Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3S-19-2024.pdf
PDF · 173.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/19/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: M + B spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Martina Rázusa 1284/62, 984 01 Lučenec, IČO: 30 226 791, právne zastúpený: JUDr. Henrieta Čabanová, advokátka, so sídlom M. Rázusa č. 35, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, P.O.BOX 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného SK/0128/99/2022 zo dňa 08.02.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a
o d ô v o d n e n i e :
1. Inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „SOI“ alebo „prvostupňový orgán“) v dňoch 16.07.2021 a 19.07.2021 vykonali kontrolu spoločnosti žalobcu (ďalej aj ako „účastník konania“ alebo „kontrolovaný subjekt“) prevádzkujúcej elektronický obchod nachádzajúci sa na webovej stránke www.renesancia.sk. Kontrola bola vykonaná v mieste sídle prvostupňového orgánu bez prítomnosti kontrolovaného subjektu. Kontrolou elektronického obchodu v stave ku dňu kontroly bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný subjekt v postavení predávajúceho v zmysle čl. 2 ods. 13 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (ďalej aj ako „Nariadenie“), ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ, nedodržal povinnosť: 1/ viditeľným spôsobom zobraziť štítok, vrátane on-line predaja na diaľku, ktorý mu poskytol dodávateľ alebo ktorý si vyžiadal od dodávateľa pre kusy modelu, na ktorý sa vzťahuje príslušný delegovaný akt a 2/ na mieste predaja sprístupniť zákazníkom 2 3S/19/2024 informačný list výrobku, keď kontrolou ponuky výrobkov nachádzajúcich sa v elektronickom obchode v stave ku dňu kontroly bolo zistené, že predávajúci: - u 43 druhov výrobkov – práčok a práčok so sušičkou v celkovej hodnote 18 052,- eur nezabezpečil príslušný štítok a informačný list výrobku (čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia), ktoré by boli v súlade s prílohou VIII Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2014.
- u 59 druhov výrobkov – chladiacich spotrebičov v celkovej hodnote 23 836,- eur nezabezpečil príslušné štítky a informačné listy výrobkov (čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia), ktoré by boli v súlade s prílohou VIII Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2016. - u 15 druhov výrobkov – umývačiek riadu pre domácnosť v celkovej hodnote 5 604,- eur sa nenachádzali príslušné štítky a informačné listy výrobkov (čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia), ktoré by boli v súlade s prílohou VIII Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2017. Uvedeným konaním došlo zo strany žalobcu ako kontrolovaného subjektu k porušeniu čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ v nadväznosti na čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2014; čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2016; čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2017. Zistené nedostatky sú zadokumentované v Inšpekčnom zázname zo dňa 19.07.2021 (ďalej len ako „Inšpekčný záznam“).
Inšpekčný záznam bol kontrolovanému subjektu doručený prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk dňa 05.08.2021 ako aj prostredníctvom poštového podniku s doručením do vlastných rúk dňa 23.08.2021. 2. Na základe výsledkov kontroly a zaslaných dokladov dospel prvostupňový orgán k záveru, že za zistené nedostatky zodpovedá žalobca ako predávajúci v zmysle čl. 2 ods. 13 Nariadenia, preto rozhodnutím č. VE/0106/06/2021 zo dňa 09.05.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi ako účastníkovi konania podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2018 Z. z. o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019 (ďalej aj ako „zákon č. 307/2008 Z. z.“) peňažnú pokutu vo výške 4 880,- eur pre porušenie povinností predávajúceho ustanovených v čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia v nadväznosti na čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2014; čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2016; čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2017. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č.: SK/0128/99/2022 zo dňa 08.02.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že preskúmaním prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, považoval skutkový stav za presne a spoľahlivo zistený, zaznamenaný a preukázaný. Povinnosťou účastníka konania ako predávajúceho bolo pri on- 3 3S/19/2024 line predaji na diaľku viditeľným spôsobom zobraziť štítok, ktorý mu poskytol dodávateľ alebo ktorý si vyžiadal od dodávateľa pre kusy modelu, na ktorý sa vzťahuje príslušný delegovaný akt a na mieste predaja sprístupniť zákazníkom informačný list výrobku, čo účastník konania porušil. Odvolací správny orgán dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil. Vykonanou kontrolou bolo preukázateľne zistené, že účastník konania ako predávajúci v zmysle čl. 2 ods. 13 Nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ nezabezpečil dodržanie vyššie uvedených povinností. Správny orgán, pokiaľ zistí porušenie povinnosti podľa čl. 3 až 6 Nariadenia zohľadňuje už len závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a na základe uvedeného rozhoduje o výške sankcie za kontrolou zistené protiprávne konanie. Rozhodujúce je porovnanie kontrolou zisteného stavu so stavom požadovaným zákonom. Predávajúci zodpovedá za zistené nedostatky objektívne a správny orgán pri hodnotení, či ide o porušenie zákona alebo nie nemôže prihliadať na žiadne subjektívne dôvody, preto žalovaný nemôže brať ohľad na dôvody účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Bolo predovšetkým povinnosťou účastníka konania prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich mu z právnych predpisov. Uvedený správny delikt patrí medzi ohrozovacie delikty, a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku; stačí, že takýto protiprávny následok reálne hrozí. 5. K tvrdeniu účastníka konania, že na mieste predaja sú informačné listy výrobkov k dispozícii a zákazníci ich na vyžiadanie môžu dostať i vo fyzickej podobe, žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že toto tvrdenie účastníka konania považuje za účelové, uvedené za účelom zbavenia sa zodpovednosti za zistené nedostatky. Elektronický list sa v prípade predaja na diaľku cez internet má zobrazovať v blízkosti ceny výrobku. Informačný list výrobku musí byť taký veľký, aby bol jasne viditeľný a čitateľný. Informačný list výrobku možno zobraziť s použitím vnoreného zobrazenia alebo odkazom na databázu výrobkov a v takom prípade musí byť na odkaze používanom na prístup k informačnému listu výrobku zreteľne a čitateľne uvedené „Informačný list výrobku“. Ak sa použije vnorené zobrazenie, informačný list výrobku sa musí zobraziť po prvom kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši alebo roztvorení odkazu ťuknutím na dotykovej obrazovke. Zo spisového materiálu v predmetnej právnej veci vyplýva, že takéto zobrazenie elektronického listu výrobku sa pri výrobku nenachádzalo. Žalovaný zároveň poukázal na to, že zistené nedostatky boli zadokumentované v Inšpekčnom zázname, ktorý bol účastníkovi konania doručený, pričom účastník konania bol poučený, že k zisteným nedostatkom sa má právo vyjadriť. Účastník konania túto možnosť nevyužil a zistené nedostatky nenamietal. Taktiež účastníkovi konania bolo zasielané Oznámenie o začatí správneho konania, ktoré mu bolo doručené dňa 09.04.2022 prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk. Účastník konania mal právo vyjadriť sa aj k Oznámeniu o začatí správneho konania, no túto možnosť opäť nevyužil a zistené nedostatky nenamietal. 6. K námietkam účastníka konania týkajúcich sa výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 307/2018 Z. z. za porušenie povinnosti podľa čl. 3 až 6 Nariadenia správny orgán môže za zistené nedostatky uložiť pokutu od 200 eur do 200 000 eur. Na námietku účastníka konania, v ktorej považoval uloženú sankciu za likvidačnú, 4 3S/19/2024 žalovaný uviedol, že účastník konania svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa odvolacieho orgánu
