Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NR-21S-73-2021.pdf
PDF · 144.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-21S/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Deák, spol. s r.o., so sídlom 1122, 925 32 Veľká Mača, IČO: 31 445 837, zastúpený: kaduc & partneri s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101559100/2021 zo dňa 26.08.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) o. i. aj za zdaňovacie obdobie september 2015.
2. Rozhodnutím zo dňa 30.05.2017 správca dane prerušil daňovú kontrolu (vo vzťahu k všetkým kontrolovaným zdaňovacím obdobiam – 01/2015-09/2015 a 11-12/2015), a to z dôvodu podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“). Daňová kontrola pokračovala od 19.04.2018, kedy uplynuli prekážky prerušenia daňovej kontroly.
3. Rozhodnutím zo dňa 29.06.2018 správca dane prerušil daňovú kontrolu (vo vzťahu k všetkým kontrolovaným zdaňovacím obdobiam – 01/2015-09/2015 a 11-12/2015), a to z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu. Daňová kontrola pokračovala od 13.11.2018, kedy uplynuli prekážky prerušenia daňovej kontroly.
4. Správca dane vydal dňa 28.01.2019 protokol z vykonanej daňovej kontroly, a to spoločne k všetkým kontrolovaným zdaňovacím obdobiam - 01/2015-09/2015 a 11-12/2015. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 06.03.2019.
5. Správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 23.10.2019, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21.01.2020, na podklade ktorého žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.07.2020
zrušil napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.10.2019. Žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia.
6. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100572492/2021 zo dňa 12.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 24.05.2021.
7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101559100/2021 zo dňa 26.08.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
8. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, oboznamoval ho s priebežnými výsledkami, pričom správca dane preverovaním dodávateľských, resp. nástupníckych spoločností zistil, že bývalí, resp. terajší konatelia týchto spoločností sú nekontaktné, resp. neexistujúce osoby, a preto nebolo možné vykonať výsluchy svedkov. Správca dane zabezpečoval výsluchy aj formou MVI.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), pričom lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná. Daňová kontrola bola prerušená zákonne, pričom počas doby prerušenia neplynuli lehoty. Správca dane využil inštitút MVI.
10. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že protokol bol vydaný predčasne. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný zrušil prvotne vydané rozhodnutie správcu dane neznamená, že vydanie protokolu bolo predčasné.
11. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane vykonal úkony k relevantným dodávateľským spoločnostiam, pričom uviedol, že neboli potvrdené deklarované skutočnosti. Žalovaný uviedol, že je výlučne na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že tento obchodný partner nevie dodanie tovaru preukázať predložením dokladov v takom rozsahu, v akom to od neho vyžaduje správca dane, čo znamená, že správca dane nevie z predložených dokladov preveriť realizáciu deklarovaného prípadu, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Správca dane z dokladov, ktoré predložil žalobca, nemal možnosť preveriť skutočnosti deklarované na dokladoch v takom rozsahu, aby mohol vysloviť záver, že spoločnosť Danis Food a spoločnosť A. B. dodali žalobcovi tovar (komodita mäso) v takom rozsahu, ako je to uvedené na vystavených dodávateľských faktúrach.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
12. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 14.10.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, a ich zrušenia. Žalobca namietol, že (i) napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, (ii) napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (iii) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (iv) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a (v) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Žalobca namietol, že daňová kontrola začala dňa 07.12.2016 a skončila doručením protokolu z daňovej kontroly dňa 14.02.2019, teda o viac ako dva roky a dva mesiace neskôr. Daňová kontrola bola niekoľkokrát prerušená, pričom samotná daňová kontrola, bez prerušenia, trvala 359 dní.
14. Žalobca namietol formálne ukončenie daňovej kontroly, pričom obchádzanie zákona videl v troch aspektoch, a to: (i) opakované, niekoľko mesačné prerušovanie daňovej kontroly s cieľom správcu dane predĺžiť čas na vykonanie daňovej kontroly nad rámec zákona, (ii) predčasné vydanie protokolu tak, aby bola len formálne dodržaná jednoročná lehota daňovej kontroly s tým, že úkony, ktoré mali byť vykonané
v rámci daňovej kontroly boli vykonané v rámci vyrubovacieho konania a (iii) neprimerané celkové trvanie daňovej kontroly spolu s vyrubovacím konaním, a to takmer 5 rokov.
15. Žalobca mal za to, že konanie správcu dane bolo úmyselné a nadbytočné, pretože cieľom MVI bolo prerušovanie daňovej kontroly. Namietol, že MVI bola žiadaná aj na nesúvisiace osoby a nesúvisiace zdaňovacie obdobia. Nebola tak splnená požiadavka nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly. Následkom nezákonných prerušení daňovej kontroly je, že na ne nemožno prihliadať pri počítaní dĺžky daňovej kontroly, dni takéhoto prerušenia je potrebné pripočítať k dňom trvania daňovej kontroly. Daňová kontrola bola prerušená raz na 10 mesiacov a 4 mesiace, pričom žalobca mal za to, že prerušenie konania by mohlo trvať maximálne 6 mesiacov (s odkazom na limity prerušenia konania z dôvodu MVI) a nie 10, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala nie 359 dní, ale 359 dní + 4 mesiace, čo prekračuje zákonnú lehotu vykonania daňovej kontroly.
16. Žalobca ďalej namietol, že správca dane ukončil daňovú kontrolu predčasne, a to len z dôvodu formálneho dodržania lehôt, avšak s vedomím, že úkony z daňovej kontroly vykoná počas vyrubovacieho konania. Žalobca mal za to, že sa jednalo o obchádzanie zákona, čo potvrdzuje aj chronologický opis úkonov.
17. Žalobca uviedol, že daňová kontrola má na podklade daňového poriadku trvať maximálne 1 rok a vyrubovacie konanie 3 mesiace. Žalobca namietol celkovú dĺžku daňového konania.
18. Žalobca odkázal na to, že Krajský súd v Trnave v obdobnej veci žalobcu – zdaňovacie obdobie 11/2017 – zrušil tam napadnuté rozhodnutia, pričom uviedol, že v daných veciach sa jednalo o rovnakého dodávateľa – spoločnosť FROZER. Žalobca odkázal na to, že Krajský súd v Trnave konštatoval, že je nevyhnutné, aby správca dane posudzoval vedomosť žalobcu, resp. možnosť jeho vedomosti o podvodnom konaní v reťazci dodaní, pričom pokiaľ táto skutočnosť nebude preukázaná, bude namieste nárok na odpočet DPH priznať. Žalobca odkázal na relevantné časti rozsudku Krajského súdu v Trnave. Žalobca namietol, že správca dane v predmetnej veci nijako neskúmal zavinenie, vedomosť a ani možnosť vedomosti žalobcu o podvodnom konaní v reťazci dodaní, a preto by mali byť napadnuté rozhodnutia zrušené. Žalobca poukázal na ním vybranú judikatúru, venujúcu sa daňovému podvodu. Uzavrel, že odoprieť právo daňového subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. Zavinenie musí preukázať orgán finančnej správy. Žalobca mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
19. Žalobca namietol nedostatočné vykonanie dokazovania – existuje napr. aj celé konanie na veterinárnej správe, kde sa robili vzorky z predmetného tovaru. K dodávateľovi – spoločnosti Danis Food žalobca uviedol, že táto spoločnosť mala v roku 2015 sídlo na Športovej ulici a nemá vedomosť, že by správca dane skúmal reálnosť sídla tejto spoločnosti v relevantnom zdaňovacom období. Keďže správca dane takéto dokazovanie nevykonal, jedná sa o rozpor s obsahom administratívneho spisu. Správca dane vyložil v neprospech žalobcu aj výpoveď bývalého konateľa tejto spoločnosti – p. B. A., pričom z obsahu výpovede tohto svedka nevyplývajú také závery ako ich uvádza správca dane. Žalobca uviedol, že súčasný konateľ nevedel uviesť, kde sa nachádzajú dokumenty, pričom dôležitá je časová súvislosť, pretože daňová kontrola sa vykonávala za zdaňovacie obdobie roka 2015, pričom pani C. bola konateľkou od 23.12.2015 do 17.05.2016, ako svedok bola vypočutá až v roku 2017, kedy už konateľkou nebola.
20. Ďalej žalobca uviedol, že samotný svedok - p. B. A. potvrdil dodanie tovaru, uvedené tvrdenia však nepreukázal. Správca dane podľa žalobcu protiústavne rozšíril zákonné podmienky prípustnosti svedeckej výpovede ako dôkazu tak, že svedok je povinný svoju vlastnú výpoveď dokazovať ďalšími dôkazmi, čo je dôvod nezákonnosti. Žalobca zároveň platil za dodávky tovaru prevodom na účet. Dodanie tovaru ďalej potvrdila aj p. D. E., avšak nepreukázala svoje tvrdenia.
21. K dodávateľovi – spoločnosti DANER Gastro žalobca uviedol, že správca dane neskúmal dôležité skutočnosti, najmä, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že ICE-BERG SLOVAKIA skladovala tovar spoločnosti DANER Gastro v roku 2015 a nebol vypočutý konateľ alebo zamestnanec skladovateľa tovaru. Vykonaním daného dôkazu by sa podľa žalobcu potvrdilo, že spoločnosť ICE-BERG SLOVAKIA prepravila tovar od deklarovaného dodávateľa žalobcovi. Dodanie tovaru bolo potvrdené nielen nepriamymi dôkazmi, ale aj priamou výpoveďou p. E. F., ktorý uviedol, že preprava bola realizovaná
pre DANER Gastro, pričom miestom vykládky boli Mraziarne Deák. Žalobca namietol, že (i) správca dane nemôže vedieť, čo by bolo výsluchom preukázané, (ii) svedecká výpoveď je rovnaký dôkaz ako každý iný a (iii) žalobca namietol, že správca dane uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ale odmieta vykonať dokazovanie navrhnuté žalobcom.
22. Žalobca namietol, že žalobca nebol oboznámený so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly a správca dane neumožniť žalobcovi realizovať svoje právo byť prítomný na výsluchu svedkov.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.03.2022, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že podmienky deklarované v § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenia sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. V predmetnom prípade žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od spoločností – Danis Food a DANER Gastro, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že tieto spoločnosti dodali tovar. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar deklarovaný faktúrami bol skutočne dodaný spomenutými spoločnosťami. Orgány finančnej správy nespochybnili existenciu tovaru, ale osoby deklarovaných dodávateľov, keďže tieto neboli vierohodne preukázané.
24. Žalovaný uviedol, že právny nástupca spoločnosti Danis Food, spoločnosť Fatimka, so správcom dane nespolupracovala, pričom aj táto spoločnosť bola k 26.07.2017 vymazaná. Zo svedeckej výpovede pani C. vyplynulo, že nemala vedomosti o ekonomickej činnosti spoločnosti Danis Food, nedisponovala účtovnými dokumentami, a teda nemala vedomosti o spoločnosti. Súčasne p. B. A. uviedol, že doklady spoločnosti odovzdal pani C., ktorá však uvedené nepotvrdila.
25. Vo vzťahu k spoločnosti DANER Gastro žalovaný uviedol, že sa jednalo o nekontaktnú spoločnosť, v zdaňovacích obdobiach 2014, 2015 a 2016 nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti. Uvedená spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že bola vlastníkom tovaru, ktorý bol predmetom obchodných transakcií.
26. K výkonu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že zákonom stanovená lehota bola dodržaná. Daňová kontrola bola prerušená zákonne - rozhodnutiami o prerušení daňovej kontroly, pričom v nich boli deklarované dôvody, pre ktoré bolo potrebné daňovú kontrolu prerušiť. Správca dane využil MVI za účelom získania relevantných informácií. K namietanému nevypočutiu svedkov žalovaný uviedol, že nebol dôvod konfrontovať, vypočuť navrhovaných svedkov. Výpovede svedkov a ďalšie dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe len preukazujú dodanie tovaru žalobcovi a jeho následné dodanie jeho odberateľom, avšak nepreukazujú, že tovar bol dodaný deklarovanými dodávateľmi. Napr. výpoveď pani E. len potvrdzuje prijatie tovaru, ale nie, že bol dodaný deklarovaným dodávateľom. K výpovedi p. G. žalovaný uviedol, že formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale chýbali mu relevantné znalosti a tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé. Správca dane z dokladov, ktoré predložil žalobca, nemal možnosť preveriť skutočnosti deklarované na dokladoch v takom rozsahu, aby mohol vysloviť záver, že spoločnosti Danis Food a DANER Gastro dodali žalobcovi tovar v takom rozsahu, ako je to uvedené na vystavených dodávateľských faktúrach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
27. Žalobca zaslal repliku zo dňa 07.06.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.
28. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-21S/73/2021.
30. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol.
31. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 14.01.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
32. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
33. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
36. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
38. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
42. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
43. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
44. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015 v sume XX.XXX,XX eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.
Všeobecne k východiskám odpočítania dane
45. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.
46. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu.
47. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých existujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.
K trvaniu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
48. Z dôvodu, že žalobca namietol nezákonné trvanie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, správny súd považuje za potrebné poukázať na základné judikatórne východiská vzťahujúce sa na prerušenie daňovej kontroly, s previazaním na relevantný skutkový a právny stav k daňovej kontrole, ktorá bola vedená voči žalobcovi.
49. Správny súd v prvom rade uvádza, že vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-186/20 Hydina SK zo dňa 30.09.2021 nemá prekročenie lehoty stanovej v európskych predpisoch na
poskytnutie informácií v rámci MVI vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly podľa slovenského práva. Súdny dvor Európskej únie v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“
50. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane prerušil daňovú kontroly dva razy, pričom oba razy za účelom žiadosti o MVI (z dôvodu, že správca dane preveroval zahraničných dodávateľov u zahraničných správcov dane). Ako to vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry, aj napriek tomu, že daňová kontrola bola prerušená niekoľko mesiacov (z dôvodu MVI), uvedené nemá vplyv na zákonnosť daňovej kontroly. Daňová kontrola tak bola prerušená zákonne, a to aj napriek tomu, že došlo k prekročeniu lehoty stanovenej v európskych predpisoch. Lehota, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená (z dôvodu MVI) sa tak do lehoty na vykonanie daňovej kontroly nezapočítava.
51. Pokiaľ ide o neproporcionalitu žiadaných, resp. získaných informácií vo vzťahu k dĺžke prerušenia daňovej kontroly i k veci samej, správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého (i) pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o MVI a (ii) procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o MVI nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly (rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.03.2024). Pre posúdenie zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly sú teda podstatné žiadané informácie a nie informácie získané, ktoré správca dane nemôže ovplyvniť.
52. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žiadosti o MVI boli podané naraz za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia (čo tak neguje námietku žalobcu, že sa zisťovali aj informácie mimo predmetného zdaňovacieho obdobia – 09/2015), pričom sa preverovali viaceré zahraničné spoločnosti, a to za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. To, že správca dane zisťoval naraz informácie o viacerých spoločnostiach súčasne možno hodnotiť ako hospodárne konanie. Nemožno tak správcovi dane vytnúť, že by konal účelovo a nedôvodne – konal s účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. Žiadosti o MVI tak možno hodnotiť ako účelné – smerovali k získaniu informácií zo zahraničia, pričom správny súd nezistil, že by správca dane vybočil zo zákonných medzí. Žalobca zároveň v žalobe ani konkrétne neuviedol, v čom mali byť žiadosti o MVI nadbytočné.
53. Nezákonnosť daňovej kontroly nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že dĺžka prerušenia bola v nepomere k žiadaným/získaným informáciám, pretože ako správny súd konštatuje vyššie, samotné prerušenia daňovej kontroly a obsah žiadostí o MVI boli vyhodnotené ako účelné. Nerešpektovanie lehôt na poskytnutie informácií zo strany dožiadaných orgánov nemá na zákonnosť prerušenia vplyv, správca dane dĺžku prerušenia nemohol ovplyvniť, pričom počas prerušenej daňovej kontroly správca dane v rámci daňovej kontroly nevykonával žiadne úkony.
54. S ohľadom na uvedené vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. Dĺžka daňovej kontroly po vylúčení dôb jej prerušení (ktoré boli vyhodnotené ako účelné a počas ktorých lehota na výkon daňovej kontroly neplynula) trvala menej ako 1 rok, a teda nepresiahla maximálnu lehotu jedného roka, ktorú stanovuje § 46 ods. 10 daňového poriadku.
K námietke žalobcu, že bol protokol vydaný predčasne K vyrubovaciemu konaniu
55. Žalobca namietol, že protokol bol vydaný predčasne, a to len z toho dôvodu, aby správca dane dodržal lehotu daňovej kontroly, pričom tým, že boli v rámci vyrubovacieho konania vykonávané úkony, došlo k obchádzaniu zákona. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
56. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd nevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že správca dane vydal protokol predčasne. Ak aj žalovaný zrušil prvotné rozhodnutie správcu dane, uvedené nemá vplyv na to, či bol protokol vydaný predčasne alebo nie.
Úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu je v prípade nedostatkov prvostupňového rozhodnutia toto rozhodnutie aj zrušiť a prikázať prvostupňovému orgánu doplniť dokazovanie, čo bol aj predmetný prípad. Žalovaný prikázal správcovi dane doplniť dokazovanie, správca dane toto dokazovanie doplnil a v uvedenom postupe nemožno vzhliadnuť žiadnu nezákonnosť. Ak žalobca namietol, že vyrubovacie konanie trvalo viac ako 3 mesiace, je možné v danom so žalobcom súhlasiť, avšak uvedená lehota je lehotou procesnou, ktorej nedodržanie neznamená nezákonnosť vydaného rozhodnutia (daňový poriadok v žiadnom ustanovení neupravuje, že prekročenie procesnej lehoty vo vyrubovacom konaní má za následok nezákonnosť tohto konania a následných rozhodnutí).
57. K vykonávaniu dôkazov vo vyrubovacom konaní správny súd odkazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý uviedol, že z normatívneho textu daňového poriadku nemožno vyvodiť absolútny zákaz vykonávania dokazovania vo vyrubovacom konaní. Správny súd tiež poukazuje aj na § 74 ods. 2 až 4 daňového poriadku, v zmysle ktorých v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty /na realizáciu príslušných úkonov/. Odvolací orgán je tiež oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Aj z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že po podaní odvolania je možné vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie – v určitej, opodstatnenej miere, pričom rozsah dokazovania závisí od kontextu konkrétnej veci (tu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/128/2022 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 4Sfk/126/2022 zo dňa 17.10.2023 a i.).
58. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane po prvotnom zrušení svojho rozhodnutia doplnil dokazovanie, pričom tak konal aj na základe pokynu odvolacieho orgánu a aj na podklade návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania. Konal za účelom doplnenia skutkového stavu veci, pričom správny súd v danom postupe nevzhliadol pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak aj žalobca namietol nedodržanie lehoty vyrubovacieho konania, ako aj obchádzanie zákona, keďže boli dôkazy vykonávané vo vyrubovacom konaní, správny súd tejto námietke nemohol pripísať dôvodnosť.
K námietke žalobcu, že správca dane neskúmal zavinenie a vedomosť
59. Žalobca namietol, že správca dane neskúmal zavinenie, vedomosť a ani možnosti vedomosti žalobcu o podvodnom konaní v reťazci dodania. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
60. Je síce možné súhlasiť s tým, že správca dane a žalovaný na niektorých častiach svojich rozhodnutí poukazovali na všeobecné črty podvodného konania, avšak po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd ustálil, že dôvodom vyrubenia dane a nepriznania nároku na odpočet DPH bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane ustálil, že žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok. Podstatným dôvodom na vyrubenie rozdielu dane žalobcovi tak bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, a nie naplnenie podmienok daňového podvodu.
61. Ako to správny súd uviedol vyššie – v rámci všeobecných východísk odpočítania DPH – je potrebné odlišovať hmotnoprávne podmienky a daňový podvod, pričom je rozdielne aj dôkazné bremeno a aplikácia týchto východísk. Ak žalobca odkazoval na neskúmanie zavinenia a vedomosť žalobcu o daňovom podvode, tak správca dane nepochybil, ak uvedené neskúmal, keďže v prípade skúmania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH sa podmienky zavinenia a vedomosť daňového subjektu o daňovom podvode neskúma. Námietka žalobcu ohľadom skúmania podmienok daňového podvodu je tak nedôvodná a neaplikovateľná.
62. Ak žalobca odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, tu správny súd uvádza, že dané rozhodnutie nie je pre tunajší súd záväzné (nejedná sa o rozhodnutie kasačného súdu) a súčasne ako vyplynulo zo žaloby (tvrdil to samotný žalobca), v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré preskúmaval Krajský súd v Trnave (11/2017), sa preveroval dodávateľ – spoločnosť FROZER NR, pričom v
predmetnom súdnom konaní tento dodávateľ nefiguroval a nebol preverovaný a zároveň sa preverovalo odlišné zdaňovacie obdobie. Vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu september 2015 boli preverovaní dodávatelia – Danis Food a DANER Gastro, a preto nemožno vysloviť, že by sa jednalo o obdobný skutkový stav so stavom, ktorý bol predmetom správneho súdneho prieskumu pred Krajským súdom v Trnave. Daná žalobná námietka žalobcu tak bola vyhodnotená ako nedôvodná.
Námietka žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu
63. Žalobca namietol, že preukázal reálne dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov, pričom správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu skutočnosti nezávislé od žalobcu.
64. K spoločnosti Danis Food žalobca namietol, že správca dane skúmal sídlo tejto spoločnosti, avšak nie vo vzťahu k relevantnému obdobiu. Zároveň namietol, že správca dane vyložil v neprospech žalobcu výpoveď bývalého konateľa tejto spoločnosti. Ďalej namietol, že kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol rok 2015, avšak pani C. bola vypočúvaná až v roku 2017, kedy spoločnosť Danis Food neexistovala. Žalobca ďalej namietol, že žalobca za dodávky tovaru platil prevodom na účet a dodávateľ vlastnil technické vybavenie na prepravu tovaru žalobcovi. Žalobca uviedol, že svedkovia potvrdili dodanie tovaru. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
65. Žalobcom koncipovaná námietka podľa názoru správneho súdu neobstojí – aj napriek tomu, že žalobca poukazuje na ním vybrané skutočnosti, tieto podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť závery finančných orgánov. To, že správca dane skúmal sídlo žalobcu v čase daňovej kontroly nemá žiaden vplyv na závery správcu dane (nejedná sa o hmotnoprávnu podmienku na odpočet DPH). Zároveň nie je správnemu súdu zrejmé, aký vplyv na správnosť rozhodnutí má to, že pani C. bola vypočutá až v roku 2017, kedy spoločnosť Danis Food už neexistovala – správca dane vypočul danú osobu v relevantnom čase kontroly, pričom sa však dopytoval na relevantné kontrolované zdaňovacie obdobie. Súčasne správny súd konštatuje, že po oboznámení sa s administratívnym spisom (vo vzťahu k svedkom – pán A., pani C. a pani E.) je nutné konštatovať, že tieto výpovede neboli spôsobilé spochybniť závery finančných orgánov. Svedkovia neuviedli žiadne konkrétne relevantné skutočnosti k tomu, aby bolo preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Správny súd zdôrazňuje, že ani predloženie bezhotovostných úhrad nevyvracia pochybnosti správcu dane vo vzťahu k nenaplneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.
66. Ako to uviedol správny súd vyššie, judikatúra vyšších súdnych autorít ustálila, ktoré skutočnosti sa považujú za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane, avšak z námietky žalobcu nemožno vyvodiť, že by relevantne spochybnil to, že orgány finančnej správy nesprávne vyhodnotili nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Danis Food tak neboli spôsobilé spochybniť závery finančných orgánov.
67. Vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti DANER Gastro žalobca namietol, že neboli skúmané skutočnosti vo vzťahu k spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, ktorá skladovala tovar spoločnosti DANER Gastro v roku 2015, ako ani vypočutí konateľ alebo zamestnanci spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA. Žalobca mal za to, že dodanie tovaru od spoločnosti DANER Gastro bolo preukázané nielen nepriamo, ale aj priamo výpoveďou p. F., ktorý uviedol, že „preprava bola realizovaná pre DANER GASTRO“. Žalobca tak zhrnul, že tovar dodávateľa bol preukázateľne skladovaný v skladových priestoroch ICE- BERG SLOVAKIA, po objednávkach žalobcu bol tento tovar prepravený do mraziarne žalobcu. Ako aj vo vzťahu k spoločnosti Danis Food, tak aj vo vzťahu k spoločnosti DANER Gastro správny súd žalobnej námietke nevyhovel, pretože žalobcom obsahovo uplatnená námietka nebola spôsobilá relevantné spochybniť závery orgánov finančnej správy.
68. Správny súd konštatuje, že možno súhlasiť s orgánmi finančnej správy, že nebolo dostatočným spôsobom (teda ako formálne, tak aj materiálne) preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH vo vzťahu dodávateľa (spoločnosti DANER Gastro) a žalobcu ako odberateľa. Ak žalobca poukazoval na spoločnosť ICE-BERG SLOVAKIA, uvedené tvrdenia podľa názoru správneho súdu nepreukázali nesprávnosť záverov orgánov finančnej správy. Len samotná výpoveď p. F. (teda prepravcu) podľa názoru správneho súdu na vyslovenie záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH nepostačuje.
69. Súhrnne k tejto časti správny súd konštatuje, že v daňovom konaní má primárne daňový subjekt dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno na preukázanie zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok, po ktorom nasleduje povinnosť daňového subjektu dokázať svoje tvrdenie pre prípad daňovej kontroly, čo vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie sa k nim a na opravu alebo doplnenie dokladov, či objasnenie alebo korekciu údajov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku). Ak tak správca dane urobí, je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).
70. Ak má daňový subjekt uniesť dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, nemôže sa spoliehať na výsledky zistení u dodávateľa či výsledky výpovedí svedkov vykonaných z vôle správcu dane. Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 cit. „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Preto ak mal správca dane z už zisteného skutkového stavu ustálený záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálnej existencie zdaniteľného plnenia, nemožno mu vytýkať nevykonanie namietaných výsluchov zo strany žalobcu.
71. Správny súd opätovne akcentuje, že pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/27/2023 zo dňa 21.02.2025). Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.
Námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia a podstatného porušenia ustanovení o konaní
72. Žalobca namietol, že z dôvodu, že správca dane napriek splneniu podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH rozšíril zákonné podmienky a odpočet žalobcovi nepriznal, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca ďalej namietol (i) neoznamovanie žalobcu so zisteniami správcu dane v priebehu konania a (ii) neumožnenie žalobcovi realizovať jeho právo byť prítomný na výsluchu svedkov a predkladať svedkom dôkazy. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
73. V prvom rade správny súd uvádza, odkazujúc na skutočnosti uvedené vyššie v tomto rozsudku, že orgány finančnej správy postupovali v súlade s platným právnym stavom, ak skúmali splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, pričom správny súd nevzhliadol, že by došlo k rozširovaniu zákonných podmienok na odpočet DPH.
74. Správny súd ďalej uvádza, že daná časť žaloby je všeobecná a absentujú v nej konkrétne skutočnosti, na podklade ktorých by žalobca namietol závery orgánov finančnej správy. Žalobca síce namietol neoznamovanie žalobcu so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, avšak daná námietka nie je ničím konkrétnym podporená. Ako však vyplýva z administratívneho spisu, žalobca bol oboznamovaný so zisteniami správcu dane – napr. oboznámenie s výsledkami z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zo dňa 10.02.2021, ktoré si žalobca prevzal dňa 01.03.2021.
75. Všeobecne koncipovaná bola aj námietka žalobcu ohľadom neumožnenia žalobcovi realizovať jeho právo byť prítomný na výsluchu svedkov a predkladať svedkom dôkazy – okrem toho, že žalobca konkrétnym spôsobom nešpecifikoval prípad, kedy došlo k porušeniu tohto práva žalobcu, tak z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli doručené viaceré upovedomenia o vypočutí svedkov – príkladom správny súd odkazuje na upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa 13.06.2019, zo dňa 10.06.2019 alebo zo dňa 23.05.2019.
76. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd uzatvára, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré bolo v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na ňom ako na daňovom subjekte a orgány finančnej správy postupovali v súlade s platným právnym stavom, ustálenou súdnou praxou a na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.
77. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
78. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).