Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/166/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomír Myndiuk, LL.M, so sídlom Zvonárska 9, 040 01 Košice, IČO : 42 097 207, proti žalovaným 1/ F. F. G., D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ J. J., D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX/XX, XXX XX G., 3/ A. M. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu v Košiciach z 23. septembra 2025 č.k. -51

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o uloženie povinnosti žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, exekučnou cestou, priamym predajom osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie na podieloch žalovaného 3/ v rozsahu 49/100 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX N. O. XXX katastrálneho územia P., okres Košice I ako boli špecifikované v návrhu, ktoré boli predmetom záložného práva žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný 1/ mal zriadené záložné právo na základe záložnej zmluvy z 11.3.2025 na zabezpečenie splnenia dlhu žalovaného 3/ zo zmluvy o pôžičke z 11.3.2025, žalovaný 2/ si záložnou zmluvou z 2.6.2025 zabezpečoval splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke z 30.5.2025. Žalobkyňa sa ochrany domáhala ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v podiele 51/100, keď žalovaný v 3. rade, jej syn, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu 49/100. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala neplatnosťou právnych úkonov – zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, navrhovala, aby jej súd uložil povinnosť na podanie takej žaloby vo veci samej, do právoplatného skončenia ktorého konania žiadala vymedziť trvanie neodkladného opatrenia.

2. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej žalovaným 3/, synom žalobkyne ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a žalovaným 1/ zo dňa 11.3.2025 v spojení s jej Dodatkom zo dňa 10.6.2025 súd prvej inštancie zistil, že žalovanému 3/ mali byť poskytnuté peňažné prostriedky v hodnote 25.000,00 eur s termínom vrátenia 20.3.2025, pre prípad omeškania bola Dodatkom určená zmluvná pokuta 2.500,00 eur a úroky z omeškania 5% ročne. V Dodatku žalovaný 3/ uznal vo vzťahu k žalovanému 1/ dlh vo výške 29.500,00 eur po jeho navýšení o zmluvnú pokutu a ďalšiu sumu pôžičky 2.000,00 eur. Plnenie zo zmluvy o pôžičke bolo zabezpečené zriadením záložného práva na podiel žalovaného v 3. rade na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX N. O. XXX okres G. A., katastrálne územie P.. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.5.2025 spísanej formou Notárskej zápisnice pod č. N 45/2025, Nz 23043/2025 v spojení s Dodatkom zo dňa 2.6.2025 č. N 48/2025, Nz 23315/2025 mala byť žalovanému 3/ poskytnutá žalovaným 2/ hotovostná suma pôžičky 14.000,00 eur bezúročne so splatnosťou do 15.6.2025,

súčasne bolo zriadené na zabezpečenie splnenia pohľadávky záložné právo zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice dňa 2.6.2025 pod č. N 49/2025, Nz 233/2020 k podielom žalovaného 3/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX N. O. XXX katastrálneho územia P., okres Košice I. Existenciu vecnej ťarchy – záložného práva v prospech žalovaného v 1. a 2. rade na podiele žalovaného 3/ mal súd preukázané výpisom z listu vlastníctva, na ktorých sú nehnuteľnosti vedené.

3. Súd vzal do úvahy tvrdenia žalobkyne, že jej syn žalovaný v 3. rade zmluvy o pôžičke a záložné zmluvy písal v stave vylučujúcom platnosť právnych úkonov, keď tak konal pod nátlakom, pod vplyvom alkoholu neschopný posúdiť následky svojho konania vzhľadom na psychickú poruchu, ktorou pre abúzus alkoholu trpí. Podľa jej názoru podpísal zmluvy bez toho, aby poznal ich obsah. Tieto mu boli predkladané k podpisu v stave jeho opitosti pod nátlakom v prítomnosti niekoľkých mužov, čo mali potvrdiť susedia. Žalovaný 3/ ju najprv informoval, že dom predal a potom jej žalovaný 1/ vypisoval, že uplatnia záložné právo na nehnuteľnosť. Žalobkyňa poukázala na to, že ako väčšinová spoluvlastníčka má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dotknutých zmlúv, keď už jej bol oznámený zámer vykonania záložného práva, čím by boli narušené jej spoluvlastnícke práva umožnením vstupu 3. osoby do spoluvlastníctva na základe neplatného právneho úkonu. Ide o nehnuteľnosti užívané na bývanie, keďže sa jedná o rodinný dom. Žalovaný v 3. rade pritom v dôsledku dlhodobého alkoholizmu zanedbáva svoje povinnosti, zadlžuje sa, ohrozil sa stratou bývania, abúzus alkoholu mu spôsobuje, on však odmieta protialkoholickú liečbu. Z lekárskych záznamov predložených žalobkyňou súd zistil, že žalovaný 3/ bol v období od 27.5.2020 do 8.6.2020 hospitalizovaný a následne vyšetrený psychiatrom v dôsledku užívania alkoholu, keď mu bol diagnostikovaný syndróm závislosti. Mal preukázané komunikáciou žalovaného v 1. rade záujem o realizáciu záložného práva na rodinný dom na Jazvečej ulici v Košiciach. Súčasne mal preukázané, že listom z 20.6.2025 žalobkyňa podala trestné oznámenie za podvod v štádiu pokusu v súvislosti s konaním žalovaných.

4. Právne vec posudzoval podľa , , , a konštatujúc, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva riadne dokazovanie, vychádza zo skutočností, ktoré sú obsahom návrhu, keď nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné v situácii, ak je preukázané, že existuje právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu, dôkazné bremeno a osvedčenie spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, keď vyhovením návrhu by nemalo dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

5. Považoval za preukázanú existenciu spoluvlastníckeho práva žalobkyne k dotknutým nehnuteľnostiam a fakt zaťaženia podielu žalovaného v 3. rade záložným právom svedčiacim v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, ako i úmysel uplatnenia tohto záložného práva prostredníctvom dražby. Súčasne však uzavrel, že bez zreteľa na to, že sa jedná o obydlie žalobkyne, neboli zistené skutočnosti, ktoré by umožňovali uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré je súčasťou právneho poriadku a ktoré majú žalovaní zriadené. To, či by došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia, by bolo možné vyhodnotiť až po tomto zásahu, v danom prípade po dobrovoľnej dražbe. Konštatoval, že nemožno žalovaných nútiť, aby svoje právo z nesplnenej pôžičky uplatňovali len prostredníctvom exekúcie, ak im právny poriadok poskytuje aj možnosti iné. Vyjadril tiež stanovisko, že chýba bezprostrednosť ohrozenia práva žalobkyne, ktorá je až do udeleniu príklepu a zaplatenie najvyššieho podania spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pričom pre budúcnosť sa môže domáhať na súde neplatnosti dražby, kde by sa skúmala aj neplatnosť záložnej zmluvy. V takom prípade by boli účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku, teda nedošlo by u žalobkyni k vzniku žiadnej faktickej ujmy, čo podľa názoru súdu tiež vylučuje potrebu dočasnej úpravy pomerov. Návrh voči žalovanému v 3. rade zamietol súd ako vecne neopodstatnený. Nakoľko rozhodnutím súdu došlo k ukončeniu konania, rozhodol tiež o náhrade trov podľa konštatujúc, že ani jednému z procesne úspešných žalovaných nevznikli trovy, preto ich náhrada im nebola priznaná.

6. Proti uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov vymedzených /el na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozhodnutie zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zopakovala, že návrh podávala z dôvodu presvedčenia, že sú ohrozené jej spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam, lebo jej syn 49% podielový spoluvlastník A. M. C. je obeťou závažného podvodu, keď v stave opitosti pod psychickým nátlakom podpísal fingované zmluvy o pôžičke. Existujú pochybnosti o tom, či vôbec boli akékoľvek finančné prostriedky poskytnuté a zmluvy boli zjavne účelovo pripravené. Aj keď je fakt, že žalovaný 3/ mal záväzky voči zdravotnej poisťovni,

nebankovým inštitúciám či dodávateľom energií, ochotná bola uhradiť len časť dlhov vo výške 1.729,05 eur, ktoré boli hradené súdnemu exekútorovi žalovaným v 1. rade.

7. Podľa jej tvrdení v odvolaní, v susedstve žijúce osoby videli ako žalovaný 3/ podpisoval zmluvy na dvore pod dozorom žalovaných a potom, ako zistil, že je zapísané záložné právo, podal žalobu o neplatnosť právnych úkonov a opäť pod psychickým nátlakom žalovaných túto žalobu stiahol. Žalovaný 3/ prestal komunikovať s rodinou, opustil domov, pretože rodina žalobkyne trvala na tom, aby nebola žaloba zo súdu stiahnutá. Zastávala názor, že jej tvrdenia osvedčujú pochybnosti o platnom vzniku záložného práva, že pohľadávka je sporná a vymyslená, výkon záložného práva môže spôsobiť nenahraditeľnú ujmu – stratu bývania pred rozhodnutím o platnosti právneho úkonu. Nesúhlasila so stanoviskom súdu, že má najprv nechať prebehnúť dražbu, potom sa domáhať jej neplatnosti, keďže sa akceptuje výkon práva bez toho, aby sa preskúmala jeho oprávnenosť na základe takých skutočností, ktoré reálne spochybňujú zákonnosť dôvodov, na podklade ktorých má byť záložné právo realizované. Popísala, že ich syn naletel rečiam žalovaných, že kúpia nehnuteľnosť za 100.000,00 eur, vyplatia dlžoby, o ktorých ani nemala vedomosť, mali mu tiež prisľúbiť miesto v ich firme, kde bude šéfom za plat 1.500,00 eur aj so služobným autom, alkohol mu zničil život, rodinu a túto situáciu zneužili žalovaní 1/ a 2/. K spísaniu zmlúv o pôžičkách došlo za okolností, ktoré sú právne neobhájiteľné, zneužívajúce, ochorenie žalovaného 3/. Pod vyhrážkami, a nátlakom žalovaný 3/ stiahol žalobu o neplatnosť právnych úkonov pôvodne podanú. Svoj návrh považovala za riadne odôvodnený, podložený takými tvrdeniami, ktoré preukazovali neprimeraný zásah zo strany žalovaných do vlastníckeho práva i práva na obydlie u žalobkyne, zneužívajú nespôsobilosť žalovaného 3/ pri realizácii právnych úkonov, z ktorých žalovaní 1/ a 2/ odvodzujú svoj nárok na výkon dražby. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú žiadne judikované pohľadávky voči žalovanému 3/, nebolo preukázané odovzdanie týchto finančných prostriedkov a žalovaný 3/ nebol nútený si požičiavať peniaze v takomto rozsahu, keďže v tom čase ani žiadne tak vysoké dlhy žalovaný 3/ nemal. Zdôraznila tiež výrazný nepomer medzi údajnou sumou dlhu ako hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a samotnou hodnotou spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti žalovaného, ktorý je násobne vyšší. Jediným cieľom je ju prinútiť opustiť nehnuteľnosť, ktorú chcú na základe neplatných právnych úkonov nadobudnúť žalovaní 1/ a 2/.

8. V súlade s veta druhá odvolací súd doručoval odvolanie proti uzneseniu žalovaným na vyjadrenie spoločne s návrhom a napadnutým uznesením súdu prvej inštancie. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenia vyplývajúce z dôkazov predložených žalobkyňou, ktoré zistenia podriadil pod zodpovedajúce právne normy, ktoré správne interpretoval pri posudzovaní podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá tiež predpokladom vyžadovaným , keď súd sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Súd prvej inštancie náležite zohľadnil zákonné predpoklady vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia, a odvolací súd posudzujúc ich splnenie v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, stotožnil sa s jeho záverom, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Z vyššie uvedeného plynie, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. V prejednávanej veci taká argumentácia žalobcu a tomu zodpovedajúce zdôvodnenie súdneho rozhodnutia absentuje.

14. Osvedčenie naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy je splnené iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych neoprávnených úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu. Prípadný nárok, tvrdený a preukazovaný žalobcom v konaní vo veci samej, môže odôvodňovať potrebnosť (právny záujem) súdnej ochrany; tú si však nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy pomerov.

15. Vychádzajúc zo skutkových okolností vymedzených žalobkyňou v návrhu a vyplývajúcich z pripojených listinných dôkazov odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila existenciu ohrozenia svojich práv a ani nepreukázala existenciu naliehavosti na úprave právnych pomerov strán sporu. Podľa tvrdení žalobkyne žalovanými nespochybnených, a obsahu predložených listín, postavenie žalobkyne ako väčšinovej spoluvlastníčky je podľa jej názoru dotknuté snahou žalovaných o realizáciu záložného práva na podiel na nehnuteľnostiach, ktorých je spoluvlastníčkou. Právne úkony zakladajúce záložné právo na podiel iného spoluvlastníka (žalovaný 3/) podľa popisu skutkových tvrdení mali byť vykonané s ním ako s osobou nachádzajúcou sa v stave vylučujúcom jej spôsobilosť na právne úkony resp. zneužívajúc jej stav opilosti, teda oslabenej vôľovej zložky i zníženej rozpoznávacej schopnosti. Aj v situácii, ak nie je vylúčená neplatnosť týchto úkonov, právne postavenie žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti nie je konaním žalovaných dotknuté, pretože jej spoluvlastnícke právo v rozsahu v akom ním disponuje a tomu zodpovedajúce práva i povinnosti, jej zostávajú zachované.

16. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci ( ).

17. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd ( ).

18. Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov ( ).

19. Podľa edôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (1). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (2). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti (3).

20. Podľa o dobrovoľných dražbách, práva osôb vyplývajúce z vecných bremien viaznucich na predmete dražby nie sú dotknuté prechodom vlastníckeho práva dražbou. Predkupné právo viaznuce na predmete dražby zaniká udelením príklepu, ak vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby v ustanovenej lehote; to neplatí v prípade predkupného práva spoluvlastníkov veci k spoluvlastníckemu podielu.

21. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na účet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na spoluvlastníkov. Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe (2). Nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom (3).

22. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Žalobkyňou žiadaná úprava práv a povinností sa týka oprávnenia záložného veriteľa na realizáciu záložného práva. Dispozícia týmto oprávnením prislúcha veriteľovi (v danom prípade žalovaným 1/ a 2/), nie je závislá na vôli záložného dlžníka, ktorý je v omeškaní a ani nemieni pristúpiť k úhrade dlhu, ako je tomu v uvedenom spore, preto správne súd uzavrel, že vo vzťahu k žalovanému 3/ ako záložnému dlžníkovi je podaný návrh na neodkladnú úpravu právnych pomerov bez právneho základu.

24. V pomere k žalovaným 1/ a 2/ z tvrdení žalobkyne vyplýva, že opodstatnenosť svojho návrhu odôvodňuje snahou o zachovanie spoluvlastníctva žalovaného 3/, ktorý sa však z vlastnej vôle nedomáha žiadneho nároku voči žalovaným 1/ a 2/, nespochybňuje existenciu, či platnosť právnych úkonov s nimi vykonaných, žiadnym spôsobom neprejavuje záujem o zachovanie svojich (spolu)vlastníckych práv, a to v situácii, keď nie je osvedčené, aby mu nepatrila spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Predmetom sporu tak v skutočnosti nie je odstránenie právnej neistoty žalobkyne ako podielového spoluvlastníka, ale napĺňanie predstavy o nakladaní s majetkom v podielovom spoluvlastníctve iného subjektu –blízkej osoby. Majetkový a osobný záujem žalobkyne, nemožno stotožňovať s ohrozením jej právneho postavenia väčšinovej spoluvlastníčky, ktoré ostáva nedotknuté. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na nehnuteľnostiach sa žiadnym spôsobom nezmenil, rozsah práv a povinností vyplývajúcich z práva žalobkyne k spoločnej veci ( , OZ v spojení s , , ) ostáva zachovaný, vrátane existencie predkupného práva voči ostatným spoluvlastníkom, teda jej právne postavenie nie je neisté, či sporné. Subjektívna neistota žalobkyne o budúcom užívaní veci v spoluvlastníctve s inou než blízkou osobou, ktorou je aktuálne žalovaný 3/, nezakladá narušenie jej právnej istoty danej spoluvlastníckym vzťahom, ale predstavuje len zásah do osobných predstáv o nakladaní s podielom na majetku, ktorý prináleží inému subjektu. Diskomfort osobný, majetkový, či emocionálny vyjadrený v podaniach žalobkyne a prameniaci z úkonov žalovaného 3/, nezakladá zmenu v právnym pomeroch žalobkyne, ale v právnych pomeroch žalovaného 3/, ktorý sa môže sám, či prostredníctvom opatrovníka (v prípade preukázanej nespôsobilosti na právne úkony) domáhať ochrany svojich práv.

25. Zohľadňujúc vyššie uvedené, keď neodkladné opatrenie nesmeruje k úprave právnych, ale faktických pomerov strán sporu, čo zákonná úprava vylučuje, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na neodkladnú úpravu

právnych pomerov strán sporu, a v tomto smere nie je možné prvoinštančnému súdu vytknúť žiadne pochybenia, ktoré by zakladali opodstatnenosť niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Preto bol výrok rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdený podľa včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania.

26. Zamietavé rozhodnutie o neodkladnom opatrení podanom pred začatím konania má povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, preto odvolací súd v zhode s v spojení , rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania. Odvolateľke ako procesne neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov nepatrí, žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že trovy odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

27. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).