Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-14-2025.pdf
PDF · 103.85 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Stanislava Nosková, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. B. XX, zastúpený JUDr. Ivan Heger, advokát so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti žalovanému: AMS Design Studio, s.r.o. so sídlom M.M.Hodžu 6979/20, 960 01 Zvolen, IČO: 36 794 651, zastúpený Mgr. Roman Šulhánek, advokát so sídlom Ambra Pietra 17, 036 01 Martin, IČO: 42 434 467, o zaplatenie 32.144,58 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.12.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 32.144,58 Eur spolu s príslušenstvom, a to na skutkovom základe, že žalovaný ako zhotoviteľ pre žalobcu ako objednávateľa v postavení spotrebiteľa zhotovoval stavebné práce na rodinnom dome nachádzajúcom sa v obci Horná Mičiná. Práce boli dokončené v októbri 2022. Po zhotovení diela sa na diele začali objavovať vady, ktoré žalobca u žalovaného priebežne reklamoval. Predmetom reklamácie bola aj vŕzgajúca podlaha v chodbe, nesprávne vyspádovanie podlahy v garáži, nesprávne vyspádovanie terasy. Reklamácia bola žalovanému doručená dňa 03.05.2023 a žalovaný sa k nej vyjadril emailom adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.06.2023. K ďalším vadám diela, ktoré žalobca reklamoval listom zo dňa 08.02.2024 (doručené dňa 21.02.2024) sa žalovaný nevyjadril. Nakoľko žalovaný reklamované vady v zákonnej lehote neodstránil ani reklamácie žiadnym spôsobom nevyriešil, zaslal žalobca výzvu na vybavenie reklamácie, ktorej súčasťou bolo aj odborné vyjadrenie znalca, ktoré obsahovalo posúdenie reklamovaných vád a ohodnotenie nákladov na opravu. Žalovaný
reklamáciu nevybavil a k výzve sa nevyjadril a teda si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vybaviť reklamácie v zákonom stanovenej lehote (§ 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.). Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť odstrániť reklamované vady ani v dodatočnej lehote, je zjavné, že tieto vady odstrániť nehodlá a z tohto dôvodu žalobca pristúpil k zmene uplatneného nároku a listom zo dňa 17.10.2024 (doručené dňa 28.10.2024) zmenil svoj nárok na opravu vád na nárok – zľavu z ceny diela a to vo výške 32.144,58 Eur, t.j. vo výške stanovenej odborným vyjadrením znalca č. 038/2024. Žalobca požaduje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,4% ročne z dlžnej sumy a náhradu trov konania.
2. Žalobca k žalobe pripojil emailovú komunikáciu právneho zástupcu žalobcu so žalovaným, reklamáciu vád dlažby s doručenkou, výzvu na vybavenie reklamácie s doručenkou, odborné vyjadrenie 038/2024, oznámenie o zmene uplatňovaného nároku.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz sp.zn. 28Up/1667/2024 zo dňa 12.02.2025, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
4. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje, to neplatí, ak bol odpor odmietnutý.
5. Podľa § 14 ods. 1-3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
6. Žalobca svojím podaním, ktoré urobil v lehote na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, tento postup navrhol a z toho dôvodu bola dňa 20.12.2024 predmetná vec pridelená do oddelenia Spotrebiteľské spory a platobný rozkaz podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní bol zrušený.
7. Žalovaný v odpore uviedol, že on ako zhotoviteľ pre žalobcu ako objednávateľa v postavení spotrebiteľa nezhotovoval na predmetnom rodinnom dome stavebné práce. Nebol v pozícii zhotoviteľa príp. podzhotoviteľa diela. Žalovaný nezískal finančnú odmenu ako protiplnenie za zhotovenie diela. Žalovaný pri realizácii predmetného rodinného domu vykonával výkon technického dozoru investora: -kontrola priebehu všetkých vykonávaných prác všeobecne -koordinácia priebehu výstavby, intenzívna predovšetkým po ukončení zemných prác a realizácii hrubej stavby -kontrola zabudovaných hmôt, materiálov, predovšetkým z pohľadu objemu, druhu, typu, kvality, -kontrola rozpočtov zhotoviteľov diela pred finančným plnením, -zabezpečovanie zmien či doplnkov projektovej dokumentácie, zabezpečovanie podkladov pre výkon inžinierskych činností a vykonával dodávky materiálu a výrobkov -drevená podlaha, -gressové obklady a dlažby, -stavebná chémia, -osvetľovacie telesá, -izolačné materiály určené na zateplenie objektu, -zámková dlažba, -čalúnené výrobky a závesy, -vstavané elektrospotrebiče, -sauna a iné a to v zmysle fa. č. XXXXXXXXX vo výške 104.880,- Eur. Na výzvu na vybavenie reklamácie zo dňa 30.04.2024 neodpovedal z dôvodu predchádzajúceho konania žalobcu, keď právny zástupca žalobcu vyvolal stretnutie so žalovaným a s jeho manželkou, ktorá mala s právnym zástupcom kamarátsky vzťah a v rozhovore sa sčasti riešil i vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nároky žalobcu nepokladá za oprávnené, nie sú adresované zodpovednostnému subjektu. Zhotoviteľom boli subjekty odlišné od žalovaného. Ohľadne vád uplatnených žalobcom uviedol, že
sú dôsledkom rozhodnutia a konania samotného žalobcu a preto by nemali byť uplatňované ani voči zhotoviteľovi diela. Na základe uvedeného žalovaný namieta pasívnu vecnú legitimáciu. K vyjadreniu pripojil fa.č. XXXXXXXXX spolu s dodacím listom.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného to dňa 11.04.2025 uviedol, že žalovaný sa snaží zbaviť zodpovednosti za vady, keď tvrdí, že nebol v pozícii zhotoviteľa. V skutočnosti však žalovaný bol generálnym dodávateľom diela rodinného domu, u ktorého si žalobca objednal „zhotovenie domu na kľúč“. Žalovaný mal tak ako je obvyklé svojich subdodávateľov. Časť prác na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným vykonávali aj tretie subjekty, ktoré na tieto práce objednal priamo žalobca, išlo však o práce, ktoré nesúvisia s reklamovanými vadami a uplatneným nárokom. Žalovaného zodpovednosť za vady vyplýva aj zo vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, kde sám žalovaný informoval žalobcu, že vady prác žalovaným nominovaných dodávateľov si žalobca má uplatňovať u žalovaného. Žalovaný teda plne zodpovedá za prácu jeho subdodávateľov. Práce na reklamovaných podlahách boli realizované subdodávateľsky pánom B. B. a D. E., subdodávateľmi žalovaného. S týmito osobami žalobca nikdy nekomunikoval, nič si u nich neobjednával a ani za prácu im nič neuhrádzal. Ohľadne odklonu od projektovej dokumentácie žalobca uviedol, že odklon bol realizovaný po vzájomnej dohode, a žalovaný ako zhotoviteľ žalobcu nikdy neupozornil na prípadné možné problémy. Vady však nie sú dôsledkom odklonu od projektovej dokumentácie, ale nesprávneho zhotovenia podláh. Ohľadne dôvodu nevybavenia reklamácie uviedol, že ho považuje za bez akejkoľvek opory v právnom poriadku. Žalovaný v emaile z 12.12.2022 ubezpečoval žalobcu, že sa nebude vyhýbať zodpovednosti. K vyjadreniu žalobca pripojil emailovú komunikáciu z 31.01.2022, 07.04.2025, 08.04.2025, 12.04.2022, 08.12.2022, 09.12.2022, sťažnosť na JUDr. Hegera.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.05.2025 uviedol, že žalobca sa snaží výberom emailov navodiť predstavu o postavení žalovaného ako zhotoviteľa. Sám žalobca uvádza, že žalovaný bol generálnym zhotoviteľom a súčasne uvádza, že niektoré práce boli uskutočnené tretími osobami. Naopak pojem TDI (technický dozor investora) sa vyskytuje v emailovej komunikácii pomerne často. Žalovaný považuje za nelogické, aby jedna osoba vykonávala kontrolu a pôsobila aj ako zhotoviteľ. Email, ktorý sa zaoberá zárukou a podľa žalobcu predpokladá zodpovednosť žalovaného za vady, tak iba oznamuje to, že žalovaný bude sprostredkovateľom žalobcu pri uplatnení vád u zhotoviteľov. Žalovaný v emailoch uviedol, že sa bude snažiť hľadať najlepšiu cenu, čo by ako generálny zhotoviteľ nevykonával. V súvislosti s prácou týchto zhotoviteľov žalovaný poukázal, na to, že žalobca sa s nimi nemusel stretnúť osobne, ale bol o ich práci informovaný prostredníctvom emailov. A teda žalobca vedel, že títo páni sú zhotoviteľmi podláh (v procese výberu ich žalovaný odporučil žalobcovi a ten s nimi súhlasil) a taktiež zhotovitelia vedeli, že objednávateľom a investorom je žalobca a žalovaný im sprostredkoval predmetnú zákazku, žalovaný im poskytol materiál na podlahy a v procese realizácie ich kontroloval a následne skontroloval vyúčtovanie. Vo zvyšku sa žalovaný vyjadril k znaleckému posudku Ing. Ivana Čierneho č. 038/2024. K vyjadreniu priložil sťažnosť voči postupu JUDr. Hegera, čestné vyhlásenie F. G., emailovú komunikáciu medzi žalovaným a žalobcom, cenovú ponuku.
10. Na výzvu súdu ohľadne špecifikovania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v podaní zo dňa 25.07.2025 žalobca oznámil, že medzi nimi bola uzatvorená zmluva o dielo. Táto nebola uzatvorená písomne a žalovaný žalobcovi ako objednávateľovi ani nevydal písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Žalovaný sám komunikoval s jednotlivými subdodávateľmi, objednával si ich služby, koordinoval ich činnosť a vyplácal.
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.11.2025 definoval pojem technický dozor investora (TDI) a vyjadril sa k emailovej komunikácii.
12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.11.2025 a 15.12.2025 a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi strán sporu a svedkov a na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
13. Žalobcovi ako objednávateľovi v postavení spotrebiteľa bol zhotovený rodinný dom nachádzajúci sa v obci Horná Mičiná. Práce boli dokončené v októbri 2022.
14. Z vykonaného dokazovania bol skutkový stav sporný ohľadne postavenia žalovaného, keď žalobca ho považoval za zhotoviteľa diela a žalovaný od počiatku (podaného odporu č.l. 71) tvrdil, že vykonával technický dozor investora (TDI) a zabezpečil dodávky materiálu a výrobkov. Napr. v emaile z 31.01.2022 (str. 89) žalovaný popisuje službu, ktorú poskytuje žalobcovi, ktorú síce nazval „dodanie na kľúč“, ale služba mala pozostávať z projekčných výkonov, zabezpečenia a koordinácie realizácie diela a výkonu autorského a technického dozoru, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol zhotoviteľom diela. Žalovaný v predmetnom emaile navrhol, že záruku pri jeho dodávateľoch si mal žalobca uplatniť u neho. Alebo aj v emaile zo dňa 17.01.2022 (č.l. 125) žalovaný uviedol „...máme dohodnuté odmenu/plnenie, týkajúce sa TDI (dozor, návrhy, poradenstvo, stretnutia...)...“, a teda seba označuje ako TDI.
15. Žalovaný emailom zo dňa 18.06.2023, reagoval na email žalobcu zo dňa 03.05.2023 (tento nebol predložený súdu) a vyjadril sa jednotlivo k požiadavkam žalobcu. Pri niektorých uviedol dátum ich uskutočnenia, pri iných postup čo bude robiť, napr. žiadať dodávateľa o písomné stanovisko, niektoré odôvodnil prečo nebudú predmetom riešenia.
16. Žalobca písomným podaním zo dňa 08.02.2024, žalovanému doručené dňa 21.02.2024 reklamoval vady dlažby (praskliny medzi dlažbami na vonkajšej terase).
17. Odborným vyjadrením č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom Ing. Ivanom Čiernym na objednávku žalobcu, keď mal posúdiť vykonané stavebné práce na rodinnom súp.č. XX, Horná Mičiná pre účely reklamačného konania so zhotoviteľom diela sa znalec vyjadril k jednotlivým vadám a k ich odstráneniu a zároveň vypracoval rozpočet hodnoty prác a materiálu potrebné na odstránenie vád na diele, a to v sume 32.144,58 Eur s DPH.
18. Reklamované vady odstránené neboli.
19. Z oznámenia o zmene uplatňovaného nároku zo dňa 17.10.2024 vyplýva, že žalobca reklamoval vady ako vyplýva aj z emailu žalovaného zo dňa 18.06.2023 alebo z listu zo dňa 08.02.2024, avšak k vybaveniu reklamácie nedošlo a nakoľko zákonná lehota na vybavenie reklamácie už uplynula uplatňuje si nárok na zľavu z ceny diela vo výške ako bola stanovená v odbornom vyjadrení a to 32.144,58 Eur. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 28.10.2024.
20. Z výsluchu svedka D. H. bolo zistené, že tento na predmetnom rodinnom dome vykonával na základe objednávky žalovaného hydroizolácie na základovú platňu pri už hotovom postavenom rodinnom dome, robili sa tepelné izolácie, omietky asi v garáži a technickej miestnosti, penetrácie fasády, na terasách betóny. Žalovaný u nich reklamoval strojom prejdenú vsakovaciu šachtu, na ktorej sa nedal založiť poklop a potery, kde výškovo nesedelo cca 1 cm a tie sa brúsili. Zmluvu s nikým neuzatvárali a vyplácal ich väčšinou žalobca. Väčšinou sú ako stavebná firma naviazaná priamo na investora, s ktorým by riešili reklamáciu, ale so žalobcom neviedli žiadnu komunikáciu a stavbu zastrešoval čo sa týka technických vecí žalovaný, takže oni oficiálne brali že reklamáciu môže vzniesť on ako autorský dozor.
21. Z výsluchu svedka B. I. bolo zistené, že ich (kolega D. H.) p. G. (konateľ žalovaného) objednal, aby išli niečo robiť na p. B. stavbu. Jednalo sa o hydroizolácie, tepelné izolácie, potery v dome, omietky stien v garáži, betonáže terás, betónovanie nejakého múru. Pokyny ohľadne práce im zadával p. G. a on aj reklamoval výšku poterov, ktoré sa potom museli zbrusovať. To, že investorom bol p. B. zistil až po nejakom čase. Faktúry išli na p. B., ale cez p. G..
22. Z výsluchu svedka D. E. bolo zistené, že na rodinnom dome p. B. vykonával práce ohľadne kúpeľní a terasy (spádovanie betónu, izolácie, pokládka dlažby). Jeho práce si objednal p. G., so žalobcom komunikovali iba na stavbe. Reklamácia nebola žiadna. Úhrada za prácu išla v hotovosti cez p. G..
23. Z výsluchu svedka B. B. (bývalý kolega D. E.) bolo zistené, že na stavbe žalobcu robil obklad kúpeľní. Práce si objednal p. G., pokyny súvisiace s výkonom ich práce im zadával p. G.. Žalobcu na stavbe stretol asi 3 krát. Nevie, že by bola ohľadne kúpeľní nejaká reklamácia. Vyplácal ich v hotovosti p. G..
24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 3 OZ, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.
26. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.
27. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
28. Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
29. Podľa § 637 ods. 1 OZ, ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.
30. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
31. Za nesporné súd považoval najmä, že žalobca sa so žalovaným dohodli na „dodaní na kľúč“, sporné však zostalo, či sa jednalo o zhotovenie rodinného domu na kľúč a v tomto prípade by žalovaný bol zhotoviteľom diela alebo o realizáciu diela, ktorá zahŕňa projekčné výkony, zabezpečenie a koordináciu realizácie diela a výkon autorského a technického dozoru a v tomto prípade by žalovaný vykonával TDI.
32. Predne sa súd zaoberal otázkou, či žalovaný má pasívnu vecnú legitimáciu. Z verejne dostupného obchodného registra vyplýva, že predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného nie je uskutočňovanie stavieb, ale má oprávnenie na obstarávanie stavebných prác a dodávok oprávnenej organizácie (okrem iného). Uvedená skutočnosť sama osebe nie je rozhodujúca pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, avšak v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi podporuje záver, že žalovaný nevystupoval ako zhotoviteľ stavby, ale ako osoba zabezpečujúca obstaranie a koordináciu prác.
33. Vo všeobecnosti pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci; súd prvej inštancie sa pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v prejednávanom spore v napadnutom rozhodnutí zaoberal, a dospel k záveru, že na strane žalovaného je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a to práve z dôvodu, že žalobca žalobou žiada o zľavu z ceny diela. Nakoľko však žalobca nepreukázal, že so žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dielo, ktorej podstatnou náležitosťou je špecifikácia predmetu zmluvy o dielo a keď nie je preukázaný predmet zmluvy
o dielo, nie je možné posúdiť, či predmetom zmluvy boli aj žalobcom reklamované závady a teda či ich mohol reklamovať u žalovaného. A až po tvrdení a preukázaní uvedeného a následnom neodstránení závad, mohol žalobca žiadať zľavu z ceny diela. Žalovaný však nemá oprávnenie na uskutočňovanie stavieb a tým, že žalobca so žalovaným neuzatvorili medzi sebou zmluvu v písomnej forme (či už by sa jednalo o Zmluvu o dielo, alebo o mandátnu zmluvu, keď žalovaný uviedol, že konal ako mandatár – vykonával dohľad nad realizáciou diela a toto zodpovedá mandátnej zmluve podľa § 566 Obchodného zákonníka), sa žalobca dostal do dôkaznej núdze a nepreukázal postavenie žalovaného. V prípade, že by strany sporu aj uzatvorili Zmluvu o dielo, predmetom ktorej by bolo zhotovenie stavby a žalovaný nemá oprávnenie na uskutočňovanie stavieb, neznamenalo by to, že Zmluva o dielo by bola neplatná, takéto konanie by však mohlo mať pre zhotoviteľa iné – verejnoprávne následky (napr. porušenie stavebného zákona, správne sankcie...) a nieslo by to aj väčšie riziká pre objednávateľa (napr. problémy v stavebnom konaní, vymáhateľnosť práv – reklamácie, odstránenie vád). Z výsluchu svedkov mal súd za preukázané, že týchto volal žalovaný, avšak mali vedomosť, že práce budú vykonávať na nehnuteľnosti vo vlastníctve niekoho iného a ako zistili niektorí hneď a niektorí počas výkonu prác, vedeli, že investorom je práve žalobca a že práce sa vykonávajú pre neho. To, že ich žalovaný zavolal, neznamená, že aj bol zmluvnou stranou Zmluvy o dielo. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu o porušení povinnosti podľa § 18 zák. č. 250/2007 Z.z. Táto povinnosť však dopadá na predávajúceho alebo dodávateľa služby. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný bol zhotoviteľom diela (dodávateľom služby), nevznikla žalovanému povinnosť vybavovať reklamácie v uvedenom režime, a preto z jeho nečinnosti nemožno vyvodiť uplatnený nárok na zľavu z ceny diela.
34. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného nie je daná.
35. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodovať súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.