Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: GLOBTOUR GROUP, a.s., so sídlom A. XX, XXX XX B. C.: XX XXX XXX, právne zastúpený Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, so sídlom D. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom E. X,X,X, XXX XX B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10234/2018- M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 21.02.2018 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Spoločnosti GLOBTOUR GROUP, a.s. (ďalej „prijímateľ“, „kontrolovaný“, „žalobca“) bol na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. F. zo dňa 26.04.2010 (ďalej „zmluva o NFP“) schválený nenávratný finančný príspevok vo výške XXX.XXX,XX eura. Dňa 10.05.2010 prijímateľ na svojom webovom sídle zverejnil výzvu na predkladanie ponúk s cieľom zabezpečiť aktivity schválenej žiadosti v súvislosti s predmetom zákazky v rámci projektu „Vzdelávanie zamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP a.s," s cieľom prispieť k tvorbe a udržaniu pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability spoločnosti vzdelávaním zamestnancov. Sociálna implementačná agentúra – Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom (ďalej „SORO“) listom zo dňa 08.07.2010 oznámila prijímateľovi, že overila postupy a proces verejného obstarávania a proces obchodnej verejnej súťaže schválila. Prijímateľ následne uzavrel s úspešným uchádzačom verejného obstarávania (spoločnosť GESTUS – Training House s.r.o.) dňa 21.07.2010 Zmluvu o zabezpečení služieb. Na základe uzatvoreného Dodatku č. 3 zo dňa 05.03.2012, ktorý prijímateľ uzatvoril s úspešným uchádzačom verejného obstarávania, došlo v dňoch k vykonaniu opätovnej administratívnej kontroly predmetného verejného obstarávania po podpise zmluvy, na základe ktorej došlo ku korekcii z oprávnených výdavkov v rozsahu 10 %, o čom bol spísaný Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.09.2013.

2. SORO požiadala listom zo dňa 19.03.2014 Ministerstvo práce, sociálny vecí a rodiny ako Riadiaci orgán pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej „RO pre ZaSI“) o postúpenie podnetu na výkon kontroly verejného obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej „ÚVO“). RO

pre ZaSI listom zo dňa 07.04.2014 požiadal ÚVO, aby na základe článku I ods. 4 písm. g/ Dohody o spolupráci uzatvorenej dňa 17.05.2013 medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a ÚVO vykonal kontrolu predmetného obstarávania po uzavretí zmluvy. ÚVO listom č. XXXX-XXXX/XXXX-XX/X zo dňa 06.11.2014 RO pre OP ZaSI oznámil vykonanie kontroly a súčasne zaslal Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. XXXX-XXXX/XXXX-XX/X zo dňa 20.08.2014 (ďalej „protokol“) a Zápisnicu o prerokovaní výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní do dňa 23.10.2014 a 04.11.2014 č. XXXX-XXXX/XXXX-XXX. ÚVO v rámci vykonanej kontroly zistil: 1/ postup kontrolovaného v rozpore s o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“) keď obstarávaním vzdelávania v manažérskych a obchodníckych zručností, anglického a nemeckého jazyka a IT vzdelávaním pozostávajúcim z Microsoft Office a Microsoft Project spoločne obmedzil hospodársku súťaž, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania; 2/ postup kontrolovaného v rozpore s , keď stanovil kratšiu lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady ako lehotu na predkladanie ponúk, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania; 3/ postup kontrolovaného v rozpore s v nadväznosti na a ZVO, keď neurčil predpokladanú hodnotu zákazky, ktoré porušenie nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania; 4/ postup kontrolovaného pri uzatvorení Dodatku č. 3 v rozpore s , keď uzatvorením tohto dodatku menil podstatným spôsobom pôvodný predmet zákazky, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania; 5/ postup kontrolovaného v rozpore s , keď neodoslal úradu informáciu o uzavretí Dodatku č. 1 k Zmluve o zabezpečení služby, Dodatku č. 2 k Zmluve o zabezpečení služby a Dodatku č 3 k Zmluve o zabezpečení služby najneskôr 14 dní po jej uzavretí, ktoré porušenie nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania.

3. V dôsledku uvedenej skutočnosti vypracovala SORO Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania — Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015, v ktorom zohľadnila identifikované nedostatky, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a s poukazom na body 3. a 23. Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 (ďalej „metodický pokyn CKO“) uplatnila voči prijímateľovi finančnú opravu vo výške 25 %. Predmetná aktualizácia zároveň plne nahradila predchádzajúci Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.09.2013. RO pre OP ZaSI doručil prijímateľovi aktualizovaný Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania spolu s listom, v ktorom bol poučený o možnosti podania písomných námietok k uvedeným zisteniam. Prijímateľ si list dňa 01.04.2015 prevzal a k jeho obsahu poslal svoje nesúhlasné stanovisko zo dňa 13.04.2015.

