Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Pc-29-2025.pdf
PDF · 111.67 KB
Case nature
Area
Subarea
40Pc/29/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sp. zn. 40Pc/29/2025
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci oprávnenej osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. B., proti osobe povinnej platiť výživné: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. B., prechodný pobyt F. XX/X, C., zastúpená advokátkou JUDr. Andreou Vyskočovou, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Sp. zn. 40Pc/29/2025
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Sp. zn. 40Pc/29/2025
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.08.2025 sa navrhovateľka ako oprávnená plnoletá osoba domáhala určenia výživného od matky v sume 500 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že sa stále riadne pripravuje na svoje budúce povolanie a nie je schopná sa sama živiť. Aktuálne študuje na Trnavskej univerzite, študijný odbor filozofia, forma štúdia denná a štúdium predpokladane skončí dňa 25.05.2026. Keďže je stále študentka a nemá pravidelný príjem, je finančne odkázaná na výživné zo strany rodičov. Druhý rodič, C. B., prispieva na je výdavky sumou 500 eur mesačne, avšak matka si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Okrem toho, že je študentkou, je aj slobodnou matkou dvojičiek, narodených X. XXXXXXX XXXX. Vzhľadom na starostlivosť o dve maloleté deti nemá možnosť pracovať na plný úväzok a jej príjmy sú obmedzené len na rodičovský príspevok a prípadné výživné na moje deti. Náklady na jej živobytie sú preto výrazne vyššie, keďže okrem vlastných výdavkov musí zabezpečiť aj základné potreby detí. Tieto skutočnosti jej bránia v samostatnom finančnom zabezpečení. Žiada súd, aby pri rozhodovaní o výške výživného vzal do úvahy aj jej situáciu ako študentky a matky dvoch detí. Mesačné náklady na živobytie sú nasledovné: strava 300 eur, bývanie: plne hradí druhý rodič (otec), školské pomôcky, knihy, doprava: 150 eur, ostatné výdavky spojené so štúdiom: 50 eur, zdravotná starostlivosť a lieky: 150 eur, voľnočasové aktivity 350 eur, starostlivosť o dvojičky: 500 eur. Celkové mesačné výdavky predstavujú približne 1.500 eur. Matka
pracuje ako predavačka spoločnosti Lidl a poberá výsluhový dôchodok, jej čistý príjem je približne 2.000 eur a neživí iné nezaopatrené deti.
2. K podanému návrhu sa písomne vyjadrila matka ako povinná osoba a uviedla, že žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný, navrhovateľka má vlastné majetkové zdroje a zákonné nároky od otca svojich detí, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti a ktoré zrejme nevyužíva ako vyplýva z jej návrhu a tiež z dôvodu, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rodine. Naviac si uplatnila nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v rozsahu 100 %. Povinná osoba poukázala na to, že navrhovateľka nepredložila rodné listy svojich maloletých detí, v ktorých by mal byť uvedený otec detí, keďže maloleté deti majú priezvisko ich otca. Navrhovateľka tiež nepredložila potvrdenie o jej príjmoch a ani neuviedla ich výšku. Otec maloletých detí, za ktorého navrhovateľka nie je vydatá, pracuje, má vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a tiež je povinný prispievať matke primerane ne úhradu jej výživy v zmysle zákona o rodine. Navrhovateľka tvrdí, že jej mesačné výdavky sú cca 1.500 eur. Povinná osoba namieta výdavky označené navrhovateľkou ako neprimerané, nepreukázané, preto sa k nim nedá relevantne vyjadriť. Z návrhu nie je zrejmé, čo majú predstavovať ostatné výdavky na školu v sume 50 eur každý mesiac. Nie je tiež reálne, aby navrhovateľka mala každý mesiac výdavky na školské pomôcky a knihy, keď študuje na vysokej škole a z návrhu nie je zrejmá ani výška týchto výdavkov, nakoľko boli vyčíslené spolu s výdavkami na dopravu sumou 150 eur mesačne. Navrhovateľka