Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/63/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: I.L.GROUP, spol. s r.o., v dodatočnej likvidácii, so sídlom Nemocničná 1441/9, 066 01 Humenné, IČO: 36 463 591, konajúceho v zastúpení likvidátorom: JUDr. Ľuboš Bajužík, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o žalobe na povolenie obnovy konania vedeného pôvodne Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 04.09.2025, sa žalobca domáhal povolenia obnovy právoplatne skončeného konania vedeného pôvodne na Krajskom súde v Prešov (ďalej aj ako „krajský súd“) pod sp. zn. .

2. V podanej žalobe na obnovu konania žalobca uviedol, že dôvodom zastavenia vyššie uvedeného konania bol výmaz žalobcu z obchodného registra na základe rozhodnutia registrového súdu ku dňu 09.07.2021. Začatie konania o zrušenie spoločnosti bez likvidácie odôvodnil registrový súd nesplnením podmienky bezúhonnosti a neuloženia účtovných závierok. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že všetky tieto nedostatky ním boli odstránené pred 22.10.2020, teda pred zverejnením oznámenia o začatí konania v Obchodnom vestníku. Napriek tomu, rozhodol registrový súd dňa 11.05.2021 o zrušení žalobcu a následne jeho výmaze z obchodného registra ku dňu 09.07.2021. Na návrh spoločníka bolo dňa 16.11.2022 rozhodnuté o dodatočnej likvidácii žalobcu a za likvidátora bolo ustanovený JUDr. Ľuboš Bajužík. Následne bol dňa 01.02.2024 žalobca opätovne zapísaný do obchodného registra. Výpis z registra potvrdzujúci obnovenie existencie žalobcu bol ustanovenému likvidátorovi doručený dňa 03.06.2025. Tento deň podľa názoru žalobcu zakladá začiatok subjektívnej lehoty podľa . Žalobca zdôraznil, že jeho výmaz z obchodného registra mu znemožnil pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach, čím došlo k porušeniu SR a ods. l Dohovoru. Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu aj jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa SR a Dohovoru tým, že krajský súd o jeho správnej žalobe rozhodol až po dvoch rokov od jej podania. Rozhodnutie o dodatočnej likvidácii (16.11.2022) a obnovenie zápisu do obchodného registra (01.02.2024) žalobca považoval za nové skutočnosti, ktoré nebolo možné bez viny žalobcu uplatniť v pôvodnom konaní. Výpis z 03.06.2025 podľa žalobcu potvrdzuje začiatok plynutia subjektívnej lehoty 3 mesiacov podľa a do objektívnej lehoty 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia sa nezapočítava čas, počas ktorého spoločnosť neexistovala. Na podporu svojich tvrdení žalobca v závere poukázal na:

- rozhodnutie NS SR, sp. zn. - výmaz spoločnosti je právna prekážka brániaca plynutiu lehôt,

- rozhodnutie ÚS SR sp. zn. – súd musí skúmať aktuálny skutkový stav aj z úradnej moci,

- rozhodnutie ESĽP A. a A. proti ČR – procesné pravidlá nesmú viesť k odopretiu prístupu k súdu. V závere žalobca navrhol povoliť obnovu konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. , zrušiť rozhodnutie o zastavení konania, vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a priznať trovy konania.

3. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní, ktorého obnovy sa žalobca domáha, podal žalobca dňa 30.03.2020 správnu žalobu na krajský súd a žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť oznámenia žalovaného Daňového úradu Prešov č. 100674859/2020 zo dňa 12.03.2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu na vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

4. Krajský súd vydal dňa 31.03.2022 uznesenie č. k. -50, ktorým predmetné konanie zastavil z dôvodu straty právnej subjektivity žalobcu, keďže žalobca ako obchodná spoločnosť bola dňom 09.07.2021 ex offo vymazaná a k jej výmazu došlo na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. -8 zo dňa 11.05.2021 (právoplatné dňa 16.06.2021), ktorým bola obchodná spoločnosť žalobcu zrušená bez likvidácie podľa .

5. Podľa (ďalej aj ako „SSP“ alebo „“), žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

6. Podľa , žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

7. Podľa oba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.

8. Podľa , rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.

9. Podľa , správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa vodná.

10. Podľa a prvej vety (ďalej aj ako „“), ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora. Od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla.

11. Podľa , spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.

12. Podľa (ďalej aj ako „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Podľa o obchodnom registri (ďalej aj ako „Zákon o obchodnom registri“), o vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení sa uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise navrhovaných údajov vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi.

14. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o obchodnom registri, po zápise navrhovaných údajov registrový súd bez zbytočného odkladu zverejní obsah výpisu z obchodného registra.

15. V danom prípade žalobca svoju žalobnú žiadosť o povolenie mu obnovy správneho súdneho konania vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. odôvodil obnovením jeho právnej subjektivity ako dôsledku jeho opätovného zapísania do Obchodného registra SR dňom 01.02.2024 z dôvodu povolenia jeho dodatočnej likvidácie titulom novoobjaveného majetku, o ktorej skutočnosti sa žalobca mal dozvedieť 03.06.2025, kedy jeho likvidátorovi bol doručený výpis z Obchodného registra SR.

16. Vzhľadom k uvedenému je v danom prípade podstatnou skutočnosťou, ktorej sa musel správny súd v prvom rade venovať to, či žalobca, ktorý je obchodnou spoločnosťou, ktorá bola v minulosti vymazaná z Obchodného registra SR, v ktorom dôsledku zanikla a stratila tak aj právnu a procesnú subjektivitu, či teda v dôsledku nariadenia dodatočnej likvidácie žalobca je oprávnenou osobou na podanie žaloby, t. j. či je a môže byť účastníkom súdneho konania, t. j. či je a v akom rozsahu nositeľom právnej a procesnej subjektivity a až po vysporiadaní sa s touto otázkou sa mohol správny súd venovať posúdeniu dôvodnosti, včasnosti a prípustnosti žaloby žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania.

17. V uvedenej súvislosti bolo nevyhnutným venovať sa inštitútu právnej subjektivity a jej obnove pri nariadení dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Právna subjektivita, ktorá umožňuje fyzickej osobe a právnickej osobe ingerovať do právneho sveta a konať v ňom, teda predstavuje schopnosť subjektu byť nositeľom hmotných práv a povinností v právnych vzťahoch (napr. uzatvárať zmluvy, vlastniť majetok a pod.), ktorá sa v procesnom práve transformuje do procesnej subjektivity svedčiacej o tom, že subjekt je spôsobilý byť aj nositeľom procesných práv a povinností, t.j. je spôsobilým vystupovať ako účastník súdneho konania a v prípade právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra SR, vzniká dňom tohto zápisu a zaniká dňom jej výmazu z Obchodného registra SR. Podľa sa po nariadení dodatočnej likvidácie obnovuje zápis obchodnej spoločnosti v obchodnom registri, teda sa obnovuje jej právna subjektivita a na túto spoločnosť sa hľadí, ako keby nezanikla. Je však nevyhnutným mať na zreteli, že pri nariadení dodatočnej likvidácie sa právna subjektivita obchodnej spoločnosti neobnovuje v celom jej rozsahu, ale len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu dodatočnej likvidácie. Účelom dodatočnej likvidácie je vysporiadanie majetku obchodnej spoločnosti, ktorý nebol speňažený v konkurze alebo v likvidácii po zrušení a zániku tejto obchodnej spoločnosti. Po výmaze z obchodného registra obchodná spoločnosť stratila právnu subjektivitu (teda zanikla de iure), z ktorého dôvodu po tomto okamihu už nemohla nadobudnúť žiaden majetok, preto predmetom dodatočnej likvidácie môže byť len ten majetok, ktorý patril obchodnej spoločnosti do okamihu jej výmazu z obchodného registra, pričom je právne irelevantné, či existencia tohto majetku bola známa už pred jej výmazom alebo až po jej výmaze z obchodného registra. K obnoveniu subjektivity obchodnej spoločnosti teda dochádza v rozsahu obmedzenom na dodatočnú likvidáciu, takže obnovená subjektivita sa bezpochyby týka účelovo iba úkonov smerujúcich k vyporiadaniu zisteného majetku, ktoré vyporiadanie je možné práve len vďaka obnoveniu subjektivity obchodnej spoločnosti. V súvislosti s rozsahom obnovenia právnej subjektivity u obchodnej spoločnosti, u ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia, správny súd podporne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.11.2014 podľa ktorého: „... povolenie dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti neznamená plnohodnotné obnovenie právnej subjektivity, avšak na strane druhej absolútne potieranie procesnoprávnej subjektivity by malo za následok straty zmyslu zákonného ukotvenia dodatočnej likvidácie, ktorým je jednak ochrana veriteľov pri uspokojovaní ich pohľadávok z dodatočne zisteného majetku spoločnosti a napokon aj ochrana

majetkových práv samotných spoločníkov spoločnosti pri delení likvidačného zostatku. Likvidátor pritom robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti v rozsahu dikcie . Pri posudzovaní obnovy právnej procesnoprávnej subjektivity je tak determinantom účel dodatočnej likvidácie. Exekučné konania, ktorých cieľom je vymôcť judikovanú pohľadávku veriteľa, rozhodne možno považovať do rozsahu úkonov, ktoré smerujú k likvidácii spoločnosti a sú v súlade s účelom dodatočnej likvidácie.“

