zrušil výrok, ktorým okresný súd priznal poškodenej Allianz

- Slovenská poisťovňa a. s. nárok na náhradu škody bolo, že okresný súd síce správne posúdil, že nárok na náhradu škody bol týmto poškodeným riadne a včas uplatnený, pričom jeho výška bola aj náležite preukázaná, avšak okresný súd v plnej miere neaplikoval príslušnú hmotnoprávnu úpravu , keď pri svojom rozhodovaní nijako nezohľadnil a .

Podľa k poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie .

Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Pre zákonné rozhodnutie o povinnosti obžalovanej nahradiť škodu poškodenej je nutné posúdiť aj citované ustanovenia, teda či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohlo dôjsť k uplatneniu moderačného práva súdu. Na posúdenie významu a osobitosti daného prípadu je nutné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby tohto trestného konania a preto súd napadnutý výrok, ktorým bola priznaná náhrada škody v plnej uplatnenej výške zrušil a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, v ktorom bude dostatočný priestor pre zodpovedné posúdenie osobitosti predmetného prípadu a určenie spravodlivej a zákonnej výšky náhrady škody.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.