Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-23-2021.pdf
PDF · 90.47 KB
Case nature
Subarea
10C/23/2021
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne F. Q., N.. X. X. XXXX, bytom A. XXX, zastúpenej JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 17, proti žalovanej V. Q. M., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22. 6. 2021, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým jej bude uložená povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov. V návrhu uviedla, že spolu so svojim manželom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu číslo X N. X. poschodí vo vchode číslo X P. A. Č. X N. X. poschodí vo vchode číslo X v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1086, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., ktoré užívajú spolu so svojou dcérou. Žalovaná je užívateľkou bytu číslo X, nachádzajúceho sa na X. W. uvedeného bytového domu. Byt je vo vlastníctve jej matky. Od začiatku užívania bytu žalovaná porušuje domový poriadok, najmä znečisťovaním spoločných priestorov, hlukom a bitkami so svojimi druhmi aj v spoločných priestoroch bytového domu, rušením nočného pokoja hlasnou hudbou, nadmerne hlučnými verbálnymi prejavmi, správa sa voči obyvateľom bytového domu vulgárne a agresívne, vyhráža sa im, uráža ich, osočuje a vulgárne im nadáva, poškodzuje spoločný majetok. Na žalovanú bolo podaných niekoľko oznámení na polícii, situácia bola konzultovaná aj na obci, na okresnom úrade. Správanie žalovanej voči obyvateľom bytového domu, vrátane jej a jej manžela, bolo opakovane riešené privolaním hliadky polície. Žalovaná nezmenila svoje správanie. Na správanie žalovanej bola opakovane upozorňovaná aj jej matka. Dňa 31. 5. 2021 žalovaná po napomenutí, aby na ňu vulgárnym spôsobom opakovane neútočila, ju fyzicky napadla, úderom dlane do tvárovej časti. Preto dňa 1. 6. 2021 podala na žalovanú trestné oznámenie na polícii. Vzhľadom na stupňujúcu sa intenzitu verbálnych útokov žalovanej, ktoré vyústili dňa 31. 5. 2021 do fyzického útoku, má dôvodnú obavu o svoje zdravie do budúcna.
2. Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou, mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav:
3. Žalobkyňa spolu s Q.Á. Q. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu číslo X, nachádzajúceho sa vo vchode číslo X N. X. W. P. A. Č. X, nachádzajúceho sa vo vchode číslo X N. X. W. bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1086, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX.
4. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 11. 6. 2020 predvolal žalobkyňu ako svedkyňu na ústne pojednávanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na deň 30. 6. 2020, ktorého sa mala dopustiť dňa 22. 1. 2020 v čase od 16.00 hod. do 21.00 hod. v bytovke obvinená V. Q. M.. Dňa 1. 6. 2021 podala žalobkyňa na Okresnom riaditeľstve PZ v Liptovskom Mikuláši oznámenie o priestupku podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na žalovanú, v ktorom uviedla, že dňa 31. 5. 2021 v čase približne o 19.00 hod. išla domov, pričom pred vchodovými dverami stretla svoju susedu V. Q., ktorej povedala, aby sa voči jej osobe opakovane nevyjadrovala hrubým, vulgárnym spôsobom. V. Q. všetko poprela. Na to jej žalobkyňa povedala, aby nevyskakovala, pričom V. Q. ju fyzicky napadla tak, že ju jeden krát udrela ľavou rukou otvorenou dlaňou do oblasti pravého líca. Žalobkyňa sa bránila, preto chytila pravou rukou za tričko V. Q. a ľavou rukou otvorenou dlaňou ju udrela do pravého líca v sebaobrane, nakoľko sa bála opakovaného útoku. Zranená nebola, lekárske ošetrenie nepotrebuje. S V. Q. majú dlhodobý problém všetci susedia, niekoľkokrát už bola riešená aj políciou, aj okresným úradom. Dňa 14. 6. 2021 Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, predvolal žalobkyňu ako svedkyňu na ústne pojednávanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na deň 30. 