Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/89/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa s poukazom na , prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. zo dňa 13. októbra 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 13. októbra 2025 samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, po úprave skutkovej vety, uznala obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa s poukazom na , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 19.00 h. dňa 29. 03. 2025 do 13.58 h. dňa 30.03.2025 v C., na ul. Cesta osloboditeľov pri zastávke MHD v objekte opusteného dreveného stánku, fyzicky napadol A. C. tak, že ho minimálne 2 krát udrel do tváre, a keď spadol na zem kopal ho najmä do oblasti chrbta, pričom na ňom aj kľačal, podpálil mu bundu, ktorú následne zahasil, čím mu takto spôsobil mnohopočetné pomliaždeniny a odreniny hlavy s okuliarovým hematómom, vnútrolebečné krvácanie na viacerých miestach – subdurálny čelovo-temennozáhlavnej oblasti vľavo a záhlavno- temennej oblasti vpravo, pomliaždenie mozočka vpravo a spánkového laloka mozgu vpravo s krvácaním, tržnú ranu ľavej ušnice, objemný pneumotorax vľavo, hemotorax vpravo, emfyzém krku a chrbta vľavo, sériovú zlomeninu 3.-5. rebra vpravo s posunom a 10.-12. rebra vľavo, zlomeninu priečneho výbežku 4. krčného stavca vľavo, zlomeninu priečneho výbežku 2., 3. a 4. driekového stavca vľavo, popáleninu chrbta s nekrózou III. stupňa 15x10 cm, početné hlboké odreniny horných a dolných končatín obojstranne, ako následok útoku na hlavu, hrudník, driek a končatiny opakovanými údermi päsťou a kopnutím vysokej intenzity, ktoré si vyžiadali dobu liečenia najmenej 3 mesiace a závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov, čím došlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, mozgu a pľúc poškodeného A. C..

Za uvedený trestný čin bol obžalovaný podľa , v spojení s odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bola podľa uložená povinnosť zaplatiť poškodenému A. C. škodu (bolestné) vo výške 21 031, 20 Eur a Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 122,42 Eur a podľa bol poškodený A. C. odkázaný so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný poroces.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, svedka- poškodeného A. C., svedkyne D. C. – matky poškodeného, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia A. E. E., čítaním jeho znaleckého posudku č. 54/2025 (č.l. 129-153) ohľadom popisu zranení poškodeného, mechanizmu ich vzniku, dĺžky jeho liečenia a práceneschopnosti a vplyvu zranení na jeho obvyklý spôsob života, znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. F. G. č. 52/2025 (č.l. 106-126) ohľadom posúdenia závislosti obžalovaného od alkoholu a iných návykových látok a znaleckého posudku KEU PZ ČES: PPZ-KEU-SL- EXP—2025/794 (č.l. 178-180) ohľadom posúdenia zaistenej chemickej stopy č. 3 a ostatných dôkazov, ktorých obsah podrobne popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku, považoval za preukázané konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete jeho rozsudku. Pritom dospel k záveru, že obžalovaný minimálne v nepriamom úmysle spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, a to závažnejším spôsobom konania, pretože jeho zranenia spočívali v poškodení životne dôležitých orgánov - pľúc a mozgu a vyžiadali si liečbu v trvaní najmenej 3 mesiace s obmedzením poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov a čin vykonal surovým, trýznivým spôsobom tým, že poškodeného intenzívne kopal do celého tela, vrátane hlavy a hrudníka vyššou silou a poškodenému tiež podpálil bundu, v dôsledku čoho utrpel na chrbte popáleniny III. stupňa. Jeho konanie právne kvalifikoval tak, ako bolo vo výroku prvostupňového rozsudku uvedené. Obhajobe obžalovaného neuveril, pretože v čase skutku sa na mieste činu zdržiavali len obžalovaný a poškodený a preukázané zranenia poškodeného boli čerstvé.

