Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_3T-24-2020.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obžalovanej P. A., nar. XX.X.XXXX v Z. I., trvale bytom E., F. Q. 1, prechodne E. XXX, o obžalobe okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch 2Pv 612/18/4404, na hlavnom pojednávaní dňa 16.7.2021, takto
rozhodol:
obžalovaná
P. A., nar. XX.X.XXXX v Z. I., trvale bytom E., F. Q. č. 1, prechodne bytom E. č. XXX
je vinná, že
dňa 17.12.2018 v čase o 08.58 hod. riadila osobné motorové vozidlo zn. Renault Fluence, EČV: NZ XXXEF, v meste V. na Šurianskej ulici smerom na Kostolný Sek , pričom sa plne nevenovala riadeniu svojho vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a pred železničným priecestím si nepočínala mimoriadne opatrne, najmä sa nepresvedčila, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie, vošlo s vozidlo na železničné priecestie so svetelnou a zvukovou signalizáciou (bez závor) č. FPO725 napriek tomu, že priecestie zabezpečovacie zariadenie vydávalo zvukový signál a tiež svetelnú výstrahu dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami a aj napriek tomu, že v protismere jej jazdy stálo vozidlo, ktoré zjavne dávalo prednosť prichádzajúcemu vlaku, v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. Renault Fluence, EČV: Z EF a vlakom R-832 Tajov, čím obžalovaná porušila ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c), § 27 odsek 1, § 28 písmeno a, písmeno b), § 137 odsek 1, odsek 2 písmeno g) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 odsek 2 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda hrubo porušila dôležitú povinnosť vodiča uloženej jej podľa zákona, v dôsledku čoho utrpeli spolujazdkyne vo vozidle obžalovanej a to poškodená Q. R., narodená XX.X.XXXX v V., trvale bytom E., F. Q. č. X a poškodená mal. E. R., narodená XX.X.XXXX v Z. I., trvale bytom E., F. Q. č. 1, na základe listov o prehliadke mŕtveho spísaných MUDr. F. I., lekárom SLaPA pracovisko Nitra, zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli, pričom podľa znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J. J., PhD a MUDr. M. Z., PhD., bezprostrednou príčinou smrti poškodenej neb. Q. R. bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej sústavy (mozgu) - mozgovú smrť v dôsledku vyhreznutia mozgu z dutiny lebečnej pri otvorených trieštivých zlomeninách kostí klenby i spodiny lebečnej a bezprostrednou príčinou smrti poškodenej neb. E. R. bola mozgová smrť pri početných trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej, rozsiahlom pomliaždení mozgu a zakrvácaním pod obaly a do komôr mozgu, pričom svojím konaním spôsobila Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, J. 1, IČO: XX XXX XXX, škodu na lokomotíve a s tým súvisiacimi nákladmi na opravu celkovo výške 8.108,35 € a B. R., narodenému XX.X.XXXX, trvale bytom A., XX. marca XXXX/XX, prechodne bytom U. XX, XXXX E., V., nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- €
teda
inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala na dvoch osobách preto, že hrubo porušila predpisy o doprave Tým spáchala Prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona
Za to sa odsudzuje
Podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona a § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (pri zistení poľahčujúcich okolností § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti § 37 Trestného zákona), s poukazom na § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmena j), písmeno l), písmeno f) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť
- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve
- pravidelne v určenom čase sa dostaviť pred mediačného a probačného úradníka Okresného súdu Nové Zámky
- písomne sa ospravedlniť poškodenému.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 (desať) rokov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Bratislava, J. 1, IČO:XX XXX XXX a poškodeného B. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., XX. marca XXXX/XX, prechodne bytom U. 23, 4900 E., V. s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal na obžalovanú obžalobu pre zločin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 17.12.2018 v čase o 08.58 hod. riadila osobné motorové vozidlo zn. Renault Fluence, EČV: Z. XXXEF, v meste V. na Šurianskej ulici smerom na Kostolný Sek , pričom sa plne nevenovala riadeniu svojho vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a pred železničným priecestím si nepočínala mimoriadne opatrne, najmä sa nepresvedčila, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie, vošlo s vozidlo na železničné priecestie so svetelnou a zvukovou signalizáciou (bez závor) č. FPO725 napriek tomu, že priecestie zabezpečovacie zariadenie vydávalo zvukový signál a tiež svetelnú výstrahu dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami a aj napriek tomu, že v protismere jej jazdy stálo vozidlo, ktoré zjavne dávalo prednosť prichádzajúcemu vlaku, v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. Renault Fluence, EČV: Z. M.F a vlakom R-832 Tajov, čím obžalovaná porušila ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c), § 27 odsek 1, § 28 písmeno a, písmeno b), § 137 odsek 1, odsek 2 písmeno g) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 odsek 2 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda hrubo porušila dôležitú povinnosť vodiča uloženej jej podľa zákona, v dôsledku čoho utrpeli spolujazdkyne vo vozidle obžalovanej a to poškodená Q. R., Z. XX.X.XXXX V. Š., K. B. E., F. Q. Č.. X a poškodená mal. E. R., Z. XX.X.XXXX V. Z. I., K. B. E., F. Q. Č.. X, na základe listov o prehliadke mŕtveho spísaných MUDr. F. I., lekárom SLaPA pracovisko Nitra, zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli, pričom podľa znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J. J.,
PhD a MUDr. M. Z., PhD., bezprostrednou príčinou smrti poškodenej neb. Q. R. bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej sústavy (mozgu) - mozgovú smrť v dôsledku vyhreznutia mozgu z dutiny lebečnej pri otvorených trieštivých zlomeninách kostí klenby i spodiny lebečnej a bezprostrednou príčinou smrti poškodenej neb. E. R. bola mozgová smrť pri početných trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej, rozsiahlom pomliaždení mozgu a zakrvácaním pod obaly a do komôr mozgu, pričom svojím konaním spôsobila Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, J. X, IČO: XX XXX XXX, škodu na lokomotíve a s tým súvisiacimi nákladmi na opravu celkovo výške 8.108,35 € a B. R.H., Z. XX.X.XXXX, K. B. A., XX. F. XXXX/XX, prechodne bytom U. XX, XXXX E., Š., nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- € Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku teda, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodeného B. R. a výsluchom svedka V. Š.. Za súhlasu strán boli čítané zápisnice o výsluchu svedkov a boli čítané listinné dôkazy.
Obžalovaná v prvotnej výpovedi poprela spáchanie skutku, uviedla, že išla so sestrou, túto brala autom aj spolu s jej dcérou ráno, pričom prechádzala cez železničné priecestie zo strany od mesta V., kde podľa jej názoru nesvietilo výstražné svetlo na železničnom priecestí a ani nešla zvuková signalizácia. Uviedla, že sa so sestrou rozprávali a následne prišlo ku zrážke s vlakom. Následne však obžalovaná svoj postoj vo veci zmenila a k spáchaniu skutku sa priznala a svoje konanie oľutovala.
Poškodený B. R. vypovedal, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, podľa neho od doby, kedy sa dozvedel o udalostiach sa lieči psychiatricky, berie lieky. Obžalovanej podľa svojich slov hovoril, nech jeho dcéru nenosí. Uviedol, že s dcérou mal dobrý vzťah. Písali si, pravidelne sa s ňou stretával asi 4 krát do roka, keď bol zo Švajčiarska na Slovensku.
Svedok V. Š. vypovedal tak, že nehodu priamo nevidel, on prišiel na miesto až po nehode, ako inšpektor bezpečnosti na železničnej spoločnosti Slovensko, teda osoba, ktorá mala prešetriť okolnosti vzniku nehody. Uviedol, že na mieste samom si vyžiadal vysvetlenie situácie od rušňovodiča, nafotil lokomotívu. Rušňovodič uviedol, že smeroval vlakom do stanice Šurany, pričom mu pred lokomotívu vošlo osobné auto, použil rýchločinné brzdenie
Svedok D.. G. O., ktorého výpoveď bola v zmysle § 263 Trestného poriadku so súhlasom strán čítaná vypovedal, že išiel z domu z Kostolného Seku autom spolu so svojou manželkou, keď na priecestí svietilo svetlo, na ktoré on zastavil vozidlo. Ako stál na priecestí videl prichádzať od mesta Šurany vozidlo, ktoré nezastavovalo, následne videl, ako do tohto vozidla narazil vlak.
Svedok F. F. vypovedal, že on nastupoval ráno do práce ako rušňovodič dňa 17.12.2018 o 5:55 hod v depe Zvolen. Asi o 8:58 hod v oblúku pred stanicou Šurany uvidel stáť vozidlo na pravej strane priecestia. Ako vchádzal do priecestia z ľavej strany vošlo vozidlo, bola to sekunda a došlo k zrážke. Ihneď použil rýchločinné brzdenie, vytočil 112
Svedkyňa L. O. vypovedala, že išla spolu s manželom z domu, zastali na priecestí, pretože práve svietilo výstražné znamenie na priecestí. Videla blikať červené svetlá. Jej manžel skríkol, kde sa hrnie auto čo išlo oproti, a vtedy spozornela a uvidela náraz vlaku do auta. Uviedla, že protiidúce vozidlo nebrzdilo.
Podľa zápisu o dychovej skúške, obžalovaná v čase nehody nebola pod vplyvom alkoholu. Podľa listov o prehliadke mŕtveho Q. T. E. R. zomreli 17.12.2018 na železničnom priecestí na Šurianskej ulici z dôvodu kolízie automobilu s vlakom.
Podľa znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J. J., PhD a MUDr. M. Z., PhD., bezprostrednou príčinou smrti poškodenej nebohej Q. R. bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej sústavy (mozgu) - mozgovú smrť v dôsledku vyhreznutia mozgu z dutiny lebečnej pri otvorených trieštivých zlomeninách kostí klenby i spodiny lebečnej a bezprostrednou príčinou smrti poškodenej nebohej E. R. bola mozgová smrť pri početných trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej, rozsiahlom pomliaždení mozgu a zakrvácaním pod obaly a do komôr mozgu
Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, na základe zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku a to tak, ako je uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti rozsudku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v inkriminovaný deň obžalovaná ako vodička osobného motorového vozidla viedla vozidlo, v ktorom sa nachádzala ona a ako spolujazdkyňa sa nachádzala jej sestra Q. R. a neter obžalovanej E. R., ktoré sedeli v pravej časti vozidla, teda Q. R.Ň. na mieste spolujazdca a E. R. na mieste za spolujazdcom. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovede obžalovanej. Ďalej mal súd preukázané a to nie len z priznania obžalovanej, ale aj z výpovede svedkov a to svedka G. O. T. L. O., že na železničnom priecestí svietilo výstražné znamenie a rovnako tak priecestie vydávalo i signalizáciu, ktorá upozorňovala vodičov na prejazd vlaku, ktorú skutočnosť funkčnosti priecestia potvrdil i svedok Š., ktorý hovoril, že nebolo dané, žiadne hlásenie, ktoré by upozorňovalo vodiča vlaku na skutočnosť, že výstražné značenie na priecestí by bolo poškodené, rovnako tak svedok F. ako vodič vlaku tieto skutočnosti potvrdil. O funkčnosti zariadenia hovoril i svedok Š., ktorý kontroloval signalizáciu na priecestí po nehode, pričom žiadnu poruchu nezistil. Ďalej z výpovede svedka O. možno jednoznačne taktiež ustáliť skutočnosť, že auto idúce v jeho protismere, t.j. auto, ktoré šoférovala obžalovaná nezastavilo i napriek signalizácii, a teda je jednoznačné vzhľadom na všetky okolnosti a skutočnosti ako i vzhľadom k priznaniu obžalovanej možné konštatovať porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení o cestnej premávke, teda presne tých ustanovení, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku, keďže je zrejmé, že obžalovaná tým, že nevenovala dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla porušila svojim konaním z nedbanlivosti ustanovenia zákona o cestnej premávke, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že v prípade prechodu cez železničné priecestie je potrebné, aby vodič vozidla mal obzvlášť zvýšenú pozornosť a počínal si obzvlášť opatrne pri prechode priecestím. Ďalej z dokazovania vyplynula skutočnosť, a to konkrétne zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J. J., PhD a MUDr. M. Z., PhD., že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej nebohej Q. R. bolo náhle zlyhanie centrálnej nervovej sústavy (mozgu) - mozgovú smrť v dôsledku vyhreznutia mozgu z dutiny lebečnej pri otvorených trieštivých zlomeninách kostí klenby i spodiny lebečnej a bezprostrednou príčinou smrti poškodenej nebohej E. R. bola mozgová smrť pri početných trieštivých zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej, rozsiahlom pomliaždení mozgu a zakrvácaním pod obaly a do komôr mozgu.
Súd dospel k záveru, že obžalovaná svojim protiprávnym konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, konkrétne smrť z nedbanlivosti spôsobila dvom osobám, pričom táto smrť bola v príčinnej súvislosti s jej konaním a to opomenutím a hrubým porušením predpisov o doprave. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 10 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona je uvedený trestný čin potrebné považovať za prečin, pretože sa jedná o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, pričom je jednoznačné, že konanie obžalovanej napĺňa znaky zavinenia z nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona)
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že viedla riadny život a § 36 písmeno l) Trestného zákona (priznala sa a oľutovala), nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Súd ukladal trest podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona, kde základná trestná sadzba je 4 roky až 10 rokov, pričom v zmysle § 38 odsek 2 súd prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, tak ako sú popísané vyššie a v zmysle § 38 odsek 3 znížil hornú hranicu o 1/3. I napriek takto upravenej trestnej sadzbe je súd názoru a má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, vzhľadom na pomery páchateľa, by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a taktiež má súd zato, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a preto v zmysle § 39 odsek 1, odsek 3 ukladal trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V danom smere súd poukazuje na samotnú okolnosť prípadu a toho, že samotná obžalovaná pri nehode, ktorú spôsobila prišla o členov rodiny, o svojich najbližších, ktoré skutočnosti vyplývajú z výpovedí jej príbuzných v konaní, ale aj z výpovede samotnej obžalovanej, a je jednoznačné, že už samotné úmrtie týchto dvoch osôb je dostatočnou príučkou a veľkým trestom pre obžalovanú, ktorej pri nehode zahynula
sestra a neter, ktorej bola krstnou mamou, a tieto skutočnosti jednoznačne sú tým najprísnejším trestom, aký môže existovať a tento trest bude obžalovanú sprevádzať počas celého jej ďalšieho života a bude sa s ním a s touto skutočnosťou musieť obžalovaná vyrovnať po každej stránke, pričom súd mohol jednoznačne na pojednávaní pozorovať to, ako tieto skutočnosti vplývajú na psychiku obžalovanej i po dlhšej dobe od nehody (neustály plač pri opisovaní udalostí toho dňa). Z uvedeného dôvodu súd zastáva názor, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej, by bol neúmerným trestom jednak pre obžalovanú, ktorá viedla inkriminovaného osudného okamihu riadny život, pracuje a správa sa tak, ako je potrebné, teda sa správa podľa zákonov SR, ale jednak i pre zvyšnú rodinu obžalovanej, ktorá by v podstate prišla o ďalšieho člena rodina, keď aj na hoc akú dobu a ešte viac by trpela celá spoločnosť v okolí obžalovanej, na ktoré okolie obžalovanej by okrem straty blízkych osôb dopadol i „tieň“ v podobe straty osoby obžalovanej. Jedná sa v prvom rade o veľkú ľudskú tragédiu, ktorá sa vryla do života obžalovanej a ktorá je trestom samým o sebe a zduplovať tento trest uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, by bolo v rozpore s ustanovením § 34 Trestného zákona a s účelom trestu tak, ako ho má na mysli trestný zákon. Z tohto dôvodu súd ukladal trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože uloženie trestu odňatia slobody aj na dolnej hranici by bolo neprimerane prísne pre obžalovaného.
Súd ukladal trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, keď pri uložení trestu bol zohľadnený následok tohto trestného činu a to smrť 2 osôb. Zároveň súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pričom ho ukladal v maximálnej možnej výmere a to s poukazom na skutočnosť, že prišlo k závažným porušeniam predpisov o cestnej premávke, ktoré porušenia mali za následok smrť dvoch osôb, a teda najmä tento trest je potrebné považovať za trest, ktorý pri všetkých okolnostiach tohto prípadu a vzhľadom k osobe obžalovanej, je dostatočným trestom, ktorý v dostatočnej miere zabezpečí ochranu spoločnosti a tresty takto uložené spĺňajú v dostatočnej miere predpoklady tak generálnej ako aj individuálnej prevencie.
V zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených odkázal na civilné sporové konanie, pretože na priznanie náhrady škody by bolo potrebné ďalšie dokazovanie, ktoré by do veľkej miery prevýšilo dokazovanie potrebné pre účely trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).