Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/101/2025

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: MAJORIS Development s.r.o., IČO: XX XXX XXX A. XXX/XX, XXX XX B., práv. zast. C. C., advokátka, Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 50053167, proti žalovanému: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX F. XXX/XX, XXX XX B., v konaní o vydanie neodkladného opatrenie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2025 domáhal, aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi povinnosť podpísať Zmluvu o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti, pozemku parc. C KN č. 10461 o výmere 461 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie v k. ú. B., ktorým sa povinní z vecného bremena, spoluvlastníci nehnuteľnosti, E. G. a E. G. o veľkosti spoluvlastníckych podielov X/XX-XXX k celku, D. H. I. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 12/23 – ín k celku dohodli s oprávneným žalobcom na zriadení vecného bremena in rem spočívajúceho v povinnosti strpieť užívanie, prevádzkovanie a údržbu stavebných objektov po zaťažených pozemkoch, pozemku parc. C KN č. 10461 o výmere 461 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie v k. ú. B. v prospech oprávneného z vecného bremena a každého ďalšieho vlastníka panujúcej nehnuteľnosti, a to v znení totožnom so znením, ktoré už podpísali ostatní spoluvlastníci predmetného pozemku E. G. a E. G. dňa 11.8.2025 a D. H. I. dňa 10.9.2025 a to do 3 dní od doručenia uznesenia.

Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že je developerom objektu „IBV Lesná Batizovce – 7RD. Odporca je spoluvlastníkom pozemku parcelky CKN č. 10461 k. ú. B., na ktorom bola realizovaná miestna komunikácia MO 6,5/40 a to o veľkosti 9/23 –in k celku. Dňa 11.5.2022 uzavreli všetci spoluvlastníci predmetného pozemku vrátane odporcu s navrhovateľom Zmluvu o združení finančných prostriedkov, združení činnosti a vzájomnej spolupráci, ktorej predmetom bolo vybudovanie miestnej komunikácie a súvisiace infraštruktúry. Odporca sa v zmluve zaviazal zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by znemožnilo alebo sťažilo realizáciu diela. Zmluvu odporca podpísal s úradne osvedčeným podpisom dňa 17.6.2022. Ako účastník územného a stavebného konania udelil výslovný písomný súhlas s umiestnením stavby a nikdy nenamietal jej realizáciu. Navrhovateľ stavbu na vlastné náklady zrealizoval, čo bolo zavŕšené právoplatným kolaudačným rozhodnutím Obce Batizovce zo dňa 31.7.2024. Obec deklarovala prevzatie komunikácie do svojho majetku, avšak v úplnom majetkovo- právnom usporiadaní pozemkov, t. j. po zriadení vecných bremien. Zmluvu o zriadení vecného bremena podpísali všetci dotknutí spoluvlastníci mimo odporcu, ktorý podpis zmluvy odmieta, čím blokuje prevod komunikácie, dokončenie investície a právnu istotu všetkých dotknutých subjektov. Snahy navrhovateľa uzavrieť s odporcom dohodu ostali neúspešné. Odmietnutím podpisu zmluvy odporca spôsobuje majetkovú škodu nielen investorovi, ale aj ďalším účastníkom, najmä obci. Obec nemôže na komunikácii vykonávať údržbu, poskytovať ďalšie služby a i. Podľa článku 5 odsek 3 Zmluvy o združení

finančných prostriedkov zo dňa 11.5.2022 bol oznamovateľ povinný túto cestu zrealizovať, skolaudovať a odovzdať do majetku obce najneskôr do 31.12.2025. Navrhovateľ si splnil všetky povinnosti, no odporca ako účastník zmluvy o združení blokuje splnenie poslednej povinnosti navrhovateľa, čím v prípade neplatnosti zmluvy spôsobí na majetku oznamovateľa ďalšiu škodu. Podľa rozhodovacej činnosti súdov účelom neodkladného opatrenia nie je len predchádzať bezprostrednej škode, ale aj zabrániť stavu, v ktorom by sa právo v dôsledku plynutia času stalo fakticky nevykonateľným. Súd je povinný poskytovať ochranu práva tak, aby táto ochrana bola reálna a efektívna. Ak by súd odmietol zasiahnuť v situácii, keď je právo zrejme osvedčené, no jeho výkon je paralizovaný, dopustil by sa porušenia princípu efektívnej súdnej ochrany. V predmetnej veci je právo navrhovateľa nielen osvedčené, ale aj materiálne realizované. Stavba miestnej komunikácie bola vybudovaná, právoplatne skolaudovaná a slúži verejnému účelu. Odporca svojim postojom vytvára rozpor medzi právnym prostriedkom a faktickým stavom, ktorý právny poriadok nemôže tolerovať. Výkon subjektívneho práva, ktorý sleduje výlučne poškodenie iného alebo blokovanie jeho práv, predstavuje zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Vlastnícke právo nie je absolútne a nemôže byť vykonávané v rozpore s princípmi poctivosti dobrej viery a proporcionality. Neodkladnosť rozhodnutia vyplýva z osobitnej povahy investičných vzťahov, v ktorých včas sám o sebe generuje škodu. Každým dňom nečinnosti odporcu vznikajú navrhovateľovi nové náklady, právna neistota a ohrozenie vzťahov s tretími osobami, právo, ktorého výklad je takto oddialený do takej miery, že stráca svoj praktický význam. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané a nevyhnutné. Nezakladá nové práva, ale vynucuje realizáciu povinnosti, ku ktorej sa odporca dobrovoľne zaviazal. Neposkytnutím ochrany súdom tento by vystavil navrhovateľa riziku ujmy, ktorú by už nebolo možné účinne napraviť v meritórnom konaní. Neodkladné opatrenie je v danom prípade nielen zákonne prípustné, ale aj ústavne nevyhnutné, pretože zabezpečuje reálny výkon práva a bráni jeho faktickému vyprázdneniu.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, súhlas spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností, zmluvu o združení finančných prostriedkov, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, pozvánku na zasadnutie obecného zastupiteľstva, kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania komunikácie a spevnenej plochy, žiadosť o zápis kolaudačného rozhodnutia, zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, zmluvu o zriadení vecného bremena uzavretú medzi A. B. a navrhovateľom, súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov a sietí s umiestnením stavby, predžalobnú výzvu.

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b)zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)nenakladala s určitými vecami alebo právami, d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

(3)Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa

(1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

Podľa , právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahrádzajú tento prejav.

Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 SR. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je na ujmu účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia nie je judikovanie práv strán sporu, ale neodkladná úprava pomerov, ktorou sa má docieliť okamžitá procesná ochrana tej strany sporu, ktorá osvedčí potrebu súdnej ochrany prostredníctvom tohto inštitútu. Neodkladné opatrenie súd nariadi , ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Z obsahu návrhu je nepochybné, že neodkladným opatrením má účastník záujem zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov strán. Zmyslom neodkladného opatrenia je takto poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia. Súd musí však zároveň prihliadať na ochranu oprávnených záujmov povinnej strany sporu, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má dočasná ochrana poskytnúť a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania, bez vykonania dôkazov. Súd vychádza iba zo skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu a zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. ( viď rozsudok NS SR , 6M ). Navrhovateľ v návrhu musí osvedčiť potrebu

nariadeného opatrenia a špecifikovať ohrozenie, ktoré strane hrozí v prípade, ak by pomery strán neboli upravené ( rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu). Nariadením neodkladného opatrenia by nemalo dôjsť k nevyváženému vzťahu strán alebo tretích osôb.

Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné (uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. ).

Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné.

Vzhľadom na to, že nová právna úprava upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam, taxatívne upravuje iba jeden dôvod zániku neodkladného opatrenia, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. V ostatných prípadoch o zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd.

Naliehavosť záujmu na vydaní neodkladného opatrenia tak , ako to predpokladá ust. /1 , navrhovateľ v plnom rozsahu neosvedčil.

Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie odporcovi povinnosti podpísať Zmluvu o zriadení vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom. Navrhovateľ neobjasnil, aké právo si mieni uplatniť vo veci samej. Už z uvedeného dôvodu samotného je návrh neopodstatnený. Navrhovateľ v podstate neodkladným opatrením mieni dosiahnuť nezvratný stav, a to nahradenie prejavu vôle žalovaného súdom , ktorého práva sa podľa názoru súdu možno domôcť iba žalobou vo veci samej, nie neodkladným opatrením. V konaní vo veci samej musí žalobca preukázať, aby žalovanému vyplývala určitá povinnosť uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena na základe inej zmluvy , napr. zmluvy o budúcej zmluvy a.i. Až právoplatným rozhodnutím vo veci samej dôjde k nahradeniu prejavu vôle pri právnom úkone, a tento úkon bude možné považovať za platne uzavretý. Nariadením neodkladného rozhodnutia by súd navodil nezákonný stav, kedy by sa žalobca mohol pri nesplnení povinnosti žalovaným domáhať v exekučnom konaní splnenia povinnosti uzavrieť zmluvu. Súd je v takýchto prípadoch oprávnený iba súdnym rozhodnutím nahradiť vôľu strany pri uzatvorení právneho úkonu.

Pre nesplnenie zákonných podmienok pre osvedčenie práva zo strany navrhovateľa bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný.

Náhradu trov konania súd stranám nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešným a odporcovi preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.