Hoci obžalovanému, ktorý bol doposiaľ 14 krát súdne trestaný, ukladal trest za opätovne spáchaný zločin, teda vychádzal z upravenej trestnej sadzby podľa (7 rokov a 4 mesiace – 12 rokov), uložil mu ho pod jej dolnou hranicou, a to vo výmere 6 rokov a šesť mesiacov v súlade s . V prospech obžalovaného podľa zohľadnil, že vykonal úkony smerujúce k včasnému poskytnutiu lekárskej pomoci poškodenému, bez ktorej by poškodený zraneniam podľahol (okolnosti prípadu) a tiež pomery obžalovaného, ktorý, ak nie je vo výkone trestu, žije rovnakým spôsobom života ako poškodený v komunite bezdomovcov, s každodenným požívaním alkoholu.

Pretože obžalovaný spôsobil trestným činom škodu, na ktorej náhradu si poškodení uplatnili svoj nárok riadne a včas, k jej náhrade v nesporne preukázanej výške obžalovaného zaviazal vo vzťahu k obom poškodeným a v prevyšujúcom rozsahu poškodeného C. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal včas voči všetkým jeho výrokom odvolanie obžalovaný, a to prostredníctvom svojej obhajkyne podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.10.2025, ktoré písomne odôvodnila podaním zo dňa 28.10.2025 a obžalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.11.2025. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a neodôvodnený, pretože skutkový stav nebol zistený úplne, pretrvávajú pochybnosti o skutkových okolnostiach dôležitých pre preukázanie viny obžalovaného a skutok nebol správne právne posúdený.

Obžalovaný namietal, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že všetky zranenia poškodeného vznikli priamo následkom konania obžalovaného. Argumentoval, že znalec založil svoje závery výlučne na sekundárnej dokumentácii bez osobného vyšetrenia poškodeného a tiež pripustil, že niektoré zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj pádom alebo vlastným pričinením poškodeného, čo súd nevyhodnotil v jeho prospech a nesprávne sa stotožnil so závermi znaleckého posudku A. E. E.. Zopakoval, že poškodenému mohol spôsobiť hematómy na tvári a na tele a že mu spôsobil popáleninu chrbta, avšak poranenie hlavy, pneumotorax, zlomeniny rebier a stavcov mu nespôsobil, pričom poukázal na výpovede svedka-poškodeného, ktorý si nepamätal žiadnu bolesť z incidentu s obžalovaným a uviedol ...„Cez zimu som chodil po vchodoch, aj tam ma niekedy zbili“, ... „Zbili ma aj na Západe, to vtedy, keď som mal šnúru, ale kedy to bolo, to neviem. To bolo ešte pred A.. Či som aj spadol, to nemôžem povedať, ja keď sa ožeriem ako kôň potom spím. Odreniny a modriny na nohách mám stále. Lebo ma zrazilo aj auto minulý rok, ale to som bol triezvy.“

Namietal tiež, že okresný súd skutok nesprávne právne posúdil podľa oukazom na . Tvrdil, že súd sa dôsledne nevysporiadal so subjektívnou stránkou konania obžalovaného, ktorá nebola naplnená, pretože jeho úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví podľa nebol vykonaným

dokazovaním preukázaný. Argumentoval, že nestačí, aby páchateľ vykonal niečo, čo spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví, ale je potrebné, aby jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemajú ani úvahy súdu, že obžalovaný konal „surovo a trýznivo“, hoci priznal, že poškodenému zapálil bundu a následne ju zahasil. Tvrdil, že jeho konanie bolo reakciou na útok poškodeného, ktorý ho fyzicky napadol kachličkou. Nemal úmysel ublížiť mu na zdraví, konal v afekte a v obave o svoj život, čo zodpovedá stavu nutnej obrany alebo jej prekročenia podľa , ktorá nie je trestná v rovnakom rozsahu ako úmyselný útok. Išlo o nedbanlivostné konanie po konflikte dvoch osôb pod vplyvom alkoholu s prípadným ťažkým následkom v zmysle , ktorý mu je možné pričítať len v prípade jeho preukázania, ak jeho úmysel skutočne smeroval k ublíženiu na zdraví. Obžalovaný konal v afekte, pod vplyvom alkoholu. U obžalovaného nešlo o vedomé „pálenie“ s cieľom spôsobovať bolesť poškodenému, obžalovaný konal v zmätku, nie s úmyslom trýzniť.

