Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Nt/16/2025

Uznesenie

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou, v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.1.2026 v Galante, takto

r o z h o d o l :

Podľa súd návrh odsúdeného A. B., C. XX.X.XXXX D. E., F. G. H., H. XXXX/X, F. I. D. J. C. D. F. K. H. L. J. C. D. D. M., na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. , ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 12.7.2023, právoplatným dňa 14.7.2023,

z a m i e t a ,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený) prostredníctvom obhajcu N. N. E. podaním doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 21.8.2025 žiadal o povolenie obnovy konania voči rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 12.7.2023 z dôvodu novely účinnej od 6.8.2024, ktorá je pre neho priaznivejšia, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci T.T. BAJI TRANS s.r.o. proti Národnému inšpektorátu práce sp. zn. C-544/23 z 1.8.2025, ktorého závery je možné zovšeobecniť aj pre trestné právo.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 12.7.2023 bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa s poukazom na , písm. j) , za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, trest prepadnutia veci (mobilného telefónu), ochranný dohľad na 2 roky a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie podľa v neprítomnosti odsúdeného (ktorý podaním doručeným súdu dňa 3.12.2025 výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti), za účasti prokurátorky a obhajcu. Obhajca na podanom návrhu zotrval.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. a z neho č. l. 430 až 432 – rozsudok Okresného súdu Galanta . zn. zo dňa 12.7.2023. Po takto vykonanom dokazovaní nemali procesné strany návrhy na doplnenie dokazovania.

Podľa , ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Podľa skutočnosťou skôr neznámou okrem iného aj podľa odseku 1 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Po preskúmaní podaného návrhu odsúdeného v intenciách súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odmietnutie návrhu, pretože návrh bol podaný oprávnenou osobou podľa , návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova konania prípustná podľa , a zároveň obnova konania nie je vylúčená podľa . Sú preto splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o návrhu odsúdeného.

Pokiaľ ide o povolenie obnovy konania podľa , čo bol aj prípad prejednávaného návrhu odsúdeného, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, že musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Z uvedeného vyplýva, že nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť tak závažné, že sú spôsobilé prelomiť zásadu právnej istoty a nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že z právnej úpravy dotýkajúce sa obnovy konania nevyplýva, že by na povolenie obnovy konania postačovalo naznačenie existencie alebo možnosti existencie skutočností a dôkazov, ktoré nevyplynuli súdu najavo v pôvodnom konaní a ktoré môžu odôvodniť iné rozhodnutie vo veci. Práve naopak, povolenie obnovy konania bude možné a zákonné len za veľmi výnimočných okolností.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, pretože konanie o povolení obnovy konania nie je založené na revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu

v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného, a nemôže preskúmavať ani vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súdy s nimi v rozhodnutiach nevysporiadali, alebo ich dokonca prehliadli, prípadne ich nesprávne vyhodnotili.

Účelom mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania) je umožniť opätovný prieskum tých právoplatne skončených vecí, v ktorých medzičasom vyšli najavo nové okolnosti skutkovej povahy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie neobstojí. Zjednodušene povedané, kým obnova konania podľa a nasl. je zameraná na nápravu skutkového stavu veci, dovolanie podľa a nasl. smeruje k náprave právnych pochybení. Tak je potom potrebné nazerať aj na výklad pojmu nová skutočnosť, t. j. ako taký závažný poznatok skutkovej povahy, ktorý konajúcim súdom nebol v čase rozhodovania známy. Samotné rozhodnutie súdu - mimo skutočností a dôkazov z neho plynúcich, ale takú povahu nemá (ide o individuálny právny akt vydaný na to určeným štátnym orgánom, ktorý v predpísanom konaní zistí skutkový stav veci, aby naň potom aplikoval príslušnú právnu normu, pozn.). Z tohto dôvodu môže byť rozhodnutie súdu (ako také) dôvodom pre povolenie obnovy konania len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa. Takým prípadom je , podľa ktorého sa za skutočnosť skôr neznámu považuje aj (v skratke) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení základných ľudských práv alebo slobôd a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia. V tomto zmysle je treba interpretovať spojku „aj“ použitú v - ako rozšírenie okruhu skôr neznámych skutočností, ktoré (bez ďalšieho) umožnia obnoviť konanie o vydanie niektorého z tam uvádzaných rozhodnutí. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2022, sp. zn. , uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2024).

Dôvodom na obnovu konania na základe právnych (iných než skutkových) okolností je podľa len rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v konkrétnej veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného (keďže tento súd nie je kasačným súdom a obmedzí sa len na konštatáciu dotknutého porušenia práv), ako aj zmena zákona v dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu (ostatne uvedený dôvod výlučne v súvislosti s neústavným podkladom pre skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov v novom konaní). Dôvodom na obnovu konania teda nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre pôvodné rozhodnutie, ktorá bola vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese (I.). Sťažovateľom označená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ak by bola použiteľná ako argument na vykonanie prieskumu už právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, a ak áno, tak na vykonanie prieskumu ich určitého okruhu na základe spojenia s prvkom výkonu európskeho práva) by mohla byť takto použitá len vo vzťahu k prieskumu pôvodného právoplatného meritórneho rozhodnutia v dovolacom konaní podľa (a to pri kvalifikačnom použití zákona zmeneného po právoplatnosti dotknutého rozhodnutia). To však neplatí o konaní o obnove trestného konania (relevantné a výlučné dôvody povolenia obnovy konania, ktoré sú právnej povahy, sú popísané v predchádzajúcom odseku) (II.). (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/503/2025 z 30. septembra 2025)

Súd v zmysle vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k záveru, že nezistil podmienky obnovy konania podľa , a to z nasledovných dôvodov.

Z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ako aj z následných a vyjadrení na verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený dôvody povolenia obnovy konania vidí predovšetkým v novej skutočnosti, ktorou má byť novelizované znenie , účinného od 6.8.2024, ktorým sa zmenili podmienky trestnosti skutku odsúdeného tak, že sú pre neho priaznivejšie, zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-544/2023 z 1.8.2025, ktorý sa týkal riešenia prejudiciálnej otázky na základe uznesenia Najvyššieho správneho súdu vydaného v rámci kasačného konania vedeného pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky nakoľko mal za to, že v ňom uvedené závery možno aplikovať aj na trestné právo, pričom poukázal na to, že Ústavný súd SR o veci dňa

16.12.2025 prerušil konanie a predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, ktorý vedie toto konanie pod sp. zn. C-853/2025.

Súd dospel k záveru, že obnova konania v danom prípade neprichádzala do úvahy, nakoľko obnovu konania možno povoliť, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Nové skutočnosti a dôkazy sa týkajú len skutkových okolností trestného činu a páchateľa, ale nie je v ich zahrnutá zmena právnej úpravy, v ktorej dôsledku by bolo možné skutok - trestný čin, za ktorý bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok posudzovať inak. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach s jednou výnimkou, podľa ktorej je obnova konania možná aj pre prípad, ktorý sa netýka nedostatkov v skutkových zisteniach, a tou je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v konkrétnej veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného, ako aj zmena zákona v dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu - strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa (výlučne v súvislosti s neústavným podkladom pre skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov v novom konaní), čo však nie je tento prípad.

Za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle nemožno považovať ani zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 26.6.2019). Zmena právnych predpisov hoci by aj bola pre odsúdeného priaznivejšia (ako uvádza vo svojom návrhu odsúdený, pričom poukazuje na novelu účinnú od 6.8.2024), nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy konania. . Súd na doplnenie argumentácie poukazuje na z ktorého je zrejmé, že aplikácia prípadných novelizácií trestných kódexov, ak by boli na prospech stíhanej osoby, je možná v časovom období od spáchania skutku, no len do právoplatného rozhodnutia súdu o ňom. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno uplatňovať spätne z dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené trestné veci; výnimkou z uvedeného je len postup podľa a nasl.

Ani odsúdeným označená judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 nie je dôvodom povolenia obnovy trestného konania. Závery tohto rozhodnutia sú založené na posúdení odlišných skutkových okolností týkajúcich sa aplikácie administratívnej sankcie a preto nemôže byť aplikovateľné na prípad právoplatného odsúdenia v konaní podľa ustanovení , teda na prípad odsúdeného. Prejudiciálna otázka tam riešená sa týkala pokuty v administratívnom konaní a teda tieto závery nemožno bez ďalšieho kopírovať do trestného konania. Súdny dvor EÚ zároveň v predmetnom rozhodnutí na aplikáciu zásady lex mitior na právoplatné rozhodnutia vyžadoval, aby bolo toto rozhodnutie ešte zvratné na základe (mimoriadneho) opravného prostriedku, ktorého uplatnenie je podľa vnútroštátneho zákona časovo obmedzené, čo nie je prípad obnovy konania, ktorá časovo obmedzená nie je.

Ani rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2025, ktorým rozhodol o prerušení konania a o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (s otázkou či sa má čl. 49 ods. 1 posledná veta Charty základných práv Európskej únie a v nej obsiahnutá zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho trestu vykladať tak, že napriek tomu, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy je dovolanie v trestnom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu a odsúdený ho môže podať v trojročnej lehote, súd rozhodujúci o dovolaní má povinnosť uplatniť voči odsúdenej osobe priaznivejšiu vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení dovolaním napadnutého súdneho rozhodnutia) samo o sebe nie je skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle ani dôvodom podľa , položená otázka Ústavného súdu SR sa týka rozsahu prieskumu v dovolaní (mimoriadny opravný prostriedok).

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a úvahy súd nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania podľa , pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, a preto súd návrh odsúdeného ako nedôvodný postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Galanta a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.