nešpecifikovala výdavky na voľnočasové aktivity v sume 350 eur, ktoré považuje povinná osoba za neprimerané. Navrhovateľka nešpecifikovala výdavky na svoje dvojičky v sume 500 eur mesačne, neuviedla, v akom rozsahu sa podieľa ich otec na ich výžive. Navrhovateľka doložila Potvrdenie o návšteve školy, v ktorom sa uvádza dátum zápisu do 1. ročníka denného štúdia II. stupeň 09/2024. Nie je zrejmé, ako mohla navrhovateľka nastúpiť na dennú formu štúdia na vysokej škole v septembri 2024, keď sa jej v októbri 2024 narodili dvojičky. Povinná osoba má vedomosť, že navrhovateľka študovala na vysokej škole 1.stupeň externe. Navrhovateľka pred tým, ako sa jej narodili dvojičky, pracovala, preto žiada vykonať dokazovanie k príjmu navrhovateľky počas trvania jej pracovného alebo obdobného pomeru. Pri určení výživného na plnoleté dieťa je potrebné zohľadniť aj majetkové pomery oprávnenej osoby a existenciu a počet iných osôb povinných mu výživou, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Navrhovateľka v návrhu neuviedla, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. E., ktorý podľa vedomostí povinnej osoby, navrhovateľka dlhodobo prenajíma a má príjem z prenájmu bytu. Navrhovateľka je aj podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. D. B. a to rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1-ica vzhľadom k celku, v ktorom bývajú navrhovateľka, otec ich maloletých detí, brat a otec navrhovateľky. Povinná osoba má vedomosť o tom, že navrhovateľka je vlastníčkou osobného motorového vozidla. Navrhovateľka má nárok na výživné aj od otca svojich dvoch maloletých detí v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rodine. Otec maloletých detí pracuje a býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Povinná osoba uvádza, že je vlastníčkou rodinného domu v C., v ktorom býva od decembra 2025. Povinná osoba má mesačné výdavky na bývanie: 19,50 eur internet a TV, 80 eur elektrina, 20 eur voda. Mesačné výdavky na stravu povinnej osoby predstavujú cca 250 eur, na pohonné hmoty cca 100 eur mesačne. V čase podania návrhu do konca novembra 2025, povinná osoba bývala u svojich rodičov v ich rodinnom dome v C. spolu s jej rodičmi. Povinná osoba prispievala rodičom na bývanie sumou 40 mesačne, pretože mesačné náklady na bývanie v rodičovskom dome predstavujú: 60 eur plyn, 3 eurá elektrina, 30 eur voda. Povinná osoba uvádza, že je zamestnaná v spoločnosti Lidl Slovenská republika s. r. o. ako asistentka manažéra predajne a od januára 2025 jej čistý priemerný mesačný príjem z pracovného pomeru predstavuje 1.299 eur. Povinná osoba uvádza, že okrem tohto príjmu poberala od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia výsluhový dôchodok a to od januára 2025 do júna 2025 v sume 601,31 eur mesačne a od 1.7.2025 poberá výsluhový dôchodok v sume 613,94 eur mesačne. Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Otázkou ostáva, aké správanie, prípadne konanie dieťaťa už predstavuje rozpor s dobrými mravmi. Je to pomerne obtiažne a vždy bude veľmi závisieť od konkrétnych okolností každého prípadu. Všeobecne môže ísť najmä o také situácie, kedy napríklad dieťa prejavuje zjavnú neúctu k výžive povinnému rodičovi, je k nemu vulgárne resp. sa chová takým spôsobom, ktorý je absolútne nezlučiteľný s dobrými mravmi v spoločnosti. Za istých okolností možno pripustiť rozpor s dobrými mravmi v prípade, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného; z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/88/2022. Povinná osoba má za to, že navrhovateľka porušuje ust. § 43 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého je dieťa povinné svojim rodičom prejaviť primeranú úctu a rešpektovať ich. Povinnosť ctiť si svojich rodičov a
rešpektovať majú deti bez ohľadu na to, či s rodičmi žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Nedodržanie tejto povinnosti sa môže prejaviť napríklad v nepriznaní práva na výživné plnoletému dieťaťu, ktoré sa k svojmu rodičovi správa takým spôsobom, že tým porušuje dobré mravy. Povinná osoba uvádza, že navrhovateľka sa k nej, ako matke, správa nevhodne a neúctivo od rozvodu jej rodičov. Navrhovateľka sa dlhodobo nekontaktuje so svojou matkou a všetky pokusy o kontakt zo strany matky odmieta, odmieta prijímať telefonáty, nereaguje na SMS správy. Povinná osoba nemá o živote svojej dcéry a vnúčat žiadne informácie, nevedela, že jej dcéra študuje dennou formou na vysokej škole. Navrhovateľka odmieta akýkoľvek kontakt s matkou, nekomunikuje s ňou, bráni svojej matke v kontakte s jej vnúčatami. Navrhovateľka neumožnila svojej matke, aby ju a jej vnúčatá, keď sa narodili, mohla v nemocnici navštíviť. Dokonca jej navrhovateľka odkázala, že ak sa bude v nemocnici informovať na vnúčatá, že podá na ňu trestné oznámenie. Povinná osoba poslala začiatkom roku 2025 oblečenie pre vnúčatá, keďže sa s nimi nemohla osobne stretnúť a navrhovateľka jej ich vrátila späť poštou. Navrhovateľka sa správa voči svojej matke urážlivo a neprejavuje základnú úctu k rodičovi. Navrhovateľka na sms-ky matky reagovala napr. "Prajem Ti krásny život bez detí a vnúčat", "Nepíš mi.", "Ty si sa vyjebala na svoje deti." Správanie navrhovateľky voči matke je v rozpore so zásadami rodinnej solidarity, vzájomnej úcty a slušnosti. Matka svojej dcére nikdy neublížila a neexistuje žiaden vážny dôvod, ktorý by jej správanie ospravedlňoval. Matka navrhovateľky sa v roku 2024 rozviedla s otcom navrhovateľky a bola nútená sa z ich spoločného domu v D. B. odsťahovať k svojim rodičom do C., nakoľko ich spolužitie s bývalým manželom bolo dlhodobo pre povinnú osobu neúnosné, psychicky vyčerpávajúce. Navrhovateľka a jej brat, syn povinnej osoby, zostali bývať s ich otcom v rodinnom dome v D. B.. Matka vždy mala a aj má záujem sa stretávať so svojimi deťmi, avšak navrhovateľka ju úplne odmieta, zrejme pod vplyvom otca, ktorý s matkou navrhovateľky dlhodobo nekomunikuje. Navrhovateľka výslovne zakázala matke, aby ju kontaktovala a navyše bráni tomu, aby sa jej matka mohla stretávať s vnúčatami, ide zo strany navrhovateľky o aktívne a vedomé odmietnutie rodinného vzťahu bez vážneho dôvodu a to aj napriek tomu, že matka svojej dcére výrazne pomohla, keď jej darovala svoj podiel na rodinnom dome v D. B., v ktorom navrhovateľka býva aj s jej maloletými deťmi.
3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa s písomnými podaniami účastníkov a ich prílohami vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako oprávnenej osoby, výsluchom matky ako povinnej osoby, lustráciou príjmu navrhovateľky ako oprávnenej plnoletej dcéry v Sociálnej poisťovni, oboznámil aktuálne výšky vyplácaných štátnych sociálnych dávok, dokazoval lustráciou príjmu otca maloletých detí navrhovateľky, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
4. Z vykonanej lustrácie k oprávnenej osobe mal súd preukázané, že navrhovateľka je dieťa narodené zo vzťahu C. B. a E. B., stav slobodná, pričom navrhovateľka je matkou dvoch maloletých detí, D. G. a H. G., obe narodené dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka bola v období dvoch rokov pred podaním návrhu pracovne činná, na dohodu pre MOTIVO GOLD s. r. o., kde od októbra 2023 do septembra 2024 dosahovala príjem, v Sociálnej poisťovni evidovaný vymeriavací základ v priemere 170 eur v hrubom. Súd mal preukázané, že navrhovateľke vznikol v období pred pôrodom a po pôrode nárok na dávku materského vo výške 131,30 eur mesačne. Matka na pojednávaní potvrdila, že jej bolo doplatené materské do výšky rodičovského príspevku, pri dvojičkách celkovo 602,90 eur (v roku 2024 a 2025), od 01.01.2026 v sume 625,90 eur mesačne. Navrhovateľka poberá prídavky na deti od ich narodenia (09.10.2024), 2 x 60 eur, 120 eur mesačne a bol jej vyplatený jednorazový príspevok pri narodení dvojičiek v sume 1.811,10 eur.