V nadväznosti na uvedené namietal aj uložený trest ako neprimerane prísny a nezohľadňujúci zásady ukladania trestov v zmysle . Tvrdil, že rozsudok trpí vnútornými rozpormi, keď okresný súd síce uznal, že obžalovaný po čine prejavil ľútosť a sám privolal matku poškodeného, avšak uvedené nevyhodnotil ako zásadnú poľahčujúcu okolnosť a neprihliadol ani na priznanie jeho viny, spoluprácu pri objasnení skutku a že prispel k záchrane života poškodeného. Vyjadril názor, že vzhľadom na osobnostný profil obžalovaného by bolo vhodnejšie uložiť mu miernejší trest.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo, aby sám vo veci rozhodol podľa tak, že skutok uvedený v obžalobe právne posúdi ako prečin ublíženia na zdraví podľa , obžalovanému uloží miernejší, prípadne podmienečný trest odňatia slobody a poškodeného odkáže s jeho nárokom na náhradu škody na zdraví (bolestné) na civilný proces, pretože dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že všetky zranenia poškodeného vznikli priamo následkom konania obžalovaného.

Obžalovaný sám namietal hodnotenie jeho výpovede ako účelovej a tvrdil, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, majúcimi vplyv na spravodlivé konanie. Poukázal na to, že pri jeho zadržaní boli porušené základné zásady trestného konania a ust. , pretože bol nútený vypovedať tak, ako to chceli policajti. Bol vypočúvaný cca 8 hodín, mal abstinenčné príznaky a pitie, strava a pridelenia advokáta mu bolo prisľúbené až po jeho priznaní. Preto priznal, že poškodeného kopol 10 krát a dal mu 7 faciek a podpísal zápisnicu s uvedeným obsahom, hoci sa s ním nestotožňoval. Namietal tiež, že okresný súd sa nezaoberal jeho záverečnou rečou, inak by nemohol skutok právne kvalifikovať podľa , pretože nemohlo ísť o úmyselné ublíženie na zdraví, čo bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov. Súd mal jeho konanie posúdiť ako konanie v nutnej obrane, pretože prvý ho napadol poškodený kachličkou a on sa len snažil odvrátiť jeho ďalšie útoky. G. mu vyrazil, dal mu pár faciek, nepamätá si, či tam boli aj nejaké kopance, ale ak boli, určite neboli takej intenzity, aby mu spôsobil vnútrolebečné krvácanie a zlomeniny. Konal v afekte, nemal úmysel poškodenému ublížiť, bundu, ktorú mu zapálil, zahasil vlastnou dlaňou. Ak by poškodeného opakovane udieral päsťami a kopnutiami vysokej intenzity, na jeho tele by museli byť znaky po takom útoku, ktoré fotodokumentáciou jeho tela po čine neboli preukázané. Tvrdil, že poškodený bol pod silným vplyvom alkoholu, a preto si zistené zranenia mohol spôsobiť sám na predmetoch, ktoré sa na mieste činu nachádzali.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej v , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré za splnenia procesných predpokladov vykonal v neprítomnosti poškodeného a jeho splnomocnenca, za účasti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajkyne. Poškodený

v písomnom podaní zo dňa 12.01.2026 považoval napadnutý rozsudok za vecne správny s tým, že rozsah jeho zranení a mechanizmus ich vzniku bol v konaní preukázaný znaleckým dokazovaním.

Obhajkyňa obžalovaného sa v rámci svojho konečného návrhu pridržiavala obsahu podaného odvolania. Zdôraznila, že nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu a rozsah zranení, ktoré boli poškodenému spôsobené, a preto namietala právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a uložený trest považovala za neprimeraný. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím petitom.

Krajský prokurátor považoval napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny vo všetkých jeho výrokoch a navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný sa pridržiaval obsahu podaného odvolania a jeho odôvodnenia.