4. SORO (v popisovanom období už Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) zaslala prijímateľovi oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. G. zo dňa 13.05.2015 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód XXXXXXXXXXX/XXX zo dňa 22.05.2015 vo výške XX.XXX,XX eura a Správa o zistenej nezrovnalosti č. G. zo dňa 13.05.2015 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód XXXXXXXXXXX/XXX zo dňa 22.05.2015 vo výške X.XXX,XX eura. Čiastky uvedené v žiadostiach o vrátenie mal prijímateľ vrátiť v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o NFP do 50 kalendárnych dní od doručenia Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Prijímateľovi boli doručené vyššie uvedené písomnosti dňa 11.06.2015, napriek tomu vyčíslené čiastky v požadovanej lehote neuhradil. Prijímateľ listom zo dňa 25.06.2015 vyjadril svoj nesúhlas s nezrovnalosťami uvedenými v Správe o zistenej nezrovnalosti č. G. zo dňa 13.05.2015 a Správe o zistenej nezrovnalosti č. G. zo dňa 13.05.2015. SORO listom zo dňa 02.07.2015 odpovedala prijímateľovi a potvrdila, že finančná oprava vo výške 25% podľa aktualizovaného Záznamu zostáva zachovaná. Listom zo dňa 31.12.2015 bol prijímateľ informovaný o zmene výšky oprávnených výdavkov po opätovnej administratívnej kontrole príslušných žiadostí o platbu. Keďže uvedená zmena ovplyvnila aj výšku neoprávnených výdavkov vyplývajúcu z udelenej finančnej opravy, bola v nezrovnalosti G. aktualizovaná a upravená suma nezrovnalosti. Na základe uvedeného bolo prijímateľovi listom zo dňa 13.02.2016 zaslané Oznámenie o vzniku nezrovnalosti G. oprava, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. G. zo dňa 20.09.2016 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód XXXXXXXXXXX/XXX zo dňa 12.02.2016 vo výške X.XXX,XX eura. Prijímateľ si predmetné písomnosti prevzal dňa 24.02.2016, vyčíslenú čiastku v požadovanej lehote neuhradil.

5. Na základe uvedeného SORO listom zo dňa 10.01.2017 požiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej „MPSVaR SR“, „žalovaný“) o začatie administratívneho konania a vydanie rozhodnutia vo veci vrátenia jeden a pol násobku sumy vyčíslenej ako finančná oprava pri realizácii verejného obstarávania na predmet zákazky „Vzdelávanie zamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP, a.s.“ podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“) keďže prijímateľ dobrovoľne neuhradil sumu zistených neoprávnených výdavkov, k čomu bol vyzvaný.

6. Žalovaný (sekcia kontroly, odbor kontroly projektov) rozhodnutím č. 14118/2017 8491/2017- M_ODMASK zo dňa 27.03.2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) uložil prijímateľovi podľa , a povinnosť vrátiť RO pre ZaSI čiastku XX.XXX,XX eura. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na kontrolné zistenia ÚVO vyplývajúce z protokolu zo dňa 20.08.2014, z ktorých nedostatky popísané na str. 2 a 3 rozhodnutia (body 1., 2. a 4. uvedené v odseku 2. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia) mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný poukázal na metodický pokyn CKO č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jej časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania v aktualizovanej verzii č. 6 účinnej od 19.05.2015, ktorý zohľadňuje rozhodnutie Európskej komisie č. C (2013) 9527 z 19.12.2013 o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Komisia uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania a z ktorého vyplýva, že v prípade zistenia viacerých porušení uvedených v prílohe, je žalovaný povinný uplatniť jednu percentuálnu sadzbu, a to takú, ktorá sa vzťahuje na porušenie s vyššou sadzbou. V konkrétnostiach poukázal na zistenie ÚVO o porušení , keď prijímateľ stanovil kratšiu lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady ako lehotu na predkladanie ponúk, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a na tabuľku č. 1 bod 4 metodického pokynu CKO, v zmysle ktorého sa za nedostatok času pre potenciálnych uchádzačov na získanie súťažných podkladov ukladá 25 % finančná oprava z hodnoty výdavkov, ktoré boli prijímateľovi uhradené za predmetné verejné obstarávanie. Zároveň však žalovaný poukázal na usmernenie CKO číslo 4693-31326/2013/SCKO zo dňa 06.12.2013, na základe ktorého sa na iné ako nadlimitné zákazky pred podpisom zmluvy s úspešným uchádzačom aj po podpise zmluvy nebude uplatňovať finančná oprava aj napriek skráteniu lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov o 50 % a viac v porovnaní s lehotou na predkladanie ponúk, a to až do dátumu pripravovaného rozhodnutia Európskej komisie k usmerneniu k finančným opravám za nedostatky vo verejnom obstarávaní, ktoré bolo následne vydané a ktoré nadobudlo účinnosť dňa 19.12.2013. Z uvedeného žalovaný vydedukoval, že za identifikované zistenie sa neukladá žiadna finančná oprava. Ďalej žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia popísal priebeh zasielania relevantných listín prijímateľovi v štádiu pred začatím administratívneho konania a odôvodnenia obsahuje aj následne vykonané matematické operácie, na základe ktorých správny orgán dospel k sume XX.XXX,XX eura, ktoré je prijímateľ povinný vrátiť.

7. Prijímateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, v ktorom namietal zistenia správnych orgánov o porušení princípu transparentnosti a princípu nediskriminácie, pričom prijímateľ postupoval vo verejnom obstarávaní s dôrazom na hospodárnosť. Prijímateľ okrem iného namietal krátenie poskytnutých finančných prostriedkov, pričom namietal výpočet výšky nezrovnalosti, ktorý je aj pre „časté menenie a ďalšie krátenie“ pre prijímateľa nezrozumiteľné.

8. Žalovaný (minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) rozhodnutím č. zo dňa 21.02.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) rozklad prijímateľa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho konania ako aj zhrnutie úkonov predchádzajúcich tomuto konaniu, pričom napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne. Poukázal na Záznam z administratívnej kontroly – aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015, v rámci ktorého boli dostatočne opísané zistenia súvisiace s porušením zo strany prijímateľa. Výška stanovenej finančnej opravy bola následne zmenená v súlade s metodickým pokynom CKO č. 11 ako aj v súlade s Usmernením Koordinačného výboru Európskej komisie pre fondy o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania zo dňa 19.12.2013 (ďalej „COCOF 07/0037/00-SK“). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že výstupy ÚVO ako ústredného orgánu štátnej správy boli pri rozhodovaní v administratívnom konaní o vrátenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie skutkových okolností záväzné. Podľa žalovaného bolo administratívne

konanie začaté v súlade s o správnom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“) v spojení s

II.

Správna žaloba (žalobné body)

9. Správnou žalobou zo dňa 03.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“).

10. Žalobca v rámci obsiahlej žalobnej argumentácie namietal, že: a) sa žalovaný nezaoberal posúdením, či závery uvedené v záznamoch z administratívnych kontrol boli prijaté v súlade so zákonom, hoci žalobca vzniesol množstvo námietok; b) kontroly, ktorých výsledky boli pre žalovaného záväzné, neboli vykonané v súlade so zákonom; c) správne konanie bolo začaté v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona; d) správne orgány nesprávne aplikovali metodický pokyn CKO č. 11 a COCOF 07/0037/00-SK; e) závery uvedené v protokoloch ÚVO sú neodôvodnené a v rozpore s aplikačnou praxou; f) administratívny spis nebol vedený zákonným spôsobom a nie je zrejmé, čo bolo a čo nebolo podkladom pre rozhodnutie žalovaného, t.j. nie je možné preskúmať rozhodnutia žalovaného; g) kontrola verejného obstarávania bola vykonaná na základe zmluvného základu, t.j. žalovaný kontrolu nevykonal ako právomoc mu danú zákonom, ale iba ako oprávnenie zmluvnej strany, t.j. žalovaný nekonal v postavení orgánu verejnej moci a teda výsledok kontroly nemôže byť podkladom pre správne konanie, výsledok kontroly môže byť iba podklad pre rozhodnutie žalovaného, či si uplatní zmluvné sankcie na všeobecnom súde (ale nie cestou správneho konania); h) rozhodnutia žalovaného sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné; i) správne orgány neprihliadali na premlčanie podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 (ďalej „nariadenie Rady č. 2988/95“).

11. Majoritná časť konkretizácie žalobcom vznesených námietok súvisela s kontrolou vykonanou ÚVO a s výsledkami tejto kontroly popísanými v protokole o zistení porušení zákonných ustanovení zo strany žalobcu vo verejnom obstarávaní.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšie písomné podania

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2025 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa .

13. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v súvislosti s rozhodovaním podľa neúčinného právneho predpisu v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami Ďalej uviedol, že aplikovaný metodický pokyn CKO č. 11 ako aj Usmernenie COCOF 07/0037/00-SK sú metodickými usmerneniami, avšak právnym základom vykonania finančnej opravy je v spojení s Žalovaný sa nestotožnil ani námietkou premlčania, ktorú žalobca v rámci podanej správnej žaloby vzniesol. Rovnako tak sa žalovaný nestotožnil so žalobnými námietkami týkajúcimi sa žalobcom tvrdeného zásahu do jeho procesných práv, keď mal žalobca ako účastník konania dostatok času na oboznámenie sa so všetkými relevantnými podkladmi a mal možnosť sa k nim vyjadriť.

14. Žalobca v rámci žalobnej repliky zo dňa 15.08.2018 zotrval na argumentácii produkovanej v podanej správnej žalobe.

15. Na záveroch uvádzaných vo vyjadrení k žalobe ako aj vyplývajúcich z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zotrval aj žalovaný v žalobnej duplike zo dňa 27.09.2018.

IV.

Ďalší priebeh súdneho konania

16. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom č. k. -316 zo dňa 22.09.2021 napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil charakterom vedeného administratívneho konania ako aj meritórnych rozhodnutí (prvostupňového aj rozkladového) v ňom vydaných, ktoré sú sankčnej povahy, čomu mala zodpovedať aj výroková časť prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu sa mal žalovaný pri svojom rozhodovaní vysporiadať s námietkami týkajúcimi sa protokolu ÚVO, ktorý nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, ale jedná sa o opatrenie orgánu verejnej správy sui generis. Vo veci bolo vydané opravné uznesenie č. k. zo dňa-335 zo dňa 20.10.2021.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej „NSS SR“, „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 22.08.2024 rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) na ďalšie konanie. Kasačný súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu o sankčnej povahe vydaných administratívnych rozhodnutí a z toho vyplývajúcich požiadaviek na formuláciu a obsah výroku ako aj odôvodnenia týchto rozhodnutí. V súvislosti s krajským súdom konštatovanému nedostatočnému odôvodneniu správnych rozhodnutí a následnej nepreskúmateľnosti kasačný súd uviedol, že z ich obsahu vyplývajú okolnosti porušenia právnej povinnosti žalobcu, dôsledkom ktorej bolo uplatnenie finančnej korekcie, pričom v odôvodnení sa odkazuje na porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, resp. sa odvoláva na výsledky kontroly ÚVO, pričom uvádza aj konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli konaním žalobcu porušené.

18. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle : „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na krajskom súde pod sp. zn. , bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, po zrušení pôvodného rozsudku kasačným súdom vrátená Správnemu súdu v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. . Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nepreskúmateľnosti podľa .

20. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 14.01.2026, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil, odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s .

21. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

22. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom

podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

23. Podľa žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa a osôb zúčastnených na konaní podľa ; návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).

24. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa .

25. Podľa , ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

26. Podľa , konanie podľa tne neukončené do 31. marca 2012 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. apríla 2012 a na vrátenie finančných prostriedkov sa vzťahuje v znení účinnom od 1. apríla 2012, ak je to pre prijímateľa priaznivejšie.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Rady č. 2988/95, premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.

28. Predmetom súdneho prieskumu bolo v danom prípade prvostupňové a napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v administratívnom konaní. Súdny prieskum zákonnosti protokolu ÚVO o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. XXXX-XXXX/XXXX-H. zo dňa 20.08.2014, ktoré bolo v danom prípade záväzným podkladovým rozhodnutím, správny súd nevykonal, a to z dôvodu absencie úplnosti návrhu žalobcu podľa v spojení s . Návrh na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je súčasťou žalobného návrhu, a preto ho musí žalobca v správnej žalobe uviesť buď od počiatku, alebo ho do nej doplniť v zmysle najneskôr do uplynutia lehoty na jej podanie. Potreba výslovného návrhu na zrušenie skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia zvýrazňuje v správnom súdnictve bezvýnimočne uplatňovaný dispozičný princíp (). (FEČÍK, Marián, MILUČKÝ, Jozef, BARICOVÁ, Jana. [Preskúmavanie skôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, správnej úvahy, účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 210-212.).

29. Hoci sa značná časť žalobnej argumentácie žalobcu týkala práve protokolu ÚVO o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 20.08.2014, žalobca v rámci žalobného návrhu toto podkladové opatrenie orgánu verejnej správy iného než boli orgány verejnej správy rozhodujúce v administratívnom konaní nenavrhol zrušiť, na základe čoho nedošlo vo vzťahu k predmetnému opatreniu k splneniu náležitosti správnej žaloby podľa pre možnosť správneho súdu, viazaného žalobným návrhom žalobcu, pristúpiť k prieskumu zákonnosti s následkom zamietnutia, prípadne zrušenia podkladového opatrenia podľa . Žalobca zároveň ÚVO neoznačil ako ďalšieho účastníka konania s ktorým má správny súd konať podľa v spojení s a .

30. V súvislosti s protokolom ÚVO správny súd ďalej uvádza, že vo vedenom administratívnom konaní podľa boli závery ÚVO o porušení zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu pre konajúce správne orgány záväzné, bez možnosti tieto závery v rámci vedeného

administratívneho konania o vrátenie jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti ďalej posudzovať a kontrolovať. V tejto súvislosti odkazuje správny súd na závery obsiahnuté v rozhodnutí NSS SR sp. zn. zo dňa 12.07.2023 sumarizujúceho judikatúru NSS SR nielen v súvislosti s problematikou neprípustnosti prieskumu protokolu ÚVO v samostatnom správnom súdnom konaní, ale aj práve v súvislosti so záväznosťou záverov vyplývajúcich z protokolu ÚVO v administratívnom konaní podľa : „74. Ustanovenie zákona o pomoci a podpore, ktoré upravuje právomoc správneho orgánu uložiť povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti, vyslovene uvádza, že tento „na základe podnetu“ „rozhodne o vrátení“. V rámci tejto právomoci zákon neupravuje právo alebo povinnosť príslušného orgánu posudzovať závery Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý mu dal podnet.

75. Z kontextu celého znenia § 27a zákona o pomoci a podpore vyplýva, že riadiaci orgán síce môže prijímateľovi zaslať výzvu na vrátenie sumy, ktorú vyhodnotil ako nezrovnalosť, ale v prípade, že tento na základe výzvy sumu nevráti, nemá kompetenciu vydať autoritatívne rozhodnutie, ktorým by mu túto povinnosť uložil a bolo by zároveň exekučným titulom. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore sa musí obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, ako špecializovaný orgán zodpovedný za kontrolu v oblasti verejného obstarávania (§ 137 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní), ktorý ak zistí nezrovnalosť, buď autoritatívne uloží prijímateľovi pokutu alebo vydá protokol, v ktorom porušenie pravidiel verejného obstarávania konštatuje. Následne musí podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore podať podnet na konanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. .......... 77. Po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva posudzovanie otázky porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán neposudzuje a nekontroluje, teda v tomto smere nerealizuje správnu úvahu. Tak žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán potom nemohli autonómne posudzovať to, či zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu právnej úpravy na úseku verejného obstarávania. Tento záver sa odvíja nielen od toho, že by tým vstúpili do zákonných právomocí iného orgánu verejnej správy (t. j. Úradu pre verejné obstarávanie), ale najmä od toho, že by sa tak dialo v čase, kedy bola otázka nezákonnosti postupu (v rámci verejného obstarávania) už príslušným orgánom verejnej správy s konečnými účinkami ustálená, a to práve v podobe vydania predmetného protokolu orgánom na to určeným. Ak by zákonodarca predpokladal, že riadiaci orgán bude sám posudzovať porušovanie predpisov na úseku verejného obstarávania, je nesporné, že by nevytvoril procesný postup, v rámci ktorého by zveril posúdenie týchto odborných otázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu, pričom na jeho zistenia (protokol) naviazal povinnosť podania podnetu práve týmto osobitným orgánom podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci. Rovnako, ak by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania posudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem iných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty.

78. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania a preto je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. .......... 81. Vzhľadom na záver kasačného súdu o povahe protokolu ako záväzného podkladového opatrenia potom kasačný súd vyhodnocoval aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na to, že nebolo povinnosťou žalovaného ako ani prvostupňového orgánu vykonávať samostatné posúdenie porušenia pravidiel verejného obstarávania, správna úvaha pri odôvodneniach oboch rozhodnutí je podľa kasačného súdu dostatočná, jasne odôvodňuje povinnosť vrátiť finančné prostriedky ako aj opisuje predchádzajúce konanie a podklady, z ktorých rozhodnutia vychádzali.“

31. S uvádzanými závermi sa stotožnil NSS SR aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 20.02.2025, v rámci ktorého uviedol, že: „zistenia Úradu pre verejné obstarávanie sú pre ďalší postup riadiaceho orgánu v rámci správneho konania záväzné, správne orgány na tieto zistenia nenadväzujú žiadnou vlastnou (doplňujúcou alebo konkurenčnou) správnou úvahou, nie sú povolané zistenia Úradu pre verejné obstarávanie nahrádzať/alternovať alebo opätovne potvrdzovať ich vlastnými zisteniami alebo posúdeniami“ (odsek 25. odôvodnenia).

32. Námietku začatia správneho konania v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona vychádzajúc z považoval správny súd za nedôvodne vznesenú, keď správne konanie podľa predmetného zákona bolo začaté v roku 2017 a nie fázou podania žiadosti o poskytnutie NFP a uzatvorením zmluvy o NFP so žalobcom. Prechodné ustanovenie sa týka úpravy konaní podľa a neskončených do 31.02.2012, čo však nie je prejednávaný prípad.

33. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietkou premlčania vznesenú žalobcom. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Rady 2988/95 je premlčacia doba 4 roky od času spáchania nezrovnalosti, pričom táto lehota sa pri akomkoľvek akte príslušného orgánu týkajúceho sa právneho konania súvisiaceho s nezrovnalosťou prerušuje a po každom akte prerušenia začína plynúť znova, najviac do času jej dvojnásobku, t. j. 8 rokov. Vzhľadom na pochybenia žalobcu konštatované v Protokole ÚVO došlo k spáchaniu nezrovnalosti čiastočne zverejnením výzvy na predkladanie ponúk v roku 2010 a čiastočne po uzatvorení a nadobudnutí účinnosti Dodatku č. 3 k Zmluve na zabezpečenie služieb v roku 2012, pričom plynutie premlčacej doby bolo opakovane prerušené v súvislosti s úkonmi SORO a RO pre ZaSI v rokoch 2010 až 2016 (bližšie odseky 1. až. 4. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia). Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci prvé porušenie zakladajúce nezrovnalosť nastalo už v čase zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk dňa 10.05.2010, pričom posledná (opravená) žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov spolu s oznámeniami o vzniku nezrovnalosti a so správou o vzniku nezrovnalosti zo dňa 11.02.2016 bola žalobcovi doručená dňa 24.02.2016 a rozhodnutie o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti správny orgán vydal dňa 27.03.2017, t. j. v rámci plynutia dvojnásobku štvorročnej premlčacej doby od spáchania nezrovnalosti.

34. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku nezákonného vedenia administratívneho spisu. Správnemu súdu bol predložený úplný a žurnalizovaný administratívny spis správneho orgánu konajúceho v prvom aj druhom stupni, pričom sa v ňom nachádzajú listiny, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ žalobca namieta absenciu Metodického pokynu CKO č. 11 a Usmernenia COCOF 07/0037/00-SK, jedná sa o metodické usmernenia, ktoré sú verejne prístupné.

35. Námietky žalobcu o absencii právomoci správnych orgánov vykonať kontrolu správny súd nevyhodnotil ako dôvodné. Riadiaci orgán vykonáva kontrolu projektu, resp. na takúto kontrolu poverí iný subjekt ( ). Podľa je administratívnou kontrolou kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom. Riadiaci orgán je v zmysle oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory. V prejednávanom prípade vykonávala administratívnu kontrolu SORO ako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky), a to na základe splnomocnenia riadiaceho orgánu v súlade s O možnosti vykonania kontroly kedykoľvek v čase od podpisu zmluvy o NFP až do 31.08.2020 bol žalobca ako zmluvná strana uzrozumený, keďže uvedená skutočnosť je uvedená v zmluvných podmienok uzatvorenej zmluvy o NFP.

36. Pri hodnotení námietky nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí bol správny súd viazaný záväzným právnym názorom kasačného súdu uvedeným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.08.2024 vydaným vo vedenom konaní, podľa ktorého: a/ v prejednávanom prípade sa nejedná o rozhodnutia sankčnej povahy a z toho vyplývajúcich požiadaviek na formuláciu a obsah výroku a odôvodnenia rozhodnutia (ods. 27 odôvodnenia); b/ z obsahu vydaných rozhodnutí vyplývajú okolnosti porušenia právnej povinnosti žalobcu, dôsledkom ktorej bolo uplatnenie finančnej korekcie, pričom v odôvodnení sa odkazuje na porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, resp. sa odvoláva na výsledky kontroly ÚVO, pričom uvádza aj konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli konaním žalobcu porušené (ods. 28. odôvodnenia).