18. Vzhľadom k uvedenému bolo tak úlohou správneho súdu aj v tomto prípade posúdiť, či vzhľadom k predmetu správneho súdneho konania, ktorého povolenia obnovy sa žalobca dovoláva, či teda toto konanie korešponduje s rozsahom obnovenej právnej subjektivity žalobcu determinovaným účelom dodatočnej likvidácie. V pôvodnom správnom súdnom konaní, ktorého obnovy sa žalobca dovoláva, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o priznanie úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2006 (uplatnenie pohľadávky voči štátu), takže v prípade jeho úspechu v tomto súdnom konaní by sa v dodatočnej likvidácii speňažovaný majetok žalobcu mohol navýšiť. Teda skutočnosť, že predmet pôvodného správneho súdneho konania - nárok na úroky z omeškania zo zadržania nadmerného odpočtu - je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu majetku pri nariadenej dodatočnej likvidácii, je kľúčovou pre záver, že žalobca v zastúpení likvidátorom nepochybne je osobou oprávnenou dovolávať sa „oživenia“ pôvodného správneho súdneho konania vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. , keďže jeho predmet súvisí s účelom nariadenej dodatočnej likvidácie žalobcu.

19. Inštitút obnovy súdneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné (mimoriadne) iba v prípade danosti explicitne stanovených zákonných dôvodov a v explicitne stanovenej zákonnej lehote, pretože jeho aplikáciou dochádza k prelomeniu právoplatnosti súdnych rozhodnutí a v tom dôsledku tak aj k narušeniu princípu právnej istoty subjektov, ktorých vec bola právoplatne skončená. V žiadnom prípade nemôže ísť o nástroj zmeny výkladu práva v prospech účastníka, ktorý žalobu o povolenie obnovy súdneho konania podal. Keďže v danom prípade sa žalobca domáha povolenia obnovy správneho súdneho konania, je nevyhnutným, aby sa na danú vec aplikoval , ktorý samostatne upravuje inštitút obnovy súdneho konania, t. j. bez potreby podpornej aplikácie , na ktorý žalobca vo svojej žalobe poukazuje. V danom prípade, ako už bolo uvedené, však obsahuje komplexnú právnu úpravu obnovy konania, preto nie je na mieste aplikácia úpravy obnovy konania z , ktorým žalobca v žalobe argumentuje tým, že zdôvodňuje existenciu dôvodu pre povolenie mu obnovy správneho súdneho konania a ktorým dôvodom má byť, že nastali také nové skutočnosti, ktoré nebolo možné bez viny žalobcu uplatniť v pôvodnom správnom súdnom konaní, čo by zodpovedalo dôvodu pre povolenie obnovy konania práve podľa . Pre úplnosť veci je na tomto mieste nutné podotknúť, že žalobca vo svojej žalobe účelovo kombinuje právnu úpravu obnovy konania jednako z , keď poukazuje len na subjektívnu trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania ( ) a zároveň na právnu úpravu z .

20. Správny súd, aplikujúc na daný prípad , dospel k záveru, že žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania vedeného pôvodne krajským súdom pod sp. zn. je zjavne nedôvodnou (/ ) a zároveň neprípustnou (/ ).

