Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Sas/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XX, G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 26.11.2019 priznala invalidný dôchodok v sume 586,70 eur mesačne. Invalidný dôchodok priznala podľa písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.01.2020 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 603,80 eur mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.01.2021 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 619,50 eur mesačne. Podľa Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.01.2022 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 627,60 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 18.05.2022. Pred vznikom invalidity, pred 26.11.2019, žalobca získal 15 321 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 41 rokov a 356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov 26.11.2019. Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia uvedený výpočet invalidného dôchodku a jeho zvýšení s tým, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom

liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2022 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra dňa 12.08.2022, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Nitre posúdil zdravotný stav žalobcu na základe spisovej dokumentácie, v jeho neprítomnosti, dňa 06.03.2023. Následne žalovaná odcitovala lekársky posudok zo dňa 06.03.2023 a uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti v súvislostí s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Ďalej žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že dospela v odvolacom konaní k záveru, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sú objektívne, komplexné, presvedčivé, keď tieto posudky nie sú v rozpore s odbornými nálezmi špecialistov a sú vo vzájomnej zhode. V predmetnej veci bol náležite zistený skutkový stav a boli zistené správne skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací orgán stotožnil. V odvolacom konaní žalobca nepredložil také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. K ďalšej odvolacej námietke, týkajúcej sa určenia dôchodkového veku žalobcu, žalovaná uviedla, že dátum dovŕšenia jeho dôchodkového veku bol určený podľa a v znení neskorších predpisov, dôchodkový vek dovŕši dňom 10.06.2025 (vo veku 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov). Táto skutočnosť je uvedená v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré obsahuje podrobný výpočet invalidného dôchodku žalobcu. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 04.04.2023.

II.

Žaloba

3. Správnou žalobou zo dňa 30.05.2023, doručenou súdu dňa 01.06.2023, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2023 z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že lekársky posudok je len jedným z podkladov, na základe ktorých žalovaná rozhodla o priznaní invalidného dôchodku, pričom s poukazom na jedným z faktorov pri priznaní výšky invalidného dôchodku je aj posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Samotné priznanie invalidného dôchodku a určenie jeho výšky je teda priamo spojené s lekárskym posudkom zdravotného postihnutia a posúdením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V rámci odvolania žalobca žiadal o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a prijatie posudkového záveru v kontexte posúdenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia v zmysle kapitoly XIV, položka 6, písm. d) prílohy č. 4 k s ohľadom na zdokumentovaný celkový zdravotný stav ako aj rozhodovaciu prax Sociálnej poisťovne v zmysle konania o priznaní invalidného dôchodku vedeného pod sp. č. XXX XXX XXXX a v neposlednom rade aj s ohľadom na skutočnosť, že druh zdravotného postihnutia má charakter formy s nepriaznivým priebehom. Ďalej žalobca uviedol, že žalovanej je bezpochyby známe, že podľa prílohy č. 4 k v prípade kapitoly XIV, položky 6. „Ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením (chronické expozície, choroby z mechanických, termických, fyzikálnych vplyvov, choroby z radiácie)“ vo väzbe na druh zdravotného postihnutia okrem písm. c) - generalizované prejavy alebo formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou“ s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % - „ 40 - 60", je uvedený aj druh zdravotného postihnutia písm. d) „formy s nepriaznivým priebehom (napr. nekrotické zmeny)“ s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % - „70“. V oboch prípadoch zdravotného postihnutia ide o „formy s nepriaznivým priebehom“. Kľúčovou otázkou vo veci je posúdenie, či rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá kapitole XIV, položke 6., písm. c) alebo kapitole XIV, položke 6., písm. d) prílohy č. 4 Podstatným preto

je právne a odborné posúdenie existujúceho skutkového stavu vychádzajúceho z lekárskych nálezov príslušných odborných lekárov. Zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v rámci príslušných posudkov, ktoré tvoria prílohu prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, bolo v súvislosti so zdravotným postihnutím žalobcu - ochorením kože spojené s termickým žiarením okrem iného konštatované, že v danom prípade ide o formu s nepriaznivým priebehom. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného žiadnym spôsobom nevyplýva, ako sa pri rozhodovaní vo veci priznania invalidného dôchodku vysporiadal s argumentáciou žalobcu aj ohľadom na faktor veku pacienta, ktorý prispieva k zvýšenej fragilite kože a menšej odolnosti voči mechanickým ale aj termickým vplyvom, pričom vzniknuté jazvy sú naďalej bolestivé a postihnuté miesta citlivé na dotyk (nutnosť tlmenia bolesti liekmi), a to za stavu, keď aj zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia bolo jednoznačne konštatované, že ide o formu s nepriaznivým priebehom. Dané okolnosti bezprostredne súvisia so zdravotným postihnutím a majú taktiež nesporne vplyv na nepriaznivý priebeh príslušného zdravotného postihnutia viažuce sa k ochoreniu kože ako hlavného zdravotného postihnutia v zmysle príslušnej klasifikácie podľa kapitoly XIV prílohy č. 4 Žalobca mal za to, že to nie je nejaký bezvýznamný argument, ale okolnosť majúca vplyv na posúdenie predmetnej veci z hľadiska nepriaznivého priebehu zdravotného postihnutia. Zo strany žalovanej vzhľadom na dané okolnosti absentuje akákoľvek argumentácia, či už právna, odborná alebo skutková týkajúca sa ich posúdenia a dôsledkov z nich vyplývajúcich z hľadiska zdravotného postihnutia žalobcu. Žalobca bol presvedčený, že v danom prípade mala žalovaná presvedčivo objasniť dôsledky týchto okolností a ich vplyv na priebeh zdravotného postihnutia, či už z hľadiska nepriaznivého vplyvu alebo bez vplyvu na tento priebeh. V dôsledku uvedeného napadnuté rozhodnutie zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetným konaním o priznaní invalidného dôchodku a s tým spojeného posúdenia zdravotného postihnutia žalobcu. Žalobca v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.05.2011 zastával názor, že Odborný lekársky posudok z 03.06.2021 o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je úplný ani presvedčivý a zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebolo zo strany posudkového lekára žalovaného dostatočne posúdené. Žalobca pritom poukázal na lekársky nález zo dňa 17.4.2023, ktorý pripojil k žalobe.

4. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaná v predmetnej veci nerozhodla v súlade so svojou rozhodovacou praxou. Žalobca poukázal na princíp právnej istoty s tým, že za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. a ). Princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Obdobnú vec je možné rozhodnúť aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal (napr. Nález alebo Nález ). V súvislosti s princípom právnej istoty a princípom predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia poukázal žalobca na konanie Sociálnej poisťovne, ústredie o priznaní invalidného dôchodku vedeného pod sp. č. XXX XXX XXXX X. V danom prípade Sociálna poisťovňa, ústredie v rámci prvostupňového rozhodnutia priznala účastníkovi konania invalidný dôchodok, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie kože a podkožného väziva s termických fyzikálnych vplyvov, Kapitola XIV, položka 6., písm. c) prílohy č. 4 k - 60 %, iné zdravotné postihnutie - zvýšenie percentuálnej miery o 10 %, miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 70 %. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, v zmysle ktorého nesúhlasil s posúdením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, na základe ktorej mu bola priznaná výška invalidného dôchodku. Účastník konania žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu, pričom v prílohe tohto odvolania priložil lekársky nález z chirurgického vyšetrenia z Univerzitnej Nemocnice Bratislava, Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, v rámci ktorého bola stanovená tá istá diagnóza, ako v prípade žalobcu s tým, že aj v tomto prípade ide o stav po rozsiahlych popáleninách s nekrózou kože a následnou potrebou kožnej autotransplantácie. Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle rozhodnutia o odvolaní podľa v plnom rozsahu odvolaniu účastníka konania vyhovela a prvostupňové rozhodnutie zrušila. Podľa odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu bol účastník konania podľa posudkového záveru invalidný podľa lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca mal za to, že v oboch prípadoch ide o skutkovo a právne porovnateľné prípady.

V oboch prípadoch je zjavné, že v súvislosti s ochorením kože z expozície termického žiarenia ide o formu zdravotného postihnutia s nepriaznivým priebehom. Žalobca ďalej uviedol, že nespochybňuje vyjadrenie žalovanej, že každý prípad sa posudzuje jednotlivo, podľa stupňa závažnosti poškodenia, s následnými pretrvávajúcim funkčným postihnutím potvrdeným predloženými odbornými lekárskymi vyšetreniami. To však neznamená, že táto skutočnosť by oprávňovala žalovanú ignorovať jej doterajšiu rozhodovaciu prax a umožňovala jej v rovnakých a obdobných prípadoch rozhodovať svojvoľne. Žalobca zdôraznil, že z hľadiska nepriaznivého priebehu danej formy zdravotného postihnutia, je u žalobcu aj faktor veku poškodeného, ktorý taktiež ovplyvňuje príslušné ochorenie kože a jeho nepriaznivý priebeh. Žalobca tiež poukázal na trvalé následky, ktoré boli zistené posudkovým lekárom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v rámci poistného plnenia poistnej udalosti viažuce sa k obmedzeniu funkčnosti horných končatín. Žalobca mal za to, že žalovaná v prípade odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla odlišne, ako v skutkovo a právne porovnateľnom prípade konania o odvolaní vo veci priznania invalidného dôchodku vedeného pod spis. č. XXX XXX XXXX X, pričom žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila odklon od rozhodovacej praxe. Žalobca bol presvedčený, že dôvody uvádzané žalovanou v rámci rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2023, pre ktoré zdravotné postihnutie žalobcu nie je možné zaradiť do kapitoly XIV, položka 6, písmeno d) prílohy č. 4 sú len účelové a v konečnom dôsledku irelevantné s poukazom na postup žalovanej pri posudzovaní príslušného rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalovanou v prípade konania vo veci priznania invalidného dôchodku vedeného pod sp. č. XXX XXX XXXX X. Z hľadiska princípu predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia a princípu právnej istoty mal žalobca za to, že žalovaná v skutkovo a právne porovnateľnej veci a to určenia rozhodujúceho druhu zdravotného postihnutia podľa kapitoly XIV, položka 6, písm. d) - „formy s nepriaznivým priebehom (napr. nekrotické zmeny)“ prílohy č. 4 v prípade žalobcu rozhodla odlišne, pričom tento odklon riadne, racionálne a ústavne konformne neodôvodnila a to takým spôsobom, aby predošlé rozhodnutia neboli ignorované a žalovaná sa s predošlým rozhodnutím vo väzbe na napádané druhostupňové rozhodnutie argumentačne žiadnym spôsobom nevysporiadala.

III.

Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.05.2024 poukázala na skutočnosti zdokumentované v odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.03.2023 s tým, že je presvedčená, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je zákonné a vecne správne. Patrí do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia posúdiť rozsah zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobcu s posúdením jeho zdravotného stavu je len jeho subjektívnym presvedčením a jeho námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. K porovnávaniu zdravotného stavu s iným posudzovaným účastníkom konania na účely invalidity žalovaná zdôraznila, že každý prípad sa posudzuje osobitne, podľa závažnosti postihnutia a reziduálneho funkčného deficitu. Z dôvodu ochrany osobných údajov žalovaná nie je oprávnená, aby sa v tomto prípade zaoberala zdravotným stavom iného účastníka konania a jeho posudzovaním na účely invalidity žalobcu. Každý prípad je jedinečný a výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa stanovuje k funkčnému orgánovému poškodeniu v konkrétnom prípade. Žalovaná navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.11.2024 uviedol, že nie je možné dospieť k záveru, že pre samotnú zákonnosť a správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku je postačujúce, ak posúdenie zdravotného poškodenia je vykonané zo strany posudkových lekárov, nakoľko disponujú príslušnou špecializáciou. V dôsledku takéhoto ponímania posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by sa posudkoví lekári prakticky stávali osobami neomylnými a ich lekárske posudky nenapadnuteľnými zo strany osôb, ktoré nedisponujú príslušnou špecializáciou posudkových lekárov. Žalobca poukázal na znenie kapitoly XIV, položky 6., písm. c) a d) prílohy č. 4 k a uviedol, že zákon v súvislosti s príslušným druhom zdravotného postihnutia žiadnym spôsobom následne nestanovuje žiadne ďalšie formálne, skutkové, právne alebo iné pravidlá týkajúce sa klasifikácie a posúdenia formy zdravotného postihnutia s nepriaznivým priebehom, či vo vzťahu

k písm. c) alebo písm. d). Podľa uvedenej prílohy č. 4 v rámci druhu zdravotného poistenia podľa kapitoly XIV je stanovené: „Všeobecné posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa lokalizácie procesu, vplyvu na celkový stav organizmu, prítomnosť sprievodných príznakov, pohotovosti k recidívam, resp. prechodu do chronicity. Prihliada sa na sprievodné orgánové alebo systémové zmeny, infekčné komplikácie, vplyv na obmedzenie pohybu a podobne.“ Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že samotný lekársky posudok je z hľadiska zákonom stanovených pravidiel týkajúcich sa aplikácie posudkového hľadiska ovplyvnený subjektívnym faktorom samotného posudkového lekára, i keď posudkoví lekári sociálneho poistenia disponujú príslušnou špecializáciou. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že podľa Odborného posudku o invalidite zo dňa 23.11.2020, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo predmetom konania na Krajskom súde v Nitre, bolo posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne stanovené, že kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná, pričom prílohou druhostupňového rozhodnutia je Odborný lekársky posudok z 03.06.2021, podľa ktorého bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne určený termín kontrolnej lekárskej prehliadky 06/2024. Následne podľa Odborného lekárskeho posudku z 06.03.2023 bolo posudkovým lekárom konštatované, že kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že podľa subjektívneho názoru jedného posudkového lekára kontrolná lekárska prehliadka je nepotrebná, pričom podľa subjektívneho názoru druhého posudkového lekára bol určený termín kontrolnej lekárskej prehliadky. Žalobca ďalej zdôraznil, že len posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami môže byť spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, čo však v tomto prípade nebolo dodržané.

7. Ďalej žalobca uviedol, že s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. -61 zo dňa 17.01.2022, bod č. 15, mala žalovaná v rámci predmetnej veci a okolností s predmetnou vecou spojených, povinnosť nielen opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu a taktiež sa vysporiadať s námietkou žalobcu ohľadne zaradenia jeho zdravotného postihnutia do kapitoly XIV, položka 6., písm. d). Žalobca mal za to, že toto nebolo splnené. Skutočnosti, ktoré uviedla žalovaná pri žalobcovi, ako prekážku pre ktorú nie je možné pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle kapitoly XIV, položka 6., písm. d), absentujú aj v lekárskych správach a nálezoch v prípade, na ktorý poukázal žalobca. V rámci uvedeného prípadu nie sú v odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.03.2020, ani v rámci príslušných lekárskych vyšetrení, na ktoré sa lekársky posudok odvoláva v rámci posúdenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia konštatované, že by existovala niektorá z okolností a foriem, ktorá podľa stanoviska žalovanej podmieňujú zaradenie zdravotného postihnutia do kapitoly XIV., položka 6, písm. d). Lekárske nálezy súvisiace s rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú v podstate v oboch prípadoch rovnakého charakteru. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaná v rámci rozhodnutia o odvolaní ani v rámci vyjadrenia sa k žalobe ignorovala argument žalobcu ohľadom nepriaznivého faktoru v jeho prípade a to veku žalobcu a s tým spojený možný vplyv na nepriaznivý priebeh zdravotného postihnutia, keď koža pacientov vo vyššom veku aj v dobrom celkovom zdravotnom stave má oproti mladším jedincom charakteristické zmeny. Je prítomná dermálna atrofia, zmenšený počet kožných adnexov, stenšenie vrstvy podkožia, znížený turgor kože. To všetko prispieva k zvýšenej fragilite kože a menšej odolnosti voči mechanickým ale aj termickým vplyvom. V tejto súvislosti dal do pozornosti lekársky nález z dermatoveneroligickej ambulancie zo dňa 17.04.2023, ktorý bol pripojený k žalobe.

8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

IV.

Konanie na správnom súde

9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( a ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [, ] preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( ) dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

10. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14.01.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa . Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

V.

Právne posúdenie

11. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa veta prvá , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

15. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

16. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

26. Predmetom preskúmania vo veci je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. 621 210 6758 0 zo dňa 29.03.2023, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Žalobca predovšetkým namietal, že bola nesprávne určená percentuálna miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď podľa jeho názoru malo byť jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie posúdené podľa kapitoly XIV, položky 6., písm. d) prílohy č. 4 k

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria spĺňa taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedená v prílohe č. 4 zákona o soc. poistení sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a zo zreteľom na závažnosť ostatných závažných postihnutí. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár má povinnosť po zhodnotení zdravotného stavu na základe všetkých predložených lekárskych nálezov a správ vyhodnotiť, ktorá diagnóza je v danom prípade rozhodujúca, a na základe jej percentuálneho ohodnotenia podľa prílohy č. 4 určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva explicitná povinnosť percentuálne ohodnocovať všetky zistené druhy zdravotného postihnutia. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zák. o soc. poistení možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2021 bol žalobcovi podľa , a priznaný invalidný dôchodok od 26.11.2019 v sume 586,70 eur mesačne, podľa a v znení neskorších predpisov bola od 01.01.2020 zvýšená suma jeho invalidného dôchodku na sumu 603,80 eur mesačne a podľa a od 01.01.2021 na sumu 619,50 eur mesačne. Podkladom pre rozhodnutie bol lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 23.11.2020, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu, prihliadnuc na doložené lekárske nálezy - neurologické zo dňa 17.07.2020, angiologické z 12.03.2020, oftalmologické zo dňa 13.01.2020 a 23.06.2020 a

chirurgické zo dňa 14.07.2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie kože, spojené s expozíciou termických vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou, podľa kapitoly XIV, položka 6., písm. c) prílohy č. 4 k , čomu zodpovedá horná hranica percentuálneho rozpätia 60% s 10% navýšením pre ostatné ochorenia, spolu 70 %. Dátum vzniku invalidity určil od 26.11.2019, t. j. ukončením práceneschopnosti s tým, že žalobca môže vykonávať práce, bez ťažkej fyzickej záťaže, jednoduché manuálne práce. Po podaní odvolania proti tomuto rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky dňa 01.03.2021 s nezmeneným posudkovým záverom. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 03.06.2021, ktorý rovnako za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ochorenie kože, spojené s expozíciou termických vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 60 % podľa kapitoly XIV, položka 6., písm. c). Ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú navýšenie percentuálnej miery o 10 %, na celkovú mieru 70 %. Dátum vzniku invalidity bol určený od 26.11.2019, t. j. od ukončenia PN. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021 generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2021 potvrdil. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 17.01.2022, č. k. -61 zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021 spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2021 a vec vrátil žalovanej na nové konanie. Správny súd uložil žalovanej, aby opätovne predložila spis posudkovému lekárovi ústredia, aby ten opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu, s prihliadnutím na doložené lekárske nálezy k odvolaniu a náležite svoj posudok odôvodnil, prečo nie je možné začleniť zdravotné postihnutie žalobcu podľa prílohy č. 4 k pod kapitolu XIV, položka 6., písm. d), aby žalobca mal patričným spôsobom vysvetlené posudkovým lekárom jeho posudkový záver.