možno konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí uložená pokuta bola uložená adekvátne, a to vzhľadom na počet a hodnotu výrobkov, u ktorých boli zistené nedostatky, charakter zistených nedostatkov, ako i na preventívnu a represívnu funkciu sankcie. Žalovaný uviedol, že v prípade záujmu o dohodu ohľadom splácania uloženej pokuty formou splátkového kalendára je potrebné obrátiť sa na Odbor vymáhania pohľadávok na Ústrednom inšpektoráte SOI v Bratislave. 7. V prejednávanej veci bolo podľa žalovaného nepochybné, že prvostupňový orgán vydal rozhodnutie na základe zákonom povolenej správnej úvahy. Prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia rozhodoval na základe dostatočne zisteného stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť účastníka konania, pričom na jeho zistenie použil zákonné prostriedky. Prvostupňový orgán nekonal ani v rozpore so zásadou súčinnosti v správnom konaní, splnil si všetky svoje zákonné povinnosti a účastníkovi konania neuprel možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistený nedostatok. Následkom zisteného protiprávneho stavu je nedodržanie minimálneho štandardu pri uvádzaní energeticky významných výrobkov na trh. Uvedené správne delikty nemožno bagatelizovať, nakoľko len prísnym dodržiavaním podmienok ustanovených právnymi predpismi pre uvádzanie energeticky významných výrobkov na trh je možné zabezpečovať verejnú požiadavku, aby výrobky požívajúce výhodu voľného pohybu tovaru v rámci Spoločenstva spĺňali požiadavky poskytujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ktorým je v tomto prípade aj záujem na znižovaní energetickej náročnosti jednotlivých výrobkov, čo je cieľom a zmyslom právnej úpravy v oblasti posudzovania ekodizajnu. Čo sa týka časového hľadiska, správny orgán považoval za rozhodujúce, že nedostatok bol zistený a trval v čase kontroly. Správny orgán vzal do úvahy tú skutočnosť, že kontroly neboli vykonávané bezodkladne po nadobudnutí účinnosti predmetného Delegovaného nariadenia t.j. ihneď od 1. marca 2021, ale predávajúcim bol ponechaný dostatočný časový priestor na to, aby zosúladili svoje elektronické obchody s požiadavkami legislatívy. Iné časové hľadisko pri určení výšky pokuty správny orgán nezohľadňoval. Správny orgán vzal do úvahy aj skutočnosť, že uvedený protiprávny stav vznikol v dôsledku opomenutia zo strany účastníka konania, so správnym orgánom spolupracoval a prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Hodnotenie úmyslu vzhľadom na objektívnu zodpovednosť nemá právny význam. Pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci bolo prihliadnuté i na rozsah zisteného protiprávneho konania, pričom nedostatky boli zistené až u 117 druhov energeticky významných výrobkov nachádzajúcich sa v ponuke pre spotrebiteľa v celkovej hodnote 47 492,80 eur. Ak by účastník konania konal s odbornou starostlivosťou, tak by predmetný určený výrobok s uvedeným nedostatkami nesprístupnil na trh. Účastník konania skutkové zistenia žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalovaný uviedol, že zhodne s prvostupňovým orgánom prihliadol aj na špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej pokute, ktorú správny orgán za porušenie povinnosti môže uložiť, a to v rozsahu od 200 eur do 200 000 eur. 5 3S/19/2024 8. Pri zvažovaní výšky pokuty a jej následnom určení správny orgán okrem zákonných predpokladov uvedených v ustanovení § 1 ods. 4 zákona č. 307/2018 Z. z. prihliadal i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia spĺňala aj represívnu zložku, musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania, nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Žalovaný mal za to, že pokuta uložená účastníkovi konania je uložená odôvodnene, v adekvátnej výške a voči účastníkovi konania tak plní jednak primeranú represívnu ale najmä preventívnu funkciu. Pokuta, ktorú môže správny orgán v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 307/2018 Z. z. uložiť, bola uložená v zákonom stanovenej sadzbe. Samotný zákon pritom neumožňuje ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. 9. Preskúmaním správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s príslušnými hmotno-právnymi a procesno?právnymi predpismi. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán pri vydávaní rozhodnutia rozhodoval na základe dostatočne zisteného stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť účastníka konania, pričom na jeho zistenie použil zákonné prostriedky. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov, a to vo vzájomných súvislostiach. Nakoľko porušenie povinnosti bolo zo strany správneho orgánu spoľahlivo preukázané, správny orgán si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď účastníkovi konania uložil pokutu v zákonom stanovenom rozsahu. Správna žaloba – žalobné body 10. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania domáhal, aby správny súd v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zmenil výšku sankcie uloženú žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu. 11. Žalobca svoju správnu žalobu odôvodnil tým, že pokuta vo výške 4 880 eur má s poukazom na tržby žalobcu a jeho zisk pre neho likvidačný charakter, je neprimerane vysoká vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že k predaju predmetných výrobkov bez zobrazenia
štítku a informačného listu výrobku nedošlo a žalobca by nemal v prípade predaja zisk z predaja 117 kusov výrobkov vo výške 47 492,- eur, pretože uvedená suma predstavuje celkovú výšku kúpnej ceny za 117 druhov spotrebičov. Pri tržbách žalobcu za rok 2021 vo výške 211 423 eur, po odrátaní všetkých nákladov na prevádzku ako mzdy a odvody zamestnancov predstavuje zisk spoločnosti žalobcu 490 eur. Žalobca poukázal aj na to, že mu v minulosti nebola uložená žiadna sankcia zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie. 12. Žalobca mal za to, že sú splnené podmienky pre moderovanie sankcie správnym súdom podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, pričom s poukazom na výšku pokút – zistených od žalovaného na základe žiadosti o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode 6 3S/19/2024 informácií) (ďalej aj ako „zákona č. 211/2000 Z. z.“) – uložených subjektom, u ktorých bola za obdobie od roku 2022 do roku 2024 vykonaná kontrola dodržiavania požiadaviek energeticky významných výrobkov predávaných v elektronických obchodoch (PLAY Electronics s.r.o., Prielohy 1166/1D, Žilina - výška sankcie 250 eur, ATRIA Slovensko s.r.o., Pavla Mudroňa 5, Žilina - výška sankcie 250 eur, ARCO COM s.r.o., J.D.Matejovie 1581/2B, Liptovský Hrádok - výška sankcie 220 eur, AJBIS s.r.o., Revúca 23, Ružomberok - výška sankcie 250 eur, A. B. C., D. XXX/XX, E. - výška sankcie 200 eur, ELEKTRO ZOLO, spol. s r.o., Veľký Krtíš - výška sankcie 880 eur, F. G. - ELTRO, Žiar nad Hronom - výška sankcie 560 eur, Smart Computer, spol. s r.o. Zvolen - výška sankcie 1 380 eur, AMICOMP BB s.r.o., Banská Bystrica - výška sankcie 820,- eur, ELECTROLAND s.r.o., Vinica - výška sankcie 660,- eur, PREMIUM STORE, spol. s r.o. Banská Bystrica - výška sankcie 3 880 eur, H. I. ELEKTRO - M.T, Lučenec - výška sankcie 2 120 eur, BISTRO GUANG, s.r.o. Bratislava - výška sankcie 600 eur, D & R spol s.r.o., Zvolen - výška sankcie 480 eur, INCO- AG s.r.o., Prešov - výška sankcie 600 eur, THS Kežmarok s.r.o., Kežmarok výška sankcie 800 eur) žalobca dôvodil, že mu bola uložená za porušenie totožných povinností ustanovených v čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia najvyššia pokuta. Žalobca vzhľadom na jednotlivé výšky sankcií iným subjektom pre porovnanie v správnej žalobe poukázal tiež na tržby ním uvedených subjektov (PLAY Electronics s.r.o., Prielohy 1166/1D, Žilina celkové výnosy za rok 2022 zverejnené na webovej stránke finstat.sk – vo výške 7 071 510 eur; ATRIA Slovensko s.r.o. má zverejnené na webovej stránke finstat.sk tržby 0 eur, nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť; ARCO COM s.r.o. celkové výnosy za rok 2022 zverejnené na webovej stránke finstat.sk – vo výške 483 182 eur; AJBIS s.r.o. celkové výnosy za rok 2022 zverejnené na webovej stránke finstat.sk- vo výške 68 602 eur; ELEKTRO ZOLO, spol. s r.o. tržby za rok 2022 zverejnené na webovej stránke finstat.sk 2 225 788 eur; Smart Computer, spol. s r.o. tržby za rok 2023 zverejnené na webovej stránke finstat.sk –vo výške 920 325 eur; AMICOMP BB s.r.o., tržby za rok 2023 zverejnené na webovej stránke finstat.sk - vo výške 258 780 eur; Žalobca tržby za rok 2021 zverejnené na webovej stránke finstat.sk vo výške 211 423 eur; PREMIUM STORE, spol. s r.o. tržby za rok 2022 zverejnené na webovej stránke finstat.sk vo výške 468 499 eur; BISTRO GUANG, s.r.o. tržby za rok 2021 zverejnené na webovej stránke finstat.sk vo výške 1 015 425 eur; D & R spol s.r.o., tržby za rok 2022 zverejnené na webovej stránke finstat.sk vo výške 412 608 eur; INCO- AG s.r.o. tržby za rok 2022 zverejnené na webovej stránke finstat.sk vo výške 1 555 992 eur) a mal za to, že postup zo strany prvostupňového orgánu bol diskriminačný. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR (PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS6/04), v zmysle ktorého za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Prvostupňovým rozhodnutím bola podľa žalobcu porušená zásada materiálnej rovnosti ako jednej zo zásad správneho konania ustanovenej v § 3 ods. Správneho poriadku. Táto zásada vyplýva z ustálenej praxe Súdneho dvora EÚ, kde platí, že rovnaké prípady, za rovnakých podmienok, je potrebné posudzovať rovnako. Podstata tejto zásady spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony skutkovo zhodných alebo podobných prípadov, pričom ide nielen o extrémne odklony, ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter. Žalobca mal za to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, čo je znakom právneho štátu a medzi 7 3S/19/2024 jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne aj princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), napr. PL. ÚS 36/95, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS16/95 a II. ÚS 80/99. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom žalovaný v danom prípade postupoval aj v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa žalovaný pri rozhodovaní podrobne zaoberal, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil. 14. Žalovaný k námietke o likvidačnom charaktere uloženej pokuty uviedol, že za likvidačnú sankciu
možno považovať takú sankciu, ktorá by mala pre žalobcu ako právnickú osobu následky v podobe nutnosti jej zániku alebo zrušenia. Podľa žalovaného sa nepreukázalo, že by takéto následky sankcia, ktorá bola uložená vo výške 4 880 eur, mohla mať. Žalobca svoje tvrdenie o likvidačnom účinku sankcie podľa žalovaného dostatočne nepreukázal, keď len uvedenie údajov o tržbách a zisku iba za jeden rok 2021, nie je dostatočné na seriózne posúdenie finančnej kondície žalobcu, a teda na posúdenie, či pokuta vo výške 4 880 eur spôsobí zánik žalobcu ako podnikateľského subjektu. Žalobca neuviedol finančné výsledky z iných rokov okrem roku 2021, a ani žiadne iné finančné ukazovatele, ak existujú a sú relevantné, ktoré by mohli indikovať, že uložená pokuta bude mať na žalobcu likvidačný vplyv. Žalobca tiež vo svojej žalobe neuviedol, či žiadal o poskytnutie splátok, a ak žiadal, tak neuviedol v akej výške mu boli splátky ponúknuté, a na aké časové obdobie, alebo či bola jeho žiadosť zamietnutá. Podľa žalovaného sú to podstatné informácie na posúdenie prípadného likvidačného účinku sankcie. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že na možnosť prípadného poskytnutia splátok bol žalobca v napadnutom rozhodnutí upozornený. 15. Na námietku žalobcu, v ktorej uviedol, že k predaju predmetných výrobkov bez zobrazenia štítku a informačného listu výrobku nedošlo, žalovaný uviedol, že uvedené nie je podmienkou, aby mohlo byť konštatované protiprávne konanie žalobcu, pretože žalobca je podľa Nariadenia predávajúci, ktorý je definovaný v článku 2 bod 13 tohto Nariadenia ako maloobchodník alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka na predaj, prenájom alebo na predaj na splátky alebo predvádza výrobky zákazníkom alebo osobám, ktoré vykonávajú montáž v rámci obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne. 16. Podľa žalovaného nie je údaj o tržbách jednotlivých účastníkov konania, ktoré dosiahli v určitom roku, vo vzťahu k uloženým pokutám právne relevantný, pretože žalovaný neurčuje výšky pokút v rozhodnutiach na základe výšky tržieb účastníkov konania, ale na stanovenie výšky pokuty bol v konkrétnom prípade použitý § 1 ods. 4 zákona č. 307/2018 Z. z., ktorý 8 3S/19/2024 určuje konkrétne kritériá na základe ktorých je potrebné stanoviť výšku pokuty, pričom výška tržby sa medzi týmito zákonnými kritériami nenachádza. 17. Žalovaný k námietke porušenia zásady materiálnej rovnosti uviedol, že vzhľadom na to, že rozpätie, v ktorom sa ukladá pokuta je od 200 eur do 200 000 eur, nie je možné uložiť vždy rovnakú sankciu, a to aj keď je sankcionované rovnaké porušenie, ale okolnosti porušenia sú rozdielne. Práve tie definuje § 1 ods. 4 zákona č. 307/2018 Z. z., ktorý konkretizuje, na aké kritériá je potrebné pri určení výšky pokuty prihliadnuť. Stanovenie rovnakých pokút, pri rozdielnej závažnosti, spôsobe, čase trvania a následku protiprávneho konania by bolo preto podľa žalovaného nezákonné. Ak žalobca namietal porušenie zásady stanovenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, tak by bolo potrebné z jeho strany uvádzané prípady, pri ktorých žalobca uvádza výšky pokút preskúmať, aby bolo možné zistiť, či sú to totožné prípady alebo rozdielne, pretože len rovnaké ustanovenie, ktoré bolo porušené neznamená, že je potrebné uložiť rovnakú sankciu. Na korektné posúdenie oprávnenosti výšky uloženej sankcie by žalobca musel preskúmať všetky kritéria stanovené v § 1 ods. 4 zákona č. 307/2018 Z. z., a to vo vzťahu k uvedeným rozhodnutiam, pretože toto ustanovenie určuje stanovenie výšky sankcie. Žalovaný preskúmal jednotlivé žalobcom uvedené rozhodnutia prvostupňového orgánu, pri ktorých došlo k uloženiu vyššej sankcie (presahujúcej 1000 eur) (žalovaný pripojil Rozhodnutie č. SK/0125/99/2022 zo dňa 14.02.2024, Rozhodnutie č. SK/0129/99/2022 zo dňa 28.12.2022 a Rozhodnutie č. VE/0107/06/2021 zo dňa 22.04.2022 ako prílohu k Vyjadreniu k správnej žalobe – pozn. správneho súdu), pričom len čisto z hľadiska matematického vyjadrenia (bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, ktoré zákon predpokladá pri posudzovaní výšky sankcie) zistil: 1/ Smart Computer, spol. s r.o. - výška sankcie 1 380 eur, počet zistených nedostatkov (pri zohľadnení toho, že pri jednom výrobku mohlo byť zistených aj viacero nedostatkov): 59, prepočet pokuty na jeden nedostatok 1380/59 = 23,38 eur; 2/ Žalobca (M + B spoločnosť s ručením obmedzeným) výška sankcie 4 880,- eur počet zistených nedostatkov: 234, prepočet pokuty na jeden nedostatok 4 880/234 = 20,85 eur; 3/ PREMIUM STORE, spol. s r.o. - výška sankcie 3 080 eur, počet zistených nedostatkov: 144, prepočet pokuty na jeden nedostatok 3080/144 = 21,38 eur; 4/ H. I. ELEKTRO- M.T, Lučenec - výška sankcie 2 120 eur počet zistených nedostatkov: 96, prepočet pokuty na jeden nedostatok 2120/96 = 22,08 eur. Aj z uvedeného porovnania podľa žalovaného vyplýva, že pokiaľ by sa porovnávali počty nedostatkov, pri ktorých boli zistené nedostatky v pomere k uloženej pokute, tak v prípade žalobcu nemožno konštatovať porušenie zásady materiálnej rovnosti, nakoľko uložená sankcia nepredstavuje odklon rozhodovacej činnosti inšpektorátu v neprospech žalobcu. Preto podľa žalovaného nemožno pokutu uloženú žalobcovi posudzovať ako neprimerane vysokú v porovnaní s ostatnými rozhodnutiami v obdobných prípadoch. Pokutu uloženú žalobcovi žalovaný považoval za zákonnú a v súvislosti s kritériami uvedenými v § 1 ods. 4 zákona č. 307/2018 Z. z. aj za správnu. Výška pokuty bola podľa žalovaného dostatočne odôvodnená, keď poukázal na závažnosť protiprávneho konania - význam a dôležitosť energetického označovania - štítku a informačného listu, ako aj na rozsah protiprávneho konania, prihliadol na následok zisteného protiprávneho stavu, zaoberal sa tiež časovým hľadiskom
a spôsobom protiprávneho konania. Žalovaný uviedol, že nedostatky boli zistené až u 117 druhov výrobkov nachádzajúcich sa v ponuke pre spotrebiteľa, preto možno hodnotiť pokutu vo výške 4 880 eur ako primeranú. 9 3S/19/2024 18. Záverom žalovaný uviedol, že považuje námietky žalobcu za nedôvodné, právne irelevantné a nemajúce právnu oporu v zákone. Žalovaný mal za to, že postupoval v zmysle zákona č. 307/2018 Z. z., správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver v tom zmysle, že žalobca porušil zákonom stanovené povinnosti, pričom účel sledovaný právnou úpravou a spočívajúci v ochrane práv spotrebiteľov, protiprávnym konaním žalobcu nebol dosiahnutý. Žalobca v podanej žalobe uviedol skutočnosti, ktoré nemajú žiadny vplyv na spoľahlivo zistené porušenie zákona a tieto nie sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a upustenie od uloženia sankcie. 19. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, ako aj v súlade s platnými právnymi predpismi, boli vyhodnotené všetky okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie, žalobca nebol v priebehu správneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, naopak, boli mu poskytnuté všetky možnosti hájiť svoje práva v zmysle dotknutých právnych predpisov, a preto navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný ako povinná osoba na sprístupnenie informácie až následne po niekoľkých emailoch zaslal žalobcovi zoznam subjektov, voči ktorým evidujú príslušné inšpektoráty SOI právoplatné rozhodnutia. Samotné rozhodnutia žalovaného, ktoré žalovaný cituje vo vybavení žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 20.03.2024 žalobcovi doručené neboli. Žalovaný spolu s vyjadrením zaslal súdu tri rozhodnutia, pri ktorých došlo k uloženiu vyššej sankcie (presahujúcej 1000,- eur), pričom nezaslal súdu všetky tieto rozhodnutia, a tiež nezaslal súdu rozhodnutia inšpektorátov SOI z iných krajov SR, v ktorých boli za porušenie totožných povinností uložené podstatne nižšie sankcie. Nie je teda zrejmé, akým spôsobom by mal žalobca preskúmať ním uvádzané prípady a skúmať kritériá stanovené v § 1 ods. 4 zákona č. 307/2018 Z. z., a to vo vzťahu k uvedeným rozhodnutiam, pokiaľ mu tieto rozhodnutia žalovaný nesprístupnil a nesprístupnil ich ani súdu. Uvedené konanie žalovaného považoval žalobca za tendenčné, účelové a manipulatívne s cieľom žalovaného znemožniť správnemu súdu preskúmať splnenie podmienok na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. a) písm. b) SSP. 21. Žalobca mal naďalej za to, že posudzovať výšku uloženej pokuty podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku vo väzbe na ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v súlade, v súlade s § 1 ods. 1 zákona č. 307/2018 Z. z. a § 46 Správneho poriadku bolo povinnosťou žalovaného z úradnej povinnosti, a tento aspekt pri ukladaní pokút vyhodnocovať, keď žalovaný a prvostupňový orgán majú a môžu mať k dispozícii rozhodnutia, ktoré sa týkajú obdobných subjektov, u ktorých sú vykonávané kontroly a sú zistené obdobné skutkové zistenia vykonanými kontrolami. Je povinnosťou správnych orgánov z úradnej povinnosti, teda bez 10 3S/19/2024 ohľadu na konkrétnu odvolaciu námietku účastníka správneho konania pri ukladaní pokút, aj skutočnosť ukladania pokút, v iných obdobných prípadoch skutkových a právnych, zohľadňovať a zohľadniť pri ukladaní výšky pokuty. 22. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení poukázal na akýsi „matematický výpočet“ pokuty s prepočtom na jeden nedostatok s uvedením výšky sankcie v sume eur, potom nie je zrejmé na základe akého zákona a akých úvah žalovaný stanovil výšku sankcie za jeden nedostatok sumu okolo 21 eur. Žalobca mal za to, že uvedený matematický prepočet žalovaného nemá žiadnu oporu v zákone. Kontrola inšpektormi inšpektorátu bola u žalobcu vykonaná v dňoch 16.07.2021 a 19.07.2021., teda s odstupom troch dní pričom dva dni bol víkend. Z inšpekčného záznamu zo dňa 19.07.2021 vyplýva, že kontrolu boli u žalobcu zistené nedostatky u 117 druhov energeticky významných výrobkov nachádzajúcich sa v ponuke žalobcu v celkovej hodnote 47 492,80 eur. Žalovaný uviedol podľa žalobcu vo vyjadrení v prepočte u žalobcu nesprávny počet zistených nedostatkov 234, pričom v inšpekčnom zázname je uvedený počet zistených nedostatkov 117. Pokiaľ uvedený výpočet žalovaného prerátame s poukazom na skutočne zistený počet nedostatkov u žalobcu, teda výška sankcie uložená žalobcovi 4880 eur a túto vydelíme počtom zistených výrobkov, u ktorých boli zistené nedostatky teda 117 (výpočet: 4880:117=41,71 eur na jeden nedostatok) zistíme, že žalobcovi bola uložená sankcia dvakrát vyššia ako kontrolovaným subjektom, ktoré uviedol žalovaný vo vyjadrení. Žalobca zastával názor, že pre posúdenie porušenia zásady materiálnej rovnosti predmetným rozhodnutím žalovaného správnym súdom je nevyhnutné, aby žalovaný predložil súdu všetky rozhodnutia, ktoré cituje vo vybavení žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 20.03.2024. Pokiaľ tak žalovaný doposiaľ neurobil, možno sa domnievať, že rozhodovacia činnosť inšpektorátov v jednotlivých krajoch SR nie je zhodná, a v každom kraji SR sú ukladané sankcie v inej výške a len na úvahe toho ktorého inšpektora. 23. Pokiaľ žalovaný uviedol, že pri ukladaní sankcie postupoval v súlade s Ústavou SR a zásadami správneho konania, tak potom nie je podľa žalobcu zrejmé, prečo vo svojom rozhodnutí neuviedol na základe akých úvah zhodnotil následky protiprávneho konania žalobcu, pokiaľ
z inšpekčného záznamu vyplýva, že bola vykonaná kontrola dva dni počas, ktorých ani nemuselo dôjsť k predajú predmetných výrobkov. Tieto výrobky žalobca nemal na sklade, mal ich len v ponuke uvedenej na svojej internetovej stránke, a teda žiadny následok protiprávneho konania nenastal. Žalobca mal za to, že v predmetnom prípade ide o porušovací delikt, kedy žalobca počas kontroly porušil povinnosť, ktorú mu ukladá Nariadenie. 24. Z rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nemožno vyvodiť, akým spôsobom stanovil sadzbu sankcie a kritériá pre jej uloženie a určenie jej rozpätia. Pokiaľ žalovaný uviedol, že výška pokuty bola dostatočne odôvodnená, keď poukázal na závažnosť protiprávneho konania - význam a dôležitosť energetického označovania - štítku a informačného listu ako aj na rozsah protiprávneho konania, prihliadol na následok zisteného protiprávneho stavu, zaoberal sa tiež časovým hľadiskom a spôsobom protiprávneho konania, tak vo vzťahu k článku 19 Nariadenia podľa žalobcu vzniká otázka „ako vie žalovaný vyhodnotiť závažnosť 11 3S/19/2024 protiprávneho konania žalobcu, keď komisia posúdi až dňa 2. augusta 2025 ako účinne toto nariadenie a delegované a vykonávacie akty prijaté podľa tohto nariadenia umožnili zákazníkom vybrať si úspornejšie výrobky, pričom sa zohľadní jeho vplyv na podniky, spotrebu energie, emisie skleníkových plynov, činnosti dohľadu nad trhom a náklady na vytvorenie a vedenie databázy“. Výška pokuty bola žalovaným stanovená diskriminačne, bez vopred určených pravidiel, diferencovane podľa miestne príslušnej SOI vykonávajúcej kontrolu a výlučne na ľubovôli konkrétneho kontrolóra žalovaného, čo vykazuje s poukazom na čl. 19 Nariadenia šikanózne tendencie žalovaného. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika) 25. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že poukázanie na výpočet sankcie vzhľadom na jeden nedostatok v porovnaní s ďalšími kontrolovanými subjektami žalovaný uviedol na základe námietky žalobcu uvedenej v správnej žalobe s tým, že jednotlivé rozhodnutia preukazovali, že vzhľadom na počet nedostatkov žalobcovi nebola udelená pokuta, ktorá by sa výrazne odlišovala od iných pokút udelených v obdobných prípadoch. Keď žalovaný preukázal opodstatnenosť svojho postupu pri určovaní výšky pokuty, tak následne žalobca nerozumie tomu, že na základe akého zákona bola stanovená výška sankcie za jeden nedostatok na 21 eur. Pokuta bola uložená na základe § 1 ods. 2 zákona č. 307/2018 Z. z., pričom uložená pokuta je aj v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ako žalovaný preukázal vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu. 26. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol nesprávny počet zistených nedostatkov 234, nakoľko v inšpekčnom zázname je uvedený počet zistených nedostatkov 117, poukázal na to, že v tomto prípade je potrebné rozlišovať medzi počtom druhov, pri ktorých boli zistené nedostatky a samotným počtom nedostatkov, pretože jeden druh výrobku môže obsahovať aj viac nedostatkov. V inšpekčnom zázname zo dňa 19.07.2021 bolo napísané: „Nedostatky boli zistené u 117 druhov energeticky významných výrobkov v celkovej hodnote 47 492,80 EUR.“ Vo vyjadrení k žalobe, žalovaný porovnával počty nedostatkov, pri ktorých boli zistené nedostatky v pomere k uloženej pokute a v prípade žalobcu bol pri výške sankcie 4 880 eur, počet zistených nedostatkov 234, a teda prepočet pokuty na jeden nedostatok bol: 4 880/234 = 20,85 eur. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade žalobcu boli pri každom zo 117 druhov výrobkov zistené 2 nedostatky, a to nesprístupnenie energetického štítku a nesprístupnenie informačného listu, a preto bol počet nedostatkov 234. Pokiaľ legislatíva neurčuje vzorec pre výpočet pokuty, je výlučne vecou správneho orgánu a jeho úvahy, v akej výške v rámci rozsahu zákonnej sadzby pokutu uloží, pokiaľ je pokuta primeraná. Žalovaný zastáva názor, že nijaký právny predpis neurčuje povinnosť správneho orgánu uvádzať detailný rozbor postupu (vrátane číselného vyjadrenia pokuty za každý nedostatok, resp. výpočtu), akým sa dopracoval k určeniu výšky pokuty. Správny orgán na podporu svojej argumentácie dodal, že z Rozsudku NS SR sp. zn. Sž-o- Ns 19/2003 vyplýva, že „Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zrušiť len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodovaní o výške sankcie nezodpovedala obsahu spisu, alebo sa priečila zásadám 12 3S/19/2024 logického myslenia.“ Pre uloženie sankcie sú relevantné kritériá uvedené v § 1 ods. 4 zákona č. 307/2018 Z.z., pričom predložený matematický prepočet žalovaný uviedol len ako reakciu na argumentáciu žalobcu ako názornú ukážku preukazujúcu, že žalobca nebol v porovnaní s inými subjektami, ktorým bola uložená sankcia vo väčšej výške, žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. 27. Správny súd doručil vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu právnej zástupkyni žalobcu na vedomie dňa 10.10.2024. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 28. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 14.01.2026 v súlade s § 107 ods. 1 SSP. 29. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní odkázala na obsah podanej správnej žaloby a na svoje písomné vyjadrenia. Zdôraznila, že sankcia uložená žalobcovi bola neprimerane vysoká vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, dva krát vyššia ako sankcia uložená subjektom, ktorých rozhodnutia predložil žalovaný. Napadnutým rozhodnutím žalovaného teda bola porušená zásada materiálnej rovnosti ako jednej zo zásad správneho
konania ustanoveným v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Podľa žalobcu boli preto splnené podmienky pre moderovanie sankcie správnym súdom podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP. 30. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný sa pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení, považuje žalobu za nedôvodnú a navrhla ju zamietnuť. Podľa žalovaného bolo prihliadnuté na špecifiká konkrétneho prípadu, na proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej pokute, ktorú umožňuje zákon uložiť. Bolo prihliadnuté na charakter danej sankcie, ktorou je represívna aj preventívna funkcia. Správny orgán postupoval v súlade s precedenčnou zásadou tak, aby nevznikali žiadne rozdiely v rámci rozhodovacej činnosti daného správneho orgánu. Žalovaný postupoval v súlade s diskrečnou právomocou, v zákonom stanovených limitoch. V tejto súvislosti poukázala aj na Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, č.k. ZA-30S/38/2022-113 zo dňa 30.11.2024. Prvostupňový orgán je vo svojej samostatnej rozhodovacej činnosti nezávislý a nemá dôvod, ani povinnosť sa pridržiavať alebo brať na zreteľ rozhodnutia, prípadne výšky sankcie uložených inými inšpektorátmi. Poukázala ďalej na štyri rozhodnutia predložené v priebehu konania, z ktorých vyplýva, že žalobca mal pri matematickom prepočte výšky pokuty najnižší koeficient. Poverená zástupkyňa žalobcu súhlasila so žalobcom, že uložená pokuta bola vyššia, avšak zodpovedala rovnakému matematickému prepočtu a bolo prihliadnuté na individuálnosť a špecifikáciu daného prípadu. Zároveň uviedla, že žalovaný nemá povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uvádzať tieto matematické výpočty a uviesť, akou správnou úvahou prišiel k danej pokute, čo v odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené. V danom konaní zákon umožnil uložiť sankciu od 200 – 200 000 eur, pričom správny orgán musí pri správnej úvahe akú vysokú pokutu uložiť, prihliadať aj na závažnosť protiprávneho konania, kde pri menej závažných protiprávnych konaniach, ale v opačnom prípade aj pri závažnejších 13 3S/19/2024 protiprávnych konaniach by mal mať istý priestor na ukladanie nižších sankcií, ktoré sú až po hranicu 200 eur, ale jednak aj vyšších sankcií, ktoré sú po hranicu 200 000 eur. Poverená zástupkyňa žalovaného tiež poukázala na to, že žalobca v roku 2022 dosiahol zisk približne 300 eur, v roku 2023 zisk 150 eur a následne v roku 2024 zisk - 20 000 eur, pričom tržby v roku 2022 predstavovali hodnotu približne 160 000,- eur, v roku 2023 približne 76 000 eur a v roku 2024 približne 47 000 eur. Žalobca v rozhodujúcom období mohol nadobudnúť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, čo žalovaný nevie preukázať. Ak by to bolo dokázané, nenasvedčovalo by to tvrdeniu, že daná pokuta je likvidačná. Poukázala v tejto súvislosti na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/157/2017-134 a naň nadväzujúci Rozsudok NS SR sp. zn. 3Asan/7/2019, ktorý okrem iného zhodnotil, že majetkové pomery právnickej osoby podnikateľa zásadne nie sú dôvodom na vykonanie sankčnej moderácie a to ani v prípade, ak by výška sankcie viedla k tomu, že takáto právnická osoba musela svoju podnikateľskú činnosť ukončiť. Poverená zástupkyňa žalovaného zároveň poukázala na možnosť využitia splátkového kalendára, čo žalobca neurobil. Pokuta bola uložená odôvodnene, v adekvátnej výške. Voči účastníkovi konania plní tak represívnu aj preventívnu funkciu. V matematickom vyjadrení predstavovala 2,4 % z najvyššej možnej sadzby, nie je neprimeraná povahe skutku, nevykazuje neodôvodnené rozdiely z prípadov iných podnikateľských subjektov na obdobné porušenie zákona, nemá likvidačný charakter pre žalobcu a vzhľadom na povahu skutku nie je možné dosiahnuť účel správneho trestania samotným prejednaním veci. 31. Právna zástupkyňa žalobcu v reakcii na prednes poverenej zástupkyne žalovaného uviedla, že žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že rozhodnutia inšpektorátov z iných krajov sú irelevantné. Žalovaný sa po podaní žaloby nevyjadril k jednotlivým kritériám ako určil predmetnú sankciu. Nie je zrejmé, ako vyhodnotil žalovaný závažnosť toho konania, keďže v čase vydania rozhodnutia ani európska komisia nemala vedomosť o tom, ako účinne toto Nariadenie umožní zákazníkom vybrať si úspornejšie výrobky. Táto správa nebola doposiaľ predložená ani európskemu parlamentu, teda ani Rade a z dôvodu, že žalovaný nepredložil rozhodnutia, má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a výška pokuty bola stanovená diskriminačne. Právna zástupkyňa žalobcu doplnila svoj prednes poukazom na čl. 7 ods. 4 Nariadenia s tým, že nie je známe, aké pravidlá Slovenská republika prijala na uplatňovanie tohto nariadenia. 32. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný v rozsahu danej žiadosti o sprístupnenie informácii odpovedal v súlade so zákonom. Všetky kritéria a náležitosti boli v odôvodnení riadne uvedené, zotrvala na všetkých vyjadreniach ako aj na napadnutom rozhodnutí a odôvodnení rozhodnutia. 33. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečného slova uviedla, že žalobcovi bola uložená neprimerane vysoká sankcia a jednoznačne najvyššia sankcia zo všetkých kontrolovaných subjektov. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho postup a výška uloženej sankcie nie je voči žalobcovi diskriminačná. Žalovaný nepredložil súdu ani žalobcovi rozhodnutia z iných krajov, tak aby bolo možné zistiť, či žalovaný postupoval zhodne v obdobných prípadoch. Výška sankcie bola žalovaným stanovená diskriminačne bez 14 3S/19/2024 vopred určených pravidiel diferencované podľa miestnej príslušnosti, čo vykazuje s poukazom na čl. 19 predmetného nariadenia šikanózny charakter. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby správny súd v zmysle ust. § 198
ods. 1 písm. a) SSP zmenil výšku sankcie a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu. 34. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova uviedla, že uložená pokuta je uložená odôvodnene, v adekvátnej výške, nevykazuje neodôvodnené rozdiely z prípadných iných podnikateľských subjektov. Žalovaný predložil rozhodnutie Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici, nakoľko napadnuté rozhodnutie sa týka daného inšpektorátu. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 35. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa výlučne vo vzťahu k moderačnému žalobnému návrhu žalobcu, ktorým je správny súd viazaný. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V prejednávanej veci bola voči žalobcovi vyvodená administratívno-právna zodpovednosť za porušenie povinností predávajúceho ustanovených v čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia. Ide nepochybne o vec správneho trestania, pričom žalobca podanou správnou žalobou nedomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pričom nenapádal správnou žalobou ani zákonnosť výlučne výroku o sankcii, preto nebolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy aj nad rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle 195 SSP, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na neviazanosť žalobným návrhom. Správny súd nemôže nahrádzať činnosť žalobcu a dopĺňať účel podania správnej žaloby, prípadne korigovať jeho úmysly. Dôvody vymedzené v § 195 majú tak v zásade povahu vád, ktorých obsiahnutie v preskúmavanom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy majú za následok jeho nezákonnosť. Postup správneho súdu v tomto smere je primárne vždy závislý od uplatneného kasačného alebo moderačného žalobného návrhu (§ 182 ods. 1 písm. h) SSP). 