Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Sas-3-2024.pdf
PDF · 144.33 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sas/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. XX, XXX XX E., právne zast. Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3115-3/2024-BA zo dňa 18. júna 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1610417518-GC04/18 zo dňa 28. marca 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., § 152a zákona o sociálnom poistení v z.n.p. a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. žalobkyni predpísal za obdobie september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 84,55 EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 377,62 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 99,73 EUR, spolu v sume 561,90 EUR.
2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán citoval príslušné zákonné ustanovenia a uviedol, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky za mesiace september až december 2008 žalobkyňa neodviedla vôbec, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení v z.n.p., § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení v z.n.p. a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012. Vzhľadom na porušenie týchto ustanovení prvostupňový správny orgán rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
3. Prvostupňový správny orgán poučil žalobkyňu, že ak prepísanú dlžnú sume neodvedie, žalovaná pristúpi po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia k jej vymáhaniu niektorým zo spôsobov výkonu rozhodnutia, tiež ju poučil o možnosti predpísať penále, ak poistné a príspevky fyzická osoba neodvedie
včas alebo ich odvedie v nižšej sume. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o opravnom prostriedku.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a nesprávnosť výpočtu sumy dlžného poistného. Namietala, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, z akého vymeriavacieho základu vychádzala Sociálna poisťovňa pri výpočte poistného, ani či sa vysporiadala so skutočnosťou, že žalobkyňa odvádzala sociálne poistenia z titulu zamestnanca a teda, či nedošlo z dôvodu súbehu poistení k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu, čo má vplyv na výšku poistného. Žalobkyňa tiež namietala premlčanie poistného. Namietala, že postup prvostupňového správneho orgánu bol len formálny a nedošlo ku skúmaniu, či žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť, poukazovala na to, že z licencie, ktorú mala udelenú ako samostatne zárobkovo činná osoba, nemala žiadne príjmy a vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO – zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. V závere odvolania žalobkyňa požiadala aj o prerušenie konania do rozhodnutia o predbežnej otázke a to nezániku poistenia dňa 31.08.2008 a zániku poistenia dňa 30.06.2010, nakoľko proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 07.11.2017 č. 40059-3/2017-BA podala správnu žalobu.
5. Rozhodnutím žalovanej č. 49520-2/2018-BA zo dňa 11. mája 2018 bolo konanie o odvolaní žalobkyne prerušené až do právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017, vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/2/2022.
6. Rozhodnutím č. 3115-3/2024-BA zo dňa 18. júna 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná o odvolaní žalobkyne rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila vo výroku tak, že vypúšťa text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“, v ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 04.10.2005 do 05.06.2017 držiteľkou licencie č. L1A/ZA/0348/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa nie je sporiteľkou podľa osobitného predpisu (zákona č. 43/2004 Z. z. ). Citovala príslušné zákonné ustanovenia a konštatovala, že podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (predtým Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) príjem žalobkyne z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov bol za rok 2007 vo výške 954 453,00 Sk (daňové priznanie podané dňa 11.03.2008) a za rok 2008 vo výške 839 779,00 Sk (daňové priznanie podané 25.03.2009), t. j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2007 (97 200,00 Sk) a pre rok 2008 (106 827,00 Sk). Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie september 2008 až december 2008 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia neodviedla vôbec, čím vznikla suma dlžného poistného vo výške 561,90 EUR podľa rozpisu tvoriaceho prílohu prvostupňového rozhodnutia.
8. Žalovaná uviedla, že námietky žalobkyne uvádzané v ňou podanom odvolaní, nemajú vplyv na zmenu, resp. zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Licencia L1A je licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a ktorá zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak takýto lekár, ktorý je držiteľom uvedenej licencie (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) má v rozhodujúcom období príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, jeho povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom stanovená hranica. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa posudzuje ako celok a nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia samostatne zárobkovo činná osoba tento príjem dosiahla.
9. Odvolaciu námietku žalobkyne ohľadom zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vyhodnotila žalovaná tak, že nemá vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko
žalobkyňa bola aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. vzhľadom na to, že bola držiteľkou licencie L1A/ZA/0348/05. Pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa prihliada na všetky príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, definované v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, dosiahnuté v rozhodujúcom období, bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Žalovaná citovala závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020.
10. Žalovaná ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, v čase podania Registračného listu fyzickej osoby – odhlášky žalobkyne k 31.08.2008 nemala vedomosť o tom, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, preto bol jej formulár akceptovaný. Žalovaná uvádzala, že žalobkyňa neinformovala pobočku Sociálnej poisťovne o tom, že je držiteľkou licencie L1A/ZA/0348/05, ktorá žalobkyňu oprávňovala dosahovať príjem z podnikania, napriek tomu, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Registračný list fyzickej osoby – odhláška, ktorý žalobkyňa predložila pobočke Sociálnej poisťovne, s dátumom zániku poistenia dňom 31.08.2008, sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, má len deklaratórny charakter, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom. Žalobkyňa bola aj po dátume 31.08.2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a zároveň dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2007 a 2008, pričom nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalovaná uviedla, že šetrením na Finančnom riaditeľstve SR zistila, že žalobkyňa za rok 2009 nepodala daňové priznanie, t. j. nedosiahla relevantný príjem za rok 2009, preto jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2010. O zániku týchto poistení dňom 30.06.2010 bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č. 32754-3/2017-ZA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017. Následne pobočka žalovanej rozhodla o predpísaní poistného prvostupňovým rozhodnutím.
11. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedla, že žalobkyňa podala proti rozhodnutiu č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017 správnu žalobu. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29Sa/21/2017 z 26.06.2018 rozhodnutie žalovanej zrušil, no po podaní kasačnej sťažnosti, Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/106/2018 z 30.03.2022 rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V tomto ďalšom konaní Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29Sa/2/2022 z 23.08.2022 žalobu žalobkyne zamietol a o žalobkyňou podanej kasačnej sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/29/2023 z 27.03.2024 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. Rozhodnutie kasačného súdu nadobudlo právoplatnosť 07.05.2024. Po posúdení predbežnej otázky (skončení uvedeného súdneho konania) žalovaná pokračovala v konaní.
12. Žalovaná poukázala na možnosť súbehu právneho postavenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, uviedla, že žalobkyňa bola vedená v registri žalovanej v období od 01.09.2008 do 21.12.2017 ako zamestnanec zamestnávateľa VS medical, IČO: 36 859 613. V odvolacom konaní bolo zistené, že vymeriavací základ v úhrne, ktorý žalobkyňa dosiahla za obdobie september 2008 až december 2008 ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň ako zamestnanec, presiahol výšku zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie. Táto skutočnosť bola podľa žalovanej v prvostupňovom rozhodnutí zohľadnená správne. Keďže žalobkyňa je od 28.08.2001 poberateľkou starobného dôchodku, poistné na invalidné poistenie za obdobie od septembra 2008 do decembra 2008 jej nebolo predpísané vôbec a to v súlade s § 128 ods. 4 prvá veta zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 01.08.2008 do 31.12.2012. Žalobkyňa tak bola podľa žalovanej povinná odvádzať poistné za mesiace september, november a december 2008 v sume 4265,00 Sk a za mesiac október 2008 v sume 4133,00 Sk z vymeriavacieho základu v sume 15 797,00 Sk mesačne.
13. K námietke premlčania žalovaná uviedla, že túto nie je možné uznať, pretože poistné za mesiac september 2008 bolo splatné 08.10.2008, za ostatné mesiace ešte neskôr, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 28.03.2018, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty.
14. Žalovaná uviedla, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, jeho výrok je jasný, určitý a konkrétny a odôvodnenie je dostatočne presné a v súlade so zákonom. Má za to, že skutkový stav veci bol dostatočne a úplne zistený, riadne právne posúdený, preto ho nepovažuje za nepreskúmateľné. Poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie spolu s druhostupňovým rozhodnutím je potrebné považovať za jeden celok a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/57/2013 z 18.11.2014.
Správna žaloba, žalobné body
15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a navrhovala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a tiež zaviazať žalovanú povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia. V správnej žalobe žalobkyňa výslovne uviedla, že nežiada o nariadenie pojednávania.
16. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaná nevyhovela námietke premlčania vznesenej žalobkyňou a rozhodla o predpísaní poistného napriek tomu, že poistné sa s poukazom na § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení premlčalo, keďže od splatnosti poistného do právoplatnosti napadnutého rozhodnutia uplynulo viac ako 10 rokov.
17. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie a argumentácia žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je založená na rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27.09.2023 a na dvoch tvrdeniach a to, že premlčanie podľa § 147 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie a žalovaná sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už jeho vydaním.
18. Žalobkyňa poukazovala na Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27.09.2023. Nad rámec toho poukazovala na § 151 ods. 1 písm. g) a h) zákona o sociálnom poistení a namietala, že veľký senát v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022 posudzovanie povahy premlčania poistného odvodzuje z § 151 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení, no nevysporiadal sa s § 151 ods. 1 písm. g) tohto zákona. V zmysle predmetného ustanovenia sa na odpísanie pohľadávky nevyžaduje uplatnenie námietky premlčania, ale žalovaná ex offo prihliada na uplynutie času a to napriek tomu, že § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s vymáhaním predpísaného poistného používa pojem premlčanie. Začatie plynutia lehoty premlčania vymáhania poistného zákon viaže na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. Nemožno teda podľa žalobkyne pripustiť, aby pojem premlčania bol zákonom vykladaný rôzne a to v § 147 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 písm. h) s účinkami ako premlčanie a v § 147 ods. 3 s poukazom na § 151 ods. 1 písm. g) s účinkami ako preklúzia. Takýto dvojitý výklad podľa žalobkyne nastoľuje stav právnej neistoty a za takto nejednoznačnej právnej úpravy je potrebné sledovať pri výklade ochranu práv slabšej strany, pričom poukazovala na III. časť Odlišného stanoviska a rozhodnutie NSS SR sp. zn. 6Ssk/120/2023, ako aj na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 148/06, IV.ÚS 96/07 a IV.ÚS 336/2012.
19. Žalobkyňa citovala právne závery z rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27.09.2023 o tom, prečo tento judikoval, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia, citovala v nich uvádzané zákonné ustanovenia a vyjadrovala svoj právny názor, prečo považuje uvedený záver veľkého senátu za nesprávny, pričom poukazovala najmä na § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a na suspenzívny účinok odvolania. Podľa žalobkyne, aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia. Následne žalobkyňa uvádzala príklady, kedy je lehota premlčania / preklúzie v rôznych zákonoch (§ 64 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z. z., § 23
ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z.) spojená s právoplatnosťou rozhodnutia a kedy je v rôznych zákonoch (§ 83 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) lehota premlčania / preklúzie spojená so začatím konania. Žalobkyňa namietala, že ak by zákonodarca mal v úmysle spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, alebo ak by mal v úmysle, aby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie, výslovne by to upravil v zákone.
20. Žalobkyňa vyjadrila tiež nesúhlas s tvrdením, že ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení rozlišujú medzi rozhodnutím o predpísaní poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Namietala aj to, že môže nastať situácia, kedy Sociálna poisťovňa niekoľko dní po uplynutí premlčacej lehoty sa dozvie o nezaplatenom poistnom a vyznačí na rozhodnutí taký dátum vydania, aby právo predpísať poistné nebolo premlčané. Preto podľa názoru žalobkyne názor, že poistné je predpísané vydaním rozhodnutia, je neudržateľný a poistné je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
21. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby ju správny súd zamietol.
22. Zhodne s napadnutým rozhodnutím žalovaná vo svojom vyjadrení uvádzala, že žalobkyňa bola od 04.10.2005 do 05.06.2017 držiteľom licencie č. L1A/ZA/0348/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, na základe ktorej bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písmeno c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Uviedla, že z údajov od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (predtým Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) bolo zistené, že žalobkyňa v roku 2007 dosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu príjem vo výške 954 453,00 Sk. Keďže tento príjem presiahol zákonom stanovenú hranicu (97 200,00 Sk), vzniklo žalobkyni podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 01. júla 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a tým aj povinnosť platiť a odvádzať poistné. Vznik poistenia nie je v zákone podmienený vykonávaním zárobkovej činnosti v čase posudzovania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ale tým, že za predchádzajúci kalendárny rok fyzická osoba, ktorá má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahla príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný pre vznik poistenia.
23. Keďže žalobkyňa preukázateľne disponovala oprávnením na výkon činnosti podľa osobitného predpisu až do 05.06.2017 a v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007, dosiahla relevantný príjem, vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s následnou odvodovou povinnosťou. Napriek tomu, že žalobkyňa v roku 2007 príjem z podnikania dosiahla a teda je zrejmé, že v rozhodujúcom období činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby vykonávala, svoje odvodové povinnosti nesplnila a preto správny orgán správne rozhodol o predpísaní dlžnej sumy poistného.
24. Pokiaľ ide o otázku postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a dátumu zániku jej povinného poistenia, o tejto bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím s tým, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne zaniklo až 30.06.2010, nie 31.08.2008 ako to uvádzala žalobkyňa v odhláške. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté zo strany žalobkyne aj správnou žalobou, pričom táto bola rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/2/2022 z 23.08.2022 zamietnutá a kasačná sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/29/2023 z 27.03.2024, právoplatným dňa 07.05.2024. Žalovaná citovala závery kasačného súdu z jeho rozsudku sp. zn. 7Ssk/29/2023 a poukázala na to, že právoplatné rozhodnutie súdu je pre ňu záväzné, preto nadobudnutím jeho právoplatnosti bol konečným spôsobom upravený status žalobkyne ako povinne samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Rozhodovanie o zániku poistenia nie je predmetom tohto súdneho konania.
25. So vznikom poistenia je spojená aj odvodová povinnosť, t. j. povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity. Vzhľadom na to, že žalobkyni bol od 28.08.2001 priznaný starobný dôchodok, nebola podľa § 128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinná platiť v spornom období poistné na invalidné poistenie, čo bolo v rozhodnutí
Sociálnej poisťovne zohľadnené. Rovnako bolo zohľadnené, že žalobkyňa bola súčasne zamestnancom a za obdobie september až december 2008 presiahla zákonom ustanovenú výšku vymeriavacieho základu mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie.
26. K námietke ohľadom absencie náležitého odôvodnenia rozhodnutia, žalovaná vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu je potrebné považovať za jeden celok a poukázala v tomto smere na judikatúru súdov (NS SR sp. zn. 1Sžso/57/2013 z 18.11.2014 a NSS SR sp. zn. 9Sžsk/117/2018 z 27.04.2022, sp. zn. 9Sžsk/106/2019 z 26.05.2021 a sp. zn. 7Sžsk/33/2019 z 27.04.2022). Dôvody predpísania poistného teda boli v odvolacom rozhodnutí rozvinuté a bol rozvedený aj spôsob výpočtu predpísaného poistného a bolo reagované na námietku premlčania vznesenú žalobkyňou.
27. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaná uviedla, že v čase, kedy si pobočka Sociálnej poisťovne uplatnila právo na poistné, t. j. v čase, kedy bolo poistné predpísané, nebolo toto právo premlčané. Poistné za mesiac september 2008 bolo splatné 08.10.2008, za ostatné mesiace ešte neskôr. Rozhodnutie o predpísaní poistného bolo vydané 28.03.2018, t. j. pred uplynutím desaťročnej lehoty plynúcej od splatnosti poistného za uvedené mesiace. Žalovaná má za to, že rozhodujúci je deň, kedy došlo k predpísaniu poistného, nie kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o jeho predpísaní a to s poukazom na § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na to, že dátum právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného závisel aj od toho, že odvolacie konanie bolo prerušené aj na návrh žalobkyne do doby doriešenia trvania jej povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samotne zárobkovo činnej osoby a aj preto je dátum právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného právne irelevantný. Žalovaná poukázala na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023 a citovala z neho právne závery veľkého senátu. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na odlišné stanovisko členov veľkého senátu, žalovaná poukázala na § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku a uviedla, že rozhodnutie veľkého senátu je záväzné a námietky žalobkyne opierajúce sa o predmetné odlišné stanovisko sú tak právne irelevantné.
28. K námietke žalobkyne ohľadom suspenzívneho účinku odvolania žalovaná uviedla, že suspenzívny účinok nijako neovplyvňuje fakt, že k predpísaniu poistného v určitej lehote došlo, t. j. právo predpísať poistné uplatnené bolo a tento úkon je pre posúdenie uplynutia premlčacej doby podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúci.
29. V závere vyjadrenia žalovaná poukázala na to, že od vydania rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1SVs/5/2022 senáty Najvyššieho správneho súdu SR, aj správne súdy, rešpektujú právny názor veľkého senátu a rozhodujú v súlade s ním (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 6Ssk/94/2022 z 20.12.2023, sp. zn. 9Sžsk/12/2021 z 29.11.2023, sp. zn. 7Ssk/110/2023 z 31.07.2024 a rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Sas/1/2023 zo 06.08.2024).
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
30. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej, ktoré jej bolo doručené zo strany správneho súdu dňa 01.10.2024, repliku nepodala.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
31. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadny z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.
32. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026.
33. Podľa § 5 písmeno c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
34. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
35. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
36. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
38. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
39. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
40. Podľa § 128 ods. 4 prvá veta zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
41. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona o sociálnom poistení, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
42. Podľa § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).
43. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
47. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b).
49. Podľa § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
50. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
51. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým táto zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že vypustila text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bolo žalobkyni predpísané za obdobie september 2008 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 561,90 EUR.
52. Z obsahu administratívneho spisu vyplynul správnemu súdu nasledovný skutkový stav veci, ktorý medzi účastníkmi konania nebol sporný: Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1610417518-GC04/18 zo dňa 28. marca 2018 bolo žalobkyni predpísané za obdobie september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 84,55 EUR, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 377,62 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 99,73 EUR, spolu v sume 561,90 EUR (ďalej len „poistné“). Žalobkyňa voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie. Rozhodnutím žalovanej č. 49520-2/2018-BA zo dňa 11. mája 2018 bolo konanie o odvolaní na návrh žalobkyne prerušené až do právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017, vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/2/2022, v ktorom sa preskúmavala otázka okamihu zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 29Sa/2/2022 z 23.08.2022 žalobu žalobkyne zamietol a o žalobkyňou podanej kasačnej sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/29/2023 z 27.03.2024 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. Rozhodnutie kasačného súdu nadobudlo právoplatnosť 07.05.2024. Na základe uvedeného povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne nezaniklo dňa 31.08.2008, ale zaniklo 30.06.2010. Po posúdení uvedenej predbežnej otázky žalovaná pokračovala v konaní a napadnutým rozhodnutím č. 3115-3/2024-BA zo dňa 18. júna 2024 o odvolaní žalobkyne rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila vo výroku tak, že vypúšťa text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“, v ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila.
53. Spornou otázkou a v zásade jedinou žalobnou námietkou bola otázka týkajúca sa premlčania práva predpísať poistné a následkov tohto premlčania, konkrétne žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaná nevyhovela námietke premlčania vznesenej žalobkyňou v administratívnom konaní (v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu) s tým, že podľa názoru žalobkyne musí rozhodnutie o predpísaní poistného nadobudnúť právoplatnosť ešte pred uplynutím premlčacej lehoty a nepostačuje iba vydanie prvostupňového rozhodnutia v rámci tejto lehoty. Žalobkyňa rozporovala tvrdenia, že premlčanie podľa § 147 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie a že žalovaná sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už jeho vydaním.
54. Správny súd poukazuje na to, že predmetné otázky boli predmetom rozhodovania veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „veľký senát“), nakoľko v minulosti sa judikatúra v tomto smere líšila a bolo potrebné ju zjednotiť.
55. Veľký senát v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 zo dňa 27.09.2023 (ďalej aj len „rozsudok veľkého senátu“) uzavrel, že: „Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.“
56. Z vyššie citovaného právneho názoru vyjadreného v rozsudku veľkého senátu nepochybne vyplýva, že premlčanie v tomto prípade nemožno vnímať ako preklúziu práva predpísať poistné a tiež, že otázkou premlčania sa správny orgán zaoberá až v prípade, ak takúto námietku vznesie účastník konania.
57. V bode 27. rozsudku veľkého senátu tento vysvetlil, že: „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“
58. Rozsudok veľkého senátu tak aj v tejto otázke upresnil, resp. zjednotil predtým uplatňovanú rozpornú rozhodovaciu činnosť súdov, pričom z citovaných častí nepochybne vyplýva právny záver, že poistné sa nepovažuje za predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe, t. j. na to, aby sa právo predpísať poistné nepremlčalo, postačuje vydanie prvostupňového (hoci neprávoplatného) rozhodnutia pred uplynutím premlčacej lehoty a zákon nevyžaduje, aby rozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím premlčacej lehoty aj nadobudlo právoplatnosť.
59. Podľa § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistné za kalendárny mesiac je splatné spravidla ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V tu posudzovanom prípade poistné za september 2008 tak bolo splatné dňa 08. októbra 2008, poistné za obdobie október 2008 bolo splatné dňa 08. novembra 2008, poistné za obdobie november 2008 bolo splatné dňa 08. decembra 2008 a poistné
za obdobie december 2008 bolo splatné dňa 08.01.2009. Premlčacia doba je desaťročná, to znamená, že vo vzťahu k predpísanému poistnému, za podmienok, že by nedošlo k pretrhnutiu alebo spočívaniu premlčacej doby, by táto pre poistné za obdobie september 2008 (splatné 08.10.2008) uplynula dňa 08.10.2018, za nasledujúce mesiace ešte neskôr. Prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo vydané dňa 28.03.2018, teda ešte pred jej uplynutím. 60. Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že v posudzovanej veci došlo k prerušeniu administratívneho konania a to na návrh žalobkyne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 49520-2/2018-BA zo dňa 11.05.2018 s tým, že konanie bolo prerušené odo dňa doručenia tohto rozhodnutia žalobkyni do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 40059-3/2017-BA zo dňa 07.11.2017 a počas obdobia prerušenia konania v zmysle § 193 ods. 6 zákona o sociálnom poistení lehoty (vrátane premlčacej) neplynú.
61. Aj s prihliadnutím na právny názor veľkého senátu tak správny súd dospel k záveru, že v danej veci poistné bolo predpísané včas a počas premlčacej doby, preto žalovaná správne vyhodnotila námietku premlčania vznesenú žalobkyňou v ňou podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako nedôvodnú.
62. Ku skutočnosti, že pred vydaním rozsudku veľkého senátu nebola judikatúra jednotná a otázka premlčania bola vykladaná rôzne, správny súd uvádza, že odklon od predchádzajúcej judikatúry je prejavom jej vývoja a nie je v rozpore s legitímnymi očakávaniami a zásadou právnej istoty účastníka konania, čo napokon uviedol aj veľký senát kasačného súdu, keď skonštatoval, že: „Tomuto záveru neprekáža, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovanej judikatúra vykladala ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozporne. Zmena právneho názoru v judikatúre je totiž prejavom jej vývoja a adresát právnej normy v zásade nemôže legitímne očakávať, že sa judikatúra nezmení (porov. v tomto smere z ostatného obdobia napríklad uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2023). O to menej sa potom môže spoliehať na to, že veľký senát kasačného súdu zjednotí dovtedy rozpornú rozhodovaciu prax práve na takom právnom názore, ktorý bude pre adresáta výhodnejší.“
63. Aplikujúc uvedený právny názor veľkého senátu na tu posudzovaný prípad, správny súd vyhodnotil námietku žalobkyne o tom, že nestačí, aby počas premlčacej lehoty bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní poistného, ale že musí byť vydané právoplatné rozhodnutie, taktiež za neopodstatnenú.
64. Hoci žalobkyňa sa s uvedeným nestotožňuje, tak ako to uvádza v ňou podanej správnej žalobe a v celom texte svojej správnej žaloby len rozsiahlo vyjadruje svoj právny názor, v čom vidí nesprávnosť rozsudku veľkého senátu, správny súd zdôrazňuje, že ide o právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný pre senáty najvyššieho správneho súdu a pokiaľ sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, je povinný postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. O to viac je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu záväzný aj pre správne súdy, pričom správny súd sa s právnym názorom veľkého senátu plne stotožňuje.
65. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala vo svojej žalobe na Odlišné stanovisko členov veľkého senátu sudcu JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu, správny súd poukazuje na to, že hoci podľa § 139 ods. 4 SSP, ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu, alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko uviedlo v odôvodnení rozsudku a uvedené platí aj pre rozhodovanie veľkého senátu, nič to nemení na záväznosti právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu. Tento právny názor je záväzný aj pre tých členov veľkého senátu, ktorí využili svoje právo na zaujatie odlišného stanoviska. Poukazovanie na predmetné odlišné stanovisko žalobkyňou v ňou podanej správnej žalobe tak nemôže viesť správne súdy k nerešpektovaniu väčšinového právneho názoru veľkého senátu.
66. K ostatným námietkam žalobkyne, uvádzaným v správnej žalobe, správny súd uvádza, že tieto sú nedôvodné, keďže predstavujú len subjektívne hodnotenie zo strany žalobkyne, v čom vidí nesprávnosť rozsudku veľkého senátu, resp. z akých dôvodov rozporuje právny názor veľkého senátu, avšak správny súd nie je oprávnený posudzovať či preskúmavať rozhodnutie veľkého senátu a preto sa
týmito ďalšími námietkami žalobkyne bližšie nezaoberal. Obdobne to platí aj vo vzťahu k judikatúre, na ktorú poukazovala žalobkyňa, ktorá sa týka všeobecných pravidiel výkladu právnych noriem – rozhodnutie správneho súdu nie je s nimi v rozpore, resp. tieto pravidlá boli zohľadňované aj veľkým senátom pri jeho rozhodovaní. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala príklady, kedy je lehota premlčania / preklúzie v rôznych zákonoch spojená s právoplatnosťou rozhodnutia a kedy je spojená so začatím konania, táto argumentácia je s ohľadom na už citovaný rozsudok veľkého senátu právne irelevantná a netýka sa zákona o sociálnom poistení a ani predmetu tohto konania, opäť ide len o podpornú argumentáciu žalobkyne, ktorou táto podrobuje hodnoteniu rozsudok veľkého senátu.
67. Správny súd, zohľadňujúc, že v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, na záver konštatuje, že nezistil ani žiadny iný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, vychádza z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná rozsiahlo a komplexne posúdila všetky relevantné skutočnosti, vysporiadala sa s odvolacími námietkami žalobkyne a vec správne právne posúdila s rozsiahlym poukazom na jednotlivé zákonné ustanovenia, na základe ktorých rozhodovala, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
68. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobkyne zamietol.
69. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žaloba žalobkyne bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie, e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3 uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c) opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.
Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).