Podľa , ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, treste a náhrade škody, okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné, logické a presvedčivé. V súlade s okresný súd v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ktoré skutočnosti vzal za dokázané (str. 3-7) a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného (str. 8-9), teda sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ako aj vo vzťahu k otázke trestu (str. 9-10) a náhrade škody (str. 10-11). V podrobnostiach krajský súd vo vzťahu k napadnutým výrokom prvostupňového rozsudku poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a ktorého dôvody nie je potrebné a ani účelné opakovať, pretože prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia tvoria jeden celok.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku A. E. a jeho záverov ohľadom početnosti, závažnosti, možného pôvodu zranení poškodeného a právnej kvalifikácie konania, ktoré mu bolo obžalobou kladené za vinu odvolací súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu vo vzťahu k vine obžalovaného a ani ich právnu kvalifikáciu. Išlo o námietky, ktoré obžalovaný v rámci svojej záverečnej reči a záverečnej reči svojho obhajcu prezentoval už pred prvostupňovým súdom a s ktorými sa okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vysporiadal. Jeho úvahy pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj s ohľadom na uvedené obhajobné námietky, mali oporu v obsahu vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne a netrpeli žiadnou logickou chybou.

Pokiaľ znalec A. E. pred vypracovaním znaleckého posudku poškodeného osobne nevyšetril, tomuto postupu nie je čo vytknúť. Jeho úlohou bolo popísať zranenia/poškodenia zdravia poškodeného, ktoré boli zistené po jeho privezení do NsP Brezno na urgentný príjem po tom, ako bol nájdený na mieste činu, vyjadriť sa k mechanizmu ich vzniku, určiť dĺžku jeho liečenia, práceneschopnosti a zodpovedať otázku, či a po aký dlhý čas bol v ich dôsledku obmedzený v obvyklom spôsobe života, teda vyšetrenie aktuálneho zdravotného stavu poškodeného v čase pred vyhotovením znaleckého posudku bolo irelevantné, a preto nemohla takto formulovaná odvolacia námietka obžalovaného obstáť. Znalec správne vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného nachádzajúcej sa v trestnom spise (prepúšťacia správa z anesteziologicko – resuscitačného oddelenia NsP Brezno zo dňa 03.04.2025

- č.l. 156,157, prepúšťacia správa z chirurgického oddelenia NsP Brezno zo dňa 10.04.2025 - č.l. 163-165, odborné vyjadrenie ošetrujúceho lekára – chirurga zo dňa 04.04.2025), ktorá bola pre účely podania znaleckého posudku dostatočná. V znaleckom posudku a následne pri jeho výsluchu na

hlavnom pojednávaní zodpovedal zrozumiteľne, logicky a presvedčivo všetky nastolené otázky, a to v súlade so zisteniami vyplývajúci z trestného spisu, a preto nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti o správnosti jeho znaleckých záverov. Uviedol, že poškodený po napadnutí inou osobou utrpel akútne (čerstvé) ťažké zranenia v rozsahu ako boli uvedené v skutkovej vete prvostupňového rozsudku. Z hľadiska mechanizmu ich vzniku išlo o tupé poranenia zasahujúce mnoho telesných oblastí, a preto je nepravdepodobné, že by si ich poškodený spôsobil sám, s tým, že tieto mohli vzniknúť spôsobom útoku, ktorý obžalovaný popísal pri výsluchu v procesnom postavení podozrivého a obvineného. Poranenia hlavy vznikli opakovaným úderom päsťou a pravdepodobne aj opakovaným kopnutím min. 2 krát, pretože vnútrolebečné krvácanie v rozsahu ako bolo zistené, obvykle po údere päsťou nevzniká. Zlomenina krčného stavca vznikla pravdepodobne po prikľaknutí poškodeného. Viacpočetné zlomeniny rebier obojstranne s pneumotoraxom, hemotoraxom a podkožným emfyzémom vznikli opakovaným kopnutím do hrudníka vysokej intenzity, min. 2 krát - do ľavej aj pravej polovice hrudníka. Minimálne jedno kopnutie smerovalo do ľavej driekovej oblasti a spôsobilo zlomeniny výbežkov driekových stavcov. Niekoľko úderov a kopov smerovalo aj do končatín, avšak pomliaždeniny neboli v dokumentácii bližšie popísané. Popálenina chrbta vznikla od horiaceho oblečenia. Uzavrel, že išlo o útok vysokej intenzity, pričom útok na oblasť hlavy a hrudníka bol, vzhľadom na jeho intenzitu a spôsob prevedenia, útokom na životne dôležité orgány, (mozog a pľúca) a je len vecou náhody, že poškodený pri masívnom pneumotoraxe v kombinácii s opitosťou neumrel na udusenie. S ohľadom na spôsob a intenzitu útoku bol aj rozsah vnútrolebečných poranení nezlučiteľný so životom a opäť je len vecou náhody, že poškodený v ich dôsledku nezomrel. Pretože závažnosť zistených zranení sa navzájom potencuje, obvyklá doba liečby a PN je viac ako 42 dní, predbežne cca 3 mesiace, pričom poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života závažným spôsobom 8 týždňov a menej závažným spôsobom 12 týždňov.

V zmysle je ťažkou ujmou na zdraví poškodenie dôležitého orgánu (písm. e), aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas (písm. i), teda porucha, ktorá si vyžiadala liečenie, príp. aj pracovnú neschopnosť v trvaní min. 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného (ods. 4). Poškodenie dôležitého orgánu je taký chorobný stav, ktorý spočíva v porušení niektorého z telesných orgánov s možným smrteľným následkom alebo s iným závažným dlhotrvajúcim alebo trvalým následkom.

V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nebola dôvodná ani námietka obžalovaného, že nemohol poškodenému spôsobiť všetky zistené zranenia, pretože tieto zodpovedajú spôsobu a intenzite útoku, ktorý v čase skutku obžalovaný voči poškodenému viedol. Zranenia boli čerstvé, preto je vylúčené, aby vznikli v čase pred skutkom, zasahovali mnoho telesných oblastí, čím je vylúčené, aby si ich poškodený spôsobil sám a v čase skutku sa na mieste činu nenachádzali osoby odlišné od obžalovaného a poškodeného, čo bolo preukázané ich výpoveďami a nahrávkami z kamier v blízkosti miesta činu, teda zistené zranenia mohol poškodenému spôsobiť len obžalovaný. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že pri výsluchu v procesnom postavení podozrivého popísal útok na poškodeného tak, ako to chceli policajti, odvolací súd jeho tvrdeniu neuveril a považoval ho len za spôsob jeho obrany, pretože uvedené tvrdenie nijako nepreukázal, podpísal zápisnicu z jeho výsluchu, a to bez akýchkoľvek výhrad, čím potvrdil správnosť jej obsahu. Naviac, mechanizmus vzniku zranení poškodeného, ktorý je odbornou znaleckou otázkou, zodpovedá ním uvedenému spôsobu útoku, a preto nemožno uveriť, že policajti obžalovaného v popise spôsobu útoku na poškodeného usmerňovali práve v zhode s následne znalcom určeným možným mechanizmom ich vzniku. Tvrdenie obžalovaného, že pri takom útoku by musel mať stopy aj na svojom tele, nebolo spôsobilé vyvrátiť skutkové závery, ku ktorým dospel okresný súd hodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach a vo svojej podstate bolo len nesúhlasom obžalovaného so skutkovými závermi okresného súdu, ktorý bez konkrétnych vecných argumentov ohľadom chyby v hodnotení vykonaných dôkazov (je nelogické alebo nezodpovedá ich obsahu) nepostačuje na spochybnenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

Nedôvodná bola aj námietka o nesprávnej právnej kvalifikácii konania, ktoré bolo obžalovanému kladené za vinu pre absenciu úmyslu obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci a platnej právnej úprave, hoci odvolací súd nespochybňuje, že subjektívna stránka tohto trestného činu spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu, ktoré sa musí vzťahovať k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čim ublíženia na zdraví podľa oukazom na ,

