Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/123/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -196 zo dňa 24. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. G. D., okres E., a to pozemok CKN parc. č. 214/18, trvalý trávny porast o výmere 1 082 m2 tak, že prikázal geometrickým plánom č. 30216613-024/2025 zo dňa 25.03.2025, vyhotoveným Margita Farská – GEODET, IČO: 30 216 613, A. H. I., úradne overeným Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom, dňa 01.04.2025 pod č. G1-150/2025, novovytvorenú nehnuteľnosť, a to pozemok CKN parc. č. 214/18, trvalý trávny porast, o výmere 681 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej: Slovenská republika, v podiele 1/1 k celku a tým istým geometrickým plánom novovytvorenú nehnuteľnosť pozemok CKN parc. č. 214/227, trvalý trávny porast o výmere 401 m2, do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. C. v podiele 1/1 k celku. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je i vyššie spomínaný geometrický plán. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štátu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku reg. „C“ parc.č. 214/18 trvalý trávny porast o výmere 1082 m2 (ďalej aj „vyporadúvaného pozemku“), a to žalobca v podiele 401/1082 a žalovaná v podiele 681/1082. Sporný pozemok sa nachádza v rekreačnej oblasti F. G. I. J. D. a z väčšej časti (južná časť súbežná s pozemkom CKN parc. č. 215/1 vo vlastníctve K. L. M.) rovinatý, pokrytý trávnym porastom. Severná časť pozemku je svahovitá a zarastená, tvoria ju dva vybiehajúce výbežky (jeden v severovýchodnej časti a jeden v severozápadnej časti). Severovýchodný výbežok tvorí strmý breh pokrytý náletovými krami a vzrastlými ihličnanmi. Severozápadný výbežok tvorí miernejší breh a čiastočne aj rovina, v nedávnej minulosti tiež zjavne pokrytá náletovými drevinami. Tieto severné výbežky tvoria vrchné časti brehu a nijako nezasahujú do záplavovej časti priehrady. Na zlome rovinatej časti a dole sa zvažujúcej časti pozemku je postavený starý a z veľkej časti už rozpadnutý plot zo železných rúrok a pletiva. V západnej časti sa plot stáča na juh a v teréne tvorí hranicu medzi vyporadúvaným pozemkom a pozemkom CKN parc. č. 214/21 (vo vlastníctve žalobcu) a následne hranicu medzi pozemkom CKN parc. č. 214/21 a 215/1. V rovinatej časti pozemku stoja stĺpy pouličného osvetlenia, drevený altánok, časť asfaltovej plochy. Oplotenie v niektorých častiach, jeho zbytky, terénne úpravy a trávnatý charakter rovinatej časti pozemku vytvárajú s pozemkom CKN parc. č. 215/1 jednotný celok a takto sú aj užívané. Na CKN parc. č. 215/1 je postavená veľká rekreačná chata súpisné č. XX

vo vlastníctve K. L. M.. Podľa vyjadrenia mesta E. sa vyporadúvaný pozemok nachádza v extraviláne a v územnom pláne mesta E. nie je zaradený na účely výstavby. Mesto zároveň opakovane uvádzalo, že stavby – drevený altánok, časť prístupovej cesty, vonkajšie osvetlenie, betónová odpadová šachta, inžinierske siete situované na vyporadúvanom pozemku boli vybudované v roku 1956. Obhliadkou bolo však zistené, že všetky základné konštrukčné prvky uvádzaného altánku sú rozhodne novšie a niektoré materiály, z ktorých je altánok zhotovený, sa ešte v roku 1956 (napr. kanadský šindeľ) ani nepoužívali. Zároveň z bežnej obhliadky ani nebolo možné určiť vek ostatných nadzemných stavieb a existenciu, trasovanie a vek podzemných stavieb a inžinierskych sietí. Uvedené tvrdenia mesta E. boli založené len na čestnom vyhlásení L. L. M., z ktorého dôvodu všetky vyjadrenia mesta E. posúdil za popreté a nedôveryhodné. 