Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Co-150-2025.pdf
PDF · 144.46 KB
Case nature
Subarea
28Co/150/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 2/ E. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 3/ F. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 4/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., všetci zastúpení advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovaným: 1/ G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, K., 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXXX/XXX, D., zastúpený splnomocnenom: SOJKA LEGAL s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, IČO: 54 810 141, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30. septembra 2025 č. k. 107C/18/2024-278, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému 2/ priznáva proti žalobcom nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
III. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením (v poradí tretím) súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vecne dôvodil, že návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2024 sa žalobcovia 1/ - 4/ domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/58 o výmere 632 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/53 o výmere 890 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/57 o výmere 110 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020. Ďalším podaním doručeným súdu toho istého dňa žalobcovia navrhli, aby súd do konania pripustil L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, D. ako žalovaného 2/. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov evidovaných na LV č. XXXXX v kat. úz. D., pričom pred desaťročiami im bol k bytom poskytnutý do užívania pozemok - aktuálne parcely č. 10505/42, 10505/58 a 10505/57. Na tomto území sa nachádzajú záhrady so stavbami, ktoré slúžia žalobcom a ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome. Pôvodný vlastník pozemkov, ktoré dnes vlastní
p. A. G., teda spoločnosť SEMAT, poskytol tieto pozemky ako benefit pre vtedajších zamestnancov, medzi ktorých patrili aj žalobcovia. Okrem možnosti užívať pozemky im bol poskytnutý aj materiál na stavby (garáže, sklady a iné drobné stavby), vrátane pletiva, aby si každý „svoju“ časť pozemku oplotil. Za posledné roky majú rôzni investori záujem v danej lokalite (C.) realizovať svoje podnikateľské zámery a vybudovať domy a cestu v tejto oblasti. Pre týchto investorov sú však drobné stavby žalobcov prekážkou. O existencii drobných stavieb sa presvedčilo aj mesto Trnava v rámci štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa v tejto oblasti realizoval a dňa 4.9.2020 spracoval písomné stanovisko, kde sa okrem iného v závere uvádza: „na predmetných pozemkoch parc. č. 10505/52 a 10505/53 k. ú. D., má každá rodina samostatne oplotenú časť pozemku, užívanú ako záhradku o rozlohe cca 250 - 300 m2, so samostatnou vstupnou bránkou, pričom na každej záhrade sa nachádzali aj drobné stavby, ktoré sa považujú za stavby v zmysle ustanovenia § 43 stavebného zákona. Záhrady užívajú niektoré rodiny aj cca 50 rokov, a to na základe súhlasu predošlého vlastníka, bývalých Štátnych majetkov a neskôr Sematu, ako benefit pre vtedajších zamestnancov Štátnych majetkov.“ Z dôvodu ochrany svojich práv podali žalobcovia dňa 12.11.2020 žalobu o zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu v práve užívania nehnuteľností a v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020 a doposiaľ nie je skončené. Žalovaný má záujem na vybudovaní rodinných domov a pozemnej komunikácie v tejto oblasti, avšak by sa potreboval „zbaviť“ stavieb vo vlastníctve žalobcov, preto vymýšľa rôzne schválnosti, aby žalobcom čo najviac znepríjemňoval život. Najskôr podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia ohľadom stavby „rodinný dom“ s miestom stavby C. na pozemku parc. č. 10505/60 a 10505/61 (číslo konania OSaŽP/41350-111429/2023Mih), kde rozvody elektrickej energie navrhoval umiestniť tam, kde aktuálne stojí jedna z drobných stavieb (stavba žalobkyne 4/). Z dôvodu včas podaných námietok v stavebnom konaní bola nariadená obhliadka miesta a následne bolo stavebné konanie prerušené. Vzhľadom na prerušenie stavebného konania, navrhoval žalovaný všetkým vlastníkov bytov v lokalite C., uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena, podľa ktorej by mal zriadiť a uložiť elektrickú prípojku nízkeho napätia na pozemok vo vlastníctve vlastníkov bytov, a to bezodplatne. S týmto riešením žalobcovia nesúhlasili a zmluva o budúcej zmluve sa nepodpísala. Za posledné dni, od minulého týždňa, žalovaný opäť prišiel do danej lokality a začal demolovať ploty, ktoré si postavili žalobcovia so súhlasom predošlých vlastníkov pozemkov. Tieto ploty pritom žalobcovia vybudovali pred rokmi a slúžili na to, aby boli záhrady oddelené, ale aj na to, aby zabránili neoprávneným osobám vstupu do ich drobných stavieb. Súčasne sa tým malo zamedziť hydine, aby sa voľne pohybovala po danej lokalite. Žalovaný bol prostredníctvom jeho advokáta požiadaný o to, aby sa zdržal demolovania plotov a iných stavebných činností na pozemkoch, a to až do času, kým nerozhodne Okresný súd Trnava (21C/62/2020) vo veci zriadenia vecných bremien. Súčasťou tohto e-mailu bol aj návrh na usporiadanie práv. Na túto žiadosť reagoval pán F. dňa 25.3.2024 slovami: „Čo sa týka činností na mojich pozemkoch, tak určite si budem v nich pokračovať bez ohľadu na ich „žiadosť“. Do „sporných stavieb“ sa samozrejme rýpať nebudem, to ich môžete uistiť, ale všetko ostatné si v najbližších dňoch vyčistím.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ignoruje žiadosť žalobcov a odmieta rešpektovať pokojný stav, kedy mali žalobcovia svoje stavby a časť pozemkov oplotených na základe súhlasu predošlých vlastníkov, ale dokonca hrozí ďalším „vyčistením“, čím vyvoláva u žalobcov nielen zbytočný stres, ale aj obavy o ich vlastníctvo k drobným stavbám, veciam a hydiny na pozemkoch, pretože zdemolovaním pletiva sa môže ktorákoľvek tretia osoba dostať do týchto drobných stavieb. Žalobcovia súčasne majú na pozemkoch veci, ako je napr. drevo, kvetináče, náradie a taktiež sa tam nachádza žumpa pre bytový dom, kde majú byty aj žalobcovia. V tejto súvislosti žalovaný slovne hrozil, že môže prísť s bagrom a „náhodou“ ju poškodí. Žalobcovia sú presvedčení, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia na sporných parcelách a vykonávania iných činností, ktoré žalovaný v e-mailovej správe označil ako „čistenie pozemkov“. Žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých sú postavené drobné stavby žalobcov. Plot, ktorý žalovaný demoluje, patrí žalobcom, ako sa konštatuje aj v písomnom oznámení mesta Trnava ohľadom stavebného dohľadu (plot oplotilo družstvo v minulosti a neskôr žalobcovia plot opravili a vymenili). Súčasne tým žalovaný vedome a úmyselne vystavuje majetok žalobcov hrozbe vzniku škody, napríklad únikom hydiny alebo možnosti odcudzenia vecí, ktoré sa na pozemkoch nachádzajú. Týmto spôsobom žalovaný vyvíja tlak na žalobcov, aby pristúpili na jeho podmienky, ktoré mu umožnia realizovať podnikateľský zámer - výstavbu rodinných domov. Činnosť žalovaného už opakovane riešila aj polícia, ktorá bola na miesto privolaná a požiadala žalovaného, aby následne zabezpečil oplotenie pozemkov. Vec však ďalej neriešila, pretože nemalo dochádzať k takému protiprávnemu konaniu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako trestný čin alebo priestupok. Žalobcovia pre úplnosť uviedli, že mesto Trnava už v minulosti opakovane poskytovalo ochranu pri nedovolených zásahoch do ich práv, kedy bola žalobcom napr. odpojená dodáva vody pre bytový dom (rozhodnutie
Mesta Trnava zo 4.9.2019, číslo OPaM/35196- 96880/2019/Vtt), ako aj v prípade, keď mal vlastník pozemku (v tom čase p. K.) nariadené, aby nevykonával žiadne stavebné práce a zdržal sa stavebných prác so stavbou oplotenia (rozhodnutie z 11.5.2020, č. OSaŽP/35948-39485/2020/Zs). Uvedené teda dokazuje, že žalobcovia sú opakovane vystavovaní tlakom zo strany rôznych podnikateľov, ktorých lokalita C. láka pre realizovanie podnikateľských aktivít. Žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložili ako dôkazy: listy vlastníctva č. XXXXX, M. XXXXX, M. XXXXX, kat. úz. D., písomné oznámenie na preverenie drobných stavieb zo 4.9.2020 č. OSaŽP37531-94418/2020/Zs, žalobu o zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, e-mailovú informáciu, návrh zmluvy o budúcej zmluve, fotografie p. F. a jeho pracovníkov, videozáznam, e-mail z 25.3.2024, fotografie žumpy.
4. Podaním doručeným súdu dňa 2.4.2024 žalobcovia 1/ - 4/ navrhli, aby súd do konania pripustil L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, D. ako žalovaného 2/. Návrh na pristúpenie žalovaného 2/ žalobcovia odôvodnili tým, že menovaný bol zachytený na ďalšom videozázname z demolácie plotov. Týmto podaním sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/58 o výmere 632 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/53 o výmere 890 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/57 o výmere 110 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.
5. Výrokom I. uznesenia č. k. 107C/18/2024-48 zo 16.4.2024 súd pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný 2/; výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/58 o výmere 632 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/53 o výmere 890 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/57 o výmere 110 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020, výrokom III. priznal žalobcom 1/- 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 28Co/90/2024-136 z 13.8.2024 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a vo výroku III. o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. V podaní doručenom súdu dňa 21.8.2024 žalobcovia špecifikovali svoje postavené drobné stavby nasledovne: žalobkyňa 1/ je vlastníčkou drevenej šopy s betónovým základom a plechovou strechou, pričom táto stavba je postavená na pozemku parc. č. 10505/84, žalobcovia 2/ a 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi drevenej garáže s betónovým základom, drevený sklad spolu s pivnicou, do ktorej sa vchádza z tohto skladu, záhradný domček z dreva a letná kuchyňa postavená z dreva a plechu, ktorá je izolovaná polystyrénom, pričom tieto stavby sú postavené na pozemku parc. č. 10505/83 a parc. č. 10505/42, žalobkyňa 4/ je vlastníčkou skladu vyrobeného z dreva a plechu s plechovou strechou, pričom sklad má pevný betónový základ a má vchod do pivnice o rozmere asi 3x3m, pričom drobná stavba je postavená na parc. č. 10505/80 a 10505/42. Vzhľadom na to, že vlastník týchto pozemkov (p. G., avšak v skutočnosti sú činnosti a právne úkony realizované s p. L. F.) neustále preparcelováva tieto pozemky, bolo potrebné zmeniť čísla parciel. Medzi žalobcami a žalovanými vznikol zodpovednostný vzťah, nakoľko žalovaní konali postupom podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia súčasne uviedli, že netrvajú na tom, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené až do skočenia veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020, nakoľko nárok žalobcov voči žalovaným v tejto veci existuje paralelne a nezávisle od uvedeného konania. Doklad o zmene číslovania parciel žalobcovia nepredložili.
7. Uznesením č. k. 107C/18/2024-184 z 18.12.2024 súd výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Uznesením č. k. 107C/18/2024-255 z 23.6.2025 súd pripustil zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nasledovne: „Žalovaný je povinný zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/84 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. 10505/80 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o výmere 10037 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX.“
9. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 28Co/95/2025-267 z 29.7.2025 uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 107C/18/2024-184 zo dňa 18.12.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že predmetom konania je návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v znení po pripustení zmeny návrhu uznesením č. k. 107C/18/2024-255 z 23.6.2025. V podaní doručenom súdu dňa 20.2.2025 žalobcovia uviedli, že opravujú svoju pisársku chybu a doplnili, že neodkladné opatrenie sa má vzťahovať k obom žalovaným, teda petit znie: Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/84 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/80 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o výmere 10037 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX.“
11. V podaní doručenom súdu dňa 9.1.2025, t. j. v odvolaní žalobcov proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, žalobcovia uviedli, že trvajú na nariadení neodkladného opatrenia, pričom podaným návrhom došlo k zastaveniu činnosti žalovaných, ktorí sa od pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia demolovania zdržali. Žalovaných od ich protiprávnej činnosti odradilo až rozhodnutie súdu, žalovaní sa zdržali svojho predošlého konania v podobe demolovania plotov.
12. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov doručenom súdu dňa 31.1.2025 opätovne poprel demolovanie akýchkoľvek stavieb žalobcov, ako aj to, že na dotknutých pozemkoch bol.
13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov doručenom súdu dňa 6.2.2025 uviedol, že nie je vlastníkom dotknutých pozemkov, nie je oprávnený s nimi nakladať a nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, neexistuje ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko k žiadnemu zásahu do pokojného stavu nedochádza. K čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach pozemkov, ktoré už boli žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané - a to podľa ich vlastných tvrdení.
14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade po oboznámení sa s obsahom upraveného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripusteného uznesením č. k. 107C/18/2024-255 z 23.6.2025, po oboznámení sa s odvolacími námietkami žalovaných, riadiac sa intenciami odvolacieho súdu, vo veci opätovne riadne konal a rozhodol, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože žalobcovia 1/ - 4/ ako navrhovatelia neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčili potrebu ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Neuviedli a dostatočne neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, takisto neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver, že žalovaní 1/ a 2/ v súčasnosti demolujú oplotenie žalobcov a vykonávajú stavebné práce a činnosti na pozemkoch parc. č. 10505/84 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/80 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o výmere 10037 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX; pričom, ak by aj stavebné práce vykonávali, je nesporné, že pozemky nie sú vo vlastníctve žalobcov.
15. Žalobcovia trvajú na potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v zmenenom znení, pričom však sami zároveň uvádzajú, že žalovaní sa demolovania plotov zdržali, čím žalobcovia dosiahli cieľ, ktorý podaným návrhom sledovali. Za týchto okolností súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia neosvedčili potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, ako ani okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nie je daná, ak podľa tvrdenia samotných žalobcov k demolovaniu oplotenia zo strany žalovaných ďalej nedochádza. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, je napokon aj dôvodom na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP. Navyše, žalobcovia v
zmenenom návrhu tvrdia, že došlo k zmene v označení parciel (a výmer pozemkov), na ktorých sa nachádzajú ich drobné stavby, avšak túto skutočnosť nijako neosvedčili - nepredložili žiadne listiny preukazujúce zmeny v usporiadaní pozemkov, čím neuniesli ani svoje dôkazné bremeno.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcov tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia neosvedčili naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami navrhovaným neodkladným opatrením, súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 396 ods. 1, 3 CSP, vecne plným procesným úspechom žalovaných.
18. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podali včas odvolanie žalobcovia s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd návrhu žalobcov v znení jeho úpravy vyhovie a nariadi neodkladné opatrenie a žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; alebo, ak by bol odvolací súd názoru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia už nie sú dané, aby napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania neprizná. Odvolanie odôvodili ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Namietali, že súd prvej inštancie uviedol len všeobecné závery o nedostatočnom osvedčení potreby a opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (v znení jeho zmeny) sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na označených pozemkoch. Ako dôkazy predložili fotografie, videozáznamy, e-mailovú komunikáciu žalovaných o tom, že v búraní budú pokračovať, predbežné opatrenia mesta Trnava z roku 2020, rozhodnutie o poskytnutí predbežnej ochrany z roku 2019 a iné listiny. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, ako súd prvej inštancie hodnotil tieto dôkazy spolu s tvrdenými skutočnosťami v písomných podaniach žalobcov. Nie je zrejmé, prečo súd tieto listiny nepovažoval za dostatočné pre osvedčenie nároku žalobcov. Z e-mailovej komunikácie žalovaného 2/ vyplýva, že tento bude v činnostiach (majúc na mysli búranie, vypratávanie, stavebné práce) pokračovať bez ohľadu na žiadosť žalobcov. Samotná táto skutočnosť osvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, aby nebolo zasahované do majetku žalobcov, resp. aby tento nebol ohrozený (oplotenie ako aj veci nachádzajúce sa na pozemkoch). Z rozhodnutia nevyplýva, ako súd hodnotil túto listinu. Žalobcovia ďalej predložili aj projekt žalovaného 1/ (resp. jeho spoločnosti), podľa ktorého má žalovaný 1/ zámer postaviť rodinné domy v danej oblasti a vybudovať cestu. Prvý dom má už takmer postavený, hoci nemá k tomu ani právoplatné stavebné povolenie. Tým sa dokresľuje zámer žalovaných, ktorí žalobcov bezprostredne ohrozujú. Žalobcovia majú na pozemkoch svoje drobné stavby, ku ktorým žiadajú v inom konaní zriadiť vecné bremeno. Tieto stavby a pozemky si oplotili, čo mali povolené od predošlých vlastníkov, teda tento stav existoval roky. Žalobcovia už v predošlých písomných podaniach opísali, aká je funkcia plotu (ochrana stavby pred vstupom neoprávnenej osoby ako aj zamedzenie voľného pohybu zvierat). Žalobcovia tiež uviedli, aké veci sa nachádzajú v drobných stavbách a že na pozemkoch chovali hydinu. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti vôbec nebral do úvahy, nehodnotil fakt, že žalobcovia takto užívajú pozemky a stavby dlhé roky, po tom, čo im to bolo umožnené zo strany predošlých vlastníkov. Skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobcovia predložili, sú dostatočne na to, aby bolo návrhu vyhovené. K pozastaveniu činnosti žalovaných (búranie plotov) došlo až po vplyvom tohto konania, pričom z e- mailovej komunikácie vyplýva obava, že by žalovaní mohli pokračovať, ak sa návrhu nevyhovie. Z tejto komunikácie tiež vyplýva, ako žalovaný 2/ označuje pozemky za jeho, čo potvrdzuje vyjadrenia žalobcov o tom, že p. G. je iba formálny vlastník, hoci celý vplyv na pozemok majú práve a výlučne žalovaní. Na predloženom videu dokonca žalovaný 2/ vyzýva syna p. B. k tomu, aby „opustil jeho pozemok“. Žalobcom je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu na základe neodkladného opatrenia z dôvodu, že umiestnené oplotenie slúžilo na ochranu ich majetku. Išlo nielen o hnuteľné veci ako náradie, vozidlo, drevo na kúrenie, ale aj potraviny v pivniciach drobných stavieb. Odstránením oplotenia sa stávajú drobné stavby prístupné pre tretie osoby, čím je majetok žalobcov vystavený bezprostrednému ohrozeniu. Nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je ochrana vlastníckeho práva žalobcov, do ktorej žalovaní neoprávnene zasiahli, pričom tento zásah sleduje jediný cieľ – dostať žalobcov z týchto pozemkov, pretože žalovaní majú svoj podnikateľský zámer v danej lokalite. Navrhované neodkladné opatrenie je opodstatnené z dôvodu ochrany majetku žalobcov a súčasne je primerané, pretože žalovaných osobitne neobmedzí. Nariadené neodkladné opatrenie by im zakázalo poškodzovať a ohrozovať cudzí majetok.
19. Žalobcovia nesúhlasili ani s rozhodnutím o náhrade trov konania. Už v odvolaní z 9.1.2025 žiadali, aby súd aplikoval § 257 CSP a v prípade zamietnutia návrhu, aby žalovaným neboli priznané trovy konania. Súd prvej inštancie tieto argumenty žiadnym spôsobom nezohľadnil. Žalobcovia mali za to, že vo veci ide o výnimočné okolnosti, ako aj dôvody hodné osobitného zreteľa, a to s poukazom na celkovú genézu prípadu, kedy žalovaní s víziou podnikateľského zámeru vytvárajú rôzne prieky žalobcom s cieľom donútiť ich odstrániť drobné stavby na pozemku. Hoci je pozemok formálne vo vlastníctve inej osoby, všetka aktivita na pozemku a osobné rokovania sa realizovali so žalovanými (stretnutie so žalovaným 2/, ktorý právnemu zástupcovi žalobcov predstavil jeho víziu a spôsob urovnania so žalobcami, ktorí ale s ponúkaným riešením nemohli súhlasiť). Žalovaný 2/ aj v e-maile aj na videu potvrdil, že ide o jeho pozemky. Konanie žalovaných zašlo tak ďaleko, že začali búrať ploty žalobcov, následkom čoho sa podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Až po pôvodnom vyhovení návrhu sa žalovaní zdržali tejto činnosti. Potom bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie vzhliadol nedôvodnosť podaného návrhu, žalobcovia fakticky uspeli, lebo k ďalšej činnosti žalovaných na pozemkoch aktuálne už nedochádza. Z pohľadu žalobcov tak ide o želaný stav, ktorý návrhom sledovali, hoci majú obavu z pokračovania žalovaných, ak návrhu nebude vyhovené. Žalovaní pritom demolovanie plotov ani nepopierali, resp. ak popierali, tak iba vlastnými tvrdenia, hoci dôkazy o búraní plotov boli celkom nezvratné. Boli to teda žalovaní, ktorí vyvolali tento spor, pričom podaný návrh a prebiehajúce konanie prinútilo žalovaných (aspoň počas tohto konania) zdržať sa činnosti, pre ktorú bol návrh podaný. Tieto okolnosti preto odôvodňujú postup, podľa ktorého by súd žalovanej strane (ako formálne úspešnej) náhradu trov konania nemal priznať. Nie je vinou žalobcov, že súdne konanie o nariadenie neodkladného opatrenia trvá už viac ako 18 mesiacov, čo je doba zjavne neprimeraná. Pokiaľ aj pre neprimeranú dĺžku konania došlo k zmene okolností, ktoré musel súd zohľadniť, tieto okolnosti svedčia v prospech žalobcov (zdržanie sa demolácie plotov).
20. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že neboli (od počiatku) a ani nie sú splnené základné zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia. Zamietnutie návrhu je tak plne dôvodné. Predovšetkým žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k „ohrozeným“ stavbám oplotenia; žalovaný 2/ nie je vlastníkom dotknutých pozemkov, nie je oprávnený s nimi nakladať a nie je tak ani pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní; neexistuje žiadna potreba bezodkladnej úpravy pomerov; k žiadnemu zásahu do pokojného stavu nedochádza, žiaden zo žalovaných v tomto konaní nie je stranou sporu v konaní sp. zn. 21C/62/2020; predmetom konania sp. zn. 21C/62/2020 je výlučne „ochrana“ nelegálnych drobných stavieb a konkrétnych častí pozemkov, a to úplne mimo rozsahu oplotenia; žalobcovia nevedú žiaden súdny spor k týmto častiam pozemkov vo vlastníctve vlastníčky pozemkov, kde sa mala namietaná činnosť žalovaného 2/ (navyše nevykonávaná vo vlastnom mene a na vlastný účet) vykonávať; k čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach pozemkov, ktoré už boli žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané – a to podľa ich vlastných tvrdení. Argumentácia žalobcov uvedená v odvolaní poukazujúca na e-mail žalovaného 2/ z 25.3.2024, t.j. spred viac ako 20 mesiacov, je podľa žalovaného 2/ úplne neadekvátna. Žalobcovia obsah e-mailu účelovo dezinterpretujú, keď si svojvoľne interpretujú žalovaným uvedený pojem „čistenie pozemkov“ ako „búranie, vypratávanie, stavebné práce“. Naopak, v predmetnom e-maile je explicitné ubezpečenie žalovaného 2/, že do sporných stavieb sa zasahovať nijako nebude. Žalovaný 2/ mal rovnako za to, že tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal úspešnej strane priznať nárok na náhradu trov konania. Ako vyplýva zo všetkých podaní žalovaných, ktoré sú obsahom súdneho spisu, títo nedali žiaden relevantný dôvod na podanie toho zjavne nedôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to napriek tomu, že žalobcovia sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom.
21. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.
23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobcov predostreté v odvolaní, ako aj vyjadrenia strán v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku, ani naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
24. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
26. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
27. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
28. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
29. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu/navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich relevanciu, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnocuje súd primárne na základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. To, že zásadným determinantom vydania neodkladného opatrenia je najmä samotný návrh, vyplýva z toho, že súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa § 328 ods. 2 CSP spravidla bez pojednávania.
30. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie, o ktorom rozhodol napadnutím uznesením, bol výlučne zmenený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého zmenu súd prvej inštancie pripustil uznesením z 23.6.2025 a ktorým žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch parc. č. 10505/84 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/83 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/80 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/42 o výmere 10037 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX. Tento nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (z 20.8.2024) sa oproti pôvodnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (z 28.3.2024) týkal odlišného nároku žalobcov, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, iných nehnuteľností, bol inak skutkovo i právne zdôvodnený a nemal byť sledovaný žalobou vo veci samej. Žalobcovia samotný petit navrhovaného neodkladného opatrenia zmenili s poukazom na nové usporiadanie parciel, čo však žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili, ako na to poukázal odvolací súd už vo svojom uznesení zo dňa 29.7.2025. Nie je teda vôbec zrejmé, či sa žalobcami tvrdené neoprávnené a nepovolené drobné stavby, vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva, vôbec nachádzajú na nimi tvrdených parcelách. V konečnom dôsledku túto skutočnosť správne skonštatoval napokon aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení v ods. 29. Žalobcovia nepredložili ani neoznačili žiadny geometrický plán, z ktorého by vyplývalo umiestnenie neoprávnených drobných stavieb žalobcov, resp. ich umiestnenie práve na nimi označených parcelách. Už len z tohto dôvodu možno konštatovať, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia pripojiť k návrhu listinné dôkazy osvedčujúce jeho nárok, pričom za situácie, keď ani nie je osvedčené, kde konkrétne, resp. na akých parcelách sa žalobcami tvrdené drobné stavby nachádzajú, nemožno takto podanému návrhu vyhovieť. Navyše žalobcovia ani v podanom odvolaní na tento dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nereagovali a tento záver nespochybnili, hoci na tento zásadný nedostatok zmeneného návrhu poukázal už odvolací súd v rozhodnutí z 29.7.2025. Súd prvej inštancie preto správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
31. Len pre úplnosť je tiež potrebné dodať, že z predloženého e-mailu žalovaného 2/ z 25.3.2024, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú a z ktorého samotného podľa žalobcov vyplýva, že žalovaný 2/ bude v činnostiach (majúc na mysli búranie, vypratávanie, stavebné práce) pokračovať bez ohľadu na žiadosť žalobcov a ktorý podľa žalobcov osvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, podľa názoru odvolacieho súdu nevyplývajú žalobcami tvrdené skutočnosti. Ako na to správne poukázal i žalovaný 2/, v e-maile žalovaného 2/ z 25.3.2024, t.j. spred viac ako 18 mesiacov (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie), je spomínané čistenie pozemkov a nie búranie, vypratávanie, stavebné práce a je v ňom tiež uvedené ubezpečenie žalovaného 2/, že do sporných stavieb sa zasahovať nijako nebude. Osobitne treba zdôrazniť tiež v konaní nespornú skutočnosť (keďže žalobcovia toto tvrdenie žalovaných nijako nepopreli), že k čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach pozemkov, ktoré už boli žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané vlastníčke pozemkov podľa ich vlastných tvrdení.
32. Nedôvodné boli i námietky žalobcov voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech, pretože návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, teda v zmysle zásady úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSPP) im patrí nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom. Žalobcovia v podanom odvolaní žiadali žalovaným náhradu trov konania nepriznať, a teda žiadali aplikáciu § 257 CSP. Argumentovali genézou prípadu, kedy žalovaní s víziou podnikateľského zámeru vytvárajú rôzne prieky žalobcom s cieľom donútiť ich odstrániť drobné stavby na pozemku, začali búrať ploty žalobcov, následkom čoho sa podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a až po pôvodnom vyhovení návrhu sa žalovaní zdržali tejto činnosti. Žalobcovia teda fakticky uspeli, lebo k ďalšej činnosti žalovaných na pozemkoch aktuálne už nedochádza. Žalovaní vyvolali tento spor, pričom podaný návrh a prebiehajúce konanie prinútilo žalovaných zdržať sa činnosti, pre ktorú bol návrh podaný.
Tieto okolnosti preto odôvodňujú postup, podľa ktorého by súd žalovanej strane náhradu trov konania nemal priznať. Nie je vinou žalobcov, že súdne konanie o nariadenie neodkladného opatrenia trvá už viac ako 18 mesiacov, čo je doba zjavne neprimeraná. Pokiaľ aj pre neprimeranú dĺžku konania došlo k zmene okolností, ktoré musel súd zohľadniť, tieto okolnosti svedčia v prospech žalobcov (zdržanie sa demolácie plotov).
33. Odvolací súd má za to, že v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012).
34. Dôvody uvádzané žalobcami podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania procesne úspešným žalovaným nepriznať. Napriek tomu, že žalobcovia poukazujú na svoj faktický úspech v konaní, keď na základe súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia (ktoré ale bolo odvolacím súdom zrušené) sa žalovaní zdržali búrania plotov, je potrebné v prvom rade uviesť, že v konaní nebola osvedčená pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/, pretože tento svoju účasť na čistení pozemkom poprel a rovnako tak skutočnosť, že jeho osoba sa nachádza na predloženej fotografii. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tu platí už vyššie zmenená nesporná skutočnosť, že k čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach pozemkov, ktoré už boli žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané podľa ich vlastných tvrdení. Navyše ani nemožno konštatovať dôvodnosť pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 28.3.2024, keď i v samotní žalobcovia uznali jeho nedôvodnosť podanou zmenou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 20.8.2024 (realizovanou v nadväznosti na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu z 13.8.2024). K samotnej zmene návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolací súd vyjadril v uznesení z 19.7.2025 (ods. 33) tak, že zmena návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a v súlade s jeho závermi, avšak bez toho, aby pôvodne navrhované neodkladné opatrenie, ktorého nedôvodnosť sami žalobcovia novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate uznali, zobrali späť, sa prieči zmyslu a účelu konania o neodkladnom opatrení, a nemá dôvod sa od tohto záveru odchýliť. Pokiaľ teda žalobcovia poukazovali i na neprimeranú dobu konania o rozhodovania o neodkladnom opatrení, k tomu významnou mierou prispeli práve oni podaním zmeny návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
35. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
37. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom nároku v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Odvolací súd preto plne úspešnému žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešným žalobcom. Žalovanému 2/ náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, pretože sa k odvolaniu nevyjadril, v odvolacom konaní zostal pasívny a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v tomto odvolacom konaní nevznikli (R 72/2018).
38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).