pretože vykonaným dokazovaním bolo v nadväznosti na už vyššie uvedené nepochybne preukázané, že obžalovaný v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným konaním spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k jej vzniku (objektívna stránka daného trestného činu). S ohľadom na charakter jeho konania z hľadiska intenzity útoku, času jeho trvania (cca 10 minút), fyzickej dispozície obžalovaného a poškodeného, miest útokov na telo poškodeného, či početnosť atakov okresný súd správne konštatoval, že ju spôsobil úmyselným konaním, a to min. vo forme nepriameho úmyslu, ktorý sa vzťahoval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Obžalovaný totiž poškodeného, ktorý bol pod silným vplyvom alkoholu a o 20 rokov starší než obžalovaný (v čase skutku mal poškodený 58 rokov), opakovane atakoval údermi päsťou a kopancami vysokej intenzity do oblasti hlavy, hrudníka, drieku a končatín, prikľakol poškodeného, podpálil mu bundu, ktorú mal oblečenú a spôsobil mu ťažké, aj život ohrozujúce zranenia v rozsahu uvedenom v skutkovej vete rozsudku. Išlo pritom aj o útoky na hlavu a hrudník, teda na životne dôležité orgány. Je potom dôvodné a správne konštatovať, že obžalovaný bol minimálne uzrozumený s tým, že poškodenému môže spôsobiť zranenia aspoň takej intenzity, ktoré je nutné označiť za ťažkú ujmu na zdraví a je nepodstatné, či išlo práve o tie zranenia, ktoré mu jeho konanie privodilo. O uvedenom okrem intenzity, početnosti a spôsobu vedenia útoku svedčí aj časť jeho (ďalšej - zmenenej) výpovede zo dňa 04.04.2025, kde uviedol: „...do hlavy som ho nekopal, to viem, že je riskantné“, teda si uvedomoval, že svojím konaním môže porušiť/ohroziť záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia a spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Ani odvolací súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že konal v nutnej obrane, pretože poškodený sa mal sa na neho zahnať kachličkou, ktorá skutočnosť jednak okrem výpovede obžalovaného nevyplynula zo žiadnych iných dôkazov a berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a fyzickú prevahu obžalovaného by aj v prípade jej preukázania išlo o obranu zjavne neprimeranú tvrdenému útoku poškodeného. Tejto obhajobnej argumentácii obžalovaného nesvedčili ani závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria A. G., z ktorého vyplynulo, že v čase skutku bol obžalovaný (aj poškodený) pod vplyvom alkoholu, čo u obžalovaného môže v kombinácii s jeho osobnostnou štruktúrou (emočná nestabilita, disocialita) odbrzďovať jeho sklony k impulzívnym reakciám, čo sa prejavuje opakovaným páchaním trestnej činnosti.

Právna kvalifikácia konania obžalovaného bola správna aj pokiaľ okresný súd konštatoval, že obžalovaný inému (poškodenému C.) spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším, surovým a trýznivým spôsobom konania, čomu nasvedčoval jednak spôsob útoku obžalovaného voči poškodenému (vysoko agresívny, údery päsťou a kopance do mnohých oblastí tela, vrátane hlavy a hrudníka vysokou intenzitou, prikľaknutie poškodeného so spôsobením zlomeniny...) a následné úmyselné zapálenie odevu poškodeného, ktorý pasívne ležal dobitý na zemi (vyplynulo z výpovede obžalovaného), ktorý prekračuje štandardný spôsob páchania obdobných trestných činov.

Odvolací súd preto uzavrel, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu, nielenže vyvrátil obhajobu obžalovaného, ale zároveň spoľahlivo preukázal, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený, tento bol správne právne kvalifikovaný a obžalovaný je zaň trestne zodpovedný, keďže znaleckým dokazovaním A. F. G., znalca z odvetvia psychiatria (č.l. 106 – 126) neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali jeho trestnú zodpovednosť. V čase skutku nemal alkohol na neho chorobný účinok.

Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani odvolacej námietke o neprimerane prísnom treste, pretože okresný súd, vychádzajúc zo správnej (upravenej) trestnej sadzby v dostatočnom rozsahu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný prispel k záchrane života poškodeného tým, že zavolal jeho mame, ktorá na miesto činu privolala policajtov a následne bol poškodený prevezený do nemocnice, a tiež oľutovanie jeho konania, a to uložením trestu odňatia slobody pod jej dolnou hranicou (o 10 mesiacov) vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku tak, ako mu bol kladený za vinu, nepriznal a ani iným spôsobom nenapomáhal OČTK, preto ani odvolací súd nevzhliadol žiadny iný dôvod na zníženie uloženého trestu odňatia slobody.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne aj vo výroku o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodeným škodu, ktorej výška bola preukázaná vykonaným dokazovaním (bolestné a náklady na zdravotnú starostlivosť), pretože túto si poškodení uplatnili riadne a včas. Výška bolestného v bodoch

bola určená na základe preukázaných zranení poškodeného a jeho finančné vyjadrenie zodpovedá platnej právnej úprave tak, ako to správne uviedol okresný súd. Odvolacia námietka týkajúca sa náhrady škody tak nebola dôvodná.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.