Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31C-48-2025.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/48/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31325416, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava, IČO: 47239921, proti žalovanému: A. A., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom B. X, B., o zaplatenie sumy 237,15 eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 237,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 237,15 eur.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 02.06.2021 s pánom B. C., r.č. XXXXXXXXXX, trvale bytom A. D. B. XXXX/X, B. XXX XX (ďalej ako "poškodený") poistnú zmluvu DOMOS kompakt poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Predmetom poistenia bol byt č. X, nachádzajúci sa na 2 poschodí, na adrese A. D. B. XXXX/X. Dňa 31.08.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej prišlo k poškodeniu majetku poškodeného. Poistná udalosť bola spôsobená žalovaným. K poistnej udalosti došlo v dôsledku úniku vody z radiátora v byte žalovaného, pričom následne unikajúca voda poškodila strop a steny v kúpeľni a v spálni poškodeného. Žalobca ako poistiteľ poukázal poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 237,15 eur. V zmysle Likvidačného protokolu zo dňa 26.09.2023 žalovaný na tlačive Uplatnenie nároku poisteného/poškodeného na náhradu škody uznal zodpovednosť za škodu a požiadavku považoval za oprávnenú. Vyplatením poistného plnenia poškodenému prešlo právo na náhradu škody z poškodeného na žalobcu ako poistiteľa. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 237,15 eur do 15 dní od doručenia výzvy, a to Výzvou na zaplatenie regresného nároku zo dňa 09.01.2024, ktorú žalovaný prevzal dňa 16.01.2024. Žalovaný bol teda povinný dlžnú sumu uhradiť do 31.01.2024. Dňa 12.04.2024 poslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu, s výzvou na zaplatenie vyššie spomenutého nároku vo výške 237,15 eur. Žalovaný si predžalobnú výzvy prevzal dňa 17.04.2024. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi dlžnú sumu vo výške 237,15 eur.
3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, na základe čoho došlo k jeho zrušeniu. Žalovaný v odpore uviedol, že istinu žalobcu čo do dôvodu a výšky neuznáva a žiada platobný rozkaz zrušiť. Počas prerábky kúpeľne z nezistených príčin pretiekla voda z ventilov na prípojných trubkách radiátora cez stupačky
do bytu poškodeného B. C.. Škodová udalosť bola riešená poisťovňou poškodeného. Náhrada škody, ktorá vznikla vytopením nebola uhradená z jeho poistky, ktorú má uzavretú s poisťovňou UNION odo dňa 21.06.2011, poistná zmluva č. XXXXXXXXXXX.
4. Žalobca v replike trval na žalobe a doplnil, že na úpravu vzťahu medzi ním a spoločnosťou UNION v tomto prípade dopadá ustanovenie § 534 OZ, podľa ktorého: „Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak ten, kto sa zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za nesplnenie záväzku zodpovedný iba dlžníkovi; zodpovedá aj za škodu, ktorá mu prípadne z toho vznikla. Veriteľ takéto právo nemá, pretože o dohode sa nemusí ani dozvedieť, keďže jeho súhlas sa na uzavretie dohody nevyžaduje. Žalobca preto nedisponuje tzv. priamym nárokom poškodeného. Žalobca nemal žiaden zmluvný ani zákonný podklad na jednanie so subjektom odlišným od žalovaného. Žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mali súvis so škodovou udalosťou. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok – pri splnení ďalších podmienok – vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 OZ. Každý je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo (pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je – objektívne posudzované – spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd. K tomuto názoru dospela aj súdna prax (pozri napr. R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992). Princíp náhrady škody a princíp prevencie patria medzi hlavné zásady občianskeho práva. Platí to nielen vo vzťahu k fyzickým osobám (škodcom), ale aj vo vzťahu k právnickým osobám, ktoré spôsobili škodu, pretože reparačný princíp vedie k zvyšovaniu a prehlbovaniu majetkovej zodpovednosti právnických osôb a logicky vedie až k osobnému majetkovému postihu jednotlivcov (zodpovedných zamestnancov). Nesplnenie prevenčnej povinnosti môže založiť všeobecnú zodpovednosť za škodu. Žalobca mal za to, že nárok bol v celom rozsahu preukázaný, žalovaný neuviedol žiadnu argumentáciu týkajúcu sa vlastných skutkových okolností.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14. januára 2026, pojednávajúc v neprítomnosti žalobcu, ktorý súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uzatvoril s p. B. C. (poškodeným) poistnú zmluvu na poistenie domácnosti k bytu č. X na B. X, B. (čo potvrdzuje návrh poistnej zmluvy č.l. 7-9), že dňa 31.08.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k úniku vody z radiátora v byte žalovaného, čo poškodilo strop a steny v kúpeľni a spálni poškodeného (čo potvrdzuje hlásenie poistnej udalosti č.l. 9-10, ako aj tlačivo uplatnenie poisteného (poškodeného) č.l. 11), že žalobca poukázal ako poisťovateľ poškodenému poistné plnenie 237,15 eur (čo potvrdzuje tlačivo oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti z 26.9.2023 a výpis z účtu č.l. 14,15), že žalovaný na tlačive uplatnenia nároku uznal zodpovednosť (čo potvrdzuje tlačivo uplatnenie zodpovednosti č.l. 12), že žalobca vyzval žalovaného výzvou, ktorú žalovaný prevzal 16.01.2024 na úhradu sumy 237,15 eur (čo potvrdzuje výzva zo dňa 9.1.2024 a doručenka č.l. 13,14), že žalovaný má uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou Union. Sporné nebolo taktiež to, že žalovaný dosiaľ žalobcovi na uplatňovanú pohľadávku neuhradil žiadnu sumu. Sporné tak neboli žiadne skutkové tvrdenia, iba všeobecná dôvodnosť nároku.
6. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
7. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.(3) Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Na základe nesporného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodnou. Žalovaný v zmysle ustanovení § 415 a § 420 OZ zodpovedá poškodenému za škodu, ktorá mu vznikla na jeho byte zatečením vody uniknutej z radiátora v byte žalovaného, keď nepreukázal, že by túto škodu nezavinil (hoci z nedbanlivosti), pričom bol povinný počínať si tak (prijať všetky preventívne opatrenia), aby nikomu škoda nevznikla. Poškodený tak mal nárok na náhradu škody voči žalovanému. Keďže bol poistený, vzniknutú škodu v nespornej výške 237,15 eur mu uhradila jeho poisťovňa (žalobca) po uplatnení nároku ako plnenie z poistnej udalosti. V zmysle § 813 ods. 1 OZ po vyplatení poistného plnenia poškodenému na žalobcu prešla pohľadávka poškodeného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, žalobca tak má voči žalovanému právny nárok na zaplatenie sumy do výšky poistného plnenia, ktoré bolo nesporne na poistnú udalosť poskytnuté. Žalovaný tak je v konaní pasívne vecne legitimovaným. Na uvedenom nič nemení ani ním tvrdená nesporná skutočnosť, že je sám poistený v poisťovni Union, keďže ide o jeho samostatný právny vzťah z poistenia, z ktorého žalobcovi voči poisťovni žalovaného žiadne priame právo nevzniká. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca si voči žalovanému v súlade s právnymi predpismi uplatnil nárok poškodeného, ktorý naňho prešiel výplatou poistného plnenia, a tento mu dosiaľ nebol žalovaným uhradený, súd mu vo výroku I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 237,15 eur.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie podané žalovaným by však nebolo účinným, keď sa práva podať odvolanie vzdal po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.