3. Podľa nie je možné rozdeliť poľnohospodársky pozemok tak, aby vznikol pozemok s výmerou pod 3 000 m2. Definíciu poľnohospodárskeho pozemku obsahuje , ktorý uvádza, že je to pozemok tvoriaci poľnohospodársky pôdny fond. Pri definícii poľnohospodárskeho pôdneho fondu odkazuje na o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol už medzičasom zrušený zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa pojem poľnohospodársky pôdny fond nahrádza pojmom poľnohospodárska pôda. Poľnohospodárskou pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Zo zápisu v katastri nehnuteľností bolo zistené, že vyporadúvaný pozemok má ako druh pozemku uvedené: trvalý trávny porast. 4. Dokazovaním bolo zistené, že časť vyporadúvaného pozemku sa nachádza v tesnej blízkosti rekreačnej chaty súpisné č. XX vo vlastníctve K. L. M. a tvorí tak vo vzťahu k tejto chate svojim charakterom priľahlý pozemok. Celá rovinatá trávnatá časť vyporadúvaného pozemku je zároveň oplotená a reálne funkčne tvorí zázemie rekreačnej chaty súpisné č. XX. Brehové časti vyporadúvaného pozemku sú zarastené drevinami, vzhľadom na svoj sklon, reálnu nemožnosť prístupu zo spodnej časti brehu ako aj k tomu, že brehy priehrad sa kvôli erózii ani nevyužívajú ako pasienky, súd nevidí ani skutočnú možnosť využitia tejto časti vyporadúvaného pozemku na účel uvedený v katastri nehnuteľností. Vyporadúvaný pozemok sa zároveň nachádza v rekreačnej zóne, a to medzi rekreačnými stavbami a zariadeniami nachádzajúci sa južne od neho a samotným brehom priehrady nachádzajúcim sa severne od neho. Vzhľadom na takéto umiestnenie vyporadúvaného pozemku, uprostred zastavanej rekreačnej zóny, ako aj vzhľadom na jeho poľnohospodárske účely absolútne nedostatočnú výmeru, ani nie je do budúcna reálne možnosť takéhoto využitia. To, že pozemok nie je určený na zastavanie je dôvodné aj tým, že sa nachádza na samotnej hornej hrane brehu priehrady, kde by mohlo pomerne ľahko pri zaťažení dôjsť k nestabilite stavu. Hoci v zmysle územného plánu ide o pozemok v extraviláne a podľa zápisu v katastri nehnuteľností ide o trvalé trávne porasty, zo zistení súdu priamo v teréne vyplýva jednoznačné popretie druhu pozemku uvedeného v katastri nehnuteľností. Z rozhodovacej praxi súdu je mu známe, že v jeho obvode je úplne bežné, že označenie druhu pozemku a to či ide o pozemok v intraviláne alebo extraviláne nekorešponduje so skutočnosťou, a že celé ulice a novšie častí obcí sa nachádzajú podľa zápisov v katastri nehnuteľnosti v extraviláne na ornej pôde alebo trvalom trávnom poraste (viď katastrálna mapa). Súd má za to, že v tomto konaní si môže aj sám vyhodnotiť predbežnú otázku správnosti zápisu v katastri nehnuteľností. Opačný výklad, t. j. nutnosť počkať na právoplatné rozhodnutie správneho orgánu ohľadom druhu pozemku, by paralyzovalo celú rozhodovaciu činnosť ohľadom nehnuteľností minimálne v obvode konajúceho súdu. To, že ani sám žalobca nepovažuje vyporadúvaný pozemok za poľnohospodársky podľa súdu vyplýva aj z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, kde sám žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom susediaceho hotela Goral a na vyporadúvanom pozemku by chcel rozšíriť svoje aktivity v rámci svojho podnikateľského plánu. Z uvedených tvrdení možno dospieť k záveru, že žalobca má ďalšie podnikateľské aktivity v oblasti cestovného ruchu a za týmto účelom chce nadobudnúť výlučné vlastníctvo k vyporadúvanému pozemku. Žalobca žiadnym spôsobom netvrdil a nepreukázal, že by mal záujem na vyporadúvanom pozemku vykonávať poľnohospodársku činnosť. 5. Ustanovenie stanovuje záväzné poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania a súd je viazaný touto hmotnoprávnou normou, a keďže dospel k záveru, že predmetný pozemok je reálne deliteľný, musel aj v rámci procesného postupu konať tak, aby naplnil zmysel a účel hmotnoprávnej normy a za tým účelom zabezpečil vypracovanie geometrického plánu, pričom z procesného hľadiska nejde o dôkaz, nakoľko geometrický plán neprispieva k objasneniu skutkovej stránky veci, ide o listinu zadováženú súdom za účelom vykonateľnosti tohto rozsudku. Z dokazovania mal preukázané, že pozemok je deliteľný, a preto ho rozdelil geometrickým plánom č. 024/2025 a pri rozdeľovaní vychádzal z veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov a aby

mali strany zabezpečený prístup k im vyčlenenej časti pôvodného pozemku. Žalobca bude mať svoj prístup k novovytvorenému pozemku CKN parc. č. 214/2027 zabezpečený cez pozemok CKN parc. č. 214/21, ktorého je žalobca výlučným vlastníkom, ako aj cez pozemok CKN parc. č. 214/2, ktorého je žalobca podielovým spoluvlastníkom a ďalej cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu alebo v jeho spoluvlastníctve (CKN parc. č. 214/51, 214/103, 214/130, 214/124, 214/95). Žalovaná bude mať svoj prístup k novovytvorenému pozemku CKN parc. č. 214/18 zabezpečený cez pozemok CKN parc. č. 214/2, ktorého je žalovaná podielová spoluvlastníčka a ďalej cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovanej (CKN parc. č. 214/225, 214/224, 214/13). Čo sa týka využiteľnosti pozemkov, tak žalovanej pripadol strmší svah (severovýchodný výbežok), žalovaná s takýmto spôsobom súhlasila. Žalobcovi pripadol severozápadný výbežok pozemku a má za to, že uvedené rozdelenie aj čo do využiteľnosti, a to najmä rovinatej časti vyporadúvaného pozemku, zodpovedá princípu spravodlivosti takéhoto rozdelenia. 6. Po právnej stránke vec posúdil v zmysle ust. , , , , , a a , 7. Doplnil, že konanie žalobcu sa zároveň javilo aj ako možná snaha o konanie voči dobrým mravom, keď chcel ako menšinový vlastník nadobudnúť celý pozemok, čím by mohol vlastníkovi rekreačnej chaty súpisné č. XX výrazne sťažiť prístup k brehom Oravskej priehrady, ako aj tým, že hranica pozemkov by prechádzala v bezprostrednej blízkosti rekreačnej chaty súpisné č. XX a tým by obmedzovala jej využiteľnosť. Žalobca by takto zároveň získal voči K. M. vyjednávaciu pozíciu, ktorá by mohla výrazne zasiahnuť do hodnoty nehnuteľnosti K. M., ako aj do ochoty/neochoty K. M. odpredať žalobcovi západnú časť pozemku CKN parc. č. 215/1. Zároveň nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by nemohol byť vyporadúvaný pozemok vyporiadaný. Skutočnosť, že K. L. M. vlastní na susednom pozemku CKN parc. č. 215/1 rekreačnú chatu súpisné č. XX, nevytvára takúto okolnosť. K. L. M. mal od doby, kedy nadobudol uvedený pozemok a rekreačnú chatu (rok 1997), dostatok časového priestoru, aby si svoje vlastnícke a užívacie vzťahy so žalovanou vysporiadal.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. a uviedol, že hoci ide o konanie, kde obe strany môžu byť v pozícii žalobcu, ako aj žalovaného a spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, mal za to, že bolo vzhľadom na návrhy strán sporu možné určiť, že úspešnou stranou v konaní bola žalovaná, ktorá po väčšinu času navrhovala spôsob vyporiadania totožný s konečným rozhodnutím súdu. Naopak, žalobca sa ako menšinový spoluvlastník snažil stať výlučným vlastníkom celého pozemku a jeho konanie nereflektovalo na opakovane vyslovovaný predbežný názor súdu a malo náznaky konania voči dobrým mravom. Z uvedených dôvodov priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v že pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania, je poľnohospodársky pozemok a spĺňa definíciu poľnohospodárskeho pozemku v zmysle , ktorý odkazuje pri tejto definícii, že poľnohospodárskymi pozemkami sú všetky pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podľa citovaného zákona nemôže na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne mesta E. a v spise sa nachádza aj územnoplánovacia informácia, ktorá hovorí o tom, že tento pozemok nie je určený na zastavanie. Nepochybne teda podľa citovaného § platí, že pozemok nie je deliteľný. Nie je možné pripustiť voľný výklad zákonov, ktorý je priamo v rozpore so striktnou dikciou zákona. Preto podľa názoru žalobcu nie je iná možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva, len prikázať pozemok do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Iné rozhodnutie by znamenalo poškodenie verejného záujmu o ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čím by bol porušený Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pozemku, ktorý sa nedá deliť, musí zohľadniť, ktorý zo spoluvlastníkov má najlepšie predpoklady na ich obhospodarovaní. Ak reálne bude zohľadňovať to hľadisko, tak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vlastní v okolí predmetného pozemku viacero nehnuteľností, o ktoré sa riadne stará a tiež na skutočnosť, že žalovaný je subjekt, ktorý reálne vykonáva právnu správu nehnuteľností štátu, a nie faktickú správu týchto nehnuteľností, tak súd musí prikázať predmetnú nehnuteľnosť za náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca v žalobe navrhol vyplatenie finančnej náhrady vo výške 13 620,- EUR, t. j. 20,- EUR za m2. Súd vyhodnotil potvrdenie mesta E. o tom, že pozemok sa nachádza v extraviláne a v územnom pláne mesta E. nie je zaradený na účely výstavby za nedôveryhodné a popreté a prihliadal len na zistenia, ktoré nadobudol sám obhliadkou. Súd bez vykonania akéhokoľvek protidôkazu či aktivity strán sporu toto potvrdenie

svojvoľne poprel a nahradil ho vlastnými subjektívnymi závermi získanými z miestneho zisťovania. Súd si nemôže svojvoľne určiť, ktoré oficiálne stanoviská bude rešpektovať a ktoré nie. Nemožno akceptovať názor, že je oprávnený sám si vyhodnotiť predbežnú otázku správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, keď si nemôže prispôsobovať kompetencie nad svoj rámec s odôvodnením, že iným (príslušným) orgánom by to trvalo dlhšie. Súd nie je oprávnený obísť zákonný rámec len preto, že by čakanie na rozhodnutie iného orgánu mohlo predĺžiť konanie. Zákonnosť rozhodnutia nemôže byť nadradená jeho rýchlosti. Tento svojvoľný postup súdu je v priamom rozpore so zákonom, pretože posúdenie a prípadná zmena druhu pozemku nepatrí do právomoci súdu, ale je výlučne v kompetencii príslušného správneho orgánu podľa katastrálneho zákona. Pokiaľ má súd pochybnosti o správnosti zápisu, mohol si vo veci vyžiadať odborné stanovisko kompetentnej osoby, nemohol však svojvoľne nahradiť činnosť správneho orgánu alebo odborníka a sám si bez ďalšieho odpovedať na odbornú predbežnú otázku. Postup súdu tým prekračuje rámec voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní. Ignoroval údaj o druhu pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, čím porušil zásadu, že údaje zapísané v katastri sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak, zákonným spôsobom. Postup súdu obchádza zákon a vnáša do vlastníckych vzťahov právnu neistotu, keďže vzniká rozpor medzi rozhodnutím súdu a zápisom v katastri. Za preukázanie opaku v zmysle § 70 katastrálneho zákona nemožno považovať výlučne osobnú obhliadku súdom bez ďalšieho potvrdenia tohto pozorovania odborníkom, resp. správnym orgánom. Ak je pozemok podľa katastra nehnuteľností evidovaný ako poľnohospodárska pôda, platí naň zákonný zákaz drobenie. Rozhodnutím o reálnom rozdelení takéhoto pozemku bez predchádzajúcej zmeny jeho druhu a bez splnenia zákonných podmienok, ktoré v určitých prípadoch drobenie pripúšťajú, došlo k obchádzaniu zákona. Napadnutý rozsudok popiera princíp právnej istoty a javí sa ako svojvôľa súdu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o rozdelení pozemku prihliadal na faktické užívanie jeho častí K. L. M., ktorý je vlastníkom priľahlej rekreačnej chaty. Táto osoba nie je stranou sporu, nemá k pozemku žiadne vecné právo, ani právny titulu oprávňujúci ju na jeho užívanie. Súd nesmie vo svojom rozhodnutí prihliadať na práva alebo záujmy tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu a už vôbec im fakticky prikazovať vlastnícke výhody na úkor strany sporu. Takýmto postupom neprimerane chránil záujmy tretej osoby, ktorá nebola v procesnom postavení žalobcu, ani žalovaného. Na potvrdenie týchto tvrdení poukazuje na to, že pri osobnej obhliadke pozemku 28.11.2024 sa p. M., vlastník susedného pozemku, privítal so sudcom podaním ruku a v priebehu obhliadky bolo jednoznačné prikláňanie sa sudcu k tretej strane – neúčastníka konania p. M.. Uvedené vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Ohradzuje sa voči tomu, že by jeho konanie malo byť ako snaha o konanie voči dobrým mravom. Ako bolo uvedené v žalobe, žalobca je prevádzkovateľom susediaceho hotela Goral a takto by chcel rozšíriť svoje aktivity v rámci svojho podnikateľského plánu. Pokiaľ ide o nárok na náhradu konania, v priebehu konania vyplynulo, že obidve strany sporu mali záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto nie je dôvod na to, aby to bol žalobca, ktorý by mal znášať trovy konania, ktoré vznikli žalovanému. Rovnako nemôže znášať trovy konania štátu za vypracovanie geometrického plánu, ktorého vypracovanie žalobca neinicioval, pretože o jeho vypracovaní rozhodol súd z vlastnej iniciatívy. Rovnako súd postupoval procesne neprávne, keď pred vydaním napadnutého rozsudku nedoručil stranám sporu geometrický plán na vyjadrenie. Takýto postup je neudržateľný. Geometrický plán dal prítomným stranám sporu (právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému) k nahliadnutiu na pojednávaní 24.04.2025, kedy zároveň došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Súd ďalej neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 24.04.2025 z dôvodu práceneschopnosti žalobcu. Ďalej súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcu prednesom na pojednávaní 24.04.2025 na vykonanie výsluchu žalobcu, aby sa vyjadril k návrhu rozdelenia pozemku podľa geometrického plánu, nakoľko nemal možnosť sa v priebehu konania k tejto otázke vyjadriť. Procesný postup súdu bol tak nesprávny. Žalobca zásadne nesúhlasí s názorom súdu o tom, že geometrický plán nie je potrebné stranám sporu doručovať a že je len podkladom pre kataster. Súd z vlastnej iniciatívy zabezpečuje vypracovanie geometrického plánu, ktorý bol rozhodujúci pre skutkové závery o rozdelení pozemku a tento nebol žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi doručený pred pojednávaním a nebola mu poskytnutá primeraná lehota na jeho vyjadrenie sa k obsahu. Týmto konaním bola porušená zásada kontradiktórnosti. Vzhľadom na zásadnú novotu geometrického plánu a fakt, že žalobca nebol predtým oboznámený s jeho obsahom a návrhom rozdelenia pozemku, boli však jeho osobná prítomnosť a vyjadrenie kľúčovými. Právny zástupca žalobcu zároveň na pojednávaní požiadal o výsluch žalobcu, aby sa mohol k návrhu vyjadriť, tejto žiadosti ale súd nevyhovel a takto odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a zasiahol do jeho vlastníckeho práva. Právny zástupca žalobcu sa nemal možnosť na pojednávaní vyjadriť za žalobcu k návrhu rozdelenia pozemku na základe geometrického plánu a vyjadriť tak za neho súhlas, resp. nesúhlas s takýmto rozdelením. Všetky tieto skutočnosti právny zástupca žalobcu na pojednávaní namietal. Okrajovo uvádza, že pred

pojednávaním 24.04.2025 súd právnemu zástupcovi žalobcu doručil na vedomie podanie žalovaného zo dňa 24.04.2025, ktoré bolo súdu doručené o 07.45 hod. toho dňa. Súd teda žalobcovi doručil podanie žalovaného, no geometrický plán, ktorým súd disponoval dlhšie a ktorý bol pre jeho rozhodnutie významným, stranám sporu vopred doručený nebol. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo strán konania a vyporiadavaný pozemok prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 13 620,- EUR a stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní neprizná a štátu nárok na náhradu trov konania neprizná, eventuálne napadnutý rozsudok zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie podľa / zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (). Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, pokiaľ sa tento nesprávny postup následne prejavil v nesprávnom rozhodnutí súdu tak, že súd nesprávny postup vyhodnotí ako porušenie práva na spravodlivý proces. 14. Právo sporových strán na doručenie dôkazov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie geometrického plánu vypracovaného na podnet súdu prvej inštancie, ktorý tvoril podstatnú časť pre rozhodnutie sporovým stranám je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Na vypracovanie geometrického plánu sú potrebné odborné znalosti, z ktorého dôvodu bol na jeho vypracovanie oslovený geodet, a preto v zmysle bolo povinnosťou súdu tento doručiť stranám na vyjadrenie, ktoré môžu k nemu vyjadriť svoje stanovisko. Hoci súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná iba o podklad k rozsudku, aby bol tento vykonateľný a zapísateľný, je nutné zdôrazniť, že geometrický plán bol rozhodujúci pre závery o rozdelení pozemku, a preto obe sporové strany mali mať možnosť a právo vyjadriť sa k jeho obsahu a spôsobu rozdelenia spornej nehnuteľnosti. 15. Keďže v danej veci geometrický plán nebol stranám doručený, bol iba oboznámený na pojednávaní, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku, nemali možnosť sa k nemu vyjadriť, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné konanie pred súdom prvej inštancie považovať za spravodlivé. Preto odvolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva odvolateľa na súdnu ochranu podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola odvolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. 16. Žalobca v odvolaní namietal, že pri osobnej obhliadke pozemku dňa 28.11.2024 sa p. M., vlastník susedného pozemku, privítal so sudcom podaním ruky a v priebehu obhliadky bolo jednoznačné prikláňanie sa sudcu k tretej strane – neúčastníka konania p. M., čo vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti sudcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti sa neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Žalobca tvrdí, že k týmto dôvodom malo dôjsť pri obhliadke na mieste samom dňa 28.11.2024, námietku zaujatosti nevzniesol a dôvody zaujatosti sudcu uvádzal až v podanom odvolaní zo dňa 17.06.2025, teda po zákonom stanovenej 7-dňovej lehote. Preto odvolací súd na uvedené neprihliada. 17. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bolo, že predmetný pozemok, ktorého sa malo dotýkať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je poľnohospodársky pozemok, ktorý v zmysle

ust. je nedeliteľný, nakoľko jeho celková výmera je 1 082 m2 a v zmysle tohto ustanovenia nie je poľnohospodársky pozemok možné deliť tak, aby jeho výmera bola menšia ako 3 000 m2.

18. Je pravdou, že podľa (katastrálny zákon) sú údaje katastra uvedené v hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Musí však byť zabezpečená účinná ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu v zmysle , 5 SR a zachovaný charakter nehnuteľnosti ako poľnohospodárskej pôdy, 19. Súd prvej inštancie pri ohliadke zistil, že časť sporného pozemku je oplotená, na niektorých častiach oplotenie je zničené, je udržiavaný, nachádza sa na ňom postavený altánok, avšak nemal preukázané, že uvedené bolo vykonané v súlade so zákonom a v ktorom období. V prípade, ak nebola rešpektovaná právna úprava na ochranu poľnohospodárskej pôdy v zmysle , ktorú je nutné dodržiavať pri zmene poľnohospodárskeho pozemku na iný druh pozemku (na odňatie pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu) a bola porušená aj právna úprava ohľadom povoľovania stavieb v zmysle , a napriek tomu sa zrealizoval stavebný zámer, pozemok nestratil status poľnohospodárskej pôdy. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnej zmene predmetného pozemku na iný druh pozemku, pričom je nutné zdôrazniť, že zákon pri definovaní stavebného pozemku vychádza z premisy, že pozemok bol stavbou zastavaný v súlade s právnymi predpismi (na základe stavebného povolenia, so súhlasom vlastníka pozemku, ak ním nie je stavebník) a len vtedy možno uvažovať o stavebnom pozemku. Podľa zistenia súdu prvej inštancie na obhliadke, predmetné stavby, ktoré sa majú nachádzať na uvedenom pozemku, majú byť vo vlastníctve tretej osoby K. M. na cudzom pozemku a oprávnenosť a legálnosť týchto stavieb nebola v konaní preukázaná. Navyše, vlastník uvádzaných stavieb nie je sporovou stranou v tomto konaní a nemá žiaden právny vzťah k vyporiadavanému pozemku. Rovnako z potvrdenia mesta E. vyplýva, že predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne, v regulovanom prostredí, kde nie povolená zástavba. Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by sa na daný prípad vzťahovala niektorá z výnimiek zo zákazu drobenia v zmysle Za zásadné a rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že vyporadúvaný pozemok je v katastri nehnuteľností zapísaný v celej výmere 1 082 m2 ako trvalý trávny porast, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce a zároveň príslušným orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy nedošlo k vydaniu rozhodnutia o vyňatí poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu v zmysle 20. Taktiež je nutné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí prihliadať na záujmy tretej osoby, ktorá nie je stranou sporu, a to na úkor podielového spoluvlastníka vyporadúvaného pozemku. 21. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vyhodnotil potvrdenie mesta E. o tom, že pozemok sa nachádza v extraviláne a v územnom pláne mesta E. nie je zaradený na účely výstavby za nedôveryhodné a popreté, je neopodstatnené. V bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že mesto Trstená opakovane uvádzalo, že stavby boli vybudované v r. 1956, ktoré tvrdenie bolo založené na čestnom prehlásení L. L. M. (správne malo byť K. L. M., poznámka odvolacieho súdu), avšak obhliadkou na mieste samom tieto skutočnosti vo vzťahu k stavbám ako aj ich veku neboli preukázané, a preto v tejto časti považoval potvrdenie mesta za popreté a nedôveryhodné. Nie aj v časti, v ktorej mesto uvádzalo, že sa jedná o pozemok v extraviláne, v regulovanom priestore, ktorý nie je určený na zastavanie. 22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využite veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Súd preto musí riadne odôvodniť, z akého dôvodu je kritérium, ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce. 23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že napraví svoje procesné pochybenie a doručí sporovým

stranám všetky listinné dôkazy rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a takisto sa vysporiada s otázkou možnosti drobenia sporného pozemku vzhľadom na charakter a druh daného pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností a vyjadrením mesta E., že predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne a je v regulovanom prostredí, na ktorom nebude povolená zástavba. Nové rozhodnutie riadne odôvodní a pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadní správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov zabezpečoval správu, zveľaďovanie a vykonávanie investícií do nehnuteľnosti, kto ho udržiaval a opravoval, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci naliehavejší záujem a ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využívanie spoločnej veci a podobne. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna) náplň jeho rozhodnutia založila nielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 24. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( olanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )