Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/34/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: A.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: E. H. L., súdny exekútor, so sídlom R. XXX/X, XXX XX R., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, o zaplatenie 12.303,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -170 zo dňa 31. marca 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Žalobca navrhol uplatnenie ustanovenia , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutkovo zástupca žalobcu uplatnenie tohto ustanovenia vymedzil na pojednávaní dňa 31.03.2025 tak, že na základe jedného dokumentu súd zastavil dve exekúcie a to nebolo spôsobené vinou žalobcu. Uvedená skutočnosť nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje súdu aplikáciu ustanovenia . Uvedené skutkové tvrdenie netvorí výnimočné okolnosti a ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili súdu nepriznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Sociálne dôvody žalobcom tvrdené neboli a predmetná vec druhovo a ani procesnou situáciou nepredstavovala zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa.

4. Proti výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove v zmysle zmenil napadnutý výrok rozsudku o trovách konania tak, že neprizná žiadnej strane právo na náhradu trov konania. Žalobca bol toho názoru, že súd pri rozhodovaní o trovách konania mal aplikovať ustanovenie . V danom prípade došlo k výnimočnej situácii, kedy exekučný súd na základe jedného a toho istého dokumentu oprávneného zo dňa 31.08.2018 a následne

podaného návrhu na zastavenie exekúcie žalovaným ako súdnym exekútorom súdu, zastavil exekučný súd dve exekučné konania. Žalovaný vykonával exekúciu (podľa značky súdneho exekútora) č. EX 177/2014 a č. EX 178/2014. Podaním oprávneného zo dňa 31.08.2018 navrhoval oprávnený zastavenie exekúcie voči žalobcovi a to v exekučnom konaní, v ktorom na strane povinných vystupovali povinní: 1/ O. P., 2/ Z. S. a 3/ H. Y.. V tak označenej exekučnej veci označených (uvedených) účastníkov exekúcie prislúchalo číslo EX 178/2014. Žalovaný bez toho, aby s odbornou starostlivosťou si overil obsah podania oprávneného zo dňa 31.08.2018 v časti označenia účastníkov exekučného konania, podal návrh na zastavenie exekúcie č. EX 177/2014, v ktorej vystupovali povinní: 1/ K. Y., 2/ H. Y. a 3/ Z. S.. Exekúcia bola uznesením súdu právoplatne zastavená 31.12.2018. Žalobca kontaktoval súdneho exekútora ohľadom nesprávneho zastavenia exekúcie, avšak bezvýsledne a tak podal na súd v exekučnej veci č. EX 178/2014 návrh na zastavenie exekúcie a v tomto podaní zdôraznil, že návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 31.08.2018 zo strany oprávneného smeruje voči exekúcii č. EX 178/2014. Exekučný súd napokon exekúciu č. EX 178/2014 uznesením zo dňa 05.01.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.02.2023 zastavil § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a to na podklade toho istého podania oprávneného zo dňa 31.08.2018, ktoré súd napokon vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie č. EX 178/2014, teda podľa jeho obsahu. Žalovaný ako súdny exekútor odo dňa 31.08.2018 až do právoplatného skončenia exekučného konania č. EX 178/2014 vykonával zrážky zo mzdy oprávneného za rozhodné obdobie, kedy žalovaný ako súdny exekútor viedol iba túto jednu exekúciu č. EX 178/2014 voči žalobcovi ako povinnému 2/. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor vyvolal taký stav, ktorý viedol k tomu, že exekučný súd najprv zastavil exekúciu č. EX 177/2014 (exekúcia bola uznesením súdu právoplatne zastavená v 31.12.2018) a následne, po dožadovaní sa žalobcu voči žalovanému súdnemu exekútorovi a exekučnému súdu exekučný súd zastavil exekúciu č. EX 178/2014 uznesením zo dňa 05.01.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.02.2023. Žalovaný ako súdny exekútor odo dňa 31.08.2018 až do právoplatného skončenia exekučného konania č. EX 178/2014 vykonával zrážky zo mzdy oprávneného, ktoré vykonávať z tejto exekúcie nemal, pretože exekučný súd napokon exekúciu zastavil.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súdu“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ustanovenia , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. vyplýva, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi (v danom čase H.. K. G.) dňa 17.03.2009 začalo exekučné konanie proti povinným 1./ K. Y., 2./ H. Y., 3./ A.. Z. S.. Okresný súd Bardejov ako exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX*. Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. -99 zo dňa 08.08.2014 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora E.. K. G. poveril súdneho exekútora E.. H. L. (žalovaný). Uvedená exekúcia bola u žalovaného ako súdneho exekútora vedená pod sp. zn. EX 177/2014. V uvedenom exekučnom konaní Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. -127 zo dňa 16.11.2018 (právoplatný 31.12.2018) zastavil exekúciu voči povinnému v 2./ rade a to vzhľadom na podanie oprávneného zo dňa 31.08.2018, doručené súdnemu exekútorovi v exekučnej veci EX 177/2014 proti povinným 1./ O. P., 2./ A.. Z. S., 3./ H. Y., ktorým oprávnený žiadal o zastavenie exekúcie voči povinnému A.. Z. S. a o zrušenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý bol vydaný dňa 25.06.2018.

9. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. vyplýva, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi (v danom čase H.. K. G.) dňa 24.05.2004 začalo exekučné

konanie proti povinným 1./ O. P., 2./ A.. Z. S., 3./ H. Y.. Okresný súd Bardejov ako exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. XXXX XXXXXX*. Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. -227 zo dňa 08.08.2014 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej u súdneho exekútora E.. K. G. poveril súdneho exekútora E.. H. L. (žalovaný). Uvedená exekúcia bola u žalovaného ako súdneho exekútora vedená pod sp. zn. EX 178/2014. V uvedenom exekučnom konaní Okresný súd Bardejov uznesením sp. zn. -291 zo dňa 05.01.2023 (právoplatný 07.02.2023) zastavil exekúciu voči povinnému v 2./ rade a to vzhľadom na podanie oprávneného zo dňa 31.08.2018, doručené súdnemu exekútorovi v exekučnej veci EX 177/2014 proti povinným 1./ O. P., 2./ A.. Z. S., 3./ H. Y., ktorým oprávnený žiadal o zastavenie exekúcie voči povinnému A.. Z. S. a o zrušenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý bol vydaný dňa 25.06.2018.

10. Z obsahu žaloby doručenej súdu dňa 31.10.2023 vyplýva, že žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12.303,59 eura s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako súdny exekútor vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v rámci exekúcie sp.zn. EX 178/2014 a to napriek návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie voči žalobcovi zo dňa 31.08.2018.

11. Z vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie nezistil protiprávnosť konania žalovaného ako súdneho exekútora a nezistil porušenie žiadnej povinnosti exekútora ustanovenej v zákone. Žalobca v konaní tiež nepreukázal samotnú škodu, ktorá mu mala byť spôsobená. Súd prvej inštancie teda založil svoje zamietané rozhodnutie na zistení, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie všetkých zákonných predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone činnosti súdneho exekútora.

12. Žalobca na pojednávaní dňa 31.03.2025 navrhol, aby súd prvej inštancie v prípade, žeby bol žalobca neúspešný, prihliadol na ustanovenie , pretože na základe jedného dokumentu súd zastavil dve exekúcie, a to nebolo spôsobené vinou žalobcu.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil aj žalobcom navrhované ustanovenie a to tak, že dôvod uvádzaný žalobcom nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by umožnil súdu aplikáciu ustanovenia . Taktiež uviedol, že ani sociálne dôvody tvrdené žalobcom neboli a predmetná vec druhovo a ani procesnou situáciou nepredstavovala zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa ustanovenia , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu (k tomu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. . Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1024).

17. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax (k tomu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. . Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2022, s. 1042).

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žaloba žalobcu bola zamietnutá pre nepreukázanie naplnenia všetkých zákonných predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone činnosti súdneho exekútora, tzn. žalobca nepreukázal ani protiprávnosť konania žalovaného a ani samotnú škodu, ktorá mu mala byť spôsobená. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že exekučný súd zastavil dve rôzne exekúcie na základe jedného dokumentu nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému ako úspešnej strane konania nemali byť priznané trovy konania. Rozhodnutie o priznaní trov konania žalovanému ako úspešnej strane sporu nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalobcovi ako neúspešnej strane konania a v konaní tiež nebol preukázaný podiel žalovaného na vzniku a priebehu sporu. Aplikáciu ustanovenia nevyžaduje ani povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, či zložitosť prípadu z pohľadu výkladu medzinárodnej zmluvy. V konaní tiež žalobca nepreukázal, resp. ani netvrdil okolnosti odôvodňujúce použitie ustanovenia z dôvodu jeho osobných pomerov, či nízkeho príjmu.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ustanovenia otvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).