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15 3S/19/2024 39. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 40. Podľa § 195 SSP; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 41. Podľa § 196 SSP; Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 42. Podľa § 1 zákona č. 307/2008 Z. z. (1) Dohľad nad dodržiavaním povinností dodávateľa a predávajúceho pri uvedení na trh alebo do prevádzky a pri sprístupňovaní na trhu energeticky významného výrobku vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia postupom podľa osobitného predpisu. (2) Slovenská obchodná inšpekcia uloží dodávateľovi alebo predávajúcemu za porušenie povinnosti podľa čl. 3 až 6 nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ pokutu od 200 eur do 200 000 eur. (3) Konanie o uložení pokuty je možné začať do jedného roka odo dňa, keď Slovenská obchodná inšpekcia zistila porušenie povinnosti podľa čl. 3 až 6 nariadenia (EÚ) 2017/1369, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (4) Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. (5) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. (6) Ak do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 2 dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti podľa čl. 3 až 6 nariadenia (EÚ) 2017/1369, Slovenská obchodná inšpekcia uloží dodávateľovi alebo predávajúcemu pokutu až do 400 000 eur. 43. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2018 Z. z. vo výške 4 880 eur pre porušenie povinností predávajúceho ustanovených v čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia v nadväznosti na čl. 4 písm. b) 16 3S/19/2024 Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2014; čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2016; čl. 4 písm. b) Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2017, avšak iba výlučne vo vzťahu k moderačnému žalobnému návrhu žalobcu podľa § 198 SSP. 44. Správny súd preskúmaním správnej žaloby zistil, že žalobný návrh ani žalobné námietky žalobcu nesmerovali k návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia, či jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia (a to ani v časti výroku o sankcii), ale žalobca sa podanou správnou žalobou vo veci správneho trestania domáhal len postupu podľa § 198 ods. 1 SSP, a teda zmeny výšky uloženej sankcie v rámci sankčnej moderácie. Žalobca teda svojim žalobným návrhom pre správny súd záväzným spôsobom vymedzil predmet konania (§ 194 ods. 1 SSP), preto sa správny súd zaoberal iba skutočnosťami významnými pre posúdenie dôvodnosti žalobcom navrhovanej aplikácie sankčnej moderácie podľa § 198 SSP. 45. Z ustanovenia § 198 ods. 1 SSP vyplýva, že správny súd môže sankciu uloženú správnym orgánom zmeniť na návrh žalobcu iba z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je neprimeranosť sankcie povahe skutku, druhým je likvidačný charakter sankcie pre žalobcu. 46. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca argumentoval nedostatočným odôvodnením výšky uloženej sankcie, najmä nezdôvodnením kritérií posudzovania závažnosti protiprávneho konania žalobcu, neprimeranosťou a tiež likvidačným charakterom uloženej pokuty, preto limity posúdenia predmetnej veci boli určené žalobcom takto formulovanými žalobnými námietkami. 47. Správny súd sa dôsledne oboznámil s odôvodnením výšky uloženej sankcie, a to v rozhodnutiach oboch stupňov s ohľadom na odobrenie záverov prvostupňového rozhodnutia žalovaným, pričom dospel k záveru, že odôvodnenie primeranosti výšky sankcie je vymedzené podrobne a dôsledne a nie je možné ustáliť skutočnosti svedčiace o neprimeranosti či likvidačnom charaktere sankcie. 48. Vychádzajúc z § 198 ods. 1 a 2 SSP je nutné pod neprimeranosťou pokuty k povahe skutku rozumieť takú pokutu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie pokuty, t.j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh pokuty, alebo jej výška. Rozhodnutie moderačným spôsobom prichádza do úvahy, ak dôvody pochybenia zo strany žalovaného orgánu sú primárne založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej pokuty vo vzťahu k spáchanému skutku. Neprimeranosť pokuty k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený a je vždy závislý od okolností konkrétneho prípadu. 49. Sankcia je podľa právnej teórie neprimeraná k povahe skutku, ak ide o takú sankciu, ktorá síce navonok nie je v rozpore so zákonom, ale bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“ rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 17 3S/19/2024 1021). „Úloha správneho súdnictva je definovaná v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je ňou nahrádzanie kompetencií správnych orgánov, teda rozhodovanie vo veci, ale zabezpečenie kontroly nad ich rozhodovaním. V prípadoch, keď správny súd rozhoduje v plnej jurisdikcii, napríklad pri uplatnení moderačného oprávnenia, nevstupuje do úvahy správneho orgánu automaticky, ale len keď je uložená sankcia zjavne neprimeraná, či dokonca likvidačná. Musí teda ísť o vyššiu mieru neprimeranosti“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 zo dňa 11. decembra 2019, publikované v ZNaUÚS pod č. 63/2019; obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 2. júna 2011, publikované ako R 90/2012). Mieru neprimeranosti správny súd v zásade určuje zohľadnením okolností, na ktoré mal správny orgán prihliadnuť pri určení výšky a druhu sankcie. Okolnosti individualizácie sankcie stanovujú jednotlivé právne predpisy upravujúce správne delikty a v zásade sa líšia v závislosti od druhu deliktu (priestupok, správny delikt) či osoby páchateľa (fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ, právnická osoba). 50. Sankčná moderácia súdom prichádza do úvahy len v prípadoch zjavného nepomeru uloženej sankcie k rozsahu, závažnosti a následkom správneho deliktu aj s ohľadom na individuálne majetkové pomery sankcionovanej osoby, ak tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že výška uloženej sankcie sa vymyká požiadavke primeraného a spravodlivého postihu. 51. V posudzovanej veci správne orgány logicky, dôsledne a dostatočne odôvodnili svoju správnu úvahu pri určení konkrétnej výšky žalobcom uloženej pokuty v sume 4 880 eur zo zákonného rozpätia 200 eur až 200 000 eur, keď prihliadli na závažnosť porušených povinností, pričom zohľadnili (i) záujem sledovaný zákonnými povinnosťami, ktoré boli žalobcom porušené a to, aby na trh Európskej únie vstupovali len výrobky spĺňajúce požiadavky technických predpisov; (ii) druh výrobkov (v danom prípade domáce elektrické spotrebiče určené širokému okruhu spotrebiteľov), vo vzťahu ku ktorým boli porušené povinnosti žalobcu a pri ktorých je poskytnutie relevantných informácii pre spotrebiteľa obzvlášť dôležité pre splnenie verejnej požiadavky,
aby výrobky požívajúce výhodu voľného pohybu tovaru spĺňali požiadavky poskytujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ktorým je v tomto prípade aj záujem na znižovaní energetickej náročnosti jednotlivých výrobkov, čo je cieľom a zmyslom právnej úpravy v oblasti posudzovania ekodizajnu; (iii) objektívnu zodpovednosť za porušenie povinností, ako aj (iv) subjekt žalobcu vystupujúci v pozícii predajcu, na ktorého sú kladené zvýšené nároky pri uvádzaní výrobkov na trh. Z hľadiska závažnosti správneho deliktu tiež zohľadnili množstvo výrobkov, ktorých sa týkalo zistené porušenie povinností t. j. 117 druhov výrobkov v hodnote 47 492 eur a nakoniec aj skutočnosť, že sankcia bola ukladaná za viac zistených porušení povinností (234 nedostatkov týkajúcich sa 117 druhov výrobkov). Zároveň pri určení výšky sankcie konajúce správne orgány zohľadnili zákonné rozpätie možnej sankcie 200 eur až 200 000 eur a sledovaný preventívny aj represívny účel sankcie. Taktiež správne orgány pri určení výšky sankcie dbali na to, aby bola zachovaná zásada vyjadrená v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny súd uvádza, že argumentácia žalovaného ohľadom spôsobu, akým dospel k výške uloženej pokuty 18 3S/19/2024 prostredníctvom aplikácie určitého matematického prepočtu vo vzťahu k pokutám uloženým iným subjektom, bola reakciou žalovaného na námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti kritérií pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania žalobcu, pričom súd túto argumentáciu nevnímal ako dopĺňanie odôvodnenia, ale len ako bližšie ozrejmenie myšlienkového (vnútorného) procesu správneho orgánu v rámci jemu zverenej diskrečnej právomoci pri určení výšky pokuty, ktorá zodpovedá požiadavke zákonodarcu, aby správne orgány pri určovaní výšky pokuty prihliadali v rozsahu dovolenej správnej úvahy na zákonné kritériá vymedzené v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 307/2008 Z. z. Správne orgány v napadnutom rozhodnutí aj jemu predchádzajúcom rozhodnutí zdôvodnili výšku uloženej pokuty konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci, pričom správny súd ani s ohľadom na výšku pokút uložených iným podnikateľským subjektom, ktoré žalobca zistil postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z., nevzhliadol v úvahe správnych orgánov vady spočívajúce v prekročení zákonom stanovených medzí správneho uváženia alebo nezneužití voľného uváženia, ktoré by svedčili o neprimeranosti sankcie k povahe skutku, či o porušení zásady podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o neunesení dôkazného bremena žalovaným, ktorý podľa žalobcu nepredložil rozhodnutia iných inšpektorátov, aby bolo možné zistiť, či výška pokuty uloženej žalobcovi bola diskriminačná, správny súd uvádza, že zo zákonnej úpravy nevyplýva správnym orgánom povinnosť v odôvodnení svojich rozhodnutí porovnávať výšku uloženej pokuty k výške pokút uložených iným podnikateľským subjektom v skutkovo zhodných či obdobných prípadoch, ale pri určení výšky pokuty vyhodnotiť zákonné kritériá a odôvodniť svoju správnu úvahu v konkrétnej veci. Zároveň nemožno súhlasiť so žalobcom, že by nepredloženie týchto rozhodnutí predstavovalo neunesenie dôkazného bremena žalovaného, práve naopak bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenie o diskriminácii žalobcu uložením pokuty, ktorá sa žalobcovi javila ako neprimeraná vo vzťahu k pokutám uloženým iným podnikateľským subjektom, žalobca však svoje tvrdenie nijako nepreukázal. 52. V súvislosti s uvedeným správny súd zároveň zdôrazňuje, že ak žalobca tvrdil, že sankcia za správny delikt mu bola uložená v neprimeranej výške, resp. že má likvidačný charakter, potom takáto žalobná námietka nutne musí obsahovať aj osvedčenie konkrétnych skutkových okolností, o ktoré žalobca opiera takéto tvrdenie. Žalobca však v správnej žalobe len poukázal na výšku svojich tržieb za rok 2023 a jeho zisk vo výške 490 eur po odrátaní nákladov na prevádzku. K likvidačnému charakteru pokuty sa vyjadril aj Ústavný súd SR, ktorý okrem iného uviedol, že „likvidačný charakter pokuty znamená jej potenciál finančne zlikvidovať subjekt. V prípade právnickej osoby ide o zničenie majetkovej základne pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Likvidačný charakter pokuty je teda možné skúmať vo vzťahu k majetkovým pomerom fyzickej či právnickej osoby. Subjekt, ktorý sa domáha moderácie pokuty pre jej likvidačný charakter, musí tvrdiť a preukázať likvidačný dopad pokuty na jeho majetkovú základňu.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. decembra 2019). Správny súd zároveň uvádza, že aj Najvyšší správny súd SR už judikoval, že „pod likvidačnou pokutou treba teda rozumieť sankciu, ktorá je neprimeraná osobným a majetkovým pomerom zodpovedného subjektu až do takej miery, že je sama o sebe spôsobilá tomuto subjektu privodiť platobnú neschopnosť, či ho prinútiť ukončiť podnikateľskú činnosť, alebo sa v dôsledku takejto pokuty môže stať na dlhšiu dobu v podstate 19 3S/19/2024 jediným zmyslom jeho podnikateľskej činnosti splácanie tejto pokuty a zároveň je tu reálne riziko, že sa tento subjekt na základe tejto pokuty dostane do existenčných problémov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takto nastavené východiská v žiadnom prípade nemožno vykladať v takom význame, že každá právnická osoba, či už v konkurze, alebo v likvidácii sa môže „beztrestne“ dopúšťať páchania správnych deliktov na jednotlivých úsekoch verejnej správy. (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/22/2023 zo dňa 30.04.2024). Ani s ohľadom na uvedené východiská správny súd nevzhliadol v prejednávanom
prípade také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatnenie sankčnej moderácie uloženej pokuty. Podľa názoru správneho súdu, a to aj vzhľadom na absenciu osvedčenia skutkových okolností, ktorými by žalobca deklaroval likvidačný charakter uloženej pokuty a tým spochybnil primeranosť sankcie, sa výška uloženej sankcie nejaví ako zjavne neprimeraná vzhľadom na sledovaný preventívny aj represívny účel ukladanej sankcie, vrátane nutnosti citeľného dosahu na majetkovú sféru sankcionovanej osoby. Bolo na žalobcovi preukázať, že výška pokuty predstavuje neprimeraný zásah do jeho podnikateľskej činnosti, majúci povahu až likvidačného charakteru, pričom žalobca takéto dôkazy súdu nepredložil. Zároveň je potrebné dodať, že len samotné poukázanie žalobcu na výšku jeho tržieb a dosiahnutý zisk za jeden kalendárny rok nedáva ucelenú a objektívnu predstavu o finančnej kondícii, či ekonomickej situácii žalobcu, ktorá by odôvodňovala uplatnenie sankčnej moderácie pokuty z dôvodu jej (žalobcom tvrdeného) likvidačného charakteru pre jeho podnikateľskú činnosť. V neposlednom rade je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že tvrdenému likvidačnému charakteru možno predísť dohodou o splátkach na zaplatenie uloženej sankcie, o uzavretie ktorej žalobca podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca v konaní nepoprel, doposiaľ nepožiadal. 53. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko správna žaloba bola zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). 20 3S/19/2024 Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.