Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoPr/3/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D. XXXX/ XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, sídlo Špitálska 2206/8, 812 67 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 794 536, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. – 230 zo 4. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. – 230 zo 4. decembra 2025 potvrdzuje.

II. Odvolací súd nepriznáva žalovanému proti žalobcovi náhradu odvolacieho trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví o návrhu žalobcu (v uznesení súdu prvej inštancie označovanom ako „navrhovateľ“) na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že tento zamieta (I. výrok) a žalovanému (v uznesení súdu prvej inštancie označovanom ako „odporca“) nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil najmä na ustanoveniach , veta prvá .

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil nasledovne:

3.1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd „pozastaví účinky skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, vyplývajúce z písomností o skončení pracovného pomeru zo dňa 13.10.2025, doručenej 23.10.2025“ do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, predmetom ktorej je preskúmanie zákonnosti skončenia pracovného pomeru.

3.2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 01.10.2025 bol prijatý do pracovného pomeru u žalovaného, s miestom výkonu práce C.. Dňa 23.10.2025 mu bola osobne doručená písomnosť o skončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby, ktorú jej priniesli pracovníčky žalovaného. Na písomnosti je uvedený dátum 13.10.2025, avšak doručenie sa uskutočnilo až dňa 23.10.2025. Tento rozdiel medzi dátumom vyhotovenia a doručenia považuje žalobca za účelový, nasvedčujúci tomu, že žalovaný sa snažil zakryť skutočný časový sled udalostí. Bezprostredne pred doručením skončenia pracovného pomeru manžel žalobcu podal podnet na Generálnu prokuratúru SR a ďalšie orgány, kde poukázal na nezákonné konanie a diskrimináciu v rámci ÚPSVaR C.. Žalobca má preto dôvodné podozrenie, že jeho prepustenie bolo pomstou za tieto podania, čo je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa . Žalobca poukázal na ustanovenie

s tým, že mu hrozí strata príjmu, ohrozenie životnej situácie a profesijnej povesti, pričom okolnosti nasvedčujú tomu, že išlo o odvetné prepustenie v súvislosti s aktivitami manžela, smerujúcimi k odhaleniu nezákonností. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto potrebné na ochranu práv žalobcu do doby, kým sa vec právoplatne preskúma príslušnými orgánmi.

3.3. Súd prvej inštancie uzavrel, že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami je preukázaná a vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol a v skúšobnej dobe bol ukončený. Čo sa však týka potreby bezodkladnej úpravy pomerov, túto žalobca ničím neosvedčil. V návrhu iba tvrdí, že mu hrozí strata príjmu, ohrozená je jeho životná situácia a profesijná povesť a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov odôvodňuje hroziacou ujmou, ktorú nekonkretizoval. Okrem listinných dôkazov, týkajúcich sa skutočností pred vznikom pracovného pomeru a okolností ohľadne skončenia pracovného pomeru, žiadne iné dôkazy, preukazujúce jeho ťaživú sociálnu situáciu, nepredložil. Skončením pracovného pomeru síce prichádza o príjem od žalovaného, čo je sprievodným následkom skončenia pracovného pomeru, tento následok však sám o sebe neznamená, že sa dotknutý subjekt dostane do života ohrozujúcej sociálnej situácie, ktorá si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu o hroziacej ujme, ohrození životnej situácie a profesijnej povesti bližšie neobjasnil. Pokiaľ žalobca svoj návrh opiera práve o hroziacu ujmu a vznik ohrozenia jeho životnej situácie, bolo potrebné, aby doložil dôkazy o svojich sociálnych pomeroch, t. j. v akej rodinnej, bytovej a finančnej situácii sa nachádza, ktoré dôkazy by boli relevantné pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a boli by spôsobilé osvedčiť skutočnosti tvrdené v návrhu, a to, že stratou zamestnania a príjmu by sa mohol dostať do značne nepriaznivej sociálnej situácie. Súd prvej inštancie s poukazom na dol, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá povinnosť zabezpečovať si dôkazy sám vyhľadávaním listín, ktoré by preukázali skutočnosti, o ktoré žalobca opiera svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3.4. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, keď je preukázané, že medzi stranami sporu existujú právne vzťahy a tieto vzťahy si vyžadujú bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Žalobca, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia musí preukázať nielen existenciu právneho vzťahu medzi stranami, ale súčasne aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade tak žalobca mal hodnoverne osvedčiť, že stratou zamestnania a príjmu sa dostane do života ohrozujúcej situácie, ktorá si vyžaduje jeho neodkladnú ochranu, teda mal osvedčiť existenciu vzniku hrozby reálnej ujmy, ktorej je potrebné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia, a to takého, ktoré by bolo aj vykonateľné, to znamená, že by bolo naformulované tak, aby ním uloženú povinnosť mohol žalovaný aj reálne splniť a súčasne by sa ním dosiahla ochrana, ktorej sa žalobca domáha.