6. 2021, ktorého sa mala dopustiť obvinená V. Q. M.. Dňa 5. 2. 2020 bol manžel žalobkyne Okresným riaditeľstvom PZ Liptovský Mikuláš upovedomený o začatí trestného stíhania za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že doposiaľ neznámy páchateľ v čase okolo 21.30 hod. dňa 28. 1. 2020 doposiaľ nezisteným predmetom a spôsobom poškodil dvojkrídlové z časti presklené hliníkové dvere vedúcu do obytného bytového domu A. XXX tak, že v dôsledku úderu do dverí na ľavom krídle dverí, tesne pod kľučkou, zdeformoval pravú časť rámu krídla, ktorý vyhol do vnútornej strany, stredovú výplň krídla tým vtlačil dovnútra, čím došlo k poškodeniu tesnenia okolo tejto výplne a k vylomeniu lišty, ktorá sa nachádza z vnútornej strany dverí, ktorá držala túto výplň, taktiež bol do vnútornej strany jemne vyhnutý uzamykací mechanizmus, čím spôsobil spoločenstvu Vlastníci bytov bytového domu A. č. XXX škodu poškodením vo výške približne 1500 eur.
5. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, súdu dňa 13. 7. 2021 oznámil, že v priestupkových spisoch oznámenie Q. Q. na žalovanú neeviduje. Eviduje len oznámenie žalobkyne na žalovanú zo dňa 25. 1. 2020 a zo dňa 1. 6. 2021. Súčasne súdu doručil záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 25. 1. 2020, spísaný Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši so žalobkyňou, v ktorom žalobkyňa uviedla, že podáva oznámenie na žalovanú, ktorá opakovane so svojím manželom narúša verejný poriadok obyvateľov bytového domu tak, že v čase nočného kľudu sú hluční, rúbu drevo. Žalovaná sa jej viackrát vyhrážala ujmou na zdraví a vulgárne jej nadávala. K fyzickému útoku nedošlo. Dňa 22. 1. 2020 v čase od 16.00 do 21.00 hod. žalovaná opakovane udierala do jej dverí a osočovala ju rôznymi invektívami. Žalovaná jej už niekoľkokrát povedala, že podá na ňu oznámenie, nakoľko ju upozorňovala na protispoločenskú činnosť. Pri výsluchu svedka dňa 30. 6. 2020 na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, žalobkyňa uviedla, že dňa 22. 1. 2020, keď prišla z práce domov, počula, ako žalovaná pred bytovkou s niekým telefonuje, pričom uvádzala jej meno a skutočnosť, že ide podať na ňu trestné oznámenie. Žalovanej na to povedala, že nech sa to neopováži urobiť, že na to nemá dôvod. Približne po hodine počula do svojho bytu ako žalovaná kričí do mobilu vulgárne nadávky na ňu, že keď ju stretne na chodbe, tak ju dobije, zabije, dá ju niekomu zbiť. Niekoľkokrát žalovaná vošla do svojho bytu, vyšla z neho a vykrikovala vulgarizmy, pravdepodobne na jej osobu. Okolo 20.30 hod. počula extrémne silný buchot na dvere bytu. S manželom otvorili dvere a ona žalovanej povedala, nech prestane kričať, búchať a robiť hluk. Manžel žalovanej povedal, že ak okamžite neprestane, zavolá políciu. Pri výsluchu na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 30. 6. 2021 žalobkyňa uviedla, že v bytovke, v ktorej aj žalovaná býva, majú rozdelené upratovanie spoločných priestorov. Žalovaná spoločné priestory neupratuje, nedodržiava služby. Asi dva týždne pred incidentom ju stretla na spoločnej chodbe a povedala jej, aby upratovala spoločné priestory. Ona jej začala vulgárne nadávať. Dňa 31. 5. 2021 v čase približne o 19.00 hod. pred vstupnými vchodovými dverami do bytovky stretla žalovanú a povedala jej, aby sa o nej nevyjadrovala hrubým vulgárnym spôsobom Žalovaná to poprela a povedala jej, že jej nebude rozkazovať. Na to jej žalobkyňa povedala, aby nevyskakovala. Vtedy ku nej žalovaná pristúpila a dala jej facku na pravé líce. Ona to nečakala, zostala prekvapená a zareagovala tak, že chytila pravou rukou za tričko žalovanú a ľavou rukou jej dala facku po líci. Konala v sebaobrane, nakoľko sa bála, že bude žalovaná v útoku pokračovať. Asi o 10 minút prišla hliadka polície, ktorú privolala žalovaná. So žalovanou majú dlhodobý problém čo sa týka vulgarizmov, hlučného správania, všetci susedia.
6. Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský Mikuláš súdu dňa 14. 7. 2021 oznámilo, že neeviduje oznámenie, vykonané Q. Q.Š. na žalovanú v roku 2020.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bola osvedčená (teda nemusí byť preukázaná) existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Neodkladné opatrenie musí zodpovedať aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, teda právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú stranu neprimerane a nad nevyhnutný rozsah.
12. Žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením, nakoľko neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodila nevhodným správaním žalovanej voči obyvateľom bytového domu, vrátane nej a jej manžela, ktoré spočíva v porušovaní domového poriadku, znečisťovaní spoločných priestorov, hluku v spoločných priestoroch, vulgárnom a agresívnom správaní, vyhrážaní, urážaní, nadávaní, poškodzovaní spoločného majetku. Dňa 31. 5. 2021 mala žalovaná fyzicky napadnúť žalobkyňu tak, že ju udrela jedenkrát dlaňou do tváre. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa oznámila na polícii a je predmetom priestupkového konania. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku je zabrániť priamemu fyzickému kontaktu osoby s osobou, ktorá môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu. Žalobkyňa v konaní v rozsahu dostatočnom pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila, že žalovaná môže ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu. Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou a zabezpečených súdom na základe jej návrhu, mal súd osvedčené, že voči žalovanej sa viedli dva priestupkové konania, a to za skutky, ktorých sa mala dopustiť dňa 22. 1. 2020 a dňa 31. 5. 2021. Súd však nemal osvedčené, že žalovaná bola aj uznaná vinnou zo spáchania uvedených skutkov. Z listinných dôkazov, predložených žalobkyňou a zabezpečených na základe jej návrhu, mal súd osvedčenú len skutočnosť, že žalobkyňa podala na žalovanú oznámenie o priestupku a že voči žalovanej bolo vedené priestupkové konanie. V tejto súvislosti súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní, s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 185 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku a v sporoch s ochranou slabšej strany, môže vykonať len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Súd preto pri rozhodovaní prihliadol len na listinné dôkazy, ktoré boli predložené žalobkyňou a zabezpečené na jej návrh. Žalobkyňa žiadala zabezpečiť len „úradné záznamy o podaní oznámení“ na príslušné orgány. K žalobkyňou navrhovaným dôkazom súd uvádza, že nežiadal úradné záznamy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, nakoľko žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila vecný súvis podania oznámení na uvedený štátny orgán, a to oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, s navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré malo zabezpečiť ochranu pred zásahom do jej telesnej a duševnej integrity. Rovnako žalobkyňa neodôvodnila, a to ani na výzvu súdu, dôkazný návrh na zabezpečenie záznamov o podaní oznámení bývalým manželom žalovanej, z hľadiska vecného súvisu s navrhovaným neodkladným opatrením.
13. Pokiaľ ide o skutok, ku ktorému malo dôjsť dňa 22. 1. 2020, žalobkyňa, vzhľadom ku času, uplynutému od uvedeného skutku (viac ako 1,5 roka), neosvedčila nebezpečenstvo ujmy na jej právach, ktoré by bolo bezprostredne hroziace. Z opisu priebehu skutkového deja žalobkyňou pri výsluchu v priestupkovom konaní vyplynulo, že mala počuť, že žalovaná pred bytovým domom mala niekomu povedať do telefónu, že na ňu podá trestné oznámenie. Bola to však žalobkyňa, ktorá následne priamo (osobne) kontaktovala žalovanú, aby jej povedala, nech sa to neopováži urobiť a že si o ňu nemá utierať ústa. Pokiaľ aj žalovaná mala následne do telefónu rozprávať vulgárne nadávky na žalobkyňu a uvádzať, že ju zbije alebo dá zbiť, žalobkyňa netvrdila, ani neosvedčila, že by uvedené skutočnosti u nej vzbudili dôvodnú obavu, ani že by to malo vplyv na jej telesnú alebo duševnú integritu a v čom uvedený vplyv mal spočívať, resp. že by v dôsledku toho, s výnimkou oznámenia o priestupku, vykonala príslušné právne úkony. Navyše uviedla, že žalovaná vulgarizmy na jej osobu vykrikovala len pravdepodobne. Pokiaľ aj v rovnaký deň žalovaná mala búchať na dvere bytu žalobkyne, navrhované neodkladné opatrenie, odhliadnuc od neosvedčenia uvedeného konania žalovanej a bezprostrednej časovej súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je spôsobilé poskytnúť ochranu pred uvedeným konaním. Súd z uvedených dôvodov ani nepovažoval za potrebné ku skutku vypočuť žalobkyňou navrhnuté svedkyne.
14. K ďalšiemu skutku, z ktorého žalobkyňa odvodzovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, malo dôjsť dňa 31. 5. 2021, keď ju mala žalovaná fyzicky napadnúť, a to tak, že ju udrela otvorenou dlaňou do tváre. Z výpovede žalobkyne v zázname o podaní oznámenia o priestupku ako aj v priestupkovom konaní však vyplynulo, že to bola práve žalobkyňa, kto pred vchodovými dverami bytového domu oslovil (osobne kontaktoval) žalovanú a žiadal ju, aby sa o nej nevyjadrovala vulgárnym spôsobom. Následne došlo ku slovnej potýčke, ktorá mala vyústiť do úderu žalobkyne žalovanou. Je tiež potrebné uviesť, že žalobkyňa vypovedala, že úder žalovanej opätovala a udrela žalovanú do tváre. Žalobkyňa neosvedčila, že žalovaná bola zo spáchania uvedeného priestupku uznaná vinnou. Navyše, žalobkyňa netvrdila, že by v minulosti došlo ku fyzickému napadnutiu zo strany žalovanej, jednalo sa teda o jednorazové, výnimočné konanie žalovanej. Preto ak aj žalobkyňa v návrhu tvrdila, že konanie žalovanej dňa 31. 5. 2021 u nej vyvolalo obavu o jej zdravie, vzhľadom na opis priebehu skutkového deja žalobkyňou a skutočnosť, že sa jednalo o prvé a jednorazové konanie žalovanej, pri ktorom došlo k fyzickému kontaktu strán, neodôvodňovalo správanie žalovanej dňa 31. 5. 2021 úpravu pomerov strán sporu neodkladným opatrením.
15. Už len okrajom súd uvádza, že žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé zabezpečiť ochranu pred tvrdeným správaním žalovanej, spočívajúcim v porušovaní domového poriadku, hlukom, znečisťovaním spoločných priestorov, poškodzovaním spoločného majetku. Účelom žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia je len zabrániť priamemu fyzickému kontaktu so žalovanou, čo by však bolo bez vplyvu na vyššie uvedené, žalobkyňou tvrdené, správanie žalovanej (bez jeho bližšej konkretizácie dátumami a spôsobom konania žalovanej), ktorým odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Keďže súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania zamietol, rozhodnutím o zamietnutí návrhu sa konanie končí. Preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pritom prihliadol aj ku skutočnosti, že, v súlade so zákonným ustanovením § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia žalovanej nedoručuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.