Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-2S-42-2022.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, IČO:35 270 578, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101967886/2021 zo dňa 18.10.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101096907/2021 zo dňa 24.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku – uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.
2. Správca dane uviedol, že Daňový úrad Bratislava vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.736,71 eur rozhodnutím č. 101417052/2020 zo dňa 09.09.2020 (ďalej len „prvostupňové podkladové rozhodnutie“), pričom uvedené bolo vyhodnotené ako podkladové rozhodnutie.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16.07.2021, pričom namietol, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože prebiehalo súdne konanie vo veci preskúmania podkladových rozhodnutí a navrhol predmetné konanie prerušiť, a to do času skončenia súdneho konania.
4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101967886/2021 zo dňa 18.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že prvostupňové podkladové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101885875/2020 zo dňa 02.12.2020 (ďalej len „druhostupňové podkladové rozhodnutie“
a spolu s prvostupňovým podkladovým rozhodnutím ďalej len „podkladové rozhodnutia“), pričom podkladové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.12.2020.
5. Žalovaný uviedol, že správca dane pri vydaní prvostupňového rozhodnutia dodržal všetky zákonné normy, pričom uviedol, že skutočnosť, že voči podkladovým rozhodnutiam bola podaná správna žaloba nezakladá dôvod na to, aby nebola daňovému subjektu pri splnení všetkých zákonných podmienok uvedených v § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku vyrubená sankcia. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá správcovi dane povinnosť v prípade začatia súdneho konania súvisiaceho s danou vecou pristúpiť k uloženiu sankcie až po jeho právoplatnom skončení.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
6. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu zo dňa 16.12.2021 (ďalej len „žaloba“), neskôr postúpenú na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci.
7. Žalobca mal za to, že s odkazom na § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplynula povinnosť žalovaného prerušiť konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, pričom v predmetnom prípade to bolo súdne konanie vo veci preskúmania podkladových rozhodnutí. Žalovaný mal o uvedenom konaní vedomosť, a preto mal obligatórne konanie o uložení sankcie prerušiť. Žalobca uviedol, že § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane prerušiť konanie, ak má vedomosť o konaní ohľadom predbežnej otázky. Žalobca bol názoru, že nie je možné uložiť sankciu vopred – pokiaľ prebieha súdne konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Žalobca tak videl v konaní žalovaného nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.07.2022, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobnými námietkami a uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti podľa daňového poriadku.
9. Žalovaný zotrval na tom, že prebiehajúce súdne konanie nemá vplyv na konanie o uložení pokuty, pričom v predmetnom súdnom konaní nebol ani priznaný odkladný účinok podanej žalobe. Pokuta bola uložená na základne právoplatných podkladových rozhodnutí a tento postup žalovaný považuje za správny a zákonný. Z dôvodu, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu všetkých zákonných skutočností uvedených v § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku bol správca dane nielen oprávnený, ale aj povinný žalobcovi pokutu uložiť.
10. K povinnosti prerušiť predmetné konanie žalovaný uviedol, že sa jedná o subjektívny názor, nemajúci oporu v zákone. Vedené súdne konanie nebolo dôvodom na prerušenie konania, pričom uvedené vychádza aj z § 155 ods. 13 daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak bola, resp. bude novým právoplatným rozhodnutí suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci aj pokuta uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
11. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
12. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/42/2022.
13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
15. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke.
18. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.
19. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).
20. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane vyrubil žalobcovi pokutu za správny delikt – uvedenie v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie február 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.
21. Pokiaľ žalobca namietal, že bol sankcionovaný za niečo, čo je v súčasnosti predmetom správneho súdneho prieskumu, tak táto námietka je nedôvodná. Vo svojej námietke žalobca vychádzal z mylného predpokladu, že možnosť podania správnej žaloby proti podkladovým rozhodnutiam bráni správcovi dane začať administratívne konanie a rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, podať správnu žalobu a správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Uvedené tak ani neznamená, že prebiehajúce správne súdne konanie predstavuje konanie o predbežnej otázke, pre ktoré je nutné daňové konanie prerušiť.