3.5. Súd prvej inštancie uzavrel, že na základe návrhu dospel k záveru, že i keď je existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami preukázaná a vyplýva z predložených listinných dôkazov, ako aj z toho, že žalobca dňa 30.11.2025 podal na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (vec je vedená pod sp. zn. ), dôvod na vydanie neodkladného opatrenia nebol z jeho strany žiadnym spôsobom osvedčený. Samotné skutkové tvrdenie žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez dostatočného a hodnoverného osvedčenia, nestačí na nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac súd prvej inštancie uviedol, že navrhovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevykonateľný, pretože pozastaviť účinnosť skončenia pracovného pomeru nie je v kompetencii žalovaného.

3.6. Súd prvej inštancie preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný podľa zamietol.

3.7. Súd prvej inštancie rozhodol podľa a aj o nároku na náhradu trov konania, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej a rozhodnutím o ňom sa konanie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, a to tak, že hoci žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania vzhľadom na neúspech žalobcu (keď jeho návrh bol zamietnutý), zo spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy konania vznikli, a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca odvolanie.

5. Žalobca odvolanie založil v podstate na nasledovných dôvodoch:

5.1. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podstatnou skutočnosťou, a to rozdielom medzi dátumom uvedeným na skončení pracovného pomeru, na ktorom je uvedený dátum 13.10.2025, a jeho skutočným doručením žalobcovi dňa 23.10.2025, v dôsledku čoho súd neúplne zistil skutkový stav. Rovnakú vadu spôsobilo aj to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalobcu o odvetnom konaní žalovaného, keď k ukončeniu pracovného pomeru došlo potom, ako manžel žalobcu upozornil viaceré orgány na nezákonné procesy a diskrimináciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v C..

5.2. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že „pozastavenie účinkov skončenia pracovného pomeru“ nie je prípustné, ktorý záver je v rozpore s . Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj účel navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým je predísť ujme, ktorú nemožno neskôr napraviť, a to strate príjmu, ohrozeniu sociálnej situácie a zásahu do profesijnej povesti, pričom súd sa nezaoberal reálnym dopadom na práva žalobcu.

5.3. Žalobca napokon namietol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré predložil a nevyžiadal si podklady od žalovaného.

6. Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní sa žalobca v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a sám vo veci rozhodol tak, že nariadi žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhované neodkladné opatrenie, eventuálne aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd podľa vety poslednej umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to v odvolacím súdom podľa stanovenej lehote 10 dní.

8. Žalovaný sa k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani k odvolaniu v lehote stanovenej odvolacím súdom a ani následne do dňa vydania tohto rozhodnutia nevyjadril.

8.1. Žalovaný doručil odvolaciemu súdu do dňa vydania tohto uznesenia len jedno podanie, datované 23.12.2025, s tým, že v tomto žiadal žalovaný o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa o 20 dní.

8.2. Odvolací súd však vzhľadom na to, že tento je jednak povinný rozhodnúť o odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa v spojení s primerane aplikovaným do 30 dní od predloženia súdneho spisu a jednak, ako to vyplýva z výroku a odôvodnenia tohto uznesenia, akékoľvek vyjadrenie žalovaného nebolo spôsobilé pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie, odvolací súd žalovanému predmetnú lehotu na vyjadrenie sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredĺžil a na toto vyjadrenie nevyčkával, sledujúc splnenie povinnosti rozhodnúť o odvolaní v zákonom stanovenej procesnej lehote. Uvedený procesný postup odvolacieho súdu vzhľadom na už uvedené (a to nemožnosť privodiť svojim vyjadrením pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci) neporušil procesné práva žalovaného, keďže tento svojim vyjadrením nebol spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

8.3. Čo sa týka procesnej námietky žalovaného uvedenej v predmetnej žiadosti o predĺženie lehoty o tom, že napadnuté uznesenie ani odvolanie žalobcu mu nebolo s prípisom súdu doručené, ktorým umožnil žalovanému sa k nim vyjadriť, odvolací súd dopĺňa, že táto nie je dôvodná, keďže nemá oporu v súdnom spise. Ako to vyplýva totiž z obsahu súdneho spisu, žalovanému vzhľadom na obsiahlosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol tento z technických dôvodov doručovaný vo viacerých elektronických úradných správach podľa zákona o e-Governmente, ktoré všetky prevzal 23.12.2025, pričom súčasťou jednej z nich bolo, ako to vyplýva z obsahu elektronickej doručenky, aj napadnuté uznesenie a odvolanie žalobcu.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( – ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že vo vzťahu k odvolaniu žalobcu sú splnené podmienky vecného prejednania ( a contrario ), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný pritom rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( , ods.

2 a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel z nižšie uvedených dôvodov k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho I. výrokom tohto uznesenia podľa potvrdil.

10. Odvolací súd rozhodnutie o odvolaní založil primárne na nasledovných právnych normách:

10.1. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.2. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.3. Podľa , (1) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (d/) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10.4. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10.5. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd na základe vykonaného odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je tak vo výroku ako aj v jeho odôvodnení (ktoré je dostatočné pre jeho preskúmanie a ktoré obsahuje aj vysporiadanie sa s pre vec podstatnými vyjadreniami žalobcu obsiahnutými v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) v plnom rozsahu správne. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v celom rozsahu stotožňuje s výrokom ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa podľa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia podľa a za účelom vysporiadania sa s tvrdeniami uvedenými v odvolaní podľa dopĺňa nasledovné.

13. Inštitút neodkladného opatrenia je jedným z prostriedkov procesného zabezpečenia, upraveného spolu so zabezpečovacím opatrením v prvom diely tretej hlavy tretej časti .

14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie podľa iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa . Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované ako (a/) potreba bezodkladne upraviť pomery alebo (b/) obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich kumulácia nie je vylúčená). Tomuto zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, upravené v . Navrhovateľ (resp. žalobca) neodkladného opatrenia je podľa uvedeného ustanovenia nad rámec všeobecných náležitosti podania podľa okrem iného povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

15. Keďže neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v civilnom spore len na návrh ( ), je aj konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ovládané dispozičným princípom ( ), znamenajúcim, že súd pri posudzovaní dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia môže vychádzať len z tých dôvodov, z ktorých sa jeho nariadenia v návrhu domáha navrhovateľ. Súčasne aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia aj dôkazmi ( ).

16. Tak, ako musí byť pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana (a to na úrovni hodnoverného osvedčenia – ), osvedčeniu podliehajú všetky zákonné podmienky na

nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom práve na osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená.

17. K už uvedenej nutnosti osvedčenia všetkých zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd dopĺňa, že dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti sú také, ktoré spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd len z takýchto skutočností môže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia následne vychádzať. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia), ako odvolací súd už uviedol, podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Odvolací súd v nadväznosti na už uvedené uzatvára, že žalobca, ktorý sa svojim návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, je už v návrhu povinný uviesť (okrem iného) rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom súčasne vychádzajúc z dispozičného princípu uplatňovaného pri rozhodovaní o návrhu musí uniesť vo vzťahu k takýmto tvrdeným skutočnostiam aj dôkazné bremeno, teda dôkazmi osvedčiť ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje splnenie podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len, či žalobca rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje splnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil.

19. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že práve z týchto východísk rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal, v ich medziach posudzoval aj osvedčenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzoval splnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia a následne dospel aj k správnemu záveru o tom, že žalobca neosvedčil ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali podľa neho zakladať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čo je jednou z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia (s alternatívou v danosti obavy, že exekúcia bude ohrozená). 20. Odvolací súd v tejto súvislosti v prvom rade poukazuje na to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a ani neskôr) netvrdil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že by exekúcia rozsudku, ktorého sa vo veci samej žalobca domáha, bola ohrozená (žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nie je subsumovateľný pod tento právny dôvod nariadenia neodkladného opatrenia). Naviac, vzhľadom na to, že vecou samou, do ktorej právoplatného skončenia sa žalobca domáhal návrhom, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením, nariadenia neodkladného opatrenia (podaným ešte pred podaním žaloby vo veci samej, ktorú však žalobca následne podal a vec je vedená pod sp. zn. , ako to zistil súd prvej inštancie a toto zistenie žalobca v odvolaní nespochybnil) je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru (ako to tvrdí aj samotný žalobca už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd sa s týmto určením veci samej, vo vzťahu ku ktorej návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval, stotožňuje), je z povahy veci vylúčené, aby v prejednávanej veci bol naplnený dôvod nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúci v obave, že exekúcia bude ohrozená. Keďže totiž vecou samou je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vo vzťahu ku ktorému hmotnoprávnemu nároku sa žalobca domáhal v prejednávanej veci návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia jeho dočasnej procesnej ochrany, rozsudok, ktorým bude rozhodnuté v tejto veci (či už zamietnutím žaloby alebo určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru), nebude vykonateľný (ale môže nadobudnúť len vlastnosť právoplatnosti - ), keďže výrokom vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa neukladá povinnosť plniť ( ), a preto nebude ani exekučným titulom ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti [inak aj len „Exekučný poriadok“]). To vylučuje, aby bol tento vykonávaný v exekučnom konaní, a teda je vylúčená aj obava, že jeho exekúcia bude ohrozená.

21. Z tohto dôvodu povaha hmotnoprávneho nároku, ktorého sa žalobca vo veci samej domáha (určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru), umožňuje, aby mu bola poskytnutá procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia len v prípade, že žalobca osvedčí skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami ( ).

22. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že nariadenia neodkladného opatrenia sa domáha z dôvodu, že mu hrozí strata príjmu a ohrozenie životnej situácie (pričom však bližšie nešpecifikuje, aké konkrétne ohrozenie jeho životnej situácie mu hrozí) a profesnej povesti. Tieto dôvody žalobca následne opakuje v odvolaní, pričom v nich vzhliada potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v bodoch 13. až 15. odôvodnenia dospel k záveru, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že mu hrozí strata príjmu, tak táto skutočnosť nie je sama o sebe dôvodom, ktorý zakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a rovnako, že ostatné dôvody nariadenia neodkladného opatrenia žalobca len tvrdí, avšak žiadnym dôkazom ich neosvedčil.

24. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že ako vyplýva už z jazykového znenia , dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia je okrem iného potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Ak preto nie je v určitej veci daná nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, nie je splnená podmienka nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúca v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 25. V nadväznosti na uvedené sa súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že samotné tvrdenie o hrozbe straty príjmu nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť procesná ochrana hmotnoprávnemu nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nevyhnutnosť úpravy pomerov strán zo sporného ukončenia pracovného pomeru do právoplatného skončenia konania vo veci samej by bola daná iba ak by žalobca v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepracoval zo závažných dôvodov (najmä negatívny zdravotný stav, objektívny nedostatok pracovných príležitostí), nemal by žiadny pravidelný príjem, pričom tento hmotný deficit by nebol schopný kompenzovať inak, napr. príjmom z majetku, ktorým nezabezpečuje iné potreby seba a svojej rodiny, z podnikateľskej činnosti alebo iným príjmom podľa osobitných predpisov (osobitne práva sociálneho zabezpečenia). Uvedené možno analogicky vyvodiť aj z , upravujúceho jeden z druhov neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť procesná ochrana hmotnoprávnemu nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, podľa ktorého je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorého základe sa má žalobcovi zo strany žalovaného zamestnávateľa poskytovať aspoň časť pracovnej odmeny (čo má byť celkom zrejme podľa žalobcu aj dôsledkom ním navrhovaného neodkladného opatrenia) naplnený okrem iného iba vtedy, ak žalobca zo závažných dôvodov po spornom ukončení pracovného pomeru nepracuje. Ak by mal zákonodarca za to, že bezodkladná úprava pomerov je daná bez ďalšieho vtedy, ak zamestnancovi hrozí strata príjmu, osobitne by v nenegoval tento záver výslovnou právnou úpravou. Vzhľadom na totožnosť hmotnoprávneho nároku, ktorý má chrániť s hmotnoprávnym nárokom, ktorého procesnej ochrany sa domáha žalobca v prejednávanej veci a na to, že žalobca smeruje svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj k dôsledku vymedzenému v , nie je dôvod analogicky neposudzovať splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej ho žalobca odôvodňuje hrozbou straty príjmu, aj v kontexte (a to aj v nadväznosti na ).

26. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani následne (vrátane odvolania) netvrdil žiadne skutočnosti, pre ktoré si nie je schopný hmotný deficit spôsobený v dôsledku sporného ukončenia pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnávateľom zabezpečiť inak (napr. zamestnaním sa, príjmom z majetku nezabezpečujúceho jeho potreby a potreby jeho rodiny, príjmom z podnikateľskej činnosti či príjmom podľa predpisov sociálneho zabezpečenia a pod.).

27. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že len samotná hrozba, resp. strata príjmu z pracovného pomeru nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán zo sporného ukončenia pracovného pomeru, ktoré tvorí vec samu.

28. Rovnako súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že ostatné skutočnosti, ktoré žalobca vymedzil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a zopakoval ich v odvolaní), z ktorých vyvodzoval naplnenie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia (a to ohrozenie životnej situácie žalobcu, zásah do profesijnej povesti), žalobca žiadnym dôkazom neosvedčil. Žalobca v celom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil jediný dôkaz, ako to správne uviedol aj súd prvej

inštancie v odvolaním napadnutom uznesení, ktorý by osvedčoval, ako je ohrozená životná, resp. sociálna situácia žalobcu či dôkazy osvedčujúce, že bolo zasiahnuté do profesijnej povesti žalobcu. Naviac odvolací súd dopĺňa, že vo vzťahu k týmto dôvodom žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia, keďže ani len neuviedol, ako konkrétne je ohrozená jeho životná, resp. sociálna situácia (ktorej stav ani neopísal) a k akému zásahu do profesijnej povesti žalobcu malo dôjsť a aké sú jeho následky, odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca len abstraktne uviedol tieto tvrdenia bez akejkoľvek opory v konkrétne opísaných rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré bol povinný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa uviesť.

29. Keďže žalobca neosvedčil žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (keď vo vzťahu k týmto nepredložil a nenavrhol žiadny dôkaz) a samotná skutočnosť hrozby straty príjmu nezakladá potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán zo sporného ukončenia pracovného pomeru, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o nesplnení podmienok nariadenia neodkladného opatrenia podľa , čo je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Žalobca nedôvodne namietal v odvolaní, že sa súd prvej inštancie nezaoberal reálnou potrebou ochrany jeho práv, keďže bolo na žalobcovi, aby túto dôkazmi osvedčil, ktorú procesnú povinnosť si však žalobca nesplnil a v dôsledku toho neuniesol ani dôkazné bremeno osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným.

30. V nadväznosti na uvedené, čo sa týka odvolacieho dôvodu nesprávnych skutkových zistení v dôsledku opomenutia dôkazov o rozdielnom dátume medzi dátumom uvedeným na skončení pracovného pomeru a dátumom jeho doručenia žalobcovi a o odvetnom konaní zo strany žalovaného (keď manžel žalobcu pred doručením skončenia pracovného pomeru podal podania na viaceré orgány, v ktorých upozornil na nezákonné procesy a diskrimináciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky), odvolací súd uvádza, že tento nebol v prejednávanej veci naplnený. Ako to vyplýva aj z predchádzajúcej časti odôvodnenia, súd prvej inštancie primárne dospel k záveru o nesplnení podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom listinné dôkazy, ktoré žalobca k návrhu pripojil vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam o tom, že ukončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo odvetou za to, že jeho manžel poukazoval na nezákonné procesy na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v C. a spochybňujúce dátum vyhotovenia oznámenia o ukončení pracovného pomeru s poukazom na dátum jeho doručenia žalobcovi po uvedenom konaní jeho manžela majú vplyv na posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru žalovaného ako zamestnávateľa so žalobcom ako zamestnancom, teda na rozhodnutie vo veci samej, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia. Uvedené dôkazy sa však žiadnym spôsobom netýkajú, a o to viac potom nijak neosvedčujú tvrdenia žalobcu, z ktorých vyvodzoval dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, ktorými bola hrozba straty príjmu, ohrozenie životnej, resp. sociálnej situácie žalobcu či (samotným žalobcom neidentifikovaný) zásah do jeho profesnej povesti. Predmetné dôkazy teda nie sú žiadnym spôsobom spôsobilé ovplyvniť záver o skutočnostiach, na ktorých založil súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie (teda o tom, že žalobca neosvedčil hrozbu svojej životnej, resp. sociálnej situácie a zásahu do jeho profesnej povesti), a preto ani nebol povinný sa s týmito osobitne vyporiadavať, keďže sa žiadnym spôsobom netýkajú predmetných skutočností, v ktorých žalobca vzhliadal naplnenie podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Predmetné dôkazy mali vplyv len na posúdenie hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku, ktorého procesnej ochrany sa žalobca svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, pričom však súd prvej inštancie v tomto smere dospel k záveru, že hmotnoprávny nárok medzi sporovými stranami je daný, ktorý záver bol v prospech žalobcu ako odvolateľa (a preto v tomto smere nemôže byť rozhodnutie odvolacieho súdu pre neho menej priaznivé – ). Súd prvej inštancie správne posúdil všetky listinné dôkazy pripojené žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy týkajúce sa len skutočností pred vznikom pracovného pomeru a o skončení pracovného pomeru, ktoré sú však právne významné (nad rozsah hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana) len v konaní vo veci samej, ktorým konanie v prejednávanej veci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom pred začatím konania vo veci samej, nie je.

