Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., št. občianka SR, o zaplatenie 4 921,56 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 20.09.2024 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume 4 891,56 € , riadneho úroku v sume 2877,25 € (do 8.8.2013) , úroku z omeškania v sume 1,20 € ( do 8.8.2013 ) , úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 891,56 € od 23.08.2024 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sume 30 € a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená Úverová zmluva č.XXXXXXXXXXXXXXXX ( ďalej len Zmluva ) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5000 €. Tieto sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných anuitných splátkach a celý úver s príslušenstvom bola povinná splatiť do 19.02.2032. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj obchodné podmienky banky a to OP a VOP . V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. F./XX zo dňa 09.11.2016 a čl. 10 ods.2 Smernice č. 48/2008 / ES z a napokon na uznesenie NSSR sp.zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 22.2.2018 v tom zmysle, že zmluva nemusí byť uzatvorená v jedinom dokumente. Žalobca má tiež za to, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z č. a pri skúmaní bonity žalovanej žalobca ako banka postupoval s odbornou starostlivosťou ( žalovaná bola povinná pravdivo vyplniť žiadosť o poskytnutie úveru , z ktorého zistil rodinný stav , výdavky a príjmy žalovanej , dopyt od Sociálnej poisťovne, príjmy a výdavky porovnal s opatrením MPa SV o životnom minime a dopyt do SRBI/NRKI, kde si preveril ex záväzky žalovanej. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a preto na základe výzvy na predčasné splatenie úveru žalobca rozhodol p predčasnej splatnosti úveru dňa 22.8.2024. Tomuto predchádzalo zaslanie upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Opakovaným upozornením zo dňa 19.06.2024. Napriek tejto výzve žalovaná dlh neuhradila .K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo pre neuhradenie splátky , ktorej splatnosť nastala dňa 20.05.2024. Do predčasného zosplatenia žalovaná zaplatila na istinu len sumu 108,44 € , na základe čoho dlžná istina predstavovala sumu 4 891,56 € ( 5000- 108,44 ). Žalovaná po zosplatnení úveru do podania žaloby nezaplatila nič.Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia predstavoval sumu 1,20 € ( každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 %. Ďalej si žalobca žalobou uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do jeho zaplatenia a tiež zmluvnú

úrok do konečnej splatnosti úveru v celkovej sume 2877,25 €. Tento úrok bol vypočítaný nasledovne : celková čiastka úveru podľa zmluvy bola 8242,48 €- poskytnutá istina 5000 €, poplatok za poskytnutie úveru 250 €- poplatok za správu úverového účtu- 0 €, , úrok zaplatený žalovanou 115,23 € = 2877,25 €. Žalobca ohľadom nároku na zmluvný úrok poukázal na konštantnú judikatúru NS SR ( , najmä X F. XX/XXXX z 16.06.2020 ).Z dôvodu omeškania žalovanej s új hradou splátok úveru si žalobca v súlade s bod 1.2 Zmluvy uplatňuje aj zmluvnú pokutu za omeškanie splátky v sume 15 € a zmluvnú pokutu za omeškanie splátky s upozornením v sume 15 € t.j. spolu 30 €. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva tiež z ustanovenia ,2 .

2. Na výzvu súdu zo na 01,10,20245 žalobca písomným podaním ( viď.čl. 63 ) špecifikoval žalovanú sumu s tým, že uviedol, že do výpočtu žalovanej sumy vstupovala výška všetkých mesačných anuitných splátok úveru v celkovej sume 7522,08 € (95x 78,37 € , 1 x 76,93 € ) poplatok za poskytnutie úveru 250 € a poplatok za vedenie účtu 96x 4,90 € c v celkovej sume 470,40 € ( 7522,08 € +250+470,40=8242,48 €).

3. OS Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz č.k. XX G. dňa 07.10.2024 , ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel , pričom tento nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Žalobca podal v lehote návrh na pokračovanie v konaní a preto v zmysle § 10 ods.3 ZoUK sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená OS Senica .

4. OS Senica výzvou zo dňa 13.08.2025 vyzval žalobcu aby oznámil súdu či trvá na podanej žalobe alebo ju berie späť vzhľadom na skutočnosť , že výzva pred zosplatnením úveru , ktorú doložil do spisu neobsahuje identifikáciu dlžnej splátky sa preto zosplatnenie úveru je neplatný právny úkon ( Uznesenie NS SR č.k. XXXX/XXX/XXXX ).

5. Žalobca reagoval na túto výzvu písomným podaním doručeným súdu dňa 01.09.2025 v ktorom zotrval na podanej žalobe cv plnom rozsahu. Uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu konkretizovať resp. označiť v upozornení ( výzva) pred zosplatnením úveru , tú ktorú omeškanú splátku. Túto vedomosť má žalovaný priamo zo Zmluvy o úvere. Žalobca uvádza , že ani samotné ustanovenie účinné v rozhodnom období výslovne nevyžadovalo , aby veriteľ vo výzve adresovanej dlžníkovi pred zosplatnením úveru ani v samotnej zosplatňujúcej výzve označil konkrétnu omeškanú splátku , pre ktorú mieni prispúpiť k zosplatnenmiu úveru. Ustanovenie je účinné až od 01.11.2008 a novelizované až od 01.11.2024. Žalobca poukázal aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť a síce, že doterajšia dlhodobá judikatúra nevyžadovala špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ úver zosplatnil a to od roku 2008 do roku 2024. K zásadnej zmene výkladu v tomto smere prišlo až v roku 2024, kedy senát 5Cdo zaujal stanovisko k ust. , pričom tento výklad podľa názoru žalobcu predstavuje významný zásah do práv veriteľov, ktorý svojou intenzitou nekorešponduje s potrebnou mierou ochrany spotrebiteľa . Žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia krajských súdov v ktorých tieto súdy zastávali rovnaký právny názor v danej právnej otázke ( rozhodnutie KS Prešov sp.zn. XX F. zo dňa 31.10.2023, rozhodnutie KS Trenčín sp.zn. XX F. /X/XXXX zo dňa 14.09.2023, rozhodnutie KS Trenčín sp.zn. XXXXXXX/X/XXXX zo dňa 29.06.2023). Žalobca ďalej poznamenáva , že ak by bol súd opačného názoru a zosplatnenie úveru by aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam považoval za neplatné , žalobcovi aj v takomto prípade zostáva zachovaný nárok na všetky splatné a neuhradené splátky úveru splatné a neuhradené ku dňu rozhodnutia súdu počnúc neuhradenou splátkou vo výške 11.44 € splatnú k 20.05.2024 ( vyplýva z dôkazu Stav omeškaných splátok na úvere ku dňu zosplatnenia ) a pokračujúc ďalšími omeškanými splátkami splatnými mesačne vo výške 78,37 € až ku dňu vyhlásenia rozsudku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. A ko i na judikatúru ( rozhodnutie KS Košice sp.zn. XX F. / XXX/XXXX zo dňa 15.1.2020, rozhodnutie KS Bratislava sp.zn. X F., zo dňa 26.02.2020, e rozhodnutie KS Trnava sp.zn. XXXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.3.2022, rozhodnutie KS Trnava sp.zn. XX F. dňa 20.4.2022, rozhodnutie KS Trnava sp.zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 24.08.2022m rozhodnutie KS Košice sp.zn. XXXXXX/XX/XXXX dňa 13.12.2023). Priznaním neuhradených splatných splátok , vrátane zákonného úroku z omeškania tak pri číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom zjavne nemôže dôjsť k porušeniu zásady ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v . Tejto otázke sa venoval aj NSSR vo svojom rozhodnutí sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2024 , pričom citované rozhodnutie bolo predmetom prieskumu Ústavného súdu , ktorý v rozhodnutí sp.zn. H.. I. zo dna 13.03.2025 podporil tento právny záver. Vzhľadom na uvedené právne závery najvyšších súdnych autorít má žalobca za to, že priznaním nároku na zaplatie jednotlivých nezaplateých splátok ( resp. ich častí ) hoc si žalobca uplatnil žalovanú sumu ako nárok z predčasne zaplateného úveru, ktoré by súd

považoval za neplatné, nebude rozhodnuté nad rámec žalobcom uplatneného nároku a preto zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

6. Súd doručil žalovanej žalobu , poučenie , upovedomenie o postúpení vec , ako aj výzvu na vyjadrenie k žalobe na adresu evidovanú v RO , pričom na tejto adrese sa nezdržiava, pričom iná adresa nie je súdu známa. Následne jej doručil tieto písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a cez web , pričom tieto sa považujú za doručené dňom 06.06.2025 ( ).Žalovaná sa v stanovenej lehote vo veci nevyjadrila. , skutkové tvrdenia nepoprela, dôkazy neoznačila.

7. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil , aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, žalovaná sa nedostavila , svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila , súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu.

8. Podľa ( ďalej len ) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička , predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalobcom žalovanej vo výške 5000 €, výška ročnej úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 10,90 %, RPMN 15,47 %,priemerná RPMN: 13,49 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 8242,48 €, počet splátok 96, výška mesačnej splátky 78,37 €, poslednej 76,93 € , termín prvej splátky XX.X.XXXX , poslednej XX.X.XXXX. , poplatok za posktnutie úveru 250 €. Podľa žalobcu žalovaná čerpala úver vo výške 5000 € a uhradila celkovo sumu 223,67 € ( z toho sumu 115,23 € na úrok a sumu 108,44 € na istinu ).

12. Listom zo dňa 19.06.2024 označeným ako Opakované upozornenie žalobca oznámil žalovanej že ku dňu vystavenia upozornenia je výška omeškaných splátok 26,49 € a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 41,49 € pozostávajúcej z istina : 11,44 €, úrok z omeškania: 0,05 € a zmluvná pokuta: 30 € najneskôr do 14.07.2024 s tým, že v opačnom prípade bude môcť banka vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z Úverovej zmluvy. Tento list bol podaný na pošte 21.06.2024.

13. Listom zo dňa 22.08.2024 označeným ako Výzva na predčasné splatenie úveru oznámil žalobca žalovanej, že v dôsledku porušenia povinností z Úverovej zmluvy banka dňa 22.08.2024 rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie istiny 4891,56 €, zmluvného úroku 140,70 €, úroku z omeškania 1,23 € a zmluvnej pokuty 60 €, najneskôr do 13.09.2024. Tento list bol podaný na pošte 27.08.2024.

14. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak

výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

18. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

19. Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa y ods.1 , ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.

28. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( , o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

29. Súd následne skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok úveru podľa v spojení s platných v čase zosplatnenia budúcich splátok úveru a s tým spojenú platnosť úkonu - výzvy podľa a výzvy k splateniu celého úveru podľa . Je v záujme ochrany žalovanej ako spotrebiteľa skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku, pričom súd je v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov. Žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení v spojení s .

30. Účelom právnej úpravy v ust.53 ods.9 je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. .

31. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že žalobca neuviedol v liste zo dňa 19.06.20244, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa v spojení s , splátku úveru, so zaplatením ktorej bola žalovaná v omeškaní. Rovnako žalobca ani v liste zo dňa 22.08.2024, ktorým využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru podľa v spojení s neuviedol, pre omeškanie žalovanej so zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.

32. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru z tohto dôvodu nie je platné, pretože veriteľ - žalobca v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa . Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva žalobcu zo dňa 19.06.2024, takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bola žalovaná v omeškaní s jej zaplatením.

33. Súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na to, či neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Uvedená nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. X F. právnu vetu (ktorá bolo publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom X/XXXX) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa OZ.)“

34. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X F. zo dňa 13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z uvádzaných

aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/- ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z vety druhej o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa alebo )“.

35. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX z 25. januára 2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn.XXXX/XXX/XXXX zo dňa 6. septembra 2023 sa Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok ( v spojení s s. 9 ) a plynutia premlčacej doby ( a ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn.XXXXXXX/XXXX (J. XX/XXXX), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn.XXXX/XX/XXXX a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a uviedol, že aj keď je v týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, tak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na POZ.

36. Aj v uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a , pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

37. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn.XXXX/XXX/XXXX zo dňa 31. júla 2024.

38. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva v zmysle v spojení s . Ak upozornenie veriteľa na možnosť využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon

neurčitý a dôsledkom toho podľa neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v 53 ods.9 (absentuje platné a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru), a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa OZ neplatný.

39. Uvedené závery vyslovuje súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný a v , prípadne v , a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí, ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

40. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa upozorní dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľaOZ (teda na zosplatnenie celého úveru), pretože stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom. Dlžníkovi-spotrebiteľovi tak musí byť zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku úveru veriteľ zvažuje možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.

41. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s na to, že je v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie, teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“ uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo (ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace, nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa totiž nemá byť prostriedkom, ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

42. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do pozornosti, že v rámci rozhodovacej činnosti sa už zaoberal otázkou režimu straty výhody splátok, pričom uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením a OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn.XXXX/X/XXXX, XXXXXXX/XXXX,XXXX/XX/XXXX , XXXX/ XXX/XXXX)“.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle v spojení s , dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.08.2024 ako neplatný právny úkon podľa pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaná bola povinná splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovanej pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

44. Vzhľadom na uvedené, súd vo výroku I. rozsudku žalobu zamietol, keďže žalobca si v žalobe uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie neuhradeného zosplatneného úveru, avšak zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Žalobca v žalobe netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd tak nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozsudku, pretože by mu tým priznal plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu, než aký bol určený žalobným návrhom, a teda by svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu.

45. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanej. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný. Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal; povedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia . V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn.XXXX/XX/XXXX zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. H. XXX/XXXX z 3. októbra 2012).

46. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXX/XX/XXXX vyplýva, že v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

47. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu. Žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu, uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ ( ).

48. Pokiaľ žalobca v ostatnom vyjadrení trval aspoň na priznaní doposiaľ splatných splátok ,pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2024 a rozhodnutie

Ústavného súdu sp.zn. H.. I. zo dna 13.03.2025 tu súd konštatuje, že predmetom konania ktoré týmto predchádzali nebol spotrebiteľský úver ale jednalo sa o čiste obchodný spor , ktorého predmetom bol podnikateľský úver , teda išlo o konanie kde bola prípustná aj zmena žaloby. Súd má teda za to, že vyššie citované rozhodnutia najvyšších autorít sú nepoužiteľné v tomto spore resp. osvojil si právne záver uverený v rozhodnutí sp.zn. NS SR č. XXXX/XX/XXXX .

49. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. B. XXX/XX, H.,I. XXX/XX, H. XXX/XX a pod.).

50. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

53. Podľa ároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

54. O trovách konania rozhodol súd podľa a žalovanej , ktorá mala v konaní úspech , priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % . O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa a nasl. .