Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-75-2020.pdf
PDF · 204.83 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-1T/75/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaných W.. W. O. a W. E., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 19.07.2021, takto
rozhodol:
1/ Obžalovaný
W.. W. O. R. X. Y. R. Č. N. F. , narodený XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., V. XXXX/XX, na slobode,
2/ Obžalovaný
W. E. O. F. Y. F., narodený XX.XX.XXXX v G., trvale bytom K. T. X, na slobode,
s ú v i n n í , ž e :
dňa 24.10.2018 približne o 09.50 hodine v Topoľčanoch, v areáli spoločnosti D. s.r.o., na ul. B. kalváriou X/XXXX, v jej skladových priestoroch, obžalovaný W.. O., na základe zmluvy o vykonaní prác ako poskytovateľ poradcovskej, riadiacej a organizačnej činnosti pri výrobe oceľových konštrukcií a v tom čase v pozícii majster spoločnosti D. s.r.o., riadil a koordinoval prevoz kovovej konštrukcie horskej dráhy s hmotnosťou 2 645 kg, s dĺžkou 10344 mm, šírkou 900 mm, výškou 2085 mm, a to vysokozdvižným vozíkom zn. BAUMANN, typ AS 50 14 40NP so zdvíhacími lyžinami na boku, ktorý ako vodič riadil a obsluhoval spoluobžalovaný E., zamestnanec spoločnosti D. s.r.o., obaja riadne oboznámení s všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými predpismi, na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kde obžalovaný E. kovovú konštrukciu horskej dráhy približne v strede konštrukcie podobral lyžinami vysokozdvižného vozíka bez použitia opory bremena a bez toho, aby boli vidlice zasunuté pod bremeno až na doraz a bez akéhokoľvek zaistenia proti jeho zosunutiu pri preprave, a týmto spôsobom ju prepravoval po hale, pričom s vysokozdvižným vozíkom s naloženým bremenom zostal napokon stáť v bráne haly tak, že polovica vozíka bola vo vnútri haly a druhá polovica vozíka vonku, kde zamestnanci spoločnosti D. s.r.o. G. B. a V. Z. mali namontovať pod zdvihnutú kovovú konštrukciu horskej dráhy konzolu v tvare písmena „H“, obžalovaný W.. O. prítomný na mieste však toleroval nebezpečný výkon ich práce a teda zakázanú prácu pod zdvihnutým bremenom a spoluobžalovaný E. neodmietol nadvihnúť konštrukciu časti horskej dráhy, hoci vedel, že sa pod ňou bude pracovať, pričom v dôsledku toho, že prepravovaná konštrukcia horskej dráhy nebola na lyžinách vysokozdvižného vozíka žiadnym spôsobom zabezpečená proti zosunutiu, navyše lyžiny v krajných polohách neboli zaťažené rovnomerne, ale každá lyžina bola zaťažená inou hmotnosťou od konštrukcie horskej dráhy, došlo k uvoľneniu kovovej konštrukcie horskej dráhy a k jej následnému zosunutiu z
lyžín vysokozdvižného vozíka na podlahu práve v čase, keď sa v jej blízkosti nachádzal V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., 1. mája XXX/XX, ktorého konštrukcia pritlačila o podlahu, pričom V. Z. utrpel drvivé poranenie panvy s rozlámaním panvových kostí, porušenie spojenia medzi krížovou kosťou a bedrovými kosťami, zmliaždenie mäkkých tkanív (tepien, žíl) v oblasti panvy, so vznikom zakrvácania do okolia a ischemické (nedokysličenie), poškodenie ľavej dolnej končatiny, čím mu bol spôsobený protrahovaný úrazovo-krvácavý šok v dôsledku drvivého poranenia panvy, na následky ktorého V. Z. dňa 26.10.2018 o 04.35 hodine vo Fakultnej nemocnici I. zomrel,
obžalovaný O. porušil ustanovenie § 6 odsek 8, § 9 odsek 1 písmeno a), § 12 odsek 1 Zákona NR SR č. 124/2006 Zbierky zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 146 odsek 2 zákona NR SR č. 311/2001 Zbierky zákonov / Zákonník práce/,
obžalovaný W. E. ako vodič vysokozdvižného vozíka porušil povinnosť uvedenú v § 12 odsek 2 písmeno a) Zákona NR SR č. 124/2006 Zbierky zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj ustanovenie § 229 odsek 1 Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení a STN ISO3691-Amd 1 Motorové vozíky, Bezpečnostné predpisy,
t e d a :
obžalovaní W.. W. O. a W. E. inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej im podľa zákona,
t ý m s p á c h a l i :
obžalovaní W.. W. O. a W. E. prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Z a t o i m u k l a d á :
Obžalovanému W.. W. O.
Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Obžalovanému W. E.
Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených: M. B. so sídlom U.. XX F. X F. XX, Z., IČO: XXXXXXXX, O. E. B. F..M.., so sídlom B. H. X, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, S. Z., narodenú XX.XX.XXXX, Z. X.W. XXX/XX, Y., V. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXX, F. G., narodenú XX.XX.XXXX, bytom X.W. XXX/XX, Y., G. J. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom X.W. XXX/XX, Y., s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaných W.. W. O. a W. E. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov G. B., R.. S. W., R.. M. B., R.. T. W., W. N., R.. W. Z., R.. V. K., výsluchom splnomocnenej zástupkyne poškodených JUDr. W. N., prečítaním výpovede svedkýň poškodených W.. F. J., W.. N. Z., výsluchom znalcov R.. Y. N., H.., doc. R.. W. M. B.., prečítaním znaleckého posudku W.. W. L. a W.. R. E., ako aj oboznámením listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný W.. W. O. vypovedal, že vo firme D. robí administratívne práce, výplaty. Z jeho zmluvy vyplýva že je poradca pri výrobe oceľových konštrukcií. Deň pred skutkom si B. vypýtal ľudí na expedíciu, W. o tom vedel. Je živnostník. Stál v čase skutku 7m od dráhy otočený chrbtom a nevidel, čo sa tam stalo. Mal tam byť koordinátor, ale je nedostatok ľudí, tak chodia nakladať aj ľudia z iných úsekov. Absolvoval pravidelné školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Pracovníci, ktorí boli poverení expedíciou, bol E. ako vozíčkar a B. ako pomocník. Navrhol ich a potom im zavolal na telefón, na základe odobrenia W.. Vysvetlil im, že sa pôjdu nakladať dráhy, bol to odomknúť a ukázal im, čo sa pôjde expedovať. Keď sa to stalo, na mieste bol B., E., Z. a on, pričom on bol na odchode. Navigoval vozíčkara do brány, iné pokyny mu nedával. Mal im ukázať, čo majú naložiť a to bolo všetko. Z. poslal pre kľúče, keď tam iba tak stál. Išiel pre ne až do skladu, nevracal sa, tak poslal B. do vedľajšej dielne po kľúče. Nevie, čo tam robil Z., asi bol zvedavý, obišiel dráhu a išiel ku B.. Neriešil ako to B. demontoval, nestál tam. Vozík mal vypnutý motor. Lyžiny boli asi 1m zdvihnuté. Konzoly tam už musel predtým niekto namontovať a neuvedomil si, že sa s tým nebude dať ísť von. E. bol v tom čase vo vozíku. Prišiel ku bráne zboku a išiel dráhu naberať s lyžinami. Je to na jeho odhade a skúsenostiach, aby ju nabral v strede, naberie si ju, zistí, či ju má vyváženú, pričom vo vozíku je kontrolka a preváža ju. On ho s vozíkom navigoval. V hale je rovná plocha a vonku je dlažba. Nevie, či potom dráhu dvíhal s lyžinami alebo náklonom, nevenoval tomu pozornosť, v prvom rade chcel vytiahnuť poškodeného. Bol odomknúť halu ako kolega. To či ho oslovujú majster, je za tie roky zaužívané. Pokyny nedával žiadne, len ukázal dráhu a navigoval vozíčkara von. Robili si tam všetko sami. Pokyny mal dávať W. alebo B.. Každá zákazka, čo sa expeduje, tam musí byť koordinovaná. Nevie prečo bola dráha umiestnená v objekte mimo prevádzky. Keby nechali dráhu v inom objekte, kde je mostový žeriav, ľahko by ju naložili na kamión. Bežne takýto segment zostane v lakovni alebo to ide von, kde sa to nakladá. Čo sa týka vnútorných predpisov spoločnosti ION, ľudia si nemôžu tieto predpisy zobrať domov na štúdium, počas pracovnej doby to nemajú čas čítať. Dá sa im to iba podpísať. Zamestnanci majú z ochranných pomôcok vyfasované prilby, rukavice, dráhy sa prevážajú tým istým spôsobom ako doteraz. Než sa dráha prepravovala na vozíku bola uložená tak, že na ňu boli namontované tri prepravné konzoly, boli tam aj železné podpery. Nevie či sa mali použiť podpery alebo to zistili až medzi dverami, že neprejde. Nechal to na B. ako to demontuje. K zošmyknutiu došlo po demontáži konzol, keď bol vozík vypnutý a s dráhou nikto nehýbal. N. spadla na strane, kde bol B. a Z., nevie presne ako, pretože na tej strane nebol. Konštrukcia bola široká asi 1 meter. Pracovníci neboli v časovom strese keď sa to nakladalo.
Obžalovaný W. E. vypovedal, že po telefonáte O., že ide nakladať dráhu s B. mu povedal, že jeden je málo, tak povedal, že ide aj on. Po príchode nabral dráhu presne do stredu, nejavila známky pohybu, O. s B. ju chytili a pomixovali s ňou, nešlo s ňou pohnúť. Nabral ju a išiel von. Po zistení, že sa s ňou nestočí, ju dal asi 1m nad zem. Dal si ju na seba a vycúval von. B. povedal, že bude pršať, že to nebudú vonku montovať, tak O. povedal, aby to potiahol dovnútra. Časť sa mala namontovať vnútri. O. mu ukázal, kde presne, povedal stop, stál pred dráhou. Čakali tam a dráha spadla. Poškodený bol pod ňou, potiahol kúsok vozík a zdvihol ju a oni vytiahli chlapca. Lyžiny naklopil, aby ho vytiahli. Dráha musí byť mierne naklopená, nemôže byť rovno. Proti šmyku to bolo zabezpečené protišmykovým hrubším
papierom. Vtedy bol v kabíne, nevie, kto to tam ten papier nasadil. Nemôže to byť naložené na čisté železo, lebo sa to šmýka. Pod dráhou nemal nikto čo robiť. Z. tam predtým stál, pozeral sa na nich, tak ho O. poslal preč pre kľúč. Ak by nemal presne nabratú dráhu, ihneď by spadla dole. Vtedy nepršalo, takže to nemohlo mať vplyv. Niekto sa na to asi musel zavesiť. Na vozík sa nesmie nič uväzovať, to je zakázané. Dráha nejavila známky pohybu, nenakladal to prvýkrát. Nevie si vysvetliť, čo sa tam mohlo stať. Je zamestnancom D. s.r.o. ako vodič vysokozdvižného vozíka. Školenie vozíkov majú každý rok, s BOZP bol oboznámený. Bol oslovený O., vždy musia byť pri vyvážaní dvaja, každý na jednej strane, malo to 11m. Prítomní boli B., O. a on. O. to riadil, B. bol naboku, dával pozor, aby sa to nezrútilo. O., čo povie, to platí, bol ako majster. On sám sa prihlásil, že im pomôže. Dráha vôbec nejavila známky pohybu, ak sa to hýbe, je schopný to náklonom dať na seba. Boli s tým vonku, dal si to na seba, O. povedal, aby to dal z 1 dovnútra, aby sa to montovalo v suchu. Keď sa to montovalo, bolo to asi 80cm nad zemou. B. tam mal namontovať kozy, konzoly sa mali montovať až keď to bude zabezpečené kozami. Konštrukcia sa zošuchla na pravú stranu. O. stál pred dráhou asi 5m, mal prehľad. On sedel vo vozíku a B. bol proti ňom. O. stál vpredu, pozeral sa na neho. Z. tam nemal čo robiť ani nič montovať. Keď naberal dráhu, dával mu O. pokyny, aby netrafil bránu. B. dával pozor na zadnú časť a on na prednú. On tam bol na to, aby riadil predok, B. zadok, iné pokyny mi nedával. Ako bol B. pri bráne, je tam múr, O. poškodeného nemohol vidieť, ani on, musel prísť niekde zozadu, ani B. ho nevidel. Čakali na zábezpeku proti zosunu. Ak by to bolo zabezpečené, montovala sa stojka. Kým to nebolo na podperách nič sa s tým nemalo robiť. Podpera nebola ťažká, len sa podsúva pod to, podvihne to, podsunú sa podpery a stiahne sa to na miesto. Mal ich doniesť kolega N.. Nevedel že v miestnosti je poškodený, až podľa posunkov O. zistil, že je pod tým. Náklopom to zdvihol, aby ho vytiahli. Nebol v strese, prebiehalo to v kľude. O. nie je jeho nadriadený, on ho tak volá, píše mu výplaty a hodiny. Pokyny z jeho strany bral ako od kolegu, nie nadriadeného, mohol tam poslať hocikoho. Takého dráhy sa bežne nakladajú žeriavom, lebo sa to robí v takých miestnostiach, kde sa to nastrieka a namontujú sa tam motory. Táto dráha mala namontovaný motor a jeden vzadu a dva vpredu. O. nemusel vidieť na to čo sa stalo, bol to taký mŕtvy uhol za stenou, on stál pred ním. Aj pred touto udalosťou pracoval s O. ako majstrom. Predtým sa O. zúčastnil pri prevoze konštrukcií, ale vonku. Jemu dá rozkaz, číslo dráhy, príde kamión a naloží sa to. N. kontaktoval asi O. aby doniesol kozu, keď to kázal odstaviť. O. vníma ako majstra, on mu dal pokyn aby potiahol vozík dovnútra, keď B. povedal, že prší, aj že má vypnúť motor.
Svedok G. B. uviedol, že, prišiel majster O., že B. povedal, že treba vyniesť dráhu von a demontovať a namontovať na ňu nohy. E. sedel vo vozíku a O. stál pri konci. Z. bol v rohu a naraz bol za ním. O. to tam riadil. Keď dráhu nakladali, bolo to pevné. Na lyžiny sa dáva guma, dal si ju tam E., aby sa mu to nešmýkalo a aby sa to neošúchalo. Nevie, kedy tam prišiel Z.. Bol vzadu v druhej hale a prišiel sa asi pozrieť. Čakali na nohy, že ich namontujú a spadlo to dole. On uskočil. Obzeral si vtedy ako sa to bude robiť, stál pri tom. Z. bol zozadu, nevenoval mu pozornosť. E. nevie kde bol, vozík bol vypnutý. O. stál asi vpredu. O. vnímal ako majstra, a nadriadeného dával im príkazy. On na starosti dielce a keď mu povedal, že má niečo nachystať, tak to nachystal. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania na čl. 113-115, kde uviedol, že keď prišiel na miesto, E. nakladal na lyžiny vysokozdvižného vozíka dráhu, išiel s ňou k bráne, kde sa na ňu mala namontovať konštrukcia v tvare H. O. volal vozičkárovi W. aby doniesol kovové kozy, na ktoré by sa dráha namontovala. E. vošiel do brány, odstavil vozík s naloženou dráhou a vypol motor a čakali na vozičkára s kozami. Bol tam už aj poškodený Z., ktorého predtým poslal O. pre kľúče. Nemal pôvodne pomáhať s montážou, robil len pomocné práce. On sa pozeral na tú konštrukciu ako ju bude montovať, kde stál Z. nevie. Zrazu sa tá konštrukcia zhupla z lyžín vozíka a privalila Z.. On stihol uskočiť. Mal ich na starosti O. ako majster. Montáž mala prebehnúť až potom ako keď by sa priviezli tie podperné kozy. O. mu nedal pokyn aby montoval konštrukciu počas toho ako bola naložená na vozíku. O. bol majster - zadával úlohy, E. bol vodič vozíka jeho úloha bola montáž konštrukcie, nevie aké pokyny mal Z.. Dráha bola naložená presne na lyžinách, keď stroj stál nehýbala sa, ale nebola žiadnym spôsobom uchytená. E. poslúchal pokyny O.. K rozporom svedok uviedol že takto vypovedal a pravdivo. V minulosti sa už takéhoto procesu zúčastnil, bol tam prítomný majster. Nevie, prečo dráha bola umiestnená v tom objekte, taká tam v minulosti nebola. V čase, keď dráha sa zošmykla z lyžín, bol tam ako boli lyžiny a dráha a odskočil. Po tom ako bola dráha naložená na vozík kývali s ňou, bolo to dobré. Podpery mal priniesť W. N.. Keď konštrukcia padla, stál pri nej, pozeral sa. Žiadne práce nevykonával. S upevnením konzoly mal začať keď sa položí dráha na kozy. On sa dráhy nedotýkal, či poškodený nevie. Pokyny týkajúce sa montáže konštrukcie mu dával majster O.. Na starosti to mal B., vedúci je W..
Svedok R.. S. W. vypovedal, že o 09,50 hod. v ten deň ho zavolal E., že sa niečo stalo. Išiel tam, O. volal záchranku, potom pomáhal Z.. Komunikoval s B., O. aj so E.. Prevážať to mali E. a B., Z. nemal byť v tých priestoroch. Mal prepočítavať a poskladať nerezové podložky na segmenty. Nevie, prečo bol na tom mieste, od neho nemal na to príkaz. O. a E. povedali, že potrebovali dostať dráhu von, ale popŕchalo a O. mal zabezpečiť podperné nohy pod dráhu. Pracuje ako vedúci prevádzky č. 1, má pridelených dvoch majstrov. O. bol v pozícii druhého majstra, podliehal jemu. Nevie, akú má zmluvu. B. potreboval prepraviť dráhu, O. sa stará o dráhy, vzal si to za svoje. Dohadovalo sa to buď v ten deň alebo deň vopred. B. a E. oslovil O.. V rámci toho, že potrebuje preniesť dráhu, mohol dávať pokyny. Všetci majú školenia z BOZP. Odkedy O. prišiel, staral sa a dohliadal na skladanie dráh. Spolupracoval s vedúcimi. Gro jeho práce vyžadovala funkcia. On sa stará o chod prevádzky a kontrolnú činnosť. Dráha bola umiestnená v objekte mimo prevádzku, lebo bola taká štúdia, že by sa tam mohli montovať dráhy. Nemalo sa to tam robiť, lebo brána na to nebola vhodná. To, či vyvážanie dráhy je manipulácia, alebo expedícia je na zváženie. Išlo o to prepraviť dráhu na nakládku. Vozík s ktorým sa to stalo, sa už nepoužíva. Pracovná náplň zamestnancov môže byť aj tá, že zamestnanec prejde z jedného priestoru do druhého. Zabezpečiť tento segment na prevoze nie je možné. Nikto sa k nemu nemôže priblížiť, keď je zdvihnutý. Ako zabezpečenie sú magnetické pásy. Podľa správy Inšpektorátu práce dráhu vozíčkar nabral správne. Nedá sa to nijako upevniť. Keď sa na nej pracuje, stabilizuje sa to, dá sa na odporné podložky. Keď je dráha len tak na lyžinách vozíka, nemôže sa s ňou pracovať. B. a E. oslovil na montáž O.. Mali dvoch manipulantov, nevie či on povedal ich mená alebo ich oslovil O.. O. je SZČO. Má dvoch majstrov, O. a O., O. je zamestnanec. Sú rovnocenní vo funkcii, ale každý má odlišnú náplň práce, lebo sa stará o odlišnú oblasť. Prokurátor navrhol prečítať časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 08.06.2020 čl. 120, kde uviedol, že O. zabezpečil B. a E. na vykonanie tejto práce, k rozporom uviedol, že vyplynulo to asi z rozhovoru, ale nepamätá si presne.
Svedok R.. M. B. vypovedal, že v deň expedovania segmentu bol u W., povedal, že dráhu treba nachystať na expedíciu, nechal to na nich, či nohy namontujú vonku alebo vnútri. Nevie ani koho na tú prácu určili. Jeho náplňou práce bola komunikácia s majstrami, riešenie zákaziek, expedície. Na mieste činu videl vozík, tak si myslí, že tam bol asi E.. Iných nevidel iba nejakých ľudí vnútri. Nevie ako sa dohodli, kto pri tom bude. Nevie, či tam bol O., mal dohodu s majstrami, že to treba expedovať a viac sa nestaral. Nevie, kto koordinoval postupy prác. Neriešil ani následne kto tam bol, nebolo to v jeho kompetencii. S obžalovaným O. spolupracovali dobre. Nevie, aký mal zmluvný vzťah s firmou, ani či sa v minulosti podieľal na plnení takýchto pracovných úloh. Nebol s ním vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, riešili spolu harmonogram prác. Prokurátor navrhol prečítať výpoveď svedka z prípravného konania na čl. 129, kde uviedol, že prácu riadil O., svedok k rozporom uviedol, že keď prišla záchranka, išiel sa tam pozrieť, vtedy tam videl O., preto si myslel, že to riadil. Keď nastupoval do práce, tak mu bolo povedané, že O. je majster. Nevie, kto dal pokyn na umiestnenie dráhy do objektu mimo prevádzky. O. mu bol ako majster v roku 2013 predstavený, nemal ďalej dôvod riešiť jeho pracovnú zmluvu, nebol jeho nadriadený. V spoločnosti D. má na starosti oblasť exportu expedičné oddelenie, vedúci je R.. W.. Konštrukcia bola nachystaná na export. Prebiehali tam nejaké práce a potom sa mala exportovať. V ten deň sa ešte nejednalo o expedíciu, kamión ešte neprišiel. Nevie, kto dal pokyn naviesť tieto segmenty do objektu mimo prevádzky. Montáž prepravných konzol bola súčasťou expedície. Keď prišiel do kancelárie, tak povedal, že tam treba namontovať nohy. V čase keď sa dráhy expedovali prepravné konzoly neboli namontované. Vo firme bolo bežné, že sa ľudia z jednej prevádzky zapožičiavali aj na expedície po dohode s majstrami a s vedúcimi. Nevie, či túto expedíciu, chodil riadiť majster z inej prevádzky, na ktorú boli títo ľudia požičaní. Majster a vedúci spolu komunikujú. Nie vždy tam bol koordinátor, keď išlo o expedíciu. Toto nebola expedícia. To bola príprava na expedíciu, nie expedícia priamo. O. bol voči Z. a E. v takom postavení, že keby ich o niečo požiadal, tak by ho poslúchli. O. mal na starosti určitú skupinu ľudí ohľadom skladania dráh. R.. W. bol vedúci prevádzky VP1.
Svedok R.. T. W., vypovedal, že je konateľom spoločnosti D. a vedúcim odboru starostlivosti o hmotný majetok. Pri skutku nebol. Volal mu kolega Z., že sa stal pracovný úraz, bola tam sanitka a polícia. Poškodený tam už nebol. Prítomná bola R.. T., ktorá je autorizovaný bezpečnostný technik, O. aj E.. S O. majú uzavretú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Jeho náplňou práce je riadenie výroby a organizácia oceľových konštrukcií. Bol priradený na prevádzku VP1 k R.. W., ktorý bol jeho priamym nadriadeným. Keď príde zákazka, spracuje sa technická príprava, výkresy, objedná sa materiál, vystaví sa úkolový list a zákazka sa presunie na prevádzku. Táto úloha bola ale manipulácia s bremenami a to sa deje na každej prevádzke. Nie je to nejaká konkrétna zákazka. R.. W. má majstrov a O. je jedným z nich. Pri tejto úlohe bol O. a dvaja zamestnanci. Čo sa týka koordinátora zákaziek, na základe dohody
so zákazníkom určí úlohu, ktorá sa má expedovať. Nevie, či má O. priamo pod sebou nejakých ľudí, ale keď vykonáva prácu, žiada si na to ľudí. Nevie, kto konkrétne vykonával prevoz tej dráhy. Za BOZP je zodpovedný vedúci výrobnej prevádzky a v jeho zastúpení majster, pretože nemôže byť všade. Nevie, v akej fáze procesu výroby bola tá konštrukcia v čase skutku, ani kto dal pokyn naviesť tú dráhu do objektu, kde sa nachádzala, ani kto zodpovedal v čase skutku za export týchto dráh. Na expedíciu majú samostatné oddelenie, ktoré spadá pod útvar marketingového obchodu. Na expedičnom oddelení sú R.. W. a R.. B. - ten je priamo na marketingovom oddelení a má na starosti koordinátorov. Keď O. riadi výrobu, tak aj kontroluje, musí si zodpovedať za svoju odvedenú prácu. Pod oceľovú konštrukciu sa môžu klásť gumové pásy, niekedy sa konštrukcia dáva priamo na vidly. Niekedy sa na to dáva ochrana v prípade, keď je to nastriekané farbou. V protokole IP I. je uvedené, že nebol vedúci zamestnanec, ale bol v obchodnom styku so spoločnosťou. Nevie, z akého interného predpisu vyplýva postavenie majstra a jeho povinnosti. Podpery sa v súvislosti s montážou konštrukcií používajú aj pri montáži, manipulácii, pri lakovaní sa používajú konzoly. Na dráhe pracovať bez toho, aby bola položená na podperách. Ak sa O. dohodne s W., ktoré činnosti sa budú robiť, zoberie si na to ľudí, tak to riadi. Na VP1 je dosť veľa pracovníkov, sú tam dvaja majstri O. a O., ten má na starosti materiál a O. na starosti výrobu dráh. V zmluve nemá uvedené, že je majster, ale majú ho zaradeného ako majstra, robí dochádzku, zadáva ľuďom úlohy. Podpísal doklad, aby mohol O. používať firemné autá. Je tam ako zmluvný partner. Netvrdí, že má podriadených, podriadených má W.. On má dvoch majstrov, ktorí keď si rozdelia prácu, tak si na to zoberú ľudí, ktorí ju budú vykonávať. W. zastupujú ním poverené osoby. Keď sa dohodnú, že prevezmú nejaké práce, aj O., ľudia sa budú riadiť jeho pokynmi. O. bol voči E. a Z. v takom postavení, že keby ich o niečo požiadal, tak by ho poslúchli. Činnosť, pri ktorej došlo k škodovej udalosti je manipulácia s bremenami. Predmet činnosti O. podľa zmluvy zahŕňa toto aj manipuláciu s bremenami. Je to súčasť výrobného procesu. Zúčastnia sa zamestnanci tej prevádzky, kde sa manipuluje. Bezpečnostný technik R.. T., hovorila s policajtmi, tí sa pýtali na kamerové záznamy a doklady, ktoré im potom zaslali. Kamerové záznamy nemali k dispozícii z tejto časti dvora.
Svedok W. N. vypovedal, že pracuje vo firme D. ako obsluha vysokozdvižného vozíka. Pri skutku nebol. Nevykonával žiadne úlohy pri preprave tej konštrukcie. Nevie, že by tam mal doniesť nejaké podpery.. Ráno tam bol dovezený materiál na prevoz, nejaké prepravné konzoly čo sa mali na to montovať. Konštrukcie sa pri preprave väčšinou navezú do haly a tam sa vykonávajú úkony. On a kolega robia prepravu. Na hale na tom robia ľudia na to určení. Konštrukciu si proti pádu zabezpečujú tí, čo na nej pracujú. Používajú sa na to podpery. Ak by bola dráha len na lyžinách vysokozdvižného vozíka nemalo by sa na nej pracovať. Pokyny na prevoz horských dráh, zadelenie práce a určenie objektu kde bude konštrukcia umiestnená dáva buď vedúci alebo majster. Vedel, kde bola táto dráha umiestnená, ale nie, že je to objekt mimo prevádzky. V minulosti v tomto objekte neboli umiestňované dráhy, nevie kto dal pokyn aby tam táto dráha bola umiestnená, asi B.. Nevie kto na dráhu namontoval segmenty. Majstrom nazývajú O., O. je majster, W. je vedúci. Kto konkrétne má aké oficiálne zaradenie, nevie. O. oslovujú menom alebo vedúci. Berie ho ako svoju nadriadenú osobu. Dovtedy než sa stal tento úraz, nemali ako vodiči vysokozdvižného vozíka (ďalej len „VZV“) zabezpečovacie prostriedky, boli nejaké navrhované, ale bolo to zamietnuté, pretože to nezodpovedalo normám. W. pásy dostali asi dva týždne od úrazu.
Svedok R.. W. Z., pracovník Inšpektorátu práce I. (ďalej len „IP I.), uviedol, že zamestnávateľ nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie BOZP. Bol tam trpený taký stav, organizácia práce nebola na takej úrovni, aby vedúci zamestnanec kontroloval BOZP. O. podľa Zákonníka práce a Zákona o BOZP nemal postavenie vedúceho zamestnanca, pretože nevykonával závislú prácu podľa ZP, mal uzavretú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Keby bol klasifikovaný ako vedúci zamestnanec, vyplývala by mu zo Zákonníka práce a kontrolná činnosť by bola súčasťou jeho povinností. On pôsobil ako SZČO, tak brali do úvahy len to, čo mal uvedené v zmluve a kontrolná činnosť tam nebola. Nebolo preukázané, kto konkrétne mal na starosti dodržiavanie BOZP v tomto prípade. Na pracovisku, kde sa to stalo, bol vedúci R.. W.. O. mal v zmluve, že D. vykonáva dohľad nad jeho činnosťou, ale zrejme ten nikto nevykonával. Nebolo ale ich úlohou preukázať zavinenie konkrétnej fyzickej osoby. Ani sám O. nebol kontrolovaný. Pri vypracovaní protokolu brali do úvahy interné predpisy spoločnosti. Bolo tam uvedené, že nebolo vyžadované dodržiavanie interných predpisov, ktorých obsahom je aj BOZP. Na vznik pracovného úrazu mala asi vplyv aj skutočnosť, že dráha sa nachádzala v objekte mimo prevádzku. Presuny dráh mal na starosti O. a dozor vykonával D.. Keby tam takáto dráha nebola uložená, k úrazu by nebolo došlo. Inak ako vysokozdvižným vozíkom by sa dráha z toho priestoru vyviesť nedala. Nemyslí si, že poškodený sa na mieste zdržiaval svojvoľne, keď mal určenú prácu na inom pracovisku, O. mal v zmluve, že môže
vydávať pokyny zamestnancom a to všeobecne. Zo zápisníc o výsluchu svedkov bezprostredne po úraze vyplynulo, že poškodený bol zapojený do procesu, bol mu daný určitý príkaz, svedkovia nešpecifikovali od koho. Išiel po nejaké kľúče, prinajmenšom tam bol trpený. Zistil to na základe výpovedí svedkov na polícii, bolo tam bolo uvedené, že montáž konzoly mal s B. vykonávať Z.. V čase úrazu bol O. pred alebo za VZV, obsluha sedela vo VZV a mala sa na dráhu montovať konzola, ktorá mal 30kg, čiže sám človek by to asi neurobil. Je presvedčený, že do toho bol zapojený. Ak by tam bol svojvoľne, musel by tam byť proti príkazu, aby opustil priestor, dalo by sa tak uvažovať o jeho spoluvine, ale nie je to tento prípad. Nevie, aký mal byť správny postup montáže resp. prepravy tejto konzoly, mala byť v iných skladovacích priestoroch v ktorých sa nakladá žeriavom. Na záveroch a obsahu protokolu trvá. Vykonávali šetrenia, boli na prevádzke na tretí deň od úrazu, robili sa zápisnice o výsluchu svedkov, obhliadku miesta, s ktorým už bolo hýbané, robila sa obhliadka VZV, vyžiadali si fotodokumentáciu z polície, výpovede svedkov. Dodatočne tiež boli robené šetrenia spoločnosti, výpovede svedkov ohľadne hierarchie zodpovednosti, vyžiadali sme si tiež dokumenty ohľadne dodržiavania BOZP. Vývoz dráhy riadil a koordinoval O..
Svedok R.. V. K., pracovník IP I. vypovedal, že príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného Z. v spoločnosti D. bolo, tak ako je uvedené v protokole IP, zo strany zamestnávateľa zistené pochybenie, že nevykonával pravidelne kontrolnú činnosť. Mal sústavne kontrolovať zamestnancov pri všetkej činnosti, ktorú vykonávajú. O. bol SZČO, nebol zamestnancom, ale pre firmu vykonával práce v obchodnom vzťahu. Nevie, kto mal povinnosť kontrolovať dodržiavanie BOZP, mal to byť nadriadený zamestnanec v rámci hierarchie, ktorého určí zamestnávateľ. Pri vypracovaní protokolu brali do úvahy aj interné predpisy spoločnosti D.. Nevie, či to, že segment horskej dráhy bol v objekte mimo prevádzku mala vplyv na vznik pracovného úrazu. V prvý deň neboli prizvaní, vychádzali z fotodokumentácie, výpovedí svedkov. Keď tam prišiel, dráha tam už nebola. Bol tam po niekoľkých dňoch. Pri prvotných úkonoch boli iní kolegovia. Z. podľa protokolu nemal zavinenie na vzniku pracovného úrazu. Nevie aký mal byť správny postup pri preprave dráhy, mala byť zabezpečená proti pádu, on neurčuje akým spôsobom.
Svedkyňa poškodená W.. F. J., splnomocnenec za O. zdravotnú poisťovňu, a.s. uviedla, že O. zdravotná poisťovňa si ako poškodená v konaní uplatňuje náhradu škody za náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému V. Z. v sume 3 412,80 eur.
Svedkyňa poškodená W.. N. Z., splnomocnenec za Sociálnu poisťovňu uviedla, že ako poškodená Sociálna poisťovňa si uplatňuje v konaní náhradu škody vo výške 1 171,20 eur ako náhradu za vyplatené dôchodkové dávky - sirotského dôchodku synovi poškodeného G. J. Z..
Splnomocnená zástupkyňa poškodených JUDr. W. N. uviedla, že ku skutku sa vyjadriť nevie. Čo sa týka nárokov poškodených na priznanie finančného zadosťučinenia z titulu nemajetkovej ujmy, poukázala na blízke citové väzby poškodených. Poškodený si založil rodinu, mal 20 rokov. Okrem matky, otca, syna a družky za ním smútia aj dve sestry. Čo sa týka rodičov, poukázala na súdnu prax, kedy smrť dieťaťa je vždy zásahom do ich osobnostných práv. Otec síce nežil s ním v spoločnej domácnosti, ale poškodený bol jeho jediným synom. Matka bývala s poškodeným v spoločnej domácnosti spolu s družkou, ich synom a sestrou, boli si veľmi blízki, po synovej smrti chodila na upokojujúce injekcie, doteraz to zle nesie. Čo sa týka maloletého syna, je zrejmé, že spôsobený zásah do jeho osobnostných práv je najzávažnejší. Maloletý syn si otca nebude pamätať, jeho citová ujma je nenahraditeľná. Družka stratila oporu o pomoc pri výchove syna, v čase skutku navštevovala posledný ročník strednej školy. S poškodeným mali 1,5 ročný vzťah, plánovali svadbu. V súčasnosti žije v E. s matkou a otčimom. Nie je v jej možnostiach aj s poukazom na jej vek sa zamestnať a hradiť všetky výdavky. Poškodení zo smrti prežívali úzkosť, smútok, zúfalstvo, šok, stratili možnosť viesť súkromný život s poškodeným. Poukázala tiež na prax súdov a judikatúru, že nie je nutné, aby konanie poškodenej osoby muselo byť po právnej stránke bezzávadné. Matka dostala príspevok na pohreb od spoločnosti D.. K miere zavinenia poškodeného sa vyjadriť nevie. Otec poškodeného s ním komunikoval tak ako 20 ročný syn s otcom. K požívaniu alkoholu otcom sa ja vyjadriť nevedela.
Zo znaleckého posudku a z výsluchu znalca R.. Y. N., H.., vyplýva, že pri preprave horskej dráhy na lyžinách VZV došlo k porušeniu predpisov a to normy STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky. Bezpečnostné predpisy - konkrétne porušenie požiadavky, aby bola pri preprave použitá opora bremena, aby sa znížilo riziko pravdepodobného pádu, čo nebolo zabezpečené. Vodič VZV E. nabral lyžinami konštrukciu dráhy približne v strede konštrukcie, ťažisko konštrukcie nebolo v osi lyžín VZV, v krajných
polohách lyžiny neboli rovnomerne zaťažené, ale každá bola zaťažená inou hmotnosťou. Ťažisko bolo v rozpätí 114 - 227 mm od zvislej osi lyžín. O. boli maximálne roztiahnuté ale neboli zasunuté až nadoraz, pretože by sa takto vozík s naloženou konštrukciou nevošiel do dverí haly. Došlo tiež k porušeniu požiadaviek uvedených vo vyhláške č. 59/1982 Zb. ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, a to, že v dôsledku chybného upevnenia bremena došlo k jeho zosunutiu z lyžín VZV. Bremeno musí byť vždy na lyžinách VZV upevnené tak, aby sa zabránilo jeho zosunutiu pri preprave, čo nebolo v danom prípade zabezpečené. Konštrukcia horskej dráhy nebola nijakým spôsobom zabezpečená, na lyžinách ju držalo iba trenie materiálov na ktorých bola položená. V tomto prípade mala prednosť ochrana náteru, tým že na lyžinách bola položená iba ochranná fólia, ktorá znižuje súčiniteľ trenia. Šmyková plocha nastala medzi lyžinami a podkladovou fóliou, pretože podkladová fólia sa šmykla po lyžinách s konštrukciou. Pri manipulácii s horskou dráhou by použitie magnetických návlekov na lyžinách VZV zabránilo skĺznutiu konštrukcie. Preprave horskej dráhy z haly na dvor VZV bránila výška brány, preto bolo potrebné odmontovať konzolu č. 1 čo urobil E. (tu si znalec zrejme zamenil obžalovaného E. so svedkom B.), vozíčkar položil na lyžiny fóliu Akylux, aby ochránil náter, a nabral konštrukciu tak, že zadnú lyžinu zasunul medzi motor a konzolu č. 1. Lyžiny neboli rovnomerne zaťažené, vozičkár uviedol že on ich nenaklopil, mohli byť aj sklonené, pretože konštrukcia o hmotnosti 2 645 kg bola položená na ich okraji, znalec odhadol presah lyžín oproti konštrukcii 100-150mm, aby sa vošli do brány haly. S takto naloženou konštrukciou prešiel cez bránu na dvor. Vonku pršalo takže došlo k zvlhčeniu fólie Akylux. Vozík sa vrátil do brány aby mohli konzolu namontovať vnútri haly, ostal stáť v bráne dverí, tak že zadná náprava ostala vonku a predná bola vnútri. Presun riadil O., nachádzal sa tam poškodený ktorý mal doniesť kľúče. Konzolu išli montovať B. a Z., dráha nebola žiadnym spôsobom zaistená, nebola použitá opora bremena, ktorú predpisuje STN ISO 3961+Amd 1. V dôsledku chybného uloženia, nezaisteného bremena, sklonu dvora pred halou, sklonu lyžín v pozdĺžnom možno aj v priečnom smere, zvlhčením fólie Akylux, možným dotykom B. alebo Z. došlo k zošmyknutiu konštrukcie z lyžín a k smrteľnému pracovnému úrazu. Pri výsluchu znalec uviedol, že chcel urobiť rekonštrukciu na mieste, avšak konkrétny VZV bol v tom čase nepojazdný. Zmerali, či sú lyžiny vodorovné. Taktiež sklon pred dverami haly. Od bezpečnostného technika dostal materiály, ktoré sú zapracované v posudku. O. riadil presun z haly na dvor. Bol oboznámený s protokolom IP I.. Dráha tam už nebola, bola v tom čase odvezená. Hmotnostné rozloženie dráhy a ťažisko určil z materiálov od bezpečnostného technika, bolo tam stanovené vyosenie ťažiska od stredu lyžín. Rozloženie stanovil obyčajným výpočtom, to ťažisko mu dal bezpečnostný technik. Mali spracovaný materiál, kde bola určená poloha ťažiska. To že lyžiny neboli zasunuté nadoraz určil z výpovedí obžalovaných. Nemal iné dôkazy. Rozprával sa s ľuďmi z firmy. Aj bezpečnostní technici mali svoje zápisy z výsluchov. Nachádzajú sa v jeho dokumentoch, nie sú v posudku. Konštrukcia mala byť dorazená úplne na koniec lyžín. Trčali by, ale nevošli by sa potom do brány. Lyžiny sa dajú vysunúť aj zasunúť do vozíka. Keď sú lyžiny vysunuté, nevojdú sa do brány. Šírka brány je 3755mm, 3132mm je šírka vozíka, presah vidlíc je 100-150mm. Vozíčkar mal na manipulácii po stranách asi 25cm. Lyžiny neboli vysunuté na maximum. Ako to bolo naložené zistil na základe interných materiálov, ktoré mu boli dané k dispozícii. Mal správu o šetrení smrteľného úrazu. Fotografie fólie pochádzajú z firmy D.. Vznikli asi v čase úrazu. Mal aj zábery z polície. Konštrukcia dráhy mala byť niečím podložená na oboch stranách, podperami alebo aj stohom paliet. Pod zdvihnutým bremenom sa zakazuje pracovať a nesmie sa nikto pohybovať. Je to určené normami. Existujú gumové magnetické návleky. K poruche VZV ako príčine zošmyknutia dráhy uviedol, že vozík mal zdvihnuté lyžiny, nevie, či bol vypnutý. Keby klesol tlak, lyžiny by sa pomaly spustili dole, to sa ale nestalo. Lyžiny boli na sklone, trecia sila bola prekonaná silou hmotnosti. Príčinou mohlo byť aj to, že pracovníci sa dotkli konštrukcie alebo sa na ňu zavesili. Mal k dispozícii aj posudok ohľadom BOZP. Keď nebol zapnutý motor, nebežalo ani čerpadlo, sú tam tiež rôzne poistky. Lyžiny ale neklesli, zostali v rovnakej polohe, takže nedošlo k spusteniu lyžín.
Zo znaleckého posudku a z výsluchu znalca doc. R.. W. M. B.. vyplýva, že skutok vznikol najmä pre zanedbanie povinností z oblasti BOZP vedúcim zamestnancom (majstrom) Mgr. O., ktorý toleroval nebezpečný výkon práce ktorú riadil a to zakázanú prácu pod zdvihnutým bremenom. Okrem toho boli porušené aj požiadavky všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných predpisov BOZP. Porušený bol § 6 odsek 1 písmeno a) zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o BOZP“) keď spoločnosť D. s.r.o. nevykonala opatrenia so zreteľom na okolnosti práce v súlade s prepismi za zaistenie BOZP a to najmä tým, že v dôsledku chýbajúcej kontroly BOZP tolerovala nedodržiavanie prepisov BOZP a umožňovala nebezpečný výkon práce. Nepokladala za potrebné určovať bezpečné pracovné postupy, čo umožňovalo pracovať nebezpečným spôsobom. Porušený bol tiež § 6 odsek 8
zákona o BOZP tým, že vedúci zamestnanec O. nepokladal BOZP za rovnocennú a neoddeliteľnú súčasť plánovania a plnenia pracovných úloh. Práca pod bremenom je pre svoju nebezpečnosť zakázaná, O., bol oboznámený s predpismi BOZP, toleroval prácu pod zdvihnutým bremenom napriek tomu, že je zakázaná. BOZP je neoddeliteľnou súčasťou pracovných úloh vedúcich zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia. Túto požiadavku O. zjavne podcenil, čo bolo možno príčinou vzniku pracovného úrazu. Porušené bolo tiež ustanovenie § 12 odsek 1 zákona o BOZP a to O., E., B. aj Z., ktorí boli oboznámení s predpismi BOZP a vlastnili preukazy viazačov bremien a žeriavnikov a E. tiež vlastnil preukaz vodiča motorového vozíka a napriek tomu ich nedodržiavali. Porušený bol tiež § 146 odsek 2 Zákonníka práce, keď spoločnosť D. nepovažovala starostlivosť o BOZP všetkých zamestnancov za rovnocennú a neoddeliteľnú súčasť plánovania a plnenia pracovných úloh. Kontrola BOZP nebola vykonávaná dôsledne čo umožnilo prácu nebezpečným spôsobom aj so súhlasom prítomného vedúceho zamestnanca (majstra) O.. Porušený bol tiež § 148 odsek 1 Zákonníka práce, keďže všetci 4 zamestnanci napriek tomu, že boli oboznámení s predpismi BOZP si neplnili povinnosť dbať o svoju bezpečnosť a a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka, teda pracovali nebezpečne v prítomnosti vedúceho zamestnanca spoločnosti O., ktorý riadil práce na transporte časti konštrukcie horskej dráhy a mal povinnosť dbať na výkon práce pri ktorom by nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie ním riadených zamestnancov. Porušená bola tiež norma STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky. Bezpečnostné predpisy, kedy pri transporte bremena s dĺžkou 10,5 m voľne ležiaceho na lyžinách bočného VZV bol veľmi pravdepodobný jeho pád, najmä preto, že bremeno nebolo žiadnym spôsobom zaistené proti pádu z lyžín. Zamestnanci len na oko vyvážili zdvihnuté bremeno, čo malo za následok jeho pád pri pokuse namontovať prepravnú konštrukciu na horskú dráhu. Požiadavka v norme, že nikto sa nesmie zdržovať pod zdvihnutým bremenom bola hrubo porušená, lebo sa malo pod zdvihnutým bremenom pracovať. O tomto zákaze museli všetci štyria zamestnanci vedieť, lebo mali preukazy viazačov bremien. Porušená bola norma ČSN 270143 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka, údržba a opravy a to zákaz prechádzať alebo zdržovať sa pod zaveseným bremenom alebo v jeho nebezpečnej blízkosti. Vodič VZV E. ho mal rešpektovať a mal upozorniť na tento zákaz vedúceho zamestnanca O.. Ak tento nereagoval na upozornenie, mal vodič VZV odmietnuť zdvihnúť bremeno, aby sa pod ním namontovala dopravná konštrukcia. Poškodený Z. porušil ustanovenia o zákaze zdržiavať sa resp. pracovať pod zdvihnutým bremenom. Musel vedieť o tomto zákaze, keďže sa s ním musel oboznamovať v rámci školení BOZP ktoré absolvoval ako ja na školeniach pre viazačov bremien a žeriavnikov. Poškodený tiež porušil povinnosť v § 12 odsek 1 písmeno a) zákona o BOZP, teda dodržiavať predpisy na zaistenie BOZP, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol oboznámený. Vedúci zamestnanci spoločnosti D. nedodržiavali ustanovenia § 6 odsek 8 a § 9 zákona o BOZP a § 146 odsek 2 Zákonníka práce a nepovažovali BOZP za neoddeliteľnú súčasť plnenia pracovných úloh a nepovažovali za potrebné vykonávať kontrolu BOZP nimi riadených zamestnancov. Vodič VZV E. porušil povinnosť uvedenú v § 12 odsek 2 písmeno a) zákona o BOZP a to dodržiavať predpisy BOZP s ktorými bol preukázateľne oboznámený. Vodič mohol podľa § 12 ods. 1 písmeno b) zákona o BOZP odmietnuť vykonávať nebezpečnú prácu, ak sa domnieval, že je ohrozený jeho život a zdravie alebo iných osôb. Ohrozený život a zdravie bol poškodeného Z. a svedka B., preto mal odmietnuť nadvihnúť nezabezpečenú konštrukciu časti horskej dráhy, lebo vedel, že sa pod ňou bude pracovať. Mal tiež povinnosť podľa § 148 odsek 1 Zákonníka práce dbať o bezpečnosť a zdravie svoje ako ľudí ktorých sa týkala jeho činnosť. Skutok vznikol nesprávnou a nebezpečnou činnosťou majstra W.. O., poškodeného Z., vodiča VZV E. a B.. Skutok by sa nebol stal, ak by vodič VZV E. nezdvihol nezabezpečenú konštrukciu časti horskej dráhy aby sa na ňu mohla namontovať prepravná konštrukcia. Ďalej ak by majster O. nedovolil pracovať nebezpečne ak by pri riadení činnosti rešpektoval ustanovenia BOZP a ak by poškodený nevliezol pod zdvihnuté a nezabezpečené bremeno.
Pri výsluchu znalec uviedol, že porušenia prepisov dopustili všetci 4 prítomní na mieste, majster riadil prepravu, vozíčkar to viedol a ďalší dvaja, čo mali montovať konštrukciu a montovali pod zaveseným bremenom. Nerobili to zrejme 1x, ale dovtedy sa nič nestalo. Na lyžiny dali nejakú látku alebo protišmykový papier, prevážali to asi 100m. Všetci boli preškolení, boli to viazači bremien, mali vedomosť o tom, že pracovať pod zaveseným bremenom je nebezpečné. Vodič VZV pochybil, keď zdvihol na lyžiny 2,57 tonovú konštrukciu a nebolo to zaistené. Keď prišli policajti, bolo to položené na paletách. Keby to položili na palety hneď, nič by sa nestalo. Najväčšiu zodpovednosť mal majster, ktorý bol vedúcim zamestnancom. BOZP je neoddeliteľnou súčasťou výkonu práce. § 12 ods. 2 Zákona č. 124/2006 hovorí, že zamestnanec pokiaľ je oboznámený s BOZP na školeniach, musí rešpektovať ustanovenia BOZP. Z toho vyplýva, že ostatní zamestnanci mohli odmietnuť pracovať s takto nebezpečnou nezabezpečenou
konštrukciou. Ak by sa to osadilo na palety alebo podpery, bol by to istý spôsob zaistenia. Z výpovedí vyplýva, že majster nemal ľudí, tak si ich zavolal sám ako vedúci zamestnanec. Zo spisového materiálu nezistil, že tam bol poškodený svojvoľne. Ak by tam bol svojvoľne, bol tam prítomný vedúci zamestnanec, ktorý keby sa tam niekto náhodne objavil, ho má právo poslať preč. Je nezmysel, aby tam niekto prišiel sám a sadol si pod konštrukciu. Norma STN ISO 3691+AND1 Motorové vozíky, bezpečnostné predpisy je určená je pre ľudí, ktorí sa pohybujú v blízkosti motor. vozíkov. Za činnosť VZV zodpovedá obsluha, teda vodič. Vodič mal odmietnuť pracovať takýmto spôsobom. Vodič VZV je zodpovedný, ale zodpovedný je aj ten, čo utrpel škodu. Obaja vedeli, že porušujú bezpečnostné predpisy. Táto norma nie je určená na ochranu vodiča. V posudku je ďalej uvedené, ako sa má správať vodič. Nedá sa povedať, že táto norma chráni vodiča. Podľa § 148 Zákonníka práce je zodpovedný vodič, tak za svoje zdravie a bezpečnosť ako aj za osoby, ktoré sú zasiahnuté jeho činnosťou. Musí teda dbať na zdravie a bezpečnosť, ktorých sa to týka. Bezpečnostné predpisy nie sú výhodné pre niektoré osoby a pre niektoré nie. Chránia BOZP osôb, nedá sa to považovať za niekoho výhodu. Nie sú záväzné, nemusí to byť urobené tak vyslovene ako je to tam napísané, ale rovnocenným spôsobom. § 6 ods. 10 Zákon 124/2006 hovorí, že vedúci zamestnanec je zodpovedný za BOZP, keď zamestnanci porušujú bezpečnostné predpisy. Zamestnávateľ musí urobiť všetky opatrenia na to, aby boli zabezpečené bezpečnostné predpisy. Pri vypracovaní posudku mal k dispozícii zápisy o vykonaných školeniach, všeobecné predpisy, dopravný poriadok. To, že O. bol vedúci zamestnanec, ktorý riadil činnosť zistil na základe svedeckých výpovedí. Všetci hovorili, že O. je majster. Majster je vedúci zamestnanec zamestnávateľa D.. V zmluve mal, že má povinnosť dodržiavať BOZP. Keby tam bolo uvedené, že sa musí starať o dopravu horských dráh, tak aby to neohrozilo BOZP, bolo by to niečo iné. Živnostník podľa zákona č. 124/2006 zamestnáva sám seba, je tak zamestnávateľom a bezp. predpisy všade, kde sa vyskytuje slovo zamestnávateľ platia aj pre neho. Musel byť vedúcim zamestnancom, keď ho všetci oslovovali majster, tzn. že ho tým musel niekto poveriť. On riadil celú tú činnosť, zavolal si vozíčkara a ďalších ľudí, aby prepravili časť dráhy zo skladu. Tí ľudia počúvali jeho pokyny, tak musel byť nejakým spôsobom nadriadený. K termínu majster dospel na základe svedeckých výpovedí. V znaleckom posudku hovoril celý čas o vedúcom zamestnancovi. Bol oboznámený aj so zmluvou ktorú má O. s D.. Je tam iba uvedená zodpovednosť za škodu, porušenie povinnosti podľa zmluvy a to je všetko ohľadom BOZP. Poškodeného na miesto musel niekto zavolať, lebo keď prišli k bráne a chceli to montovať, mal to urobiť B., ale nemal kľúče, tak poslali Z. pre kľúče, ktorý ich doniesol a podal to a ten tam potom zostal. O. mal Z. vykázať, ak tam nemal čo robiť, bola to jeho povinnosť. Ak tam nemal čo robiť mal ho poslať preč.
Zo znaleckého posudku W.. W. L. a W.. R. E. vyplýva, že znalci na základe pitevného nálezu a okolností vyplývajúcich z lekárskych správ zistili že zranenia vznikli tak, že na oblasť panvy a dolnej časti brucha v smere spredu pôsobil tupý plošný predmet mechanizmom tlaku násilím veľkej až enormnej intenzity v dôsledku čoho vznikli plošné podkožné krvné podliatiny, tržno - zmliaždené rany v danej oblasti. Prenesením násilia na vnútrobrušné orgány došlo k vzniku drvivého poranenia panvy s rozlámaním panvových kostí, porušeniu spojenia medzi krížovou kosťou a bedrovými kosťami, k zmliaždeniu mäkkých tkanív (tepien, žíl) v oblasti panvy, so vznikom zakrvácania do okolia a k ischemickému (nedokysličeniu) poškodeniu ľavej dolnej končatiny. Uvedené zranenia mohli vzniknúť zavalením kovovou konštrukciou o hmotnosti 2660 kg, ktorá ho pritlačila o podlahu. Ide o smrť násilnú - protrahovaný úrazovo - krvácavý šok v dôsledku drvivého poranenia panvy ktoré je v priamej príčinnej súvislosti s úrazom ktorý poškodený utrpel dňa 24.10.2018.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného poriadku.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, hlavne s poukazom na výpoveď samotných obžalovaných, svedkov B., R.. W., R.. W., znalecké posudky znalcov R.. Y. N., X.. R.. W. M. B.., W.. L. a W.. E., správy o vyšetrení smrteľného pracovného úrazu, mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak ako je opísaný vo výroku rozsudku, má znaky žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchali obžalovaní, ktorý svojim spoločným konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona keď poškodenému V. Z. z nedbanlivosti spôsobili smrť a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej im podľa zákona a to obžalovaný O. porušil ustanovenie § 6 odsek 8, § 9 odsek 1 písmeno a), § 12 odsek 1 Zákona
NR SR č. 124/2006 Zbierky zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 146 odsek 2 zákona NR SR č. 311/2001 Zbierky zákonov /Zákonník práce/, a obžalovaný W. E. porušil povinnosť uvedenú v § 12 odsek 2 písmeno a) Zákona NR SR č. 124/2006 Zbierky zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj ustanovenie § 229 odsek 1 Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení a STN ISO3691-Amd 1 Motorové vozíky, Bezpečnostné predpisy.
Čo sa týka priebehu skutku, jeho spáchanie vyplýva jednak z výpovedí oboch obžalovaných ako aj z výpovede priameho svedka B.. Obžalovaný O. sám uviedol, že deň pred skutkom si B. vypýtal ľudí na expedíciu, W. o tom vedel, a on si vybral ľudí - obžalovaného E. a svedka B. a zavolal im, vysvetlil im, že sa pôjdu nakladať dráhy, bol to odomknúť a ukázal im, čo sa pôjde expedovať. Navigoval vozíčkara do brány, mal im ukázať, čo majú naložiť, Z. poslal pre kľúče, pričom nevie, čo tam robil Z.. Uviedol, že keď sa dráha zosunula bol na odchode a otočený chrbtom, čo ale vyvracia výpoveď E. a B., ktorí vypovedali, že stál pred dráhou a mal prehľad. E. išiel dráhu naberať s lyžinami, nabral ju s odhadom, on ho navigoval. Uviedol že pokyny nedával žiadne, len ukázal dráhu a navigoval vozíčkara von, čo ale tiež vyvracajú výpovede obžalovaného E. a svedka B., ktorí uviedli, že ho vnímajú ako majstra, dával im pri tejto práci pokyny a riadil ju. K zošmyknutiu dráhy následne došlo po demontáži konzol, keď bol vozík vypnutý a s dráhou nikto nehýbal. Konštrukcia spadla na strane, kde bol B. a Z., ktorí stáli pod ňou, čo je ale podľa znaleckých posudkov v hrubom rozpore s normami a s predpismi BOZP. Obžalovaný E. vypovedal, že mu telefonoval obžalovaný O., že ide nakladať dráhu s B.. Dráhu nabral na vozík presne do stredu, nejavila známky pohybu, O. s B. ju chytili a pomixovali s ňou, nešlo s ňou pohnúť, čiže je zrejmé že nepoužili žiadne zabezpečenie proti zošmyknutiu dráhy (iba ako uviedol nejaký hrubší papier, čo ale podľa záverov znaleckých posudkov nebolo dostatočné a možno tak hovoriť aj o akomsi šťastí, že sa dráha už vtedy nezošmykla z lyžín vozíka) a túto nabral len odhadom. Nabral ju a išiel von. Po zistení, že sa s ňou nestočí, ju dal asi 1m nad zem. Dal si ju na seba a vycúval von. Keďže malo pršať, časť sa mala namontovať vnútri. O. mu ukázal, kde presne, povedal stop, stál pred dráhou asi 5m, mal prehľad. On sedel vo vozíku a B. bol proti ňom. O. stál vpredu, pozeral sa na neho. Potom dráha spadla a poškodený bol pod ňou, on potiahol vozík a zdvihol ju a oni vytiahli chlapca. Sám uviedol, že pod dráhou nemal nikto čo robiť. Z. O. poslal preč pre kľúč, takže je zrejmé že aj jemu dával pokyny a poškodený tieto počúval. Ak tam teda poškodený nemal čo robiť, mal ho právo a aj povinnosť poslať preč. Konzoly sa mali montovať až keď to bude zabezpečené kozami, ktoré mal montovať B.. O. stál pred dráhou asi 5m, mal prehľad. Kým dráha nebola na podperách nič sa s tým nemalo robiť. Následne na otázky síce uviedol, že O. nie je jeho nadriadený, on ho tak volá, ale píše mu výplaty a hodiny, ale z jeho spontánnej výpovede je zrejmé, že O. ako nadriadeného bral, keďže uviedol, že prácu tam riadil on a ostatní sa riadili podľa jeho pokynov a oslovuje ho majster. Svedok B. uviedol, že prišiel majster O., že treba vyniesť dráhu von a demontovať a namontovať na ňu nohy, pričom O. to tam riadil. Keď dráhu nakladali, bolo to pevné. Jeho tvrdenie že lyžiny s vozíka sa dala guma, aby sa mu to nešmýkalo a aby sa to neošúchalo, sa nepreukázalo, keďže E. uviedol, že tam bol položený len hrubší papier. Nevie, kedy tam prišiel poškodený Z., čakali na nohy, že ich namontujú a spadlo to dole, pričom on uskočil a poškodeného dráha privalila. On si predtým obzeral dráhu ako sa to bude robiť a stál pri nej, poškodený bol zozadu, nevenoval mu pozornosť. Ako uviedol znalec doc. M. pod zdvihnutou nezabezpečenou dráhou nemal nikto čo robiť. E. nevie kde bol, vozík bol vypnutý, O. stál asi vpredu. Aj tento svedok bral O. ako majstra, a nadriadeného dával im príkazy. Montáž mala prebehnúť až potom ako keď by sa priviezli tie podperné kozy. O. mu nedal pokyn aby montoval konštrukciu počas toho ako bola naložená na vozíku. On sa dráhy nedotýkal, či poškodený nevie. Obaja obžalovaný zároveň zhodne potvrdili, že sa zúčastňovali školení BOZP a obžalovaný E. aj školení obsluhy VZV.
Zavinenie skutku obžalovanými bolo preukázané v prvom rade závermi znaleckých posudkov znalcov R.. Y. N., X.. R.. W. M. B.., W.. L. a W.. E..
Prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti podľa zákona. Podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona je porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Zo znaleckého posudku R.. N. bolo preukázané, že pri preprave horskej dráhy na lyžinách VZV došlo k porušeniu predpisov - normy STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky. Bezpečnostné predpisy a to porušenie požiadavky, aby bola pri preprave použitá opora bremena, aby sa znížilo riziko pravdepodobného pádu, čo nebolo zabezpečené. Vodič VZV obžalovaný E. nabral lyžinami konštrukciu dráhy približne v strede, ťažisko konštrukcie nebolo v osi lyžín lyžiny neboli rovnomerne zaťažené, ale každá bola zaťažená inou hmotnosťou. Vidlice boli maximálne roztiahnuté ale neboli zasunuté až nadoraz, pretože by sa takto vozík s naloženou konštrukciou nevošiel do dverí haly. Došlo tiež k porušeniu požiadaviek uvedených vo vyhláške č. 59/1982 Zb. ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení, a to, že v dôsledku chybného upevnenia bremena došlo k jeho zosunutiu z lyžín VZV. Bremeno musí byť vždy na lyžinách VZV upevnené tak, aby sa zabránilo jeho zosunutiu, čo nebolo zabezpečené, čo tiež vyplynulo z výpovedí svedka B. ako aj z výpovedí samotných obžalovaných - konštrukciou iba pohýbali aby si nejakým spôsobom overili, či je dráha naložená stabilne, avšak akékoľvek zabezpečenie chýbalo. Na lyžinách bola iba fólia Akylux, aby ochránil náter konštrukcie. Konštrukcia horskej dráhy tak nebola nijakým spôsobom zabezpečená, na lyžinách ju držalo iba trenie materiálov na ktorých bola položená. Použitie magnetických návlekov na lyžinách VZV zabránilo skĺznutiu konštrukcie. Presun riadil O., nachádzal sa tam poškodený, ktorý mal doniesť kľúče. Konzolu išli montovať B. a Z.. Dráha tak nebola žiadnym spôsobom zaistená, nebola použitá opora bremena, ktorú predpisuje STN ISO 3961+Amd 1. V dôsledku chybného uloženia, nezaisteného bremena, sklonu dvora pred halou, sklonu lyžín v pozdĺžnom možno aj v priečnom smere, zvlhčením fólie Akylux, prípadne možným dotykom B. alebo Z. (čo sa však nepreukázalo, nakoľko táto okolnosť nevyplynula z výpovedí svedkov) došlo k zošmyknutiu konštrukcie z lyžín a k smrteľnému pracovnému úrazu.
Na základe znaleckého posudku znalca X.. R.. W. M. B.. bolo preukázané, že skutok vznikol najmä pre zanedbanie povinností z oblasti BOZP vedúcim zamestnancom (majstrom) W.. O., ktorý toleroval nebezpečný výkon práce ktorú riadil a to zakázanú prácu pod zdvihnutým bremenom. Porušený bol § 6 odsek 1 písmeno a) zákona o BOZP, keď spoločnosť D. s.r.o. nevykonala opatrenia na zaistenie BOZP, v dôsledku chýbajúcej kontroly BOZP tolerovala nedodržiavanie prepisov BOZP a umožňovala nebezpečný výkon práce. Porušený bol § 6 odsek 8 zákona o BOZP tým, že vedúci zamestnanec majster O. nepokladal BOZP za rovnocennú a neoddeliteľnú súčasť plánovania a plnenia pracovných úloh. Práca pod bremenom je pre svoju nebezpečnosť zakázaná, obžalovaný O., bol oboznámený s predpismi BOZP (čo vyplýva aj z oboznámených interných dokumentov spoločnosti D. o jeho účasti na školeniach BOZP), aj napriek tomu toleroval prácu pod zdvihnutým bremenom. BOZP je neoddeliteľnou súčasťou pracovných úloh vedúcich zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia, toto obžalovaný O. podcenil, čo bolo možno príčinou vzniku pracovného úrazu. B. bolo tiež ustanovenie § 12 odsek 1 zákona o BOZP a to obžalovaným O., obžalovaným E., svedkom B. ako aj poškodeným Z., ktorí boli oboznámení s predpismi BOZP a vlastnili preukazy viazačov bremien a žeriavnikov a E. tiež vlastnil preukaz vodiča motorového vozíka (čo tiež vyplýva z oboznámených interných dokumentov spoločnosti D. a preukazov viazačov bremien a žeriavnika) a nedodržiavali ich. Porušený bol § 146 odsek 2 Zákonníka práce, kontrola BOZP nebola vykonávaná dôsledne čo umožnilo prácu nebezpečným spôsobom aj so súhlasom prítomného vedúceho zamestnanca (majstra) O.. Porušený bol tiež § 148 odsek 1 Zákonníka práce, keďže všetci 4 zamestnanci napriek tomu, že boli oboznámení s predpismi BOZP si neplnili povinnosť dbať o svoju bezpečnosť a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka, teda pracovali nebezpečne v prítomnosti vedúceho zamestnanca spoločnosti O., ktorý riadil práce a mal povinnosť dbať aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie ním riadených zamestnancov. Došlo k porušeniu normy STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky. Bezpečnostné predpisy, kedy pri transporte bremena s dĺžkou 10,5 m voľne ležiaceho na lyžinách bočného VZV bol pravdepodobný jeho pád preto, že bremeno nebolo žiadnym spôsobom zaistené proti pádu z lyžín, pričom za toto niesol zodpovednosť vodič VZV obžalovaný E., ktorý len na oko vyvážil zdvihnuté bremeno, čo malo za následok jeho pád. Požiadavka v norme, že nikto sa nesmie zdržovať pod zdvihnutým bremenom bola hrubo porušená, lebo sa malo pod zdvihnutým bremenom pracovať - montovať podperné kozy, čo mal urobiť svedok B.. O tomto zákaze museli všetci štyria zamestnanci vedieť, lebo mali preukazy viazačov bremien. Porušená bola norma ČSN 270143 Zdvíhacie zariadenia. Prevádzka, údržba a opravy a to zákaz prechádzať alebo zdržovať sa pod zaveseným bremenom alebo v jeho nebezpečnej blízkosti. Obžalovaný E. ako vodič VZV mal tento zákaz rešpektovať a mal na to upozorniť vedúceho zamestnanca obžalovaného O. a ak by na upozornenie nereagoval, mal obžalovaný E. odmietnuť zdvihnúť bremeno, aby sa pod ním namontovala dopravná konštrukcia čo mu umožňuje § 12 odsek 2 zákona o BOZP, čo však neurobil. Znalec tiež skonštatoval že aj poškodený Z. porušil ustanovenia o zákaze zdržiavať sa
resp. pracovať pod zdvihnutým bremenom, o ktorom musel vedieť, keďže sa s ním musel oboznamovať v rámci školení BOZP, ako aj na školeniach pre viazačov bremien a žeriavnikov. Poškodený tiež porušil povinnosť v § 12 odsek 1 písmeno a) zákona o BOZP, teda dodržiavať predpisy na zaistenie BOZP. Vedúci zamestnanci spoločnosti D. (obžalovaný O.) nedodržal ustanovenia § 6 odsek 8 a § 9 zákona o BOZP a § 146 odsek 2 Zákonníka práce a nepovažoval BOZP za neoddeliteľnú súčasť plnenia pracovných úloh a nepovažoval za potrebné vykonávať kontrolu BOZP ním riadených zamestnancov. Vodič VZV obžalovaný E. porušil povinnosť uvedenú v § 12 odsek 2 písmeno a) zákona o BOZP a to dodržiavať predpisy BOZP s ktorými bol preukázateľne oboznámený. Skutok vznikol nesprávnou a nebezpečnou činnosťou majstra W.. O., poškodeného Z., vodiča VZV E. a B.. Znalec uviedol, že skutok by sa nebol stal, ak by vodič VZV obžalovaný E. nezdvihol nezabezpečenú konštrukciu časti horskej dráhy aby sa na ňu mohla namontovať prepravná konštrukcia. Ďalej ak by majster obžalovaný O. nedovolil pracovať nebezpečne ak by pri riadení činnosti rešpektoval ustanovenia BOZP a ak by poškodený nevliezol pod zdvihnuté a nezabezpečené bremeno. Najväčšiu zodpovednosť mal majster, stačilo zaistiť konštrukciu, aby sa nezošmykla. K tomu či sa tam poškodený Z. zdržiaval náhodne súd uvádza, že ak by na mieste bol poškodený prítomný svojvoľne, bol tam prítomný vedúci majster, ktorý ho má právo a aj povinnosť poslať preč, ak tam nemal čo robiť. Taktiež zo správy Inšpektorátu práce I. ako aj z výpovede svedka Z. nevyplynulo, že by sa tam poškodený Z. zdržiaval svojvoľne. O. mal Z. vykázať, ak tam nemal čo robiť, bola to jeho povinnosť. Ak tam nemal čo robiť mal ho poslať preč. Za činnosť VZV zodpovedá obsluha, teda vodič, ale zodpovedný je aj ten, čo utrpel škodu, pričom znalec skonštatoval, že aj poškodený porušil predpisy BOZP, keď sa zdržiaval pod zdvihnutým nezabezpečeným bremenom. Okolnosť, či bola dráha umiestnená v objekte mimo prevádzku podľa názoru súdu nemala žiadny vplyv na trestnú zodpovednosť obžalovaných. Určite by sa skutok nemusel stať, ak by bola dráha vyvezená z objektu na to určeného žeriavom (ako uviedli svedkovia R.. W., N. a R.. Z.) avšak to nič nemení na tom, že obžalovaní mali povinnosť dodržiavať povinnosti uložené im podľa zákona vždy pri vykonávaní prác.
V dôsledku zanedbania povinností obžalovaných uložených im na základe zákona (obžalovaný O. porušil ustanovenie § 6 odsek 8, § 9 odsek 1 písmeno a), § 12 odsek 1 zákona o BOZP, § 146 odsek 2 Zákonníka práce, obžalovaný E. ako vodič VZV porušil povinnosť v § 12 odsek 2 písmeno a) zákona o BOZP, ustanovenie § 229 odsek 1 Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení a STN ISO3691-Amd 1 Motorové vozíky, Bezpečnostné predpisy) a tak došlo k smrteľnému pracovnému úrazu, kedy na neho spadla z lyžín VZV nezabezpečená konštrukcia horskej dráhy, pri ktorom poškodený Z. podľa znaleckého posudku W.. L. a W.. E. utrpel drvivé poranenie panvy s rozlámaním panvových kostí, porušenie spojenia medzi krížovou kosťou a bedrovými kosťami, zmliaždenie mäkkých tkanív (tepien, žíl) v oblasti panvy, so vznikom zakrvácania do okolia a ischemické (nedokysličenie), poškodenie ľavej dolnej končatiny, čím mu bol spôsobený protrahovaný úrazovo-krvácavý šok v dôsledku drvivého poranenia panvy, na následky ktorého poškodený dňa 26.10.2018 o 04.35 hodine vo Fakultnej nemocnici I. zomrel.
K postaveniu obžalovaného O. v spoločnosti D., ktorý namietal že je živnostníkom a nie je majstrom, ako aj obsahu jeho zmluvy so spoločnosťou, súd uvádza, že obžalovaný O. je nepochybne SZČO, čo vyplýva jednak z výpisu zo živnostenského registra ako aj zo zmluvy, ktorú má uzavretú so spoločnosťou podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka a ktorej predmetom je riadiaca a organizačná činnosť pri výrobe oceľových konštrukcií (čiže nie poradca pri výrobe oceľových konštrukcií ako obžalovaný uviedol). Z obsahu tohto ustanovenia zmluvy tak podľa názoru súdu vyplýva vedúce postavenie obžalovaného O. v rámci výroby oceľových konštrukcií. Tiež zo záverov protokolu IP I. vyplynulo, že obžalovaný O. riadil manipuláciu (vyvážanie segmentu horskej dráhy, bol oprávnený zadávať pokyny iným zamestnancom, ktorí zabezpečujú manipuláciu s dráhami. Ak aj obžalovaný uviedol, že v danom prípade sa jednalo o expedíciu, za ktorú on nebol zodpovedný, z výpovedí svedkov B. a W. vyplynulo, že sa nejednalo o expedíciu, kamión v ten deň ešte neprišiel. Montáž prepravných konzol ale bola súčasťou expedície, pričom vo firme bolo bežné, že sa ľudia z jednej prevádzky zapožičiavali aj na expedície po dohode s majstrami a s vedúcimi. V tomto prípade išlo o prípravu na expedíciu, nie expedíciu priamo. Išlo o manipuláciu s bremenami, pričom predmet činnosti O. podľa zmluvy zahŕňa aj manipuláciu s bremenami. Je to súčasť výrobného procesu. V zmluve sa obžalovaný zaviazal riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj pokynmi objednávateľa a mal povinnosť dodržiavať BOZP (čl. IV. bod 1 a 2. Zmluvy). Z výpovede znalca doc. M. vyplynulo, že živnostník podľa zákona o BOZP zamestnáva sám seba, je tak zamestnávateľom a bezpečnostné predpisy všade, kde sa vyskytuje slovo zamestnávateľ platia aj pre neho. Musel byť vedúcim zamestnancom, keď ho všetci oslovovali majster, tzn. že ho tým musel
niekto poveriť. Táto skutočnosť, že obžalovaný O. bol na riadiacej pozícii ako majster vyplynula tiež z výpovedí obžalovaného E. (ktorý uviedol, že O. riadil prevoz konštrukcie, čo povie, to platí, bol ako majster, píše mu hodiny a robí výplaty), taktiež svedkov B., R.. W., R.. M. B., R.. W., N., ktorí všetci uviedli, že O. je v spoločnosti D. v postavení majstra a pracovníci spoločnosti poslúchajú jeho pokyny, ako tomu bolo aj pri skutku. Bolo tak preukázané, že on riadil celú činnosť, zavolal si vozíčkara a ďalších ľudí, aby prepravili časť dráhy zo skladu a ľudia počúvali jeho pokyny, takže musel byť ich nadriadený. Podľa § 2 odsek 2 písmeno b) zákona o BOZP, sa povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh, to znamená že platia aj pre obžalovaného O. pri vykonávaní prác na základe vyššie uvedenej zmluvy. V znaleckom posudku znalec doc. M. hovoril o obžalovanom O. celý čas o vedúcom zamestnancovi, čo následne objasnil pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní. Preto súd nevyhovel návrhu obhajoby na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znalcom z odboru BOZP, nakoľko znalecký posudok doc. M. považuje za zákonný a znalec svoje závery dostatočne vysvetlil pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Svedok R.. W., ktorý je konateľom spoločnosti D. uviedol, že za BOZP je zodpovedný vedúci výrobnej prevádzky a v jeho zastúpení majster, pretože nemôže byť všade. V zmluve síce O. nemá výslovne uvedené, že je majster, ale majú ho zaradeného ako majstra, robí dochádzku, zadáva ľuďom úlohy. W. ako vedúceho príslušného výrobného úseku zastupujú ním poverené osoby. Keď sa dohodnú, že prevezmú nejaké práce, aj O., ľudia sa budú riadiť jeho pokynmi. O. bol voči E. a Z. v takom postavení, že keby ich o niečo požiadal, tak by ho poslúchli. Podľa záverov IP I. síce O. podľa Zákonníka práce a Zákona o BOZP nemal postavenie vedúceho zamestnanca, pretože nevykonával závislú prácu podľa Zákonníka práce, mal uzavretú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Keby bol klasifikovaný ako vedúci zamestnanec, vyplývala by mu zo Zákonníka práce a kontrolná činnosť by bola súčasťou jeho povinností. On pôsobil ako SZČO, tak brali do úvahy len to, čo mal uvedené v zmluve a kontrolná činnosť tam nebola. Súd ale konštatuje, že jeho náplňou práce podľa zmluvy bola riadiaca a organizačná činnosť, čo podľa názoru súdu logicky zahŕňa aj kontrolu činností, ktoré riadi.
Čo sa týka dôkazných návrhov obhajoby, súd pre rozhodnutie vo veci považoval za potrebné vykonať konfrontáciu medzi obžalovaným O. a svedkami W., W. a B., nakoľko neboli potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci. Konfrontáciu možno podľa § 125 odsek 1 Trestného poriadku vykonať, iba ak by v závažných okolnostiach nesúhlasila výpoveď obvineného s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak. Obaja obžalovaní mali možnosť klásť spoluobžalovanému ako aj svedkom otázky, z ich výpovedí neboli zistené také závažné rozpory, ktoré by nemohli byť vyjasnené z iných dôkazov. Čo sa týka návrhu obhajoby na vykonanie znaleckého posudku na technický stav pracovného stroja - VZV zn. Baumann zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by technický stav VZV mal vplyv na okolnosti skutku, čo potvrdil aj znalec R.. N. a závery IP I. - podľa ktorých na vozíku nebola zistená ani hlásená žiadna porucha. Z protokolu z technickej kontroly vozíka zo dňa 15.01.2018 tiež vyplýva, že VZV je po odstránení závady (nefunkčné zadné svetlá) schopný prevádzky. Súd tak nepovažoval za potrebné vykonať znalecké dokazovanie pre posúdenie technického stavu VZV. Súd tiež nepovažoval za potrebné vykonanie výsluchu R.. T. - bezpečnostného technika spoločnosti D. keďže vo veci bolo vypočutých dostatok svedkov pre objasnenie priebehu skutku, a tak nie je potrebný pre rozhodnutie súdu vo veci.
K namietanej skutočnosti, že znalecký posudok R.. N. bol vyhotovený rok po spáchaní skutku súd uvádza, že táto okolnosť nemá vplyv na správnosť jeho záveroch, keďže znalec neavizoval že by v tom dôsledku mal nedostatok podkladov alebo že by posudok z nejakých iných na to sa vzťahujúcich dôvodov nemohol vyhotoviť. Taktiež ani okolnosť či znalecké posudky boli vyhotovené pred vznesením obvinenia nemá vplyv na ich zákonnosť, keďže aj na ich podklade bolo následne obžalovaným vznesené obvinenie a nebolo tým porušené právo obžalovaných na obhajobu, keďže mali možnosť klásť znalcom otázky.
Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaní trestný čin spáchali z nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona, keďže z nedbanlivosti spôsobili poškodenému V. Z. smrť závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej im podľa zákona, nakoľko vedeli, že môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že také ohrozenie alebo porušenie nespôsobia.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných ako aj možnosť ich nápravy.
1/ obžalovaný W.. W. O.
K osobe obžalovaného W.. W. O. súd zistil, že je živnostník. Trvalý pobyt má evidovaný V. XXXX/XX, B.. Z miesta trvalého pobytu je hodnotený kladne. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nespáchal žiaden priestupok, doposiaľ nebol súdne trestaný.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa 36 písmeno j) Trestného zákona a to že doposiaľ viedol riadny život, keďže nebol nikdy odsúdený ani nespáchal žiaden priestupok. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného prevládli poľahčujúce okolnosti v pomere 1:0 , v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona sa tak horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby (podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona 2 až 5 rokov) znižuje o jednu tretinu. Súd tak obžalovanému ukladal trest v rozmedzí 2 roky až 4 roky. S poukazom na osobu obžalovaného ako doteraz bezúhonného, na okolnosti spáchania trestného činu, ktorý je nedbanlivostným trestným činom, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 2 roky. Súd s poukazom na bezúhonnú osobu obžalovaného nepovažoval jeho výkon za potrebný preto ho obžalovanému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 18 mesiacov. Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.
2/ obžalovaný W. E.
K osobe obžalovaného W. E. súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti D. ako obsluha VZV. Trvalý pobyt má evidovaný K. T. č. 9, hodnotený je v obci kladne. Nie je evidovaný na Úrade práce, nepoberá žiadne sociálne dávky. Doposiaľ bol iba raz súdne trestaný a to v roku 1985, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Nespáchal žiaden priestupok.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa 36 písmeno j) Trestného zákona a to že doposiaľ viedol riadny život, keďže síce bol raz odsúdený, toto odsúdenie je ale z roku 1985, má ho zahladené a odvtedy sa nedopustil žiadne protiprávneho konania, keďže nespáchal ani žiaden priestupok. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného prevládli poľahčujúce okolnosti v pomere 1:0, v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona sa tak horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby (podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona 2 až 5 rokov) znižuje o jednu tretinu. Súd tak obžalovanému ukladal trest v rozmedzí 2 roky až 4 roky S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý doteraz viedol riadny život, riadne pracuje, na okolnosti spáchania trestného činu, ktorý je nedbanlivostným trestným činom, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody taktiež na spodnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 2 roky. Súd s poukazom osobu obžalovaného nepovažoval jeho výkon za potrebný preto ho obžalovanému podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 18 mesiacov. Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.
Oproti návrhu prokurátora, súd obžalovaným neuložil tresty zákazu činnosti spojenej s riadením a koordinovaním práca na VZV (v prípade obžalovaného O.) a trest zákazu činnosti spojenej s prácou na VZV (v prípade obžalovaného E.) a to s poukazom skutočnosť, že obaja obžalovaní doposiaľ viedli riadny život, sú bezúhonní, pričom aj poškodený sa dopustil podľa znaleckého posudku doc. M. porušenia bezpečnostných predpisov a preto by súd považoval uloženie takéhoto trestu za neprimerane prísne.
V trestnom konaní si poškodení - pozostalí po poškodenom V. Z. uplatnili v adhéznom konaní nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia - náhradu nemajetkovej ujmy, a to S. Z. - matka
poškodeného v sume 25.000,- eur, V. Z. - otec poškodeného v sume 25.000,- eur, F. G. - družka poškodeného v sume 25.000m,- eur a G. J. Z. - maloletý syn poškodeného v sume 50.000,- eur. Poškodená O. zdravotná poisťovňa a.s. i uplatnila náhradu škody vo výške 3 412,80 eur predstavujúca náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a poškodená Sociálna poisťovňa sumu 1 171,20 eur ako náhradu za vyplatené dôchodkové dávky - sirotského dôchodku. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd uvádza, že podľa znaleckého posudku znalca doc. M., poškodený Z. taktiež porušil ustanovenia o zákaze zdržiavať sa, resp. pracovať pod zdvihnutým bremenom, o ktorom musel vedieť, keďže sa s ním musel oboznamovať v rámci školení BOZP, ako aj na školeniach pre viazačov bremien a žeriavnikov a tiež porušil povinnosť v § 12 odsek 1 písmeno a) zákona o BOZP, teda dodržiavať predpisy na zaistenie BOZP. Podľa názoru súdu tak by tak s poukazom na uvedené v danom prípade bolo potrebné pre spravodlivé priznanie tohto nároku poškodených vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania. Súd preto s poukazom na § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces a taktiež z rovnakých dôvodov odkázal poškodených Sociálnu poisťovňu a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.