31. Čo sa týka odvolacej námietky o „nevyžiadaní si podkladov od žalovaného“, ani táto nebola v prejednávanej veci naplnená. Súd prvej inštancie totiž postupoval v prejednávanej veci v plnom

súlade s , keď o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu, vyjadrenia strán (ktorou stranou je práve aj žalovaný) a bez nariadenia pojednávania, a to osobitne s poukazom na zákonom stanovenú 30-dňovú poriadkovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, stanovenú v . Odhliadnuc od uvedeného, neumožnením vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému nemohli byť porušené procesné práva žalobcu, ktorému bolo umožnené jeho procesné práva v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu realizovať.

32. Napokon, k poslednému odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako nevykonateľné (odhliadnuc od skutočnosti, že primárnym dôvodom zamietnutia návrhu bolo neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorý sám o sebe zakladá dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ku ktorému súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení správne dospel, a preto ani dôvodnosť uvedeného odvolacieho dôvodu by už nebola spôsobilá ovplyvniť toto rozhodnutie o odvolaní), odvolací súd dopĺňa, že ani tento odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci naplnený.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v jeho právnom názore, že neodkladné opatrenie, ktorým sa žalobca domáha „pozastavenia účinkov skončenia pracovného pomeru“ medzi sporovými stranami do právoplatného skončenia konania vo veci samej je nevykonateľné a takéto navrhované neodkladné opatrenie by nebolo možné nariadiť ani v prípade, ak by ostatné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia boli splnené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na to, že zo samotného návetia vyplýva, že neodkladné opatrenie spočíva v tom, že sa ním strane niečo ukladá, pričom následne v predmetnom ustanovení v písm. a) až h) demonštratívnym spôsobom vymedzuje jednotlivé druhy ukladaných povinností alebo obmedzení, pričom vzhľadom na demonštratívny spôsob vymedzenia jednotlivých povinností alebo obmedzení je prípustné uloženie aj v až f) nevymedzenej povinnosti alebo obmedzenia. Avšak, v každom prípade, neodkladným opatrením sa vždy strane niečo ukladá, a to určitá povinnosť alebo obmedzenie. V súlade s týmto záverom je aj to, že v ako bezvýnimočnú vlastnosť nariadeného neodkladného opatrenia stanovuje jeho vykonateľnosť, čo je dôsledkom špecifického účelu a povahy tohto procesného inštitútu. Teda, neodkladným opatrením sa vždy môže strane uložiť len konkrétna povinnosť alebo obmedzenie (či už demonštratívne vymedzené v / až f/ alebo iná tam nevymedzená povinnosť alebo obmedzenie, hoc ide len o teoretický záver, keďže spravidla všetky neodkladné opatrenia budú podraditeľné pod zberný kôš vymedzený v / ), a nariadené neodkladné opatrenie musí byť vykonateľné. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti navrhovaného neodkladného opatrenia je pritom splnená vtedy, ak navrhované neodkladné opatrenie možno vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

34. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd „pozastaví účinky skončenia pracovného pomeru“ medzi sporovými stranami, a to dočasne do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Vychádzajúc už z uvedeného, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzatvára, že takéto neodkladné opatrenie nemožno podľa návetia nariadiť, keďže sa ním nič žalovanému ako strane sporu neukladá – neukladá sa ním žalovanému žiadna povinnosť alebo obmedzenie, uloženie ktorej povinnosti alebo obmedzenia by bolo následne vykonateľné jedným zo spôsobov vykonania exekúcie, stanoveným v štvrtej časti Exekučného poriadku.

35. Už z tohto dôvodu, keď je v prejednávanej veci vylúčené nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu neprípustnosti vyplývajúcej z návetia , bolo v prejednávanej veci bez právneho významu, a teda v rozpore so zásadou hospodárnosti ( ) posudzovať, či sú ostatné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia splnené, čo však nemá za následok vecnú nesprávnosť odvolaním napadnutého uznesenia. Uvedená skutočnosť tak zakladá druhý, samostatný dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

36. Záverom tejto časti k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd dopĺňa, že sa stotožňuje s ním v tom, že nariadením neodkladného opatrenia možno uložiť zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z jednostranného právneho úkonu, avšak žalobca v prejednávanej veci týmto spôsobom navrhované neodkladné opatrenie neformuloval. Žalobca sa nedomáhal navrhovaným neodkladným opatrením, aby súd uložil žalovanému výkon určitého konkrétneho práva. Rovnako odvolací súd nespochybňuje

odvolaciu argumentáciu žalobcu o tom, že nariadené neodkladné opatrenia môže smerovať aj k dočasnému zachovaniu určitých právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej či k ochrane pred okamžitými následkami sporného právneho úkonu, avšak ako paradoxne aj samotný žalobca v odvolaní uvádza, tento dôsledok musí nastať v dôsledku neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží príslušná povinnosť (resp. obmedzenie). Žalobca však v prejednávanej neformuloval navrhované neodkladné opatrenie tak, že sa ním domáha uloženia akejkoľvek povinnosti alebo obmedzenia žalovanému, ktorým by dosiahol ním požadovaný následok, ale vymedzuje len následok, ktorého sa domáha, a to v podstate tak, že skončenie pracovného pomeru nemá do právoplatného skončenia konania vo veci samej účinky, čo nie je podľa návetia prípustné.

37. Odvolací súd rovnako dospel k záveru o vecnej správnosti II. výroku odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania a ktorý je výrokom závislým vo vzťahu k I. výroku odvolaním napadnutého uznesenia, keďže naplnenie odvolacieho dôvodu podľa (nesplnenie procesných podmienok) v nadväznosti na nezistil a žalobca neuplatnil vo vzťahu k II. výroku žiadny odvolací dôvod, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa výrok odvolaním napadnutého uznesenia nemôže podrobiť odvolaciemu prieskumu z hľadiska skúmania naplnenia iných odvolacích dôvodov než sú vady procesných podmienok, naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu odvolací súd skúma ex offo.

38. Z uvedených dôvodov, keď odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia v celom rozsahu, napadnuté uznesenie v I. výroku tohto uznesenia podľa potvrdil. 39. Keďže sa týmto uznesením konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, odvolací súd rozhodoval podľa s použitím a aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný proti žalobcovi ako odvolateľovi (keď potvrdenie napadnutého rozhodnutia je po procesnej stránke považované za neúspech odvolateľa a úspech protistrany v odvolacom konaní), a preto by podľa mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému akékoľvek trovy v odvolacom konaní vznikli (či už spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, trovách právneho zastúpenia, trovách dôkazu a pod.). Podľa právnej vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2018), s ktorou je v súlade aj dlhodobo ustálená súdna prax súdov nižšieho stupňa, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo (v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Keďže v prejednávanej veci je už v čase rozhodovania odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania z obsahu spisu zrejmé, že žalovanému, ktorý by podľa mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, doposiaľ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, vychádzajúc z právnej vety judikátu R 72/2018, je v záujme, aby bola vec podľa čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, rozhodnúť priamo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, o náhrade trov odvolacieho konania priamo tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

40. Súd preto II. výrokom tohto uznesenia podľa s použitím v spojení s (v zmysle právnej vety judikátu R 72/2018) žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

41. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je dovolanie prípustné iba z dôvodov podľa (, , ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými je uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je (a/) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, (b/) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo (c/) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.