37. Správny súd zároveň vychádzal aj rozhodovacej praxe NSS SR popísanej v odsekoch 30. a 31. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia, v zmysle ktorej sú zistenia ÚVO obsiahnuté v protokole pre ďalší postup správnych orgánov v konaní podľa záväzné, správne orgány na tieto zistenia nenadväzujú žiadnou vlastnou (doplňujúcou alebo konkurenčnou) správnou

úvahou, nie sú povolané zistenia ÚVO nahrádzať/alternovať alebo opätovne potvrdzovať ich vlastnými zisteniami alebo posúdeniami.

38. Súhrnom uvedeného správny súd ako dôvodnú nevyhodnotil žalobnú námietku nepreskúmateľnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia ako ani závery žalovaného obsiahnuté v odôvodnení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia v súvislosti so zistenými porušeniami vyplývajúcimi z protokolu ÚVO.

39. Ako dôvodnú však vyhodnotil správny súd žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti jeho odôvodnenia, a to konkrétne v súvislosti s časťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia týkajúcou sa určenia finančnej čiastky a následne v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý sa s rozkladovou argumentáciou žalobcu v tomto smere relevantným spôsobom nevysporiadal.

40. Z obsahu podkladov predložených žalovanému ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé porušenie konkrétnych pravidiel a postupov, ktorých sa žalobca v súvislosti s verejným obstarávaním dopustil. Obsahové nedostatky vnímal správny súd v súvislosti s odôvodnením toho, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal so žalobcom namietaným odôvodnením výšky určenej finančnej čiastky vychádzajúcej z finančnej opravy v rozsahu 25 %. Správny súd sa v tejto súvislosti oboznámil s obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorého správny orgán odkazoval na aktualizovaný záznam z opätovnej kontroly č. 1 zo dňa 27.03.2015, ktorým bola zmenená finančná oprava z rozsahu 10 % na rozsah 25 % s poukazom na bod 3 a 23 Metodického pokynu CKO č. 11. Žalovaný ďalej poukázal na nespočítavanie finančných opráv a uplatňovanie jednej percentuálnej sadzby aj v prípade viacerých zistených nedostatkov.

41. Žalovaný v rámci prvostupňového rozhodnutia poukázal na jeden konkrétny bod tabuľky č. 1 Metodického pokynu CKO č. 11 v znení aktualizácie č. 6 , a to konkrétne na bod 4 súvisiaci so stanovením lehoty na prijímanie žiadostí o súťažné podklady neprimerane krátkej v porovnaní s lehotou na predkladanie ponúk, vo vzťahu ku ktorému však následne poukázal na vplyv usmernenia CKO číslo 4693-31326/2013/SCKO zo dňa 06.12.2013. Len doplňujúc dáva správny súd v tejto súvislosti do pozornosti časové hľadisko relevantných okolností verejného obstarávania, kedy bola výzva na predkladanie ponúk zverejnená dňa 10.05.2010 s lehotou na predkladanie ponúk do 09.06.2010, t.j. spolu 31 dní. Záujemcovia mali možnosť vyžiadať si súťažné podklady do 25.05.2010, t. j, do 16 dní od zverejnenia výzvy a zároveň 15 dní do skončenia lehoty na predkladanie ponúk. Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady tak v danom prípade nebola menej ako 50 % lehoty na predloženie ponúk, v súvislosti s ktorým porušením je v rámci bodu 4 tabuľky č. 1 Metodického pokynu CKO č. 11 určená výška finančnej korekcie práve v rozsahu 25 %.

42. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s určovaním percentuálneho určenia výšky finančnej opravy 25 % ďalej neobsahuje žiadne ďalšie okolnosti ako ani odkaz na spôsob jej určenia s odkazom na vyhodnotenia porušenia podľa tabuľky č. 1 Metodického pokynu CKO č. 11. Oboznámením sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd konštatuje, že určenie výšky finančnej korekcie v rozsahu 25 % bolo uvedené v aktualizovanom zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 27.03.2015, kedy po zistení relevantných porušení zákona o verejnom obstarávaní (už v čase po vykonanej kontrole ÚVO) SORO uviedla: „Na základe zistených nedostatkov uplatňuje SORO k verejnému obstarávaniu podľa bodu 3, resp. 23 Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 v účinnom znení finančnú opravu vo výške 25 %“. V ďalších aktualizovaných záznamoch z administratívnej kontroly, v správach o zistených nezrovnalostiach ako ani v oznámeniach o vzniku nezrovnalosti konajúce orgány ďalej určenie výšky finančnej korekcie v rozsahu 25 % bližšie neodôvodnili. Naviac, body Metodického pokynu CKO č. 11 v znení aktualizácie č. 5 účinnej v rozhodnom čase (ako ani v znení aktualizácie č. 6 účinnej od 19.05.2015 na ktoré v prvostupňovom rozhodnutí odkazuje žalovaný) uvádzané SORO v aktualizovanom zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 27.03.2015 sa týkajú určovania výšky finančnej opravy za nedodržanie minimálnej zákonnej lehoty na predkladanie ponúk (bod 3) a zníženia rozsahu zákazky (bod 23), teda prípadne iných porušení verejného obstarávania než tých, ktoré boli ako relevantné hodnotené v súvislosti s konaním vedeným voči žalobcovi (body 1 až 3 na stranách 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia, resp. body 1/, 2/ a 4/ v odseku 2. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).