5. Z lustrácie D. G., nar. XX.XX.XXXX, otca maloletých detí navrhovateľky v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že menovaný bol od 04.05.2021 do 30.11.2025 zamestnancom ŽOS Trnava s vymeriavacím základom nad 1.500 eur mesačne v hrubom, a od 01.12.2025 je evidovaný ako zamestnanec v spoločnosti Slovenské elektrárne, a . s. s nástupnou mzdou za december 2025 vo výške 1.114,60 eur v hrubom.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Podľa § 75 ods. 2 linea prvá zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
10. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom pohľadávka oprávneného dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi.
12. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem: môže byť plnená osobnou starostlivosťou, najmä u maloletého dieťaťa, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a príp. osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
13. Povinná osoba, matka, primárne sporovala dôvodnosť podaného návrhu s poukazom na nemožnosť určovania výživného v prípade, ak je to v rozpore s dobrými mravmi. Na pojednávaní právna zástupkyňa povinnej matky upriamila pozornosť aj na nemožnosť moderácie výšky výživného, ktorého sa navrhovateľka domáha, pokiaľ je v konaní preukázané, že oprávnená plnoletá osoba sa správa k svojmu rodičovi tak, že tým porušuje dobré mravy.
14. Navrhovateľka na pojednávaní o. i. vypovedala, že má schválený individuálny študijný plán, hodiny navštevuje externou formou cez počítač. Je v 5.ročníku VŠ na Filozofickej fakulte, odbor filozofia a chce v štúdiu pokračovať na odbore politológia prvý ročník 1.stupňa Filozofickej fakulty od septembra 2026, kde ju pravdepodobne prijmú (bez prijímačiek), dennou formou s individuálnym študijným plánom. Toho času sa osobne stará o dvojičky. Žije v spoločnej domácnosti s D. G. (otcom maloletých detí), s bratom I. a jej otcom. Otec detí si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k ich maloletým deťom. Všetko si hradí sama zo štátnych sociálnych dávok. PZP k autu a pohonné hmoty hradí jej otec aj všetky výdavky na bývanie. Stravu, ošatenie a drogériu si platí výlučne sama. Partner, brat ani otec sa na ich úhrade nepodieľajú. S matkou sa nerozpráva, lebo jej spôsobila predčasný pôrod. Doslovne uviedla: „Mali sme v stredu v roku 2024 majetkové vyporiadanie s matkou, v piatok večer mi začali kontrakcie a v utorok 08.10.2024 zistili, že som otvorená na 3 cm a v stredu som porodila, v 29. týždni, moje deti boli v inkubátore.“ Ďalej navrhovateľka uviedla, že chce, aby sa jej matka o ňu starala po peňažnej stránke. Po inej stránke nemá záujem o jej starostlivosť, ani o ňu, ani o jej deti. .... Má za to, že povinná matka je psychicky chorá osoba. V minulosti sa predávkovala tabletkami. Matku našla ona, bolo to v roku 2014, preto nechce, aby jej deti boli vystavené tomu, čo ona. Stalo sa to pred 13-timi rokmi, doteraz má navrhovateľka problémy prehĺtať tabletky. Jej externé štúdium stálo 700 eur ročne, ani raz jej naň (navrhovateľka) neprispela. Právna zástupkyňa povinnej matky na to reagovala: „celý čas ide navrhovateľke len o peniaze. Matku úplne odmieta.“ Na čo navrhovateľka uviedla: „áno, je to tak.“ Súd následne umožnil navrhovateľke
prehodnotiť jej odpoveď, zopakoval, čo odznelo zo strany právnej zástupkyne povinnej matky, a vyzval navrhovateľku, či trvá na svojej odpovedi, pričom navrhovateľka potvrdila svoju odpoveď, teda že chce od povinnej matky len finančné plnenie, nechce od nej žiaden záujem ani pomoc ani k sebe, ani k maloletým deťom.
15. Povinná matka k tvrdeniam navrhovateľky, dcéry, uviedla, že rok a pol pred rozvodom sa s ňou manžel nerozprával. Manžel si myslel, že ona si niekoho našla. Po rozvode sa z dediny dozvedela, že manžel mal nejakú známosť. Ona inú známosť nemala. Spoločnú domácnosť opustila v marci 2024. Nevie, ako vlastne s bývalým manželom, ako sa on má, čo k nej prechováva, ani ju to nezaujíma. Majetkovo vyporiadať sa vedeli dohodnúť. Potvrdila, že v roku 2014 užila tablety, sama včas vyhľadala lekársku pomoc, zobral ju manžel do nemocnice, urobili jej výplach žalúdka. Nie je, ani nebola, v ambulantnej starostlivosti psychiatra, ani nevyhľadala a nepotrebovala pomoc psychológa.
16. V konaní bolo účastníkmi nesporované, že navrhovateľka matku dlhodobo, od rozpadu vzťahu jej rodičov, odmieta vo svojom živote, považuje ju tiež za vinnú za predčasné narodenie jej maloletých detí. Nesporným tiež bolo, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľky, nadobudla povinná matka byt, ktorý predala, nakoľko nemala vlastné bývanie a kúpila si rodinný dom, v ktorom teraz býva, v C.. Svojho podielu na rodinnom dome v D. B. sa matka vzdala Darovacou zmluvou v roku 2024 v prospech navrhovateľky (o podiele 1 a v prospech syna I. B. o podiele 1). Zároveň sa rodičia navrhovateľky dohodli, že rodinný dom v J. zostane v podielovom spoluvlastníctve a v roku 2025 sa dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že bývalý manžel, otec navrhovateľky, odkúpil podiel za 45.000 eur od povinnej (v septembri 2025). Peniaze povinná matka investovala do svojej nehnuteľnosti v C.. Navrhovateľka vlastní 1-izbový byt v E. a polovicu rodinného domu v D. B., obe nehnuteľnosti darom, z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva jej rodičov. Najmä však nesporovaným zo strany navrhovateľky bolo, že povinná matka mala aj po rozvode jej manželstva záujem o navrhovateľku, písala jej správy, kde jej priala všetko najlepšie k Medzinárodnému dňu detí, pýtala sa navrhovateľky, ako sa má, či je v robote, ako jej ide škola, písala jej, že jej chýba, dopytovala sa dcéry, či je v poriadku, kedy sa môžu stretnúť (od 01.06.2024 do 20.09.2024), na ktoré správy navrhovateľka ani raz neodpovedala matke. Povinná matka jej písala prianie k meninám (25.05.2025), bez žiadnej odpovede zo strany navrhovateľky, aj k narodeninám (31.08.2025), pri prianí k narodeninám navrhovateľka odpovedala „Ty lubiš len penaze. Nepíš mi“. Na pojednávaní bolo nesporné, že keď navrhovateľka porodila dvojičky, 09.10.2024, povinná matka sa dostavila do nemocnice, chcela pozrieť vnúčatá aj svoju dcéru - navrhovateľku, tá ju odmietla, dokonca sa povinnej matke vyhrážala podaním trestného oznámenia, ak sa priblíži alebo bude telefonicky informovať. Navrhovateľka aj na pojednávaní niekoľkokrát uviedla, že o matku nemá iný ako finančný záujem.
17. Právo na výživné od povinného (okrem práva maloletých detí na výživné) musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonus mores) . Podľa judikatúry k citovanému ustanoveniu § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možno usudzovať, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie, je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkova súslednosti ich úkonov v čase a mieste.
18. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrhy navrhovateľky dokazovať jej príjmové a zárobkové pomery, keď žije zo štátnych sociálnych dávok, ktorých výška je súdu známa a súd ju na pojednávaní aj riadne oboznámil z webovej stránky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či návrh navrhovateľky dokazovať príjmové pomery druhého povinného rodiča, jej otca, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti, nie sú spôsobilé priaznivo ovplyvniť záver súdu v tom, že pokiaľ navrhovateľka aktívne, vedome, odmieta svoju matku vo svojom živote, nemá záujem sa s povinnou matkou ani stretnúť, bráni povinnej matke v stýkaní sa aj s vnúčatami od narodenia maloletých detí (H. K. D. G.), nezaujíma sa o matku, vyhráža sa jej podaním trestného oznámenia, ak sa k nim priblíži, v takom prípade ide o také prejavovanie zjavnej neúcty navrhovateľky k povinnej matke, ktoré je nezlučiteľné s dobrými mravmi v spoločnosti. Navrhovateľka v konaní netvrdila žiadne relevantné skutkové tvrdenie na ospravedlnenie jej správania sa k matke. To, že sa jej matka a jej otec rozviedli v čase, kedy bola plnoletá (mala 23 rokov) totiž nepredstavuje iné ako ich súkromné zlyhanie a neúspech, s ktorým sa, tak ako vedeli, vysporiadali. Navrhovateľka je matkou maloletých detí narodených zo vzťahu mimo manželstva. Skutočnosť, že maloleté deti, dvojičky, sa narodili navrhovateľke v 29.týždni, teda predčasne, v konaní nebola sporná. Tvrdenie navrhovateľky, že za to môže povinná matka, lebo navrhovateľka bola rozrušená z majetkového vyporiadania (zrejme jej rodičov) a preto o päť dní na to predčasne porodila, poukazuje len na to, že navrhovateľka intenzívne prežívala rozpad vzťahu a majetkové vyporiadanie svojich rodičov miesto toho, aby sa sústredila na vlastné nastávajúce materstvo a stav, v ktorom sa nachádza, teda že je a bude slobodná matka, a zároveň študentka vysokej školy, teda v tom čase s neukončeným vysokoškolským vzdelaním. Taktiež skutočnosť, že sa povinná matka predávkovala v roku 2014 liekmi, navrhovateľka ju našla v nejakom stave a povinná matka sa za pomoci manžela dostavila do nemocnice na záchranu jej života, neospravedlňuje správanie sa navrhovateľky k matke o desať rokov neskôr. Uvedené súd zmieňuje výlučne preto, že navrhovateľka týmito trom dôvodmi (rozpad manželstva rodičov navrhovateľky 2023 - 2024, predčasný pôrod navrhovateľky v roku 2024, predávkovanie liekmi povinnou matkou v roku 2014) dôvodila jej správanie sa k matke za obdobie posledných dvoch rokov.
19. Navrhovateľkino správanie sa k matke nie je ospravedlniteľné, ani zo subjektívnej pozície samotnej navrhovateľky, a ani objektívne ospravedlniteľné pri hodnotách spoločnosti, v ktorej žije tak navrhovateľka, ako aj povinná matka. Súd tak dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je dôvodným vyhovieť, priznanie výživného od povinnej matky by totiž bolo v rozpore s dobrými mravmi.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Povinná osoba si uplatnila nárok na náhradu trov konania spočívajúci nepochybne v jej právnom zastúpení v konaní. Súd dospel k záveru, že nie je dôvodným odkloniť sa od generálnej klauzuly mimosporového konania, keď neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by v tomto prípade mal súd rozhodovať podľa zásady úspechu v spore (keďže návrh navrhovateľky bol zamietnutý).
Poučenie:
Sp. zn. 40Pc/29/2025
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.