Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Vyd/2/2023

Uznesenie

10

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., 2/ E. B., A. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., obaja právne zastúpení: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841 za účasti subjektov: 1/ G. H., A. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., 2/ G. H., A. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: Mgr. Ján Páchnik, advokát, Advokátska kancelária KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, 3/ G. L., A. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX K., 4/ H. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený: Mgr. Ján Páchnik, advokát, Advokátska kancelária KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, 5/ O. C. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L., ČR, právne zastúpený: Mgr. Ján Páchnik, advokát, Advokátska kancelária KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom H. P. XX/X, XXX XX K.,, 6/ O. Q. I., A. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom R. C. XX, XXX XX R. C., X/ L. C. S., L. L. B. XX, XXX XX B., O.: XX XXX XXX, X/ T. L. A., J. C., L. L. P. L. X, XXX XX B. B., O.: XX XXX XXX, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

9

I. Súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

8

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným na súd dňa 28.08.2023 domáhali, aby súd potvrdil, že navrhovatelia A. B., A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D. a E. B., A. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D. vlastnícke právo k nehnuteľnosti – parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2 orná pôda, ktorá bola oddelená geometrickým plánom č. G1-2748/XXXX úradne overeným E. U. K. dňa 31.12.2020 z parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 orná pôda zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Žilina, obec K., katastrálne územie C. D. nadobudli vydržaním od 1.3.1997.

2. Návrh odôvodnili tým, že splnili podmienky podľa „“ v aktuálnom znení na začatie konania o potvrdení vydržania a podľa na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia sú ako manželia dlhodobo dobromyseľnými držiteľmi a užívateľmi časti parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 orná pôda zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres K., obec K., katastrálne

územie C. D.. Tento pozemok v časti, ktorá je aktuálne zameraná geometrickým plánom č. Q./2020 (novo vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2) navrhovatelia dobromyseľne užívajú nepretržite od roku 1997, predtým tento pozemok nepretržite užívali rodičia navrhovateľa 1/ od roku 1974. Táto navrhovateľmi užívaná časť pozemku (novo vytvorená parcela C KN č. XXXX/X) bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C. D. – rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele C KN č. XXXX/X, parcela C KN č. XXXX/X o výmere 400 m2 záhrada a parcela C KN č. XXXX/X o výmere 400 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorých vlastníkmi sú navrhovatelia v spoluvlastníckom podiele 2/8 a 1 a ktoré nadobudli v časti v dedičskom konaní po otcovi navrhovateľa 1/ a v časti kúpnou zmluvou od matky navrhovateľa 1/. Odporcovia v rade 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 a to konkrétne odporca v rade 1/ v podiele 4/12, odporca v rade 2/ v podiele 2/12, odporca v rade 3/ v podiele 1/12, odporca v rade 4/ v podiele 1/6, odporca v rade 5/ v podiele 1/6 a odporca v rade 6/ v podiele 1/12. Účasť odporcov v rade 7/ a 8/ v tomto konaní je obligatórna a vyplýva z ustanovenia ) ods. 2 v znení neskorších predpisov. Právnymi predchodcami navrhovateľa 1/ boli jeho otec A. B., nar.XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX a jeho matka G. B., A. J., nar.XX.XX.XXXX, zomr. v roku 2012, obidvaja naposledy bytom B. XXX/XX, C. D.. V dedičskom konaní po poručiteľovi A. B. st., na základe Osvedčenia o dedičstve R., R. XX/XX navrhovateľ 1/ spolu s ostatnými oprávnenými dedičmi nadobudol zákonný dedičský podiel, okrem iného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území C. D., rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele KN C č. XXXX/X, parcelu KN C č. XXXX/X o výmere 400 m2 záhrada a parcela KNC č. XXXX/X o výmere 400 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Po smrti otca navrhovateľa 1/, navrhovateľ 1/ spolu s manželkou (navrhovateľ 2/) užívali predmetné nehnuteľnosti a hospodárili na nich spolu s mamou navrhovateľa 1/. V roku 2008 navrhovatelia odkúpili od mamy navrhovateľa 1/ pani G. B. jej spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia od smrti otca navrhovateľa 1/ až doteraz nepretržite užívajú všetky uvedené nehnuteľnosti, vrátane novo vytvorenej parcely C KN č. XXXX/X. Časť pozemku, aktuálne zapísaného v katastri nehnuteľností ako parcela E KN č. XXXX/X (podľa geometrického plánu novo vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2) právni predchodcovia navrhovateľa 1/ – jeho rodičia, oprávnene a dobromyseľne užívali na základe darovania, od v tom čase vlastníka uvedenej nehnuteľnosti – M. J., A. J. nar.XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Vlastník M. J. bol bratom starej mamy navrhovateľa 1/ H. J., nar.XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX. Darovanie M. J. uskutočnil prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, za prítomnosti H. J. a E. J. – starých rodičov navrhovateľa 1/ a A. B. a G. B. – rodičov navrhovateľa 1/. Darca uvedenú nehnuteľnosť, ako súčasť poľnohospodárskych pozemkov v úžitku JRD (ako tzv. roľnícky podnik), nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi neb. J. J., zomr.XX.XX.XXXX (D XXX/XX) a po svojej mame neb. R. J., A. H., zomr.XX.XX.XXXX (D 257/66) ako poľnohospodársku pôdu v úžitku štátnych majetkov. Poručitelia J. J. a R. J. boli zároveň aj rodičmi starej mamy navrhovateľa 1/ pani H. J., A. J., zomr.XX.XX.XXXX. V tomto prehlásení pán M. J. uviedol, že na požiadanie rodičov navrhovateľa 1/, za účelom výstavby rodinného domu aj so záhradou, týmto dal zadarmo pozemok na Podchrenčíni, ktorý, keďže nevedel číslo parcely, vymedzil v teréne ,,od jarku včetne hroble od hlavnej cesty na Bytču až po cestu k maštaliam Plemenárskej stanice.“ Ďalej pán M. J. uviedol: ,,Keby uvedená parcela bola úzka, môže si A. B. prihradiť toľko, aby dozadu parcely sa dalo dostať aj s veľkými nákladnými autami a to pre prípad, že by niektoré z detí B. v budúcnosti sa rozhodli na tomto pozemku si postaviť rodinné domy.“ M. J. uviedol, že: ,,tento pozemok po smrti môjho otca (pozn. J. J., zomr.XX.XX.XXXX) užívala moja sestra H. J., A. J. (pozn. stará mama navrhovateľa 1/) ako roľu, takže prenesenie tohto pozemku na jej dcéru G. B., A. J. a jej muža A. B. je právom.“ Ďalej tiež M. J. uviedol, že: ,,v terajšej dobe dáva štát do vlastníctva pod chalupy len 800 m2 ako stavebný pozemok. Keď A. B. dostane stavebné povolenie na zbytku pozemku si môže pestovať čo chce. Keby sa v budúcnosti stalo, že by štát súhlasil s prevodom aj väčšej výmery, môže si toto rodina B. preniesť na seba. Tento záhon dávam N. a A. B. preto, že si ma vždy vážili a aj vážia a nikdy ma neobišli.“ Rodičia navrhovateľa 1/ na základe stavebného povolenia zo dňa 22.12.1977 postavili na uvedených pozemkoch rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný 11.5.1990. Rodinný dom a parcely vo vtedy maximálne možnej výmere 800 m2 boli zapísané na LV č. XXX. Od momentu nadobudnutia pozemkov darovaním od pána M. J. (XX.XX.XXXX), rodičia navrhovateľa 1/ (predtým aj jeho stará mama H. J.) darované pozemky držali a dobromyseľne užívali ako vlastné, na darovanom pozemku postavili rodinný dom a časť darovaného pozemku využívali ako záhradu a dvor (400 m2) a na zvyšnej časti (v súčasnosti zameraná novovytvorená parcela C KN č. XXXX/ X o výmere 2476 m2) otec navrhovateľa 1/, spolu s navrhovateľom 1/ (v čase darovania pozemkov 17 ročný) vysadili ovocný sad a sadili poľnohospodárske plodiny a zeleninu, na tento účel pozemok slúži navrhovateľom až do súčasnosti a navrhovatelia tento pozemok obhospodarujú a intenzívne sa

oň starajú. Od smrti otca, odo dňa 01.03.1997 uvedený pozemok obhospodaruje a užíva výlučne navrhovateľ 1/ s manželkou (navrhovateľ 2/). Navrhovatelia ako aj ich právni predchodcovia pozemok, ktorý daroval M. J. rodičom navrhovateľa 1/ užívali oprávnene a dobromyseľne. Oprávnenosť držby nebola nikdy a nikým spochybnená. Dňa 14.12.2020 dali navrhovatelia vyhotoviť geometrický plán na oddelenie parcely KN C č. XXXX/X o výmere 2476 m2 z pôvodnej parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2, geometrický plán bol úradne overený a zaevidovaný E. U. K., odborom katastra pod č. Q./ XXXX dňa 31.12.2020. Na základe uvedeného geometrického plánu bola z pôvodnej parcely E KN XXXX/X o výmere 7350 m2 vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2, ktorú od roku XXXX dobromyseľne užívali a obhospodarovali právni predchodcovia - rodičia navrhovateľa 1/ a po smrti otca od 01.03.1997 ich nepretržite užíva a obhospodaruje navrhovateľ 1/ so svojou manželkou – navrhovateľ 2/. Hranice uvedeného pozemku sú v teréne aktuálne označené po celej jeho dĺžke z jednej strany plotom a z druhej rúrkami a v jeho šírke plynule nadväzuje na pozemky patriace do vlastníctva navrhovateľov, konkrétne parcela C KN č. XXXX/X o výmere 400 m2 záhrada, zapísaná na LV č. XXX. Navrhovateľ 1/ sa viackrát a opakovane snažil s vlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X dohodnúť na úprave vlastníckych vzťahov k užívanej časti pozemku, ktorú jeho rodičom daroval pán M. J., brat jeho starej mamy H. J. a ktorej on osobne, spolu s manželkou je oprávneným a dobromyseľným držiteľom od 01.03.1997, pretože s poukazom na skutočnosť, že nehnuteľnosť už právni predchodcovia navrhovateľa mali v oprávnenej držbe od roku 1974, navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním už od momentu smrti otca navrhovateľa 1/, teda od 01.03.1997. Pokusy o dohodu boli doteraz bezvýsledné.

3. Súd na základe predložených listinných dôkazov a uvedených skutočností vydal vyzývacie uznesenie č.k. -51 zo dňa 14.03.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. -95 zo dňa 09.05.2025, v ktorom vyzval na uplatnenie námietok.

4. Proti vyzývaciemu uzneseniu č.k. -51 zo dňa 14.03.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. -95 zo dňa 09.05.2025 účastníčka konania v 2/ rade podala dňa 03.04.2025 námietky, účastník konania v 5/ rade podal dňa 02.05.2025 a účastník konania v 4/ rade podal dňa 28.11.2025 námietky, prostredníctvom spoločného právneho zástupcu, v ktorých zhodne uviedli, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania považujú za zmätočný a zároveň za nespôsobilý na to, aby mohol tvoriť podklad konania o potvrdení vydržania. Predmetom vydržania má byť C KN parc. č. XXXX/X, o výmere 2476 m2, kat. úz. C. D. (ďalej len „predmetná parcela“), ktorá mala byť vytvorená z pôvodnej E KN par. č. XXXX/X geometrickým plánom č. Q./2020. V návrhu navrhovatelia tvrdia, že predmetnú parcelu mali užívať právni predchodcovia navrhovateľa 1/, a to oprávnene a dobromyseľne na základe darovania od M. J., nar.XX.XX.XXXX, pričom k darovaniu malo dôjsť 14.02.1974. Teda podľa ich tvrdení boli oprávnenými držiteľmi predmetnej parcely už právni predchodcovia navrhovateľov, a to od 14.02.1974 a to až do smrti otca navrhovateľa 1/ dňa 01.03.1997. Ak by boli tieto tvrdenia navrhovateľov pravdivé potom by došlo k vydržaniu predmetnej parcely už právnymi predchodcami navrhovateľov a nie navrhovateľmi samotnými. Aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu je ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tvrdenia samotných navrhovateľov však naopak majú preukázať to, že podmienky na vydržanie mali spĺňať ich právni predchodcovia a nie oni samotní, čo ale znamená, že navrhovatelia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania. Zároveň sa navrhovatelia domáhajú vydania potvrdenia, že predmetnú parcelu nadobudli vydržaním od 01.03.1997, čo má byť však dátum, kedy sa mali stať podľa ich tvrdení oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že od 01.03.1997 sú oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi len potvrdzujú ten fakt, že nemohli byť k dátumu od 01.03.1997 vlastníkmi predmetnej parcely z titulu vydržania (z dôvodu nesplnenia podmienky vydržania a to uplynutia 10 ročnej lehoty). Toto tvrdenie navrhovateľov priamo vyvracia splnenie podmienok na vydržanie. Taktiež formulácia nadobudli vydržaním od 01.03.1997 nespĺňa ani po formálnej stránke požiadavku citovaného , podľa ktorého musí návrh obsahovať presné označenie dňa, kedy malo k vydržaniu dôjsť. Použitie predložky „od“ je neurčité a mätúce a pôsobí ako dolná hranica časového intervalu, ktorý plynie. Podľa musí navrhovateľ svoje tvrdenia o splnení podmienok na vydržanie aj osvedčiť. Jednou z podmienok vydržania je aj podmienka dobromyseľnosti o tom, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku, ktorý tvorí objekt vydržania. Dobromyseľný je v tomto prípade ten, kto nemá akékoľvek pochybnosti o tom, že je vlastníkom pozemku. Navrhovatelia samotní však vo svojom návrhu tvrdia, že sa viackrát opakovane snažili dohodnúť s vlastníkmi E KN parcely č. 1908 na úprave vlastníckych vzťahov k predmetnej parcele. Toto ich tvrdenie len svedčí o tom, že neboli dobromyseľní. Naopak mali pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi, pretože inak by nemali dôvod sa

opakovane pokúšať dohodnúť so skutočnými vlastníkmi na úprave vlastníckych vzťahov k predmetnej parcele. Toto ich tvrdenie nie že osvedčuje splnenie podmienok vydržania, ale naopak splnenie týchto podmienok (dobromyseľnosť) priamo vyvracia a to prostredníctvom tvrdenia samotných navrhovateľov. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že on so svojou manželkou je oprávneným a dobromyseľným držiteľom predmetnej parcely od 01.03.1997 (dátum smrti otca navrhovateľa 1/). Z návrhu však nie je zrejmé, čo má byť konkrétnym právnym úkonom alebo titulom zakladajúcim ich dobromyseľnosť o tom, že sú vlastníkmi predmetnej parcely. Ak týmto právnym úkonom malo byť osvedčenie o dedičstve po otcovi navrhovateľa 1/ D XXX/XX, tento dôkaz predložený navrhovateľmi v konaní v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako podklad pre osvedčenie dobromyseľnosti navrhovateľov, pretože z jeho obsahu nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by túto dobromyseľnosť bolo možné dovodiť (dôkaz pozostáva len z prvej a poslednej strany). Naopak z tvrdenia navrhovateľov uvedených v návrhu je jednoznačné, že predmetom dedenia po otcovi navrhovateľa 1/ parcela E KN XXXX/X nebola. V žiadnom prípade preto nemôže ísť o putatívny dôvod – skutkový omyl, ktorý by bol dostatočný na vnútorné presvedčenie navrhovateľov o tom, že sa stali vlastníkmi predmetnej parcely a preto navrhovatelia svoju dobromyseľnosť neosvedčili. Ani dôkaz označený ako Prehlásenie nemožno považovať za právny úkon, ktorý by bolo možné považovať zo dostatočný dôvod na to, aby sa právni predchodcovia navrhovateľa 1/ považovali za vlastníkov predmetnej parcely. Podľa ustálenej súdnej praxe totiž každý účastník právnych vzťahov mal vedieť, že nehnuteľnosti možno prevádzať len na základe písomného právneho úkonu, pričom tento právny úkon musel byť navyše registrovaný štátnym notárstvom a následne evidovaný v evidencii nehnuteľností (podľa platnej právnej úpravy v čase, kedy malo dôjsť k „darovaniu“). Navyše Prehlásenie je neurčité a neobsahuje označenie konkrétnych nehnuteľností pričom je zároveň z neho zrejmé, že sa malo týkať tak maximálne nehnuteľností pod rodinný dom. Prehlásenie celkovo nespĺňa esenciálne náležitosti právneho úkonu, ktorým by bolo možné prevádzať nehnuteľnosti. Preto nemožno ani Prehlásenie považovať za putatívny dôvod, ktorý by postačoval na prípadné odvodzovanie dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľa 1/ o tom, že sa stali vlastníkmi predmetnej parcely. Preto mali za to, že navrhovatelia neosvedčili ani skutočnosť o dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľa 1/. Nie je pravdou, že by predmetnú parcelu užívali navrhovatelia. Túto parcelu užívali všetci spoluvlastníci uvedení na LV č. XXXX a ich rodinní príslušníci (najmä G. H., G. H. a Q. I.) a to tak, že túto kosili, sadili na nej ovocné stromy a G. H. s jej bratom M. J. mala na nej umiestnený včelín. Taktiež nie je pravdou, že držba predmetnej parcely bola nerušená, pretože potom, ako navrhovatelia umiestnili na predmetnú parcelu kolíky a neskôr oplotenie, došlo zo strany podielových spoluvlastníkov k výhradám k takémuto správaniu a vyjadreniu nesúhlasu, keďže navrhovatelia týmto konaním zasiahli do ich vlastníckeho práva.

5. Podľa ustanovenia , (ďalej len „“), vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí.

6. Podľa ustanovenia , vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

7. Podľa ustanovenia , účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) L. C. S..

8. Podľa ustanovenia , námietky môže podať a) účastník konania podľa a jeho právny nástupcarávo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa alebo písm. d), alebo d) iná osoba.

9. Podľa ustanovenia , námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

10. Podľa ustanovenia , v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11. Podľa ustanovenia § 359i ods. 1 CPM, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

12. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle a nasl. je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti ( ). Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktoré však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

13. Súd uvádza, že navrhovatelia doložili súdu listinné dôkazy – Uznesenie J. P. V. K. sp. zn. R. XXX/ XX-X zo dňa 19.05.1964 na č.l. 9 spisu, geometrický plán č. G1-2748/XXXX zo dňa 14.12.2020, úradne overený E. U. K., katastrálnym odborom na č.l. 10 - 11 spisu, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 11.05.1990 na č.l. 12 spisu, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. R. XXX/XX, R. XX/XX zo dňa 20.09.1999 na č.l. 13, Prehlásenie zo dňa 14.02.1974 na č.l. 14 spisu, výpisy z listu vlastníctva č. XXXX G. W. XXX pre k.ú. C. D. na č.l. 15 – 18 spisu.

14. Súd vyhodnotiac navrhovateľmi tvrdené skutočnosti ako aj nimi predložené listinné dôkazy a zohľadniac námietky účastníkov konania musí konštatovať, že ich námietky sú dôvodné. Navrhovatelia v konaní o potvrdení vydržania musia osvedčiť, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Jednou z podmienok vydržania je uplynutie vydržacej doby ( ). Pokiaľ ide o plynutie tejto doby, použijú sa primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby ( ). Pre premlčaciu dobu, zároveň tak aj pre vydržaciu dobu, platí, že jej dĺžka je pevne stanovená zákonom, nemožno ju skrátiť, ani predĺžiť. Pre plynutie vydržacej doby to znamená, že ak sú splnené ostatné podmienky, dňom nasledujúcim po jej uplynutí sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci. Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak vo vzťahu k navrhovateľom

možno konštatovať, že nedošlo k uplynutiu vydržacej doby. Navrhovatelia tvrdia, že ako manželia sú dlhodobo dobromyseľnými držiteľmi a užívateľmi časti parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 orná pôda zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Žilina, obec K., katastrálne územie C. D.. Tento pozemok v časti, ktorá je aktuálne zameraná geometrickým plánom č. Q./XXXX (novo vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2) navrhovatelia dobromyseľne užívajú nepretržite od roku 1997, predtým tento pozemok nepretržite užívali rodičia navrhovateľa 1/ od roku 1974. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti malo byť prehlásenie M. J. (brata starej mamy navrhovateľa 1/) zo dňa 14.02.1974. Darca uvedenú nehnuteľnosť, ako súčasť poľnohospodárskych pozemkov v úžitku JRD (ako tzv. roľnícky podnik), mal nadobudnúť v dedičskom konaní po svojom otcovi neb. J. J., zomr.XX.XX.XXXX (R. XXX/XX) a po svojej mame neb. R. J., A. H., zomr.XX.XX.XXXX (D XXX/XX) ako poľnohospodársku pôdu v úžitku štátnych majetkov. Poručitelia J. J. a R. J. boli zároveň aj rodičmi starej mamy navrhovateľa 1/ pani H. J., A. J., zomr.XX.XX.XXXX. V návrhu navrhovatelia tvrdia, že pozemok ich právni predchodcovia začali užívať už pred rokom 1974 a teda, že vydržacia doba už dávno uplynula. Návrh na potvrdenie vydržania môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti ( ). Z uvedeného tak vyplýva, že vydržacia doba musí uplynúť navrhovateľovi. Pokiaľ teda právni predchodcovia navrhovateľov mali pozemky v držbe najneskôr od roku 1974, vydržacia doba musela uplynúť už týmto právnym predchodcom. Vydržanie ako inštitút bol znovu uvedený do právneho poriadku novelou účinnou od 01.04.1982 a ktorá pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci stanovovala vydržaciu dobu 10 rokov. Ak teda malo prísť k vydržaniu, tak mohlo nastať jedine u právnych predchodcov navrhovateľov, nakoľko im táto vydržacia doba uplynula. Je síce pravdou, že oprávnený držiteľ si môže započítať dobu, po ktorú mal v oprávnenej držbe jeho právny predchodca, avšak táto doba musí v čase započítania ešte plynúť. Pokiaľ mal právny predchodca v oprávnenej držbe vec po dobu dlhšiu ako je vydržacia doba (postačuje jediný deň), tak už sa stal, ak splnil aj ostatné podmienky, vlastníkom veci a vydržacia doba mu uplynula. Právny nástupca si túto dobu nemôže započítať, pretože už žiadna neplynie. Ak teda došlo k vydržaniu, tak mohlo dôjsť len u právnych predchodcov navrhovateľov, nakoľko im uplynula vydržacia doba. Navrhovatelia sa tak nemohli stať vlastníkmi vydržaním, pretože už ich právnym predchodcom uplynula vydržacia doba. Vydržaciu dobu má tak osoba odlišná od navrhovateľa, konkrétne právny predchodca, ktorému vydržacia doba uplynula a mohol sa tak stať vlastníkom, pričom podľa obsahu spisu táto doba uplynula ešte pred dňom, kedy navrhovatelia vstúpili do držby. Vydržať vec môže len osoba, ktorej vydržacia doba uplynula (aspoň jeden deň oprávneným držiteľom). Rozhodnutie o potvrdení vydržania je rozhodnutím deklaratórnej povahy, čo okrem iného znamená, že vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda zo zákona a predmetným rozhodnutím sa len konštatuje predmetná skutočnosť. Keďže navrhovatelia vstúpili do držby až dňom smrti 01.03.1997 (dňom úmrtia otca navrhovateľa 1/), pričom si nemôžu započítať oprávnenú držbu ich právnych predchodcov, nenadobudli vlastnícke právo vydržaním, a preto súd návrh zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Navrhovatelia nesplnili ani podmienku oprávnenej držby, ktorá je predpokladom pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti (pozemku). V návrhu navrhovatelia uvádzajú, že účastníci konania v rade 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 a to konkrétne odporca v rade 1/ v podiele 4/12, odporca v rade 2/ v podiele 2/12, odporca v rade 3/ v podiele 1/12, odporca v rade 4/ v podiele 1/6, odporca v rade 5/ v podiele 1/6 a odporca v rade 6/ v podiele 1/12 a, že navrhovateľ 1/ sa viackrát a opakovane snažil s vlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X dohodnúť na úprave vlastníckych vzťahov k užívanej časti pozemku. Navrhovatelia síce v rámci svojich písomných podaní tvrdia, že predmetnú nehnuteľnosť užívajú dobromyseľne ako vlastnú už od darovania v roku 1974, ale samotná držba nepostačuje na splnenie podmienky na potvrdenie vydržania. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov nepostačuje na ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Uvedené umocňuje aj skutočnosť, že z vyjadrení navrhovateľov je zrejmé, že navrhovatelia vedeli, že na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX sú k predmetnej nehnuteľnosti zapísaní účastníci konania v rade 1/ až 6/. Taktiež snaha navrhovateľov urovnať spor o predmetný pozemok samo o sebe vylučuje dobromyseľnosť navrhovateľov o tom, že im pozemky patria. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.08.2021, sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 8/1991, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 14.11.2018 súd z dôvodu nesplnenia podmienky dobromyseľnosti oprávneného držiteľa zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva.

16. Podľa ustanovenia , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení až . Ustanovenia až upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak. Súd preto výrokom II. tohto uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

2

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ().

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).