43. Správny súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že postup a vymedzenie určeného rozsahu finančnej opravy 25 %, ktorý rozsah bol zároveň počas vykonávanej kontroly menený z 10 % na 25 %, s prihliadnutím na vyhodnocované podklady ako aj s prihliadnutím na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v tejto súvislosti nedáva ucelenú a jasnú odpoveď na podstatnú otázku týkajúcu sa spôsobu určenia výšky sumy, ktorú má žalobca vrátiť. Je tomu tak z dôvodu nedostatku dôvodov ako aj z dôvodu zmätočnosti odôvodnenia, ktoré v tejto súvislosti uviedol žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí.

44. Žalobca v rámci podaných rozkladových námietok namietal krátenie poskytnutých finančných prostriedkov - konkrétne namietal výpočet výšky nezrovnalosti, ktorý mu bol aj pre „časté menenie a ďalšie krátenie“ nezrozumiteľný. Žalovaný sa však v rámci napadnutého (rozkladového) rozhodnutia s touto rozkladovou námietkou žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal. V súvislosti s relevantnou časťou žalobných námietok žalovaný len stroho a všeobecne konštatoval, že sa stotožnil s odborným odporúčaním a návrhom osobitnej rozkladovej komisie s tým, že správny orgán pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zároveň postupoval správne. Napadnuté rozhodnutie však neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto postupu a ani posúdenie a argumentáciu k námietkam žalobcu, konkrétne k námietkam týkajúcim sa určenia výšky nezrovnalosti, pričom takéto odôvodnenie nie je možné považovať za postačujúce, a to nielen s ohľadom na právo žalobcu ako účastníka správneho konania dozvedieť sa jeho dôvody a mať možnosť sa proti nemu brániť, resp. argumentovať vo svoj prospech, ktorého právo mu takýmto postupom bolo odňaté, ale aj s ohľadom na skutočnosť, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia dochádza k zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Napadnuté rozhodnutie v súdom určenej časti tak nespĺňa podmienky kladené na odôvodnenosť a preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu. Náležité odôvodnenie určenia výšky žalobcovi ukladanej povinnosti je podľa názoru správneho súdu nevyhnutné aj z dôvodu opakovanej zmeny rozsahu finančnej opravy na podklade opätovných administratívnych kontrol, ktorý stav mal tendenciu pôsobiť zmätočne, v súvislosti s čím je potreba precízneho odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov o to naliehavejšia.

45. Vzhľadom na uvedené, keď žalovaný zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, správny súd predmetné rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 21.02.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) zrušil a podľa odseku 4 predmetného zákonného ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd nepristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, a to aj napriek vyššie uvádzanej argumentácii týkajúcej sa zmätočnosti a nedostatku dôvodov uvádzaných žalovaným už v prvostupňovom rozhodnutí, a to vzhľadom kompetencie žalovaného v rámci rozkladového konania, v rámci ktorého možno plnohodnotne dosiahnuť účel administratívneho konania.

46. Úlohou žalovaného bude v ďalšom (rozkladovom) konaní posúdiť obsah žalobcom podaného rozkladu a zároveň sa riadnym spôsobom zaoberať a odôvodniť svoje skutkové zistenia, právne úvahy ako aj celkové posúdenie namietanej problematiky v spojení s prípadným doplnením argumentácie obsiahnutej v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu ku určeniu rozsahu finančnej korekcie s priamym následkom na výpočet sumy, vo vzťahu ku ktorej bola žalobcovi v prvostupňovom rozhodnutí uložená povinnosť vrátenia.

47. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania podľa . Správny súd zároveň žalobcovi s poukazom na priznal aj nárok na náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania, a to vzhľadom na celkový úspech žalobcu v správnom súdnom konaní. Pri posudzovaní úspechu účastníkov konania v základnom ako aj kasačnom konaní s následkom priznávaní nároku na náhradu trov vychádzal správny súd z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.07.2023, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 85/2024 ZNSS.

48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia ( v spojení s zákona ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (