Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/96/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: F. B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/ XX, XXX XX E., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. – 53 zo dňa 17. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. – 53 zo dňa 17. 10. 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E., zastavil (I. výrok), vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , a prvá, veta prvá (ďalej len „“) konštatujúc, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E.; povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutne nutného času na prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa B. B., nar. XX. XX. XXXX (správne malo byť XX. XX. XXXX) v súvislosti so súdom určeným stykom otca s dieťaťom a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne telefonicky, textovými správami, elektronickou komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí alebo inými prostriedkami, s výnimkou správ týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča o maloletom dieťati. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia so spoločným trvalým pobytom na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX E.. Dôvodila, že v poslednom čase sa vzťahy medzi nimi podstatne zhoršili, sú medzi nimi opakujúce sa hádky a konflikty, ktoré sa postupne stupňujú. Po verbálnom konflikte v noci z 09. 07. 2025 na 10. 07. 2025 po slovnej hádke na ňu manžel fyzicky zaútočil v takej intenzite, že jej spôsobil ublíženie na zdraví, pričom utrpela nasledovné zranenia: odreniny v prednej časti dolných predlaktí, pomliaždenie v prednej oblasti krku, v oblasti pravého lakťového kĺbu a oboch kolenných kĺbov, zlomeninu proximálneho článku štvrtého

prsta nohy, pravá strana. Žalobkyňa podotkla, že mala v minulosti ľavé koleno operované, pričom po operácii s kolenom nemala problém, až po tomto incidente. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri útoku jej manžel, ležiacej na posteli po predchádzajúcom páde v dôsledku jeho sotenia, tlačil oboma rukami krk a ohryzok. Snažila sa brániť rukami, nohami, len aby prestal, snažila sa odvrátiť jeho napadnutie. Keď sa jej podarilo vymaniť sa zo zovretia a odísť z miestnosti (zo spálne), išiel za ňou a v chodbe do nej opätovne strčil, prepadla cez pletený kôš na prádlo na zem, pričom si udrela zadnú časť hlavy o kamennú dlažbu aj chrbát. Po týchto fyzických útokoch sa v obave o svoju bezpečnosť a zdravie odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pretože má obavu v domácnosti zotrvať, aj sa tam vrátiť a vyhľadala lekárske ošetrenie. Incident, pri ktorom bola zranená, bol nahlásený na polícii, vec je vedená pod sp. zn. LV-LV-2025. Vo veci prvý raz vypovedala v krátkom čase po uvedenom konflikte pod vplyvom šoku, liekov a bolesti, ale aj strachu z manžela. Neskôr svoju výpoveď na polícii doplnila a upresnila dňa 23. 09. 2025, v ktorej poukázala na svoju obavu a strach pred opakovanou hrozbou o jej zdravie, život a bezpečnosť v spoločnom byte v prítomnosti manžela. Dňa 20. 08. 2025 podala na Okresný súd Levice návrh na rozvod manželstva. Konanie je vedené pod sp. zn. . Vzhľadom na prežitú traumu sa nedokáže vrátiť do spoločného bytu z obavy, že útok sa bude opakovať, teda z obavy o svoje zdravie, bezpečnosť a život, ale (ako vyplýva zo správy psychologičky H. I.) doposiaľ neprekonala traumu z konfliktu, preto nie je možné, aby bývala v spoločnom byte, pokiaľ tam býva manžel alebo tam môže kedykoľvek prísť. V súčasnosti ju manžel opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej prostredníctvom správ - zničením života, že ostane sama, bez detí, vezme jej deti a že či chce, aby si na matku deti vymazali telefónne číslo.

3. Súd prvej inštancie zo žalobkyňou predložených lekárskych správ okrem iného zistil, že bola dňa 10. 07. 2025 o 13.00 hod. ošetrená na urgentnom príjme s tým, že udávala úraz dňa 10. 07. 2025 o 00.30 hod., narazil ju manžel. Bolí ju hlava, dolná pera, krk, pravá ruka, ľavé koleno a pravá noha. Uvedené zranenia si vyžiadali následné viaceré lekárske vyšetrenia v mesiaci júl, august a september 2025 a rehabilitácie. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres E., obec E., katastrálne územie E. vyplýva, že byt, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému nevstupovať, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (strán sporu). Z lustrácie v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že žalovaný bol opakovane riešený za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, záznamy inej povahy však nemá. Lustráciou v elektronickom súdnom registri bolo ďalej zistené, že voči žalovanému sa na súde nevedie a ani neviedlo trestné konanie. Zo záveru správy z psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 22. 09. 2025 vyplýva, že výsledky vyšetrenia potvrdzujú, že incident s manželom mal traumatizujúci efekt na klientku. Z potvrdenia Centrum C. z 08. 10. 2025 vyplývalo, že žalobkyňa je od 07. 10. 2025 klientkou Poradne pre obete domáceho násilia a bolo jej poskytnuté sociálne poradenstvo Poradne. Z čestného prehlásenia JUDr. J. A. z 01. 10. 2025 vyplývalo, že menovaná je sestrou žalobkyne a ako výlučná vlastníčka bytu č. XXX nachádzajúceho sa v K. A. E. udelila žalobkyni súhlas neobmedzene užívať tento byt, evidovaný na LV č. XXXX spolu s maloletým synom na neobmedzený čas podľa jej potreby. Z predloženej SMS komunikácie vyplývalo, že žalobkyňa je v kontakte so synom a vysvetľuje mu dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti. Z komunikácie tiež vyplývalo, že žalobkyňa kontaktuje žalovaného vždy ako prvá, pričom žalovaný jej len reaguje na ňou zaslané správy spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami slušného správania.

4. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne v procesnom postavení svedka zo dňa 23. 09. 2025, ČVS: ORP-492/LV-LV-2025 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vypovedala za prítomnosti splnomocnenej právnej zástupkyne, pričom pri výsluchu žalobkyňa okrem iného uviedla, že v súvislosti s napadnutím zo strany manžela, ohľadne ktorého vypovedala dňa 11. 07. 2025, chce doplniť, že jej zdravotný stav sa zhoršil. Bola na PN od 15. 07. 2025 asi do 25. 07. 2025, kedy už musela ísť do práce. Dlho brala lieky od bolesti. Od posledného výsluchu s manželom nebola v osobnom styku, iba raz sa stretli asi na 5 minút, keď mu povedala, že takto nechce žiť a chce sa rozviesť, s čím on momentálne nesúhlasí. Žalobkyňa už ale podala žiadosť o rozvod dňa 23. 08. 2025. S manželom už nežije v spoločnej domácnosti, momentálne býva u sestry. Bojí sa vrátiť domov a znovu bývať s manželom, že by sa to mohlo zopakovať, lebo sa veľa hádali. Deti bývajú s ním. S deťmi sa žalobkyňa nestretáva pravidelne, iba sporadicky, hoci má záujem sa s nimi kontaktovať, ale oni nechcú. K výpovedi manžela, s ktorou sa oboznámila, vo veci uviedla, že to celé prekrútil, neuvádzal tam pravdivé skutočnosti, celé to zľahčoval, že jej nebolo nijako ublížené. Tiež ju vykreslil ako alkoholičku, pričom v ten večer si dala pri žehlení trošku ríbezľového vína, ale to nedopila, iba pár glgov mala. Práveže na ňom bolo vidieť, že má vypité viac ako len dva deci,

ako jej tvrdil. Od 15. 07. 2025 išla na PN, pričom dovtedy riešila len nevyhnutné veci. Na doplňujúcu otázku jej právnej zástupkyne, že či je pravda to, čo uviedla vo výsluchu zo dňa 11. 07. 2025 a to, že sa manžela nebojí a že nechce, aby sa to riešilo cez políciu žalobkyňa uvádza, že zo začiatku to chcela, myslela si, že to zvládne znova s ním žiť, vrátiť sa k nemu kvôli deťom, ale nedala to, mala aj má obavy z toho, že by sa to mohlo opakovať, lebo sa s manželom počas spoločného spolužitia veľa hádali. Momentálne vzhľadom na jej zdravotné problémy, ktoré mala a ktoré jej spôsobil manžel, chce, aby to riešila polícia. Nechcela mu zle ani nechce, nemá takú potrebu, ale ublížil jej. K otázke jej zástupkyne, či bola pri svojom výsluchu zo dňa 11. 07. 2025 pod vplyvom bolesti alebo nejakých liekov alebo niečoho, čo mohlo ovplyvniť jej výpoveď žalobkyňa uviedla, že áno, bola pod vplyvom liekov od bolesti, ktoré jej predpísal lekár. Tiež bola z toho, čo sa stalo, v šoku. Nikdy predtým nebola ani na polícii. Na otázku jej zástupkyne, či ju napadol od incidentu zo dňa 10. 07. 2025 nejakým spôsobom jej manžel žalobkyňa uviedla, že nie, už ju nenapadol. Už spolu nebývajú, tak nemal ani možnosť. Zo zápisnice tiež vyplýva, že žalobkyňa počas výsluchu plakala.

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa podala dňa 03. 09. 2025 proti žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a to až do času majetkového vyporiadania BSM na tom skutkovom základe, že so žalovaným sú manželia so spoločným trvalým pobytom na adrese C. D. XXXX/ XX, XXX XX E.. Dôvodila, že v poslednom čase sa vzťahy medzi nimi podstatne zhoršili, sú medzi nimi opakujúce sa hádky a konflikty, ktoré sa postupne stupňujú. Slovné útoky sa voči nej postupne stupňovali a vyvrcholili v noci z 09. 08. 2025 na 10. 08. 2025 (poznámka súdu: vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mala zrejme žalobkyňa na mysli časové obdobie v noci z 09. 07. 2025 na 10. 07. 2025) kedy na ňu manžel po slovnej hádke fyzicky zaútočil, až jej spôsobil ublíženie na zdraví vo forme zlomeniny prsta na pravej nohe, ako aj narazenie ďalších 3 prstov na nohe. Tiež mala zranené kolená, ktoré mala v minulosti operované a poranil jej krk a temeno hlavy. Po týchto fyzických útokoch sa v obave o svoju bezpečnosť a zdravie odsťahovala zo spoločnej domácnosti, kde ostal ich maloletý syn B. B., nar. XX. XX. XXXX. Potom ako bola ošetrená, bola udalosť ošetrujúcim lekárom nahlásená na polícii, vec je vedená pod sp. zn. ORP-492/LV-LV-2025. Vo veci vypovedala v krátkom čase po uvedenom konflikte. Zrejme následkom šoku, prežitej traumy a v snahe manžela ochrániť na polícii vypovedala v duchu, že sa neobáva o svoju bezpečnosť a zdravie, opak je však pravdou. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že v súčasnosti žije mimo spoločnej domácnosti, dočasne u svojej sestry. So synom sa vída nepravidelne, o syna má záujem, ale pravdepodobne pod vplyvom otca ju syn nerád navštevuje. Povaha syna je introvertná a nerád mení svoje prostredie. Otec jej priamo nebráni v styku so synom a zatiaľ sa ako rodičia vedia dohodnúť na styku matky so synom, a preto nepovažuje zatiaľ za potrebné dočasne upraviť styk matky a maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené konflikty s manželom sa rozhodla požiadať o rozvod manželstva, dňa 20. 08. 2025 podala návrh na Okresný súd Levice, konanie je vedené pod sp. zn. . Hoci si spočiatku myslela, že sa situácia vyrieši, veci sa majú tak, že má záujem bývať v spoločnom byte na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX E. a osobne sa aj starať o maloletého syna. Majú spoločnú chatu v L., kde manžel deklaroval ochotu odsťahovať sa a umožniť jej tak bývanie v byte, no zatiaľ tak neurobil. Vzhľadom na ňou prežitú traumu spôsobenú útokom zo strany manžela v spoločnom byte, pre obavu o svoje zdravie, bezpečnosť a život ako aj zachovanie duševnej integrity, nie je schopná vrátiť sa do spoločného bytu, pokiaľ tam manžel býva, resp. sa tam kedykoľvek vracia. Na základe uvedeného mala za to, že je na mieste, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu a to až do času majetkového vyporiadania BSM, ktoré bude nasledovať po rozvode. Predmetný návrh podložila listinnými dôkazmi pozostávajúcimi z rodného listu maloletého B. B., z viacerých lekárskych správ, kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou L. dňa 22. 07. 2025 a oznámenia o určení súpisného čísla zo dňa 01. 08. 2025. O predmetnom návrhu Okresný súd Levice rozhodol uznesením zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zo zápisnice o výsluchu poškodenej A. B., ČVS: ORP-492/LV-LV-2025 vyplynulo, že bola spísaná s poškodenou dňa 11. 07. 2025 o 12.55 hod. vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa . Z vyjadrenia žalobkyne zachytenej v predmetnej zápisnici vyplýva, že dňa 10. 07. 2025 okolo polnoci ju manžel v spoločnom byte na ul. C. XX, E., v spálni po vzájomnej slovnej hádke a vzájomnom postrkovaní sa fyzicky

napadol, pričom ju oboma svojimi rukami chytil za ruky, chvíľu ňou lomcoval, ona sa však chcela brániť, pričom v tom ju odsotil na zem, pričom ako padala, buchla si 4. prst na pravej nohe a spadla na chrbát, trochu si buchla hlavu. Pozviechala sa, ale pokračovali v hádke, pričom sa ďalej postrkovali, ale ona ho len jemne odstrčila, on ju ale potom zasa chytil silou, ona sa bránila, tak ho uhryzla a poškriabala, chcela ho aj kopnúť a dať mu päsťou, ale uhol sa. Potom ju znova odsotil ešte dvakrát, ale to si neublížila. Raz ju aj chytil za krk, ale len jemne ho tlačil, nebolo to škrtenie. Povedala mu, že ako to s ňou zaobchádza, hádali sa, ale potom to skončilo, každý išli do inej izby, ona šla ešte dožehliť a psa vyvenčiť, on išiel spať. Ako vonku venčila psa, trochu ju bolela noha, potom šla aj ona spať. Odvtedy sa s manželom už vlastne ani nevideli. Celý ten zápas trval možno nejakých 15 minút, ale hádali sa dlhšie. Vzájomne si vynadali, ona mu nadala asi do debilov, on nevie čo už hovoril, ale nebolo to až také vulgárne. Nijako sa jej ani nevyhrážal, ani ona jemu sa nevyhrážala. Toto bolo prvýkrát, čo ju takto napadol, nikdy predtým ju fyzicky nenapadol ani sa jej nijako nevyhrážal. V ten večer to celé začalo tak, že najskôr bola sama doma, potom prišiel manžel, normálne sa bavili, pričom asi pred tou polnocou sa začali hádať kvôli návštevám v Domadiciach. Začali sa hádať, pričom postupne to prerástlo do toho vzájomného postrkovania sa, pričom on bol potom silnejší a ako už povedala, odsotil ju a ona spadla na zem a pritom si narazila nohu. Keďže ju to ráno pobolievalo, šla na lekárske ošetrenie a potom šla do práce. Prst mala pomliaždený a pobolievalo ju to, ale normálne bola v práci. Po práci sa bola informovať na polícii, či doktor, u ktorého bola na ošetrení, to nahlásil, pričom ale ona sa rozhodla nič nenahlásiť a v podstate stále nechce, aby bol jej manžel kvôli tomuto incidentu trestne stíhaný, a aby sa to riešilo cez políciu. On je poľovník, má dosť zbraní a nechce, aby mu boli zaistené alebo aby on šiel kvôli tomu nedajboh do väzenia. Celé to bol len jednorazový incident, nijako sa jej nevyhrážal ani s jeho zbraňami, ani nijako inak. Nebojí sa ho, nemá sa čoho. Nikdy predtým ju fyzicky ani nijako inak nenapadol. Nebojí sa ani toho, že by sa to opakovalo, bolo to proste celé len skrat na oboch stranách, keďže sa prizná, že ani ona nezostala nehybná a tiež ho pohrýzla a poškriabala. Na otázky povereného príslušníka žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadni svedkovia prítomní pri incidente neboli, boli doma sami, manžel ju nikdy v minulosti fyzicky nenapadol, stalo sa to prvýkrát. Nevyhrážal sa jej v minulosti zabitím, ublížením na zdraví a ani v tú noc nie, veď na políciu nevolala, len šla na druhý deň radšej k doktorovi, lebo ju bolel prst. Na otázku, či žiada žalobkyňa vyrozumieť organizáciu poskytujúcu pomoc obetiam násilných trestných činov táto uviedla, že určite netreba, bol to len jednorazový incident. Na otázku, či si vie predstaviť, že by po tomto incidente znova žili v spoločnej domácnosti ako predtým uviedla, že sa obáva, že tento incident bol akýmsi vyvrcholením a pre ňu uvedomením, že by bolo lepšie ich vzťah ukončiť, lebo to medzi nimi už nefunguje a nechce, aby deti boli svedkami ich hádok a boli z toho nešťastné. Ale teda báť sa ho určite nebojí. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia takmer mesiac po incidente, ktorý je zachytený v zápisnici o jej výsluchu, pričom v ňom opakovane uvádzala, že išlo o prvý a jediný incident takéhoto druhu medzi stranami sporu, že manžel sa jej nikdy predtým nijako nevyhrážal, ani ju nikdy predtým fyzicky nenapadol, pričom opakovane uvádzala aj to, že z manžela žiaden strach nemá. Hoci v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už uviedla, že zrejme následkom šoku, prežitej traumy a v snahe manžela ochrániť, na polícii vypovedala v duchu, že sa neobáva o svoju bezpečnosť a zdravie, opak je však pravdou, toto svoje tvrdenie žalobkyňa v konaní podľa názoru súdu nijakým spôsobom nepreukázala. Súd zároveň podotkol, že zo zápisnice o výsluchu poškodenej jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu išlo o vzájomné tak verbálne ako aj fyzické násilné správanie. Žalobkyňa v konaní netvrdila a nijako nepreukázala, že by žalovaný po tomto incidente akýmkoľvek spôsobom ohrozoval jej telesnú či duševnú integritu, pričom iné násilné správanie sa žalovaného a to či už voči žalobkyni alebo tretím osobám, nebolo preukázané ani z lustrácií vykonaných ohľadom žalovaného v Registri trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a ani v elektronickom registri súdu. Súd nemal dôvod spochybňovať, že žalovaný žalobkyni pri vzájomnej potýčke dňa 10. 07. 2025 ublížil na zdraví, avšak žalobkyňa nijako nepreukázala, že by ku dňu rozhodovania súdu o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, existovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplývajúca z takého aktuálneho, či opakovaného minulého správania sa a konania žalovaného, ktorým by tento vyvolával u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čím by ohrozoval jej telesnú a duševnú integritu. Žalobkyňa sa predmetným návrhom podľa názoru súdu snažila riešiť otázku užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to do času jeho vyporiadania, keď ako z jej tvrdení vyplýva, žalovaný svoju deklarovanú ochotu odsťahovať sa zo sporného bytu a umožniť jej jeho užívanie, doposiaľ nesplnil. Predmetné uznesenie súdu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. bolo žalobkyni doručené dňa 10. 09. 2025, pričom žalobkyňa voči nemu nepodala odvolanie. Z uvedených dôvodov nadobudla predmetné rozhodnutie právoplatnosť dňa 26. 09. 2025.

6. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho príloh, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu sp. zn. dospel súd prvej inštancie k záveru, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E., zastaviť z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keďže o takomto návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo právoplatne rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 2025. Táto prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, z dôvodov ktorých súd nemal inú možnosť ako konanie v tejto časti (výrok I. petitu návrhu) v súlade s zastaviť.

7. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že návrh žalobkyne, ktorým sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu vychádza z rovnakého skutkového základu, a to incidentu v noci z 09. 07. 2025 na 10. 07. 2025, pričom z obsahu tohto spisu je zrejmé, že žalovaná (správne malo byť žalobkyňa) nie je so žalovaným v kontakte, žalovaný okrem predmetného incidentu žalobkyňu nenapadol, ani ju nijak neohrozil na živote a zdraví. Predloženie nových lekárskych správ, či psychologického vyšetrenia, potreba ktorých však vzišla zo spomínaného incidentu a nebola vyvolaná novou, inou skutočnosťou, teda iným konaním žalovaného, ktoré by bolo možné posúdiť ako konanie ohrozujúce život a zdravie žalobkyne nezakladajú bez ďalšieho iný skutkový základ návrhu žalobkyne. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobkyňa doplnila výsluch na polícii až dňa 23. 09. 2025, teda po tom, ako si prevzala rozhodnutie súdu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. , pričom ani z tejto výpovedi žalobkyne nevyplývajú nové skutočnosti (konanie žalovaného ohrozujúce jej život a zdravie) okrem spomínaného incidentu, pre ktoré by bolo možné posúdiť návrh žalobkyne v tejto časti ako návrh uplatnený na rozdielnom skutkovom základe, či skutkovom deji. Bez významu nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa nepodala riadny opravný prostriedok voči uzneseniu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn.16C/46/2025, ale namiesto toho podala opätovný návrh na vydanie obsahovo totožného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dal žalobkyni do pozornosti, že namiesto podania obsahovo totožného návrhu, mala podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu súdu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. , o ktorom by rozhodol odvolací súd. Preto nemožno konštatovať nič iné než, že žalobkyňa v tejto časti návrhu nezvolila účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, pričom s poukazom na vyššie uvedené súd nemal inú možnosť ako konanie v tejto časti v súlade s zastaviť.

8. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu súd prvej inštancie uviedol, že po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, jeho príloh ako aj listín zaobstaraných súdom dospel k záveru, že tento návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je totiž povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce skutočnosti je tak povinný jednak tvrdiť a náležitým spôsobom ich aj osvedčiť, pričom žalobkyňa vo vzťahu k týmto návrhom uviedla v návrhu len minimálne skutkové tvrdenia, z ktorých súd nemal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni a nekontaktovať ju. Návrh na uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni odôvodnila žalobkyňa pretrvávajúcou traumou a obavou o život a zdravie poukazujúc na lekárske správy a psychologické vyšetrenie. Súd prvej inštancie nespochybnil, že incident, ktorý sa medzi stranami odohral znamenal a znamená pre žalobkyňu traumu, čo je vzhľadom na okolnosti prípadu prirodzené, avšak súd nemal za osvedčené, že žalovaný vyhľadáva kontakt žalobkyne, ktorý by jej spôsoboval ňou opísanú traumu, práve naopak, z obsahu spisu vyplýva, že strany nie sú od spomínaného incidentu v žiadnom kontakte a zároveň súd nemá za osvedčené, že takýto kontakt žalobkyne so žalovaným by znamenal jej opakovanú viktimizáciu. Uvedená potreba nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keďže žalobkyňa súdu nepredložila žiadny dôkaz, preukazujúci jej tvrdenia, že žalovaný ju opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej prostredníctvom

správ. Z SMS správ, ktoré žalobkyňa súdu predložila takéto žalobkyňou popísané konanie žalovaného nevyplýva.

9. Ohľadom návrhu žalobkyne, aby súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu, súd prvej inštancie dodal, že potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia žalobkyňa v návrhu nijakým spôsobom nezdôvodnila, teda neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné v konaní osvedčiť a ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením takéhoto neodkladného opatrenia.

10. Za stavu, keď žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže skutkovými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutne nutného času na prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa B. B., nar. XX. XX. XXXX (správne malo byť XX. XX. XXXX) v súvislosti so súdom určeným stykom otca s dieťaťom a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne telefonicky, textovými správami, elektronickou komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí alebo inými prostriedkami, s výnimkou správ týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča o maloletom dieťati, a preto návrh v tejto časti zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

12. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Uviedla, že za nové skutočnosti označila psychologickú správu od PhDr. I., z ktorej vyplýva, že je doposiaľ pod vplyvom traumatizujúcich udalostí, a teda nejde len o poškodenie zdravia na fyzickej úrovni, ale aj na úrovni blízkej posttraumatickej stresovej poruchy. Súd prvej inštancie konkludentne naznačil účelovosť vo vzťahu k druhej výpovedi žalobkyne. K druhej výpovedi dodala, že sa rozhodla vypovedať o skutočnom priebehu veci po zmiernení bolestí a vplyvu liekov proti bolesti, čo oznámila polícii. Výsluch bol naplánovaný na 15. 09. 2025, kedy sa dostavila na úkon, avšak bez jej zavinenia, pre pracovné povinnosti policajtky, bol výsluch odložený na 23. 09. 2025. Preto spájanie druhej výpovede žalobkyne na polícii s doručením rozhodnutia o neodkladnom opatrení je bezpredmetný a nedôvodný. Evidentne bola obeťou fyzického útoku, a to nielen sotenia, ale aj škrtenia. V danom prípade najskôr riešila len fyzické bolesti, zranenia a následky, postupom času sa však začali prejavovať aj psychické následky zranenia - plačlivosť, obavy o život, strach o deti, ktoré v čase podávania prvého návrhu neboli také manifestné, pretože prevládala fyzická bolesť, nutnosť liečenia, rehabilitácii, nutnej bazálnej adaptácie na novú životnú situáciu. Riešila aj strach povedať pravdu „aby z toho manžel nemal zle“. S ústupom fyzických bolestí a znižovania potreby ich tlmenia liekmi mala snahu napr. navštíviť deti, ktoré zostali s otcom v ich spoločnom byte. Nebola však schopná sa priblížiť, vstúpiť do bytu v čase, kedy sa v ňom zdržiaval manžel. Preto vyhľadala pomoc psychológa so záverom, ktorý nasvedčuje pretrvávaniu psychických následkov útoku. Nie je nezvyklé, že psychické následky nastávajú až s odstupom od fyzického útoku, keď obeť získa odstup od zaobchádzania, ktorého fyzický útok bol len vyvrcholením, a ktoré mohla dovtedy hodnotiť ako „normu“. Rovnako nie je nezvyklé, že útočník, v snahe bagatelizovať svoje konanie prenáša zodpovednosť na obeť. Kým predchádzajúci návrh bol založený na obavách z opakovania fyzického útoku, aktuálny návrh je podložený aj objavením sa pretrvávajúcich psychických následkov útoku, ktoré v čase podávania prvého návrhu na rozhodnutie neboli v takej miere manifestné. Žalovaný ju na polícii označuje za pijanku a žiarlivku a za klamárku pred deťmi. Naďalej pokračuje v terapii u psychológa. Ako novotu v odvolacom konaní predložila uznesenie o vznesení obvinenia, z ktorého vyplýva, že žalovanému bolo vznesené obvinenie pre ublíženie na zdraví podľa s poukazom na . Okrem toho predložila znalecký posudok MUDr. M., ktorý bol vypracovaný políciou, svedčiaci o poškodení fyzického zdravia žalobkyne. Tieto dôkazy nemohla pripojiť k návrhu vzhľadom na dátum ich vyhotovenia. Predkladá textovú správu, ktorou jej žalovaný oznamuje, že auto, ktoré dovtedy dlhodobo užívala na základe dohody manželov, jej zobral aj s osobnými vecami. Ide o formu psychického nátlaku. Okrem toho zistila vo veci konania o rozvod strán sporu, že maloletý je viackrát sám doma, pričom ona by sa o neho postarala, avšak manžel ju nepravdivo informuje, že je so synom. Keďže s ohľadom na uvedené

skutočnosti sa nemôže vrátiť domov, a aj keď vie, že žalovaný nie je doma, jej to robí problém. Ide o paradox, že ona ako obeť násilia bola vykázaná z bytu a násilník v ňom ostáva.

13. Dňa 20. 11. 2025 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie SMS správy z jej mobilného telefónu na podporu jej odvolania, a to medzi ňou a synom B., ktorý je už plnoletý. Podľa ktorej žalovaný uviedol deťom vlastnú verziu incidentu z 09. - 10. 07. 2025, že ona napadla jeho a on sa chránil.

14. Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadril k odvolaniu žalobkyne.

15. Žalobkyňa dňa 23. 12. 2025 doručila odvolaciemu súdu uznesenie Okresnej prokuratúry Levice č. k. – 11 zo dňa 08. 12. 2025 o zamietnutí sťažnosti žalovaného ako obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia č. k. ORP-492/LV-LV-2025 zo dňa 30. 10. 2025.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalobkyňou ( , CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( )

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd poznamenáva, že nariadiť neodkladné opatrenie možno v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje . Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečením opatrením ( ).

20. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré brania v pokračovaní v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

23. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

25. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

26. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

27. V zmysle ust. zakladá právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenie neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd konanie o takomto návrhu v zmysle ust. zastaví pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa . Uvedené platí primerane aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by jeho návrh vychádzal z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatnej rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže vyhovieť súd a neodkladné opatrenie nariadiť.

28. Odvolací súd považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 04. 09. 2025, bol návrh žalobkyne zamietnutý, ktorý vychádzal z totožných skutkových okolností ako nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobkyňou dňa 17. 10. 2025 na Okresnom súde Levice. Žalobkyňa v novom návrhu argumentuje totožnými skutkovými okolnosťami a bez zmenenej skutkovej situácie sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Keďže zo strany žalobkyne nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, právoplatné uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. zo dňa 04. 09. 2025 zakladá prekážku res iudicata pre nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené predstavuje nedostatok procesnej podmienky, na ktorý je súd povinný prihliadať a konanie o neodkladnom opatrení zastaviť. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že kým predchádzajúci návrh bol založený na obavách z opakovania fyzického útoku, nový návrh je podložený aj objavením sa pretrvávajúcich psychických následkov útoku, ktoré v čase podávania prvého návrhu na rozhodnutie neboli v takej miere manifestné, odvolací súd uvedené nepovažuje za zmenu skutkových okolností. Aj podľa názoru odvolacieho súdu návrh žalobkyne, ktorým sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu do spoločného bytu vychádza z rovnakého skutkového základu a to incidentu v noci z 09. 07. 2025 na 10. 07. 2025. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že predloženie nových lekárskych správ, či psychologického vyšetrenia, potreba ktorých vzišla zo spomínaného incidentu a nebola vyvolaná novou, inou skutočnosťou, teda iným konaním žalovaného, ktoré by bolo možné posúdiť ako konanie ohrozujúce život a zdravie žalobkyne, nezakladajú bez ďalšieho iný skutkový základ návrhu žalobkyne. Ani z doplnenia výsluchu žalobkyne na polícii až dňa 23. 09. 2025 nevyplývajú nové skutočnosti (konanie žalovaného ohrozujúce jej život a zdravie) okrem spomínaného incidentu, pre ktoré by bolo možné posúdiť návrh žalobkyne v tejto časti ako návrh uplatnený na rozdielnom skutkovom základe či skutkovom deji. V danom prípade žalobkyňa nepodala riadny opravný prostriedok voči uzneseniu zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. , ale podala opätovný návrh na vydanie obsahovo totožného neodkladného opatrenia. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa mala podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 04. 09. 2025, sp. zn. , o ktorom by rozhodol odvolací súd. Žalobkyňou zvolený postup nemožno považovať za účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome so

súp. č. XXXX na C. D. G. E., postaveného na parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 764 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E., zastavil.

29. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne, ktorým sa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Vo vzťahu k tomuto návrhu žalobkyňa neuviedla dostatočné skutkové tvrdenia, z ktorých by súd mal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni a nekontaktovať ju. Žalobkyňa pritom poukazovala na pretrvávajúcu traumu a obavu o život a zdravie, pre ktoré vyhľadala psychologické vyšetrenie. Odvolací súd dodáva, že z hľadiska nevyhnutnosti a naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné, aby v návrhu boli označené a uvedené skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnosť potreby okamžitého zásahu súdu úpravou pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. Aj keď nemožno poprieť, že incident, ktorý sa medzi stranami odohral, zanechal u žalobkyni traumu, čo je prirodzené, avšak z hľadiska osvedčenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nebolo osvedčené, že žalovaný vyhľadáva kontakt žalobkyne, ktorý by jej spôsoboval ňou opísanú traumu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by strany boli od incidentu v kontakte. Uvedená potreba nevyplývala ani z listín predložených žalobkyňou, keďže žalobkyňa súdu nepredložila žiadny dôkaz, preukazujúci jej tvrdenia, že žalovaný ju opakovane uráža, ponižuje a vyhráža sa jej prostredníctvom správ. Z SMS správ, ktoré žalobkyňa súdu predložila takéto žalobkyňou popísané konanie žalovaného nevyplývalo. Keďže žalobkyňa dostatočne neosvedčila naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia , písm. h) , t. j. že správanie žalovaného vykazuje také znaky, ktoré nasvedčujú neprimeranému a nevhodnému správaniu sa žalovaného z hľadiska fyzického i psychického vo vzťahu k žalobkyni, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o fyzické a psychické zdravie žalobkyne, bolo potrebné návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou nevyhnutnej súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutne nutného času na prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa B. B., nar. XX. XX. XXXX v súvislosti so súdom určeným stykom otca s dieťaťom a povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne telefonicky, textovými správami, elektronickou komunikáciou, prostredníctvom aplikácií, sociálnych sietí alebo inými prostriedkami, s výnimkou správ týkajúcich sa informovania žalobkyne ako rodiča o maloletom dieťati, zamietnuť, ako správne súd prvej inštancie rozhodol.

30. Pokiaľ žalobkyňa ako novoty v odvolacom konaní označila uznesenie o vznesení obvinenia žalovanému pre ublíženie na zdraví podľa s poukazom na , znalecký posudok MUDr. M. na uznesenie Okresnej prokuratúry Levice č. k. – 11 zo dňa 08. 12. 2025 o zamietnutí sťažnosti žalovaného ako obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia sp. zn. ORP-492/LV-LV-2025 zo dňa 30. 10. 2025, odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie , v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To znamená, že pre odvolací súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a svoje rozhodnutie nemôže založiť na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Preto odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že žalovanému bolo vznesené obvinenie uznesením sp. zn. ORP-492/LV-LV-2025 zo dňa 30. 10. 2025 pre ublíženie na zdraví podľa s poukazom na , voči ktorému žalovaný podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Levice č. k. – 11 zo dňa 08. 12. 2025 zamietnutá.

31. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (, 2 ).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a CSP tak, že odvolací súd žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.