Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-150-2025.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/150/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Slovenská komora medicínsko- technických pracovníkov, so sídlom Karpatské námestie 10/A, Bratislava, IČO: 42 140 251, zast. UHRINČAŤ – VAJDA s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Rybné námestie 1, Bratislava, IČO: 51 308 185, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., o zaplatenie 30,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 23.10.2025, sp. zn. 65C/42/2024
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 23.10.2025, č.k. 65C/42/2024-143 vo výroku III. o náhrade trov konania.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zhora označeným rozsudkom konanie o zaplatenie 30,- EUR zastavil (I. výrok), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2024 do 30.12.2024 a vo výške 7,5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2023 do 30.12.2024 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 30,- EUR s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že je stavovskou organizáciou v zdravotníctve, ktorá v zmysle ust. § 47b ods. 1 zák. č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti združuje verejných zdravotníkov, zdravotných laborantov a pod., pričom jednou z podmienok výkonu zdravotníckeho povolania vychádzajúc z ust. § 31 ods. 1 zák. je okrem iného aj registrácia zdravotníckeho pracovníka v registri vedenom príslušnou komorou. Povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka v zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. d) zák. je zaplatiť poplatok za vedenie registra v prípade ak sa zdravotnícky pracovník stane členom komory, tak aj uhradenie členských poplatkov. Nakoľko žalovaná sa zapísala do registra vedeného žalobcom bola povinná uhrádzať žalobcovi, na jeho účet poplatok za vedenie registra za obdobie roka 2023 vo výške 15,- EUR, splatný 31.01.2023 a za obdobie roka 2024 vo výške 15,- EUR, splatný 31.01.2024. Túto povinnosť si žalovaná aj napriek písomným výzvam žalobcu nesplnila.
3. Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2025 žalobca súdu oznámil, že po podaní žaloby dňa 30.12.2024 žalovaná uskutočnila úhradu dlžnej sumy vo výške 30,- EUR, ktorá bola následne priradená k istine (poplatky za rok 2023 a 2024). Žalobca tak zobral žalobu späť v časti žalovanou dobrovoľne zaplatenej sumy zodpovedajúcej istine a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.
4. Súd prvej inštancie tak s poukazom na ust. § 144, § 145 a § 146 CSP konanie o zaplatenie 30,- EUR zastavil, keďže zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti istiny ešte pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania a súd preto nezisťoval stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby.
5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca zotrval na zvyšnej časti žaloby, t.j. žalobe uplatnených úrokov z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 EUR, ako aj náhrady trov konania. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.10.2025 uviedla, že uznáva svoj záväzok voči žalobcovi v jeho zvyšnej časti, t.j. úrokov z omeškanej istiny uplatnenej pohľadávky, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 EUR. Z uvedeného dôvodu ju súd s poukazom na § 282 a § 285 CSP ako aj § 31 ods. 1 písm. e) v spojení s § 63 ods. 5 zák. č. 578/2004 Z. z. zaviazal na zaplatenie 9,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2024 do 30.12.2024 (t.j. do dátumu úhrady istiny) a vo výške 7,5 % ročne zo sumy 15,- EUR od 01.02.2023 do 30.12.2024, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 EUR, keďže žalovaná nezaplatila pohľadávku žalobcu riadne a včas (žalovaná uhradila istinu vo výške 30,- EUR až dňa 30.12.2024, t.j. po podaní žaloby) čím sa dostala do omeškania.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 257 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, prihliadnuc na dôvody hodné osobitného zreteľa u žalovanej, ktorými sú jej majetkové pomery, keďže je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 380,- EUR, z ktorého uhrádza náklady na bývanie a ďalšie životné náklady, pričom žalovaná ako neúspešná v konaní na ich náhradu nemá nárok.
7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, vo výške 100 %.
8. Uviedol, že súd v konaní nevykonal dokazovanie o majetkových pomeroch žalovanej a možnosť nepriznania trov konania nevyplývala z procesnej obrany žalovanej. Skutočnosť, že žalovaná je dôchodkyňa neznamená, že jej majetkové pomery jej neumožňujú zaplatiť trovy konania vo výške približne 150,- EUR. Súd prvej inštancie nezistil skutkový stav dostatočne natoľko, aby nepriznal trovy konania žalobcovi, ktorý si ich v konaní riadne uplatnil a mal v konaní úspech. Žalobca ďalej konštatoval, že status dôchodkyne automaticky nezakladá aplikáciu § 257 CSP, keďže k nepriznaniu trov konania by malo dochádzať len výnimočne. V danom prípade ide o nízku sumu trov konania, ktorú je možné uhradiť v splátkach vo výške pár desiatok eur mesačne. Podľa žalobcu je zrejmé, že rozsudok ani zaplatenie trov konania by pre žalovanú nebolo neprimerane tvrdé, vzhľadom na nízku výšku pohľadávky. Žalobca zároveň žalovanú opakovane vyzýval pred podaním žaloby na dobrovoľné splnenie pohľadávky, teda žalovanej dal možnosť predísť vzniku trov konania. Žalovaná v celosti zavinila vznik konania aj vznik trov svojim správaním. Nepriznanie trov by bolo pre žalobcu nespravodlivé, keďže by fakticky znamenalo prehru v súdnom spore a súd týmto rozhodnutím nemotivuje žalovaných, aby plnili svoje pohľadávky, ale naopak demotivuje žalobcu od uplatňovania pohľadávok, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona a sú jediným zdrojom jeho financovania.
9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Rozsudok je v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. V danom prípade súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP, nakoľko vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku, ktorým súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Zásada úspechu vo veci (v zmysle vyššie cit. § 255 CSP) sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.
20. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späť pre správanie sa žalovanej, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania.
21. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanej, znáša trovy konania žalovanej žalobca.
22. V prejednávanej veci k (čiastočnému) späťvzatiu žaloby v časti istiny vo výške 30,- EUR došlo písomným podaním žalobcu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 18.02.2025 (čl. 94 spisu) z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby uskutočnila čiastočnú úhradu dlžnej sumy v uvedenej výške, čo žalobca preukázal aj priloženým výpisom z bankového účtu zo dňa 16.02.2025.
23. Žalobca žiadal, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
24. V danom prípade to bola žalovaná, ktorá zavinila čiastočné zastavenie konania – výrok I. rozsudku (v časti uplatnenej istiny vo výške 30,- EUR), keďže žalovanú istinu uhradila až po podaní žaloby, pričom vo zvyšnej časti (žalobou uplatneného príslušenstva – úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky) – výrok II. rozsudku bol žalobca plne úspešný – žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
25. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
27. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
28. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
29. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
30. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
31. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
32. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
33. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.
34. V zmysle ust. § 257 CSP súd vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže strane sporu, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. V tejto súvislosti súd prihliada na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu sporu. Popritom súd prihliada aj na majetkové, osobné a ďalšie pomery strán sporu, či odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP.
35. Vecne správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal, či v prejednávanom spore nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
36. Súd prvej inštancie konštatoval, že u žalovanej prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, ktorými sú jej majetkové pomery, keďže žalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 380,- EUR, z ktorého musí uhrádzať náklady na bývanie a ďalšie životné náklady.
37. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vzhliadol ako dôvod aplikácie ust. § 257 CSP aspekt sociálny.
38. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi by bolo neprimerane tvrdé voči žalovanej a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ust. § 257 CSP. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi by malo vážnejší dopad na majetkové pomery žalovanej, pričom tu odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa stránky E. v rokoch 2021-2024 výnosy žalobcu prevyšovali jeho náklady a výsledok hospodárenia v jednotlivých rokoch predstavoval u žalobcu - + 155.773,- EUR, + 44.056,- EUR, + 51.971,71 EUR a + 11.209,92 EUR.
39. U žalovanej sa jedná o invalidnú dôchodkyňu, kde výška invalidného dôchodku žalovanej podľa aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni je 395,50 EUR mesačne, pričom iný prijem podľa tejto lustrácie žalovaná nemá.
40. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na postoj žalovanej v priebehu sporu, a to, že žalovanú istinu v priebehu konania v plnom rozsahu uhradila a na prvom vytýčenom pojednávaní uznala nárok žalobcu aj na uplatnené príslušenstvo pohľadávky.
41. Súd prvej inštancie ako bolo vyššie uvedené správne vo veci skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP ex offo (bez návrhu, či už žalobcu alebo žalovanej), pričom prihliadol aj na výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 23.10.2025, keď žalovaná uviedla, že je nezamestnaná, berie čiastočný invalidný dôchodok, z ktorého uhrádza náklady na bývanie vo výške 200,- EUR mesačne.
42. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a s poukazom na ust. § 257 CSP a odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal a to z totožných dôvodov ako ich uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ako aj z vyššie uvedených dôvodov tohto rozhodnutia.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).