21. V správnom súdnom konaní, žalobu na povolenie obnovy konania je podľa potrebné podať v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Inými slovami, keďže začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby na povolenie obnovy konania v správnom súdnom konaní, zákonodarca ukotvil k okamihu nadobudnutia vedomosti žalobcu o existencii dôvodu na povolenie obnovy konania, správny súd musel ešte pred posúdením včasnosti žaloby žalobcu vyhodnotiť existenciu dôvodu pre povolenie obnovy správneho súdneho konania, t. j. správny súd musel vyhodnotiť primárne dôvodnosť žaloby žalobcu na povolenie obnovy konania. V danom prípade žalobca považoval za dôvod na povolenie obnovy správneho súdneho konania obnovenie jeho právnej subjektivity. Tento žalobcom uvádzaný dôvod pre povolenie obnovy správneho súdneho konania, ktorý by mal spočívať v novej skutočnosti týkajúcej sa obnovenia jeho právnej subjektivity, však citovaný , ktorý uvádza explicitný výpočet týchto dôvodov, nepozná, preto ním nie je možné obnovu správneho súdneho konania odôvodniť. Keďže žalobca neuviedol žiadny zo zákonných dôvodov pre povolenie obnovy správneho súdneho konania podľa , a logicky potom takýto neuvedený dôvod nepodporil ďalšou žalobnou

argumentáciou, či predloženými dôkazmi, správny súd nemohol postupovať inak, než predmetnú žalobu ako zjavne nedôvodnú podľa odmietnuť.

22. Vzhľadom na uvedené, že lehotu na podanie žaloby zákonodarca viaže s okamihom nadobudnutia vedomosti žalobcu o existencii iba zákonom predvídaného (relevantného) dôvodu na povolenie obnovy konania, ktorý dôvod však v danom prípade absentuje, je aj skúmanie otázky včasnosti podania žaloby žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania v tomto prípade bezpredmetným. Avšak aj napriek tomu, správny súd iba v teoretickej rovine v okolnostiach veci uvádza, že v danom prípade žalobca, podľa neho, včasnosť ním 04.09.2025 podanej žaloby na obnovu konania odvíja od dátumu 03.06.2025, kedy bol jeho likvidátorovi doručený výpis z Obchodného registra SR, až z ktorého sa žalobca mal dozvedieť, že u neho opätovným zápisom do Obchodného registra SR došlo k obnove právnej subjektivity a túto skutočnosť žalobca súčasne považuje aj za dôvod na povolenie obnovy správneho súdneho konania. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ustanovenie spája právne významnú skutočnosť vzniku obchodnej spoločnosti a teda aj právnej subjektivity s dňom, ku ktorému bola obchodná spoločnosť zapísaná do Obchodného registra SR a nie s dňom, kedy sa táto obchodná spoločnosť o tomto pre ňu právne významnom zápise dozvedela. Inými slovami, ak by podľa bol vznik právnej subjektivity právnickej osoby zákonom aprobovaným (legitímnym) dôvodom pre povolenie obnovy správneho súdneho konania (čo nie je, viď vyššie, pozn.), tak aj tak by začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby na povolenie obnovy konania zákonodarca spájal s objektívne overiteľnou skutočnosťou, ktorou by bol zápis obchodnej spoločnosti do Obchodného registra SR a nie so subjektívnou, iba na vôli žalobcu založenej subjektívnej skutočnosti spočívajúcej vo vyjadrení žalobcu o nadobudnutí vedomosti o nej. Ak by tomu tak nebolo, tak potom by mohla nastať ad absurdum situácia, že žalobca by si po niekoľkých rokoch od zápisu obchodnej spoločnosti do Obchodného registra SR vyžiadal zaslanie výpisu z Obchodného registra SR, až od momentu doručenia ktorého by následne odvíjal plynutie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania tak, ako je tomu v tomto prípade.

23. Správny súd konštatuje, o obnovení zápisu žalobcu do Obchodného registra SR dňom 01.02.2024, kedy došlo objektívne k obnoveniu právnej subjektivity žalobcu, sa žalobca zastúpený jemu ustanoveným, práva znalým likvidátorom, objektívne mohol dozvedieť už už od 02.02.2024 a nie až od 03.06.2025, kedy bol likvidátorovi žalobcu doručený výpis z Obchodného registra, ktorý je verejne dostupným registrom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, ako aj s ohľadom ustanovenia § 8 a § 10 Zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých registrový súd zápisy do Obchodného registra SR, ako aj výpisy z neho zverejňuje a zasiela bezodkladne, má správny súd za to, že ak by bol vznik právnej subjektivity žalobcu zákonným dôvodom na povolenie obnovy správneho súdneho konania (čo nie je, viď vyššie, pozn.), tak žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania by bola s ohľadom na deň (01.02.2024) obnovenia zápisu žalobcu do Obchodného registra SR, od okamihu ktorého by sa žalobca dozvedel alebo mohol dozvedieť o ním uvádzanom dôvode obnovy, alebo odo dňa ktorého by ho mohol uplatniť, bola aj tak podaná (04.09.2025) oneskorene.

24. Podľa správneho súdu, žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania, pôvodne vedeného krajským súdom pod sp. zn. je aj neprípustnou, pretože podľa cit. smeruje proti rozhodnutiu pôvodne krajského súdu č. k. -50 z 31.03.2022, ktorého zmenu alebo zrušenie bolo možné dosiahnuť inak. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúrny záver Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý rozhodnutím sp. zn. zo dňa 25.11.2025 vyhovel kasačnej sťažnosti obchodnej spoločnosti, u ktorej bola v dôsledku nariadenia dodatočnej likvidácie obnovená právna subjektivita a ktorá kasačná sťažnosť bola podaná proti procesnému rozhodnutiu súdu o zastavení súdneho konania z dôvodu pôvodného zániku tejto obchodnej spoločnosti s tým že: „Pokiaľ však sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že jej bola povolená dodatočná likvidácia, dňa 4. septembra 2025 bola opätovne zapísaná do obchodného registra, a preto sa na ňu podľa hľadí tak, ako keby nezanikla, kasačný súd uvedenú námietku považoval za dôvodnú. Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že tieto skutočnosti mohol zohľadniť až kasačný súd v tomto konaní, nie však správny súd (viď bod 27 tohto uznesenia). Ako už bolo uvedené v bodoch 16 až 19 tohto uznesenia, dodatočnou likvidáciou sa síce neobnovuje právna subjektivita právnickej osoby v plnom rozsahu, ale len za účelom zlikvidovania dodatočne zisteného majetku (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12. decembra 2023), pričom v tu posudzovanom prípade nárok sťažovateľky na úroky z omeškania za zadržanie nadmerného odpočtu je možné považovať za majetok, ktorý možno zaradiť do zoznamu

majetku pri nariadenej dodatočnej likvidácii. Vzhľadom na to, že kasačné sťažnosti sťažovateľky kasačný súd vyhodnotil ako podané v súvislosti s jej majetkom, pričom v rozsahu uvedeného nároku bola podľa obnovená subjektivita sťažovateľky, musel na túto skutočnosť v poukazom na v spojení s prihliadať v kasačnom konaní tak, že sťažovateľka nezanikla ani v konaní pred správnym súdom. Iný prístup by znamenal, že v kasačnom konaní by nikdy nebolo možné zohľadniť obnovenie právnej subjektivity sťažovateľky v správnom súdnom konaní z dôvodu povolenia dodatočnej likvidácie po rozhodnutí správneho súdu, pričom na túto situáciu, ktorá môže nastať v správnom súdnom konaní, nereflektuje ani právna úprava žaloby na obnovu konania ( a nasl. ).“

25. Z vyššie uvedeného vyplynul záver prijatý kasačným súdom, že účinným prostriedok nápravy procesného stavu, kedy došlo k zastaveniu súdneho konania pre skorší zánik procesnej subjektivity obchodnej spoločnosti jej výmazom z obchodného registra, po tom, ako bola jej procesná subjektivita obnovená nariadením jej dodatočnej likvidácie, je podanie kasačnej sťažnosti proti skoršiemu zastavujúcemu uzneseniu, na ktorú prihliadne kasačný súd, a nie podanie žaloby na povolenie obnovy konania, na ktorú právna úprava v nereflektuje. Preto v danom prípade správny súd v okolnostiach veci uzavrel, že žaloba žalobcu na povolenie obnovy správneho súdneho konania je zároveň neprípustnou, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie bolo možné dosiahnuť aj inak, a to podaním kasačnej sťažnosti, pričom podľa Najvyššieho správneho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25.11.2025: „Lehota na podanie kasačnej sťažnosti však začala plynúť obnovením zápisu sťažovateľky do obchodného registra ( ).“

26. Vzhľadom na vyššie uvedené tak podľa správneho súdu v posudzovanom prípade boli splnené zákonom vyžadované podmienky na odmietnutie predmetnej žaloby pre jej zjavnú nedôvodnosť (/ ) a tiež pre jej neprípustnosť (/ ). Uvedené nedostatky žaloby boli zásadného charakteru, že znemožnili správnemu súdu o nej konať a rozhodnúť, preto ju správny súd v súlade s a odmietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom k tomu, že správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietol predtým, ako rozhodol o samotnom povolení obnovy konania, nepovažoval za potrebné doručovať žalobu na obnovu konania ostatným účastníkom konania na vyjadrenie ( ).

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Zároveň správny súd dodáva, že nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.