29. Po vrátení veci žalovanej bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkový lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 18.05.2022, ktorý určil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly XIV, položka 6., písm. c) prílohy č. 4 k Uviedol, že posudzovaný 59 - ročný muž s vysokoškolským vzdelaním (žalobca), zamestnaný v administratíve, bol jedenásť mesiacov práceneschopný po výbuchu kotla dňa 27.01.2019. Utrpel rozsiahle hlboké popáleniny ll.b-lll. stupňa (29% TSBA) s nekrózou kože bez postihnutia podkožných orgánov v oblasti hornej časti trupu a ľavej hornej končatiny s potrebou liečby kožnou autotransplantáciou s cieľom dosiahnuť reparáciu kože, ktorá bude zhojená mäkkou ružovou jazvou, ktorá je riasiteľná, čím si koža zachová svoje základné funkcie ochranu pred vonkajším prostredím (baktérie a vírusy), udržuje optimálnu hladinu vody, pomáha regulovať telesnú teplotu a registruje dotyky, alebo bolesť a umožňuje človeku voľný pohyb. Aj po zhojení kože sú dlhšie používané kompresné návleky, aby nedošlo k tvorbe hypertrofických jaziev, ktoré ak sú rozsiahle, môžu obmedzovať v pohybe končatín alebo hrudníka pri dýchaní. Dlhodobá liečba má cieľ zachovať maximálnu funkčnú nezávislosť pacienta. Ako nepriaznivý priebeh pri posudzovaní je chápané utvorenie kontraktúry a deformácie kože a podkožia, alebo kĺbových kontraktúr vedúce k obmedzeniu funkcie jednotlivých systémov, vyžadujúce operačnú korekciu. Ďalej posudkový lekár uviedol, že položka XIV, položka 6., písmeno d) - ochorenia kože a podkožného väziva spojené s expozíciou termických vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom (napríklad nekrotické zmeny), do ktorej chce byť posudzovaný zaradený, poukazujúc na to, že mal nekrózu kože, však hodnotí poškodenia až po chronickej liečbe trvajúcej viac ako rok. Zahŕňa v sebe neskoré komplikácie popáleninovej choroby. Nakoľko nekrózu kože mal v akútnej fáze úraz posudzovaný zaradený aj do nižšie hodnotenej položky (kapitola XIV, položka 6., písmeno c/), ale závisí od dopadu následkov na funkčnosť systémov, ktorá zostane. Posledná položka už nehodnotí len kožu ako takú, lebo je vyhradená pre postihnutia kože najvyššieho stupňa ktoré poškodili v konečnom dôsledku aj podkožné orgány, nedá sa to pri posudzovaní úplne oddeliť. Napríklad, ak dôjde pri vzniku neskoršej hypertrofickej jazvy pri cirkulárnej popálenine s mechanickým zabránením cirkulácie krvi a k nekróze na prstoch alebo končatine, tak isto neskoršie nekrózy môžu vzniknúť na končatinách na základe poškodenia nervových a cievnych zväzkov. Ďalej môže dôjsť po ťažkom stupni popálenín k zmenám v podkoží aj s poškodením svalov a kostí, ktoré postupne pre zhoršenie cirkulácie môžu nekrotizovať ako ďalšie prejavy sú vznikajúce vredové zmeny v jazvách s tvorbou nekróz až maligne zvrhnutie. V objektívnom aktuálnom náleze má posudzovaný kožu na hornej polovici chrbta, ľavej strane hrudníka a ľavej hornej končatine s plochými ružovými riasiteľnými jazvami sieťovitého vzhľadu po autotransplantátoch premastenú mierne citlivú na dotyk, hypertrofické červené jazvy hrúbky max. 1 cm sú na ľavom predlaktí v tvare vretena veľkosti 14x4 cm, ďalšia jazva kosoštvorcového tvaru je na

vnútornej strane paže, nesiaha do podpažnej jamky, tam sú jazvy mäkké riasiteľné, bez kontraktúry. Hypertrofická jazva tvaru L (10x4x1 cm) je pod ľavým prsníkom. Na pravom stehne je vyznačená oblasť zhojenej zepitelizovanej kože po odberoch autotransplantátov na krytie popálenín, bez poruchy funkcie. Na dorze ľavej ruky sú svetlé riasiteľné mäkké jazvy a v oblasti dolného článku pravého palca je jazva cca 1x2 cm, bez vplyvu na funkčnosť. Používa kompresný návlek tvorený ľavým rukávom pripojeným ku kompresívnemu krátkemu tielku. Pretrváva ľahko obmedzená hybnosť v oblasti ľavého lakťového ako aj ramenného kĺbu na dominantnej, ľavej končatine, úchop je zachovaný. Lakťový kĺb úplne nevystrie, chýba mu 10 stupňov do úplného vystretia, pri ohnutí lakťa je pohyb znížený maximálne o tretinu, dosiahne si končekmi prstov na tvár. Predlaktie dokáže otočiť v plnom rozsahu. Hybnosť ľavého ramena: ľavou hornou končatinou upaží a predpaží do výšky ramena, nedokáže úplne otočiť ľavou pažou dovnútra a von, tento pohyb je znížený o tretinu, čo zodpovedá ľahkému obmedzeniu funkcie ramena. Röntgenologické vyšetrenie ramena vykazuje mierne degeneratívne zmeny, ale bez prítomnosti nekróz alebo kontraktúr kĺbu. Poruchy hybnosti sú spôsobené stratou rozsahu lokálnej poddajnosti kože a podkožia, nie poškodením samotných svalových alebo kĺbových štruktúr. Neurológ popisuje neuropatickú fixáciu bolesti na zjazvovanom povrchu tela, reflexy na horných končatinách sú súmerné, bez zánikových príznakov, chôdza je v norme. Stav si vyžaduje zvýšenú hygienu, intenzívne premasťovanie, rehabilitáciu a masáže. Zároveň utrpel popáleniny očí so zápalom makuly a rohovky s potrebou preliečenia lokálnymi antibiotikami a kortikoidmi, ktoré krátkodobo dekompenzovali vnútroočný tlak, k poškodeniu zraku neprišlo. Po prekonanom zápale žíl ľavého predkolenia v minulosti a v januári 2019 (pred úrazom) je potvrdená kompletná rekanalizácia, žily dolných končatín sú bez obštrukcie hlbokého žilného systému, obojstranný statický lymfedém je diskrétny. Posudzovaný je plne sebestačný, schopný pracovného zaradenia, bez dlhodobých práceneschopností. Podľa predložených zdravotných nálezov je rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie kože spojené s expozíciou termických vplyvov - formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 60 %. Ostatné ochorenia podmieňujú navýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 % s dátumom vzniku invalidity od 26.11.2019, ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár konštatoval, že žalobca môže vykonávať prácu v prostredí bez chladu a vlhka, napr. administratívne práce podľa vzdelania aj na skrátený pracovný úväzok. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli správy z neurologického vyšetrenia zo 17.07.2020, angiologického vyšetrenia z 12.03.2020, 28.09.2020, 02.06.2021 a 23.11.2021, oftalmologického vyšetrenia z 13.01.2020, 23.06.2020, 29.01.2021, 16.08.2021 a 09.05.2022, chirurgického vyšetrenia zo 14.07.2020, 05.02.2021, 17.03.2021 a 09.05.2022 a pľúcneho vyšetrenia z 19.07.2021.

30. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra nevyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vec predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý určil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly XIV - choroby kože a podkožného väziva, položka 6. - ochorenie kože a podkožného väziva spojené s expozíciou termických vplyvov, písmeno c) - generalizované prejavy alebo formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou prílohy č. 4 k V lekárskom posudku zo dňa 06.03.2023 uviedol, že 60-ročný muž s vysokoškolským vzdelaním (žalobca) po výbuchu kotla dňa 27.01.2019 utrpel rozsiahle hlboké popáleniny ll.b-lll. stupňa (29% TSBA) s nekrózou kože v oblasti hornej časti trupu bez postihnutia hlbokých orgánov a popáleniny ľavej hornej končatiny s prevedením kožnej transplantácie. Popáleniny očí so zápalom makuly a rohovky boli s potrebou preliečenia lokálnymi antibiotikami a kortikoidmi, s krátkodobou dekompenzáciou vnútroočného tlaku, k závažnejšiemu poškodeniu zraku neprišlo. Vnútroočný tlak je dobre kompenzovaný, očný nález je ustálený, s ľahkým znížením zrakovej ostrosti vpravo. Na základe predložených kontrolných odborných vyšetrení z ambulancie kliniky popálenín sú popisované na vnútornej strane ľavého ramena a predlaktia v mieste prihojených autotransplantátov pretrvávajúce hypertrofické jazvy približne centimeter nad úrovňou kože. Jazvy sú tuhé, neriasiteľné, rovnaký charakter jazvy je v oblasti ľavého prsníka, kde je menšia jazva veľkosti 10x4 cm. Ostatné jazvy po popáleninách sú ružové, mäkké, riasiteľné. Posledné vyšetrenie z mája 2022 hodnotí jazvovité plochy ľavej hornej končatiny mäkšie, bez defektov či kontraktúry. Hybnosť v oblasti ľavého lakťového a ramenného kĺbu je s ľahkým obmedzením dominantnej (ľavej) končatiny pri röntgenologicky potvrdených miernych zmenách degeneratívneho charakteru nesúvisiacich s úrazom. Podľa vyšetrenia odborným lekárom sa jednoznačne nejedná o trvale ťažkú poruchu funkcie a hybnosti ľavej hornej končatiny. Vlastným vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom pobočky je koža na hornej polovici chrbta, ľavej strane hrudníka a ľavej hornej končatine s plochými ružovými riasiteľnými jazvami sieťovitého vzhľadu po autotransplantátoch, premastená, mierne citlivá

na dotyk. Hypertrofické červené jazvy hrúbky maximálne 1 cm sú na ľavom predlaktí v tvare vretena veľkosti 14x4 cm, ďalšia jazva kosoštvorcového tvaru je na vnútornej strane paže, nesiaha do podpažnej jamky, tam sú jazvy mäkké riasiteľné, bez kontraktúry. Hypertrofická jazva tvaru L (10x4x1cm) je pod ľavým prsníkom. Na pravom stehne je vyznačená oblasť zhojenej zepitelizovanej kože po odberoch autotransplantátov na krytie popálenín, bez výraznejšej poruchy hybnosti bedrového kĺbu. Na dorze ľavej ruky sú svetlé riasiteľné mäkké jazvy, v oblasti dolného článku pravého palca je jazva veľkosti 1x2 cm, so zachovanou úchopovou schopnosťou ruky. Používa kompresný návlek tvorený ľavým rukávom pripojeným ku kompresívnemu krátkemu tielku. Hybnosť v oblasti ľavého lakťového ako aj ramenného kĺbu na dominantnej, ľavej končatine je s ľahkým obmedzením. V lakťovom kĺbe má deficit 10 stupňov do úplného vystretia, pri ohnutí lakťa je pohyb znížený maximálne o tretinu, dosiahne si končekmi prstov na tvár. Predlaktie dokáže otočiť v plnom rozsahu. Ľavou hornou končatinou upaží a predpaží do výšky ramena, rotačné pohyby sú neúplné, znížené o tretinu, čo zodpovedá ľahkému obmedzeniu funkcie ramena. Poruchy hybnosti sú spôsobené stratou lokálnej poddajnosti kože a podkožia, nie poškodením samotných svalových alebo kĺbových štruktúr. Ani vlastným vyšetrením posudkovým lekárom sa jednoznačne nejedná o trvale ťažkú poruchu funkcie a hybnosti ľavej hornej končatiny. V neurologickom náleze je bolesť na zjazvovatenom povrchu tela hodnotená ako neuropatická, klinicky bez poruchy reflexov, bez zánikových príznakov horných a dolných končatín. Na stehne pravej dolnej končatiny je jazva po kožnom štepe s lokálne zníženou poruchou citlivosti. Röntgenologicky verifikované artrotické zmeny bedrových kĺbov sú s redukciou pohybu vpravo, chôdza je v norme. Stav si vyžaduje intenzívnu starostlivosť, zvýšenú hygienu, premasťovanie, rehabilitáciu vrátane masáží. Po prekonanom zápale žíl ľavého predkolenia v minulosti a v januári 2019 ešte v období pred úrazom, je potvrdená kompletná rekanalizácia, žily dolných končatín sú bez obštrukcie hlbokého žilného systému, so statickým diskrétnym lymfedémom. Po prekonaní infekcie Covid-19 je spirometrické vyšetrenie s poruchou priechodnosti malých dýchacích ciest, inak v norme. Po komplexnom zhodnotení predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom pobočky podľa vyhodnoteného percenta postihnutia kože - 29 % a následného funkčného postihnutia prislúcha pre ochorenie kože a podkožného väziva vplyvom termických vplyvov pre formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia, 60 % (kapitola XIV, položka 6., písmeno c/). Ostatné zdravotné postihnutia podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %, s dátumom vzniku invalidity od 26.11.2019, ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy bol zdravotný stav podľa poznatkov lekárskej vedy ustálený. Ochorenie nie je zaradené do kapitoly XIV, položka 6., písmeno d) z dôvodu, že sa jednoznačne nejedná o formy s nepriaznivým priebehom v zmysle dlhodobého pretrvávania nekrotických zmien, utvorenia závažných kožných, prípadne kĺbových kontraktúr vedúcich k výraznému obmedzeniu funkcie jednotlivých systémov, vyžadujúcich si operačnú korekciu. Hypertrofické jazvy nespôsobujú sekundárne mechanické blokovanie cirkulácie krvi, nie sú potvrdené poškodenia nervových a cievnych zväzkov, ktoré by viedli k nekróze na prstoch alebo končatine. Nie sú potvrdené ťažké zmeny poškodenia svalov a kostí, ani vredové zmeny v jazvách s tvorbou nekróz prípadne malígneho zvrhnutia. Účastník konania je plne sebestačný, schopný pracovného zaradenia, následné krátkodobé práceneschopnosti boli pre lumbalgie a infekty dýchacích ciest. Posudkový lekár konštatoval, že žalobca môže vykonávať prácu v prostredí bez chladu a vlhka, napr. administratívne práce podľa vzdelania, bez dvíhania ťažkých predmetov, s možnosťou skrátenia pracovného úväzku. Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli tie isté správy z lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre vypracovanie lekárskeho posudku zo dňa 18.05.2022.

31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol zdravotný stav žalobcu opakovane posúdený posudkovými lekármi prvého aj druhého stupňa, a to vždy s rovnakým posudkovým záverom, pričom boli zohľadnené všetky lekárske správy založené v administratívnom spise. Súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti. V danom prípade medzi závermi posudkových lekárov a lekárskymi nálezmi vyplývajúcimi z lekárskych správ predložených v administratívnom konaní žalobcom súd nezistil rozpory a o odbornej úrovni týchto posudkov nemal súd dôvod pochybovať. Posudky posudkových lekárov vypracované po vrátení veci žalovanej Krajským súdom v Nitre sú logické a presvedčivo objasňujú záver jednak o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu

vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj to, prečo pristúpili k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle o 10 %. Posudkoví lekári takisto podrobne zdôvodnili, prečo nemožno rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podradiť pod kapitolu XIV, položka 6., písm. d) prílohy č. 4 k (čo im uložil Krajský súd v Nitre).

32. Nosná námietka žalobcu spočívala v tom, že žalovaná porušila princíp právnej istoty, keď nerozhodla v súlade so svojou rozhodovacou praxou, pričom poukázal na podľa neho skutkovo a právne porovnateľný prípad iného poistenca, ktorý podľa jeho názoru mal rovnaké zdravotné postihnutie, ako žalobca, avšak mu (v odvolacom konaní) bola určená vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo podradené pod kapitolu XIV, položka 6., písm. d) prílohy č. 4 k V tejto súvislosti žalobca navrhol, aby súd vykonal dôkaz obsahom spisu žalovanej týkajúceho sa tohto poistenca. Z administratívneho spisu však súd zistil, že posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra sa v posudku zo dňa 18.05.2022 vyjadrila, že u tohto druhého účastníka však bol väčší rozsah popálenín cca o 10% povrchu tela a ďalší vývoj chronických zmien znížil funkčnosť oboch horných končatín a poškodenie zraku, ktoré si vyžiadalo ďalšie operačné riešenia. Doteraz sa ešte nemohol zaradiť späť do pracovného procesu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o skutkovo totožnú ani obdobnú vec, preto súd navrhnuté dokazovanie nevykonal. Nie je potom možné ani konštatovať porušenie „princípu predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia“ a „princípu právnej istoty“ zo strany žalovanej, na ktoré poukazoval žalobca.

33. Žalobca akcentoval, že žalovaná ignorovala nepriaznivý faktor veku žalobcu z toho hľadiska, že koža pacientov vo vyššom veku aj v dobrom celkovom zdravotnom stave má oproti mladším jedincom charakteristické zmeny. Je prítomná dermálna atrofia, zmenšený počet kožných adnexov, stenšenie vrstvy podkožia, znížený turgor kože. To všetko prispieva k zvýšenej fragilite kože a menšej odolnosti voči mechanickým ale aj termickým vplyvom. K tomu súd uvádza, že z obsahu lekárskych posudkov posudkových lekárov jednoznačne vyplýva, že brali do úvahy vek žalobcu, ktorý v posudkoch aj uviedli. Taktiež sa zaoberali stavom kože a vzniknutých jaziev žalobcu, vychádzajúc predovšetkým z predložených lekárskych nálezov (v prípade posudkovej lekárky sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra došlo aj k vyšetreniu žalobcu), ako aj tým, akú starostlivosť si vyžadujú.

34. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že príslušný odborný lekársky posudok vychádza nielen z doložených lekárskych nálezov, z ktorých má byť posúdená invalidita žalobcu k 26.11.2019, ale sa opiera aj o vyšetrenie posudkovým lekárom a jeho zistenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu v čase 06.03.2023, pričom predmetom konania nie je prehodnotenie zmeny schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s odstupom času, ale predmetom tohto konania je prvotné určenie miery invalidity žalobcu ku dňu vzniku invalidity t. j. k 26.11.2019 a sú tu aj závery a konštatácie posudkového lekára, ktoré neboli obsahom lekárskych nálezov predložených pre účely stanovenia miery invalidity k 26.11.2019 a sú založené na jeho posúdení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu v čase vykonania tejto prehliadky, t. j. 06.03.2023, súdu nie je celkom zrejmé, čo touto argumentáciou žalobca sleduje. Či tým chce naznačiť, že od 29.11.2019 (dátum vzniku invalidity) došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. V každom prípade všetky lekárske správy, ktoré žalobca založil do administratívneho spisu (s výnimkou jednej zo dňa 12.11.2019), a na základe ktorých posudkoví lekári posudzovali jeho zdravotný stav, sú z obdobia po vzniku invalidity. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca ako žiadateľ o dávku (invalidný dôchodok) bol sám povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku (§ 184 ods. 5 druhá veta cit. zákona o soc. poistení), resp. ako účastník konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení o vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196 ods. 6 prvá veta zákona o soc. poistení).

35. Žalobca spochybňoval posudky posudkových lekárov aj poukázaním na to, že v posudku zo dňa 18.05.2022 bola kontrolná lekárska prehliadka určená na 06/2024, pričom v posudku zo dňa 06.03.2023 bolo uvedené, že kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná, čím chcel poukázať na subjektívny faktor ovplyvňujúci posudzovanie posudkových lekárov. K tomu súd uvádza, že pokiaľ ide o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle o 10 %, ako aj určenie dátumu vzniku invalidity žalobcu, sú závery všetkých posudkov (a to

aj tých, ktoré boli vyhotovené pred zrušením predchádzajúceho rozhodnutia žalovanej vo veci Krajským súdom v Nitre) totožné. Rovnako vo všetkých posudkoch bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podradené pod kapitolu XIV, položku 6., písm. c) prílohy č. 4 k

36. Pokiaľ žalobca v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.05.2011 zastával názor, že Odborný lekársky posudok z 03.06.2021 o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je úplný ani presvedčivý a zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebolo zo strany posudkového lekára žalovaného dostatočne posúdené, k tomu súd uvádza, že táto skutočnosť je pre posúdenie veci nepodstatná. Posudok zo dňa 03.06.2021 bol podkladom pre rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021, ktoré bolo neskôr zrušené Krajským súdom v Nitre. V ďalšom konaní boli vypracované nové posudky, a to posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra dňa 18.05.2022 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 06.03.2023.

37. Žalobca mal tiež za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. S tým sa súd nestotožnil. Podľa názoru súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky náležitosti v zmysle , podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí v dostatočnom rozsahu vyporiadala s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré sa týkali predovšetkým nesprávneho určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú žiadal prehodnotiť, pričom žiadal jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie posúdiť podľa kapitoly XIV, položky 6., písm. d) prílohy č. 4 k V odvolacom konaní bol vypracovaný nový posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, a to dňa 06.03.2023, ktorý sa podrobne zaoberal aj otázkou, prečo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu nespadá pod kapitolu XIV, položku 6., písm. d) prílohy č. 4 k Žalovaná tento posudok v napadnutom rozhodnutí odcitovala, pričom skonštatovala, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Žalobca tiež v žalobe uvádzal, že lekársky posudok je len jedným z podkladov, na základe ktorých žalovaná rozhodla, pričom jedným z faktorov pri priznaní výšky invalidného dôchodku je aj posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súdu nie je celkom zrozumiteľná táto námietka žalobcu, avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, a to práve lekárskym posudkom posudkového lekára.

38. Pokiaľ žalobca poukazoval na list Allianz zo dňa 25.03.2022, toto nie je podklad v zmysle § 71 ods. 4 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého sa posudzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko sa nejdená o lekárske správy ani údaje zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, ani o závery komplexných funkčných vyšetrení.

39. Žalobca spolu so žalobou predložil lekársku správu konkrétne od dermatovenerologičky H. I. zo dňa 17.04.2023, súd však na ňu nemohol prihliadnuť, nakoľko táto je z obdobia po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( v znení úč. do 30.06.2023). Žalovaná teda nemala túto lekársku správu v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii, takže pokiaľ túto pri rozhodovaní nezohľadnila, nemôže ísť o vadu napadnutého rozhodnutia.

40. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Súd ani nad rámec žalobných bodov nezistil žiadne také vady napnutého rozhodnutia, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa (v spojení s ).

41. Na záver správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté jeho právo požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu.

42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci ( ).