22. Pojem právoplatnosť a vykonateľnosť je v našom právnom poriadku definovaný jednoznačne. Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným
prostriedkom. Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami.
23. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny opravný prostriedok – v predmetnom prípade druhostupňové podkladové rozhodnutie) sú vykonateľnými i v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni, je podaná správna žaloba, o ktorej rozhoduje súd, a úkonom procesnej obrany v rámci konania pred správnym orgánom (podanie odvolania), kedy príslušný právny predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu.
24. Daňový poriadok pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane (v predmetnom prípade voči podkladovým rozhodnutiam) odloženie vykonateľnosti neustanovuje. Vychádzajúc z § 184 SSP platí, že vo všeobecnosti podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 SSP).
25. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný vydal podkladové rozhodnutia, pričom podkladové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 09.12.2020. Súčasne, § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku (ustanovenie, na podklade ktorého bola žalobcovi uložená sankcia) stanovuje, že „správca dane uloží pokutu“, a teda sa jedná o zákonnú a obligatórnu povinnosť správcu dane – správca dane je tak povinný uložiť pokutu v prípade, ak sú naplnené všetky znaky správneho deliktu. Správca dane tak nemohol postupovať inak, ako vydať prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie (na podklade právoplatných podkladových rozhodnutí) a uložiť žalobcovi sankciu.
26. V posudzovanom prípade tak boli podkladové rozhodnutia (teda prvostupňové podkladové rozhodnutie a druhostupňové podkladové rozhodnutie) v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom ich vykonateľnosť nebola odložená ani po podaní správnej žaloby – opak ani žalobca v súdnom konaní netvrdil. Podľa názoru správneho súdu tak nejestvoval dôvod, pre ktorý by mal správca dane a následne žalovaný prerušiť daňové konanie o uložení pokuty podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.
27. To, že prebiehajúce správne súdne konanie nemožno považovať za konanie o predbežnej otázke (a teda konanie, pre ktoré je nutné prerušiť daňové konanie o uložení pokuty) potvrdzuje aj to, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý žalobcovi poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky pokuty za predmetný delikt, príp. úplné zrušenie takéhoto rozhodnutia aj dodatočne (aj v prípade, ak by správny súd zrušil podkladové rozhodnutia), pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy rozdielu dane, od ktorej sa odvíja výška pokuty. Ustanovenie § 155 ods. 13 (resp. ods. 14 – v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozsudku) daňového poriadku totiž určuje, že ak bola „novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená“, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku; ako aj to, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Žalobca však neuviedol, či došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí a vydaniu nových. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že ustanovenie § 155 ods. 13 (resp. ods. 14) daňového poriadku neuvádza ako právny základ pre zmenu rozhodnutia o pokute len vlastné zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ale dôvodom pre takúto zmenu má byť úprava (rozumej: zmena) samotnej sumy rozdielu dane, ktorá je základom pre výpočet pokuty. Podstatné ale je, že daňový poriadok myslí na situácie, kedy by došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí, čo automaticky vylučuje nutnosť prerušenia daňového konania z dôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania.
28. V prípade, že by v rámci správneho súdneho prieskumu došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí (či už správnym súdom alebo kasačným súdom) a následne by v novom vyrubovacom konaní právoplatným
rozhodnutím došlo k úprave rozdielu dane (t. j. došlo by k materiálnej zmene v rozhodnutiach, a to v časti sumy rozdielu dane), žalobcovi by v takom prípade patrila zákonná ochrana spočívajúca v povinnosti orgánu verejnej moci pokutu ustáliť tak, aby zodpovedala tomuto novému rozdielu dane, príp. ju zrušiť en bloc. Neuplatnenie tohto postupu zo strany príslušného orgánu by zároveň mohlo byť vnímané ako jeho nečinnosť (obdobne aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/9/2024 zo dňa 22.01.2025).
29. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).