Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/52/2025

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., D. E. F., pr. zastúpený advokátskou kanceláriou soukeník – štrpka s.r.o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXXX/ XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému sa zakazuje nakladať so spoluvlastníckym podielom 1 k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, pre katastrálne územie I., okres Prešov a to: stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a pozemok parcela reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 .

II. Žalobcovi u k l a d á povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu vo veci samej - o určenie, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, pre katastrálne územie I., okres Prešov ako: stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a pozemok parcela reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 patria do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXXX/XX, XXX XX I..

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.12.2025 bol zo strany žalobcu na tunajší súd podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu, zaťaženia právami tretích osôb nehnuteľností alebo odstránenia stavby (súp. č. XXXX) evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre okres: I., obec: I., k. ú. I., ako: stavba

- rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a pozemok parcela reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

2. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je syn a jediný možný dedič po poručiteľovi A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po poručiteľovi nie je ukončené. A. B. st. bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, pre okres: I., obec: I., k. ú. I. a to pozemku parcela reg. „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a stavby – rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na danej parcele reg. ,,C“ č. XXX, v podiele 1. Druhým spoluvlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX, taktiež o veľkosti podielu 1 bol H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX I.. 2.1. Dňa 3.2.2020 uzatvorili A. B. E. a H. B. ako predávajúci a Dávid Mathia, t.j. žalovaný ako kupujúci, kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena formou notárskej zápisnice (N 45/2020, ,

NCRIs 3409/2020) predmetom ktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, pričom kúpna cena bola uvedená v sume 10 000 Eur (5 000 Eur pre každého z predávajúcich). Dňa 02.12.2025 došlo k účinkom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV XXXX do výlučného vlastníctva žalovaného a to napriek skutočnosti, že A. B. st. od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil odstúpením zo dňa 10.2.2020 z dôvodu podľa , t.j. zmluvu podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (odhadovaná suma daných nehnuteľností je cca 65 000 Eur), pričom zároveň popieral, že by k úhrade kúpnej ceny vôbec došlo. 2.2. Žalobca ďalej uvádza, že dňa 5.5.2020 bola Okresnému súdu Prešov doručená žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (konanie vedené pod sp.zn. ). Súd prvého stupňa žalobe vyhovel (rozsudok sp.zn. -112 zo dňa 27.6.2023), avšak odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol (rozsudok sp.zn. -218 zo dňa 14.10.2025). 2.3. Žalobca má za to, že A. B. st. nezamýšľal svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam previesť, vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu nenastala, resp. podpísanie dokumentov nebolo výsledkom jeho slobodnej vôle a k podpisu ho zrejme viedla tieseň, vzhľadom na jeho vtedajšiu nepriaznivú hospodársku a ekonomickú situáciu. Z poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že predmetná kúpna zmluva, v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu A. B. st., nie je platná. 2.3.1. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. , rozhodnutie o tom, či predmetná kúpna zmluva je platná a účinná, do dnešného dňa nie je. Avšak napriek tomu Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor dňa 02.12.2025 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, čo žalobca považuje za nesprávne. 2.4. Žalobca, ako jediný dedič po poručiteľovi, A. B. E., má dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti môžu byť v blízkej dobe prevedená zo žalovaného na tretiu osobu a môže byť tak sťažené jeho postavenie ako možného dediča predmetných nehnuteľností, podáva toto neodkladné opatrenie a zároveň, je pripravený následne podať na príslušný súd žalobu o určenie, že vec (nehnuteľnosti) patrí do dedičstva po poručiteľovi A. B. st., za účelom rozhodnutia o tom, že kúpna zmluva nie je platná a účinná a nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. 2.4.1. Zároveň k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dodáva, že je potrebné zamedziť akémukoľvek vzniku škôd do budúcnosti, ktoré mu môžu reálne vzniknúť ak by k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu medzičasom došlo, pričom má za to, že postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené jeho návrhu, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami.

3. Podľa (ďalej ako ,P"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Podľa ust. článku 20 ods. 1 ústavného v účinnom znení (ďalej len „“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ust. článku 20 ods. 3 SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

4. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo . Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

5. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. . Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia ( ).

6. Súd o neodkladnom opatrení rozhoduje bez pojednávania a účasti strán sporu. O to viac je potrebný úplný a presvedčivý návrh podporený listinami alebo inými dôkaznými prostriedkami, z ktorých prima facie (na prvý pohľad) vyplýva potreba bezprostrednej ochrany žalobcov.

7. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle ust. má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. 8.1. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe.

9. Týmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z , právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, atď.), alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. 9.1. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle SR, základného práva na ochranu majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. V praxi sa preto súd zvyčajne vyhýba všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom, a uprednostňuje konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (zákaz vec previesť, resp. scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť inými právami tretích osôb a pod.). 9.2. V tomto individuálnom prípade však existujúce špecifické okolnosti (spôsob a podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy; aktivita žalovaného odkúpiť spoluvlastnícky podielu za neprimeranú cenu a pod.) svedčia o konaní žalovaného v neprospech poručiteľa a koniec koncov žalobcu pri získaní a užívaní daných nehnuteľností spôsobom porušujúcim dobré mravy v úmysle získať pre seba neoprávnený zisk. 9.3. Existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, mal súd za osvedčenú žalobcom, majúc za postačujúce preukázanie odôvodnenej obavy. 9.4. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nie je úmyslom žalovaného spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, zásah do jeho vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania nebude mať na neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaného bolo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a to v plnom rozsahu požadovaného zákazu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku (bez uvedenia demonštratívneho výpočtu žalobcu, ktorý je možno subsumovať pod zákaz nakladať), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

11. Súd zároveň pristúpil k uloženiu povinnosti žalobcovi v zmysle , pričom uvádza, že žalobcom navrhovanou lehotou 60 dní nie je viazaný. Súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia, majúc lehotu 30 dní na podanie žaloby vo veci samej za postačujúcu.

12. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

13. Nakoľko ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, súd rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení podľa . Nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci, súd mu priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením ( ).