Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-2466-2025.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Subarea
18Ek/2466/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., v zast.: matka E. F., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Peter Behúň, so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad 1, IČO: 52 461 092, proti povinnému: G. B., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX I., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 200,00 Eur a bežného výživného, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov pod sp. zn. 128EX 895/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Oprávnenej sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 30,50 Eur, ktoré budú v prospech oprávnenej vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30. 09. 2025 domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 200,00 Eur a bežného výživného na základe exekučného titulu – Rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/75/2023 zo dňa 30. 07. 2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01. 09. 2025 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 08. 10. 2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 128EX 895/25.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 04. 11. 2025 doručené podanie označené ako „VEC: Námietky voči exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 03. 11. 2025, v ktorom povinný okrem iného uviedol, že exekúcia bola podaná matkou, s ktorou sú v dlhotrvajúcom spore o dieťa. Povinný ďalej uviedol, že nemá zameškané výživné, lebo on si vyživovaciu povinnosť na dieťa riadne plní a tým, že je dieťa zverené do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, tak si v septembri 2025 riadne splnil svoju vyživovaciu povinnosti s tým, že oprávnenej prispieva aj navyše. Povinný ďalej uviedol, že vo vzťahu k riadnemu výživnému uvádza, že napriek vyššie uvedenému rozsudku OS Poprad, ktorým bol zaviazaný a to aj napriek striedavej starostlivosti, si povinný svoju povinnosť voči oprávnenej plní riadne a pravidelne oprávnenej výživné platí. Vo vzťahu k trovám exekučného konania povinný uvádza, že pokiaľ matka oprávnenej vyrobila tieto trovy, nech ich aj uhrádza, lebo na podanie exekúcie nebol žiadny relevantný dôvod. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby exekúcia bola voči jeho osobe zastavená, lebo neexistuje dôvod, pre ktorý by mal byť exekučne vymáhaný nárok, ktorý bol uhradený skôr, ako bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.
4. Súdny exekútor dňa 18. 11. 2025 doručil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávnenej a svojím stručným vyjadrením, v ktorom okrem
iného uviedol: „Predmetné exekučné konanie je vedené na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, č. 18Ek/2466/2025 zo dňa 08.10.2025 a je vedené v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“
5. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 13. 11. 2025 okrem iného uviedla, že so zastavením predmetnej exekúcie nesúhlasí. Pre dôvody uvádzané povinným v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, podľa oprávnenej, nie je v zmysle zákona možné, a napokon ani dôvodné predmetnú exekúciu zastaviť. Oprávnená ma za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Oprávnená nesúhlasí s tvrdením povinného, že výživné pre oprávnenú plní riadne a včas, nakoľko z exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že povinnému bola uložená povinnosť prispievať na výživu oprávnenej sumou 200,00 Eur mesačne, počnúc dňom doručenia rozhodnutia osobe povinnej z výživného, ktoré je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Povinný doteraz realizoval len dve platby výživného, a to dňa 17. 09. 2025 a 16. 10. 2025, pričom v oboch prípadoch je zrejmé, že platby výživného boli v omeškaní. Ďalej oprávnená uviedla, že povinný nedodržiava predmetný rozsudok v časti termínu plnenia výživného pre oprávnenú, nakoľko platby sú na účet oprávnenej pripísané, až po 15. dní toho ktorého mesiaca, tak ako preukázateľne vyplýva z výpisov účtu matky oprávnenej, ktoré oprávnená prikladá k vyjadreniu ako dôkazy. Oprávnená má za to, že jednak povinný nehradí výživné na čas, a rovnako tak, že v súčasnosti je povinný už v omeškaní s výživným na november 2025. Na základe uvedeného oprávnená naďalej trvá na vykonaní exekúcie a má za to, že nie sú dané dôvody na jej zastavenie. Predmetná exekúcia je vedená zákonne a je potrebné ju čo najskôr vykonať. Oprávnená zastáva názor, že v predmetnej exekúcii je nevyhnutné pokračovať, a teda návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a priznať oprávnenej trovy konania.
6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12. V danej veci súd zistil, že oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu – Rozsudku, ktorým súd zmenil pôvodný rozsudok (rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 14P/145/2022 - 69 zo dňa 25. 10. 2022 v bode VII. v časti výživného), tak že povinného zaviazal
prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou 200,00 Eur mesačne, počnúc dňom doručenia rozhodnutia osobe povinnej z výživného, ktoré je splatné vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca k rukám matky. Oprávnená sa domáhala zameškaného výživného za mesiac september 2025. Zároveň sa návrhom na vykonanie exekúcie oprávnená domáhala aj bežného výživného vo výške 200,00 Eur od mesiaca október 2025.
13. Exekučný titul predložený oprávnenou bol zároveň opatrený doložkou vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol vo vzťahu k výroku III. rozsudku (vyživovacia povinnosť povinného) vykonateľnosť dňa 01. 09. 2025.
14. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 27. 10. 2025 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol na exekútorský úrad doručený dňa 04. 11. 2025, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávnenej a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že výživné na maloletú oprávnenú uhrádza riadne a pravidelne. K danej námietke súd uvádza, že povinný nedostatočne preukázal, že by si vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená v exekučnom titule plnil riadne a včas. Súdu boli predložené výpisy z účtov v banke, ktoré preukazujú úhradu výživného dňa 17. 09. 2025 a dňa 16. 10. 2025. Prvá platba bola uskutočnená ešte pred začatím exekučného konania, pričom druhá platba bola uskutočnená až po začatí exekučného konania. Súd mohol preskúmavať len úhradu uskutočnenú pred začatím exekučného konania, nakoľko úhrady uskutočnené po začatí exekučného konania patria do kontrolnej činnosti povereného súdneho exekútora, ktorý pokiaľ zistí, že po začatí exekučného konania bola uhradená celá vymáhaná pohľadávka, spolu s trovami exekučného konania a trovami súdneho exekútora, vydá upovedomenie o ukončení exekučného konania v zmysle § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. Čo sa týka úhrady výživného v mesiaci september 2025, ktorá bola uskutočnená konkrétne dňa 17. 09. 2025, súd uvádza, že táto nebola uskutočnená v súlade s exekučným titulom. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej oprávnenej sumou 200,00 Eur, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. To znamená, že povinný má povinnosť toto výživné uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vždy do 15. dňa konkrétneho mesiaca. Od nasledujúceho dňa konkrétneho mesiaca, sa povinný dostáva s úhradami výživného do omeškania. Pokiaľ teda uhradil výživné za mesiac september 2025 až dňa 17. 09. 2025, dostal sa s plnením výživného za mesiac september 2025 do omeškania, a teda v tomto prípade povinný neplnil výživné v súlade s exekučným titulom, nakoľko posledný deň kedy by plnil včas bolo dňa 15. 09. 2025. Pokiaľ súd povinného zaviazal na pravidelné mesačné úhrady výživného vo výške 200,00 Eur vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca k rukám matky, povinný musí vykonávať pravidelné mesačné úhrady vo výške 200,00 Eur, vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca k rukám matky, pričom musí byť zrejmé, že takáto platba má byť započítaná ako úhrada výživného za konkrétny mesiac.
17. Povinný ďalej namietal, že vyživovaciu povinnosť si v mesiaci september 2025 splnil riadne, a to aj tým, že oprávnenej prispieva aj navyše, kupuje jej veci. K danej námietke súd uvádza, že v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 76 ods. 1 Zákona o rodine, sa výživné uhrádza v pravidelných opakujúcich sa sumách. To znamená, že aj napriek tomu, že by povinný jeden mesiac zaplatil výrazne
vyššiu sumu od sumy, ktorú má uloženú súdnym rozhodnutím, takáto platba sa nemôže zarátať vopred na niekoľko nasledujúcich mesiacov. Povinný je viazaný tým, čo mu ukladá exekučný titul, nemôže si ho vykladať podľa seba, nemôže ho meniť, ale má plniť tak, ako mu to súd svojím rozhodnutím uložil. Zároveň nie je možné platbu výživného nahrádzať inými plneniami, ako je to napríklad v tomto prípade nakupovanie „vecí“ pre maloletú oprávnenú, pretože ako už bolo spomenuté vyššie, povinný má svoju vyživovaciu povinnosť plniť presne tak, ako mu to bolo uložené exekučným titulom. Na tomto mieste súd ešte dopĺňa, že to, či povinný kúpi, daruje alebo iným spôsobom poskytne určité plnenie oprávnenej, ktoré je nad rámec povinnosti, ktorá mu bola uložená exekučným titulom, je slobodnou vôľou povinného, teda ide o jeho slobodné rozhodnutie. Takto povinným prejavená vôľa nemôže nahrádzať povinnosť uloženú exekučným titulom do budúcnosti, ani preukazovať to, že si povinný riadne a včas plní vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej.
18. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR Cdo2/2016). Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 217/2007). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami a to všetko včas. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nezistil taký dôvod, a súčasne povinný zaťažený bremenom tvrdenia ako i dôkazným bremenom nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k zániku vymáhaného nároku, pričom nepredložil súčasne ani žiadny dôkaz o tom, že by existoval dôvod pre postup podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto má súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný. Čo sa týka námietky povinného, že trovy exekučného konania nech platí matka oprávnenej, keďže ich vytvorila, súd len v stručnosti uvádza, že povinný má stále povinnosť trovy exekučného konania oprávnenej nahradiť, a rovnako aj uhradiť odmenu súdnemu exekútorovi, nakoľko, ako už súd uviedol, bolo preukázané, že exekúcia je vedená dôvodne.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný riadne nepreukázal úhradu vymáhaného výživného v súlade s exekučným titulom, ktoré si oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uplatňuje. Súd dospel k záveru, že nie je preukázaná existencia žiadnej z okolností predpokladanej v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol v celom rozsahu. (I. výroková veta rozhodnutia)
20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnená bola v tomto konaní úspešná, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávnenej si v podaní zo dňa 13. 11. 2025 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia oprávnenej v exekučnom konaní. Súd v tomto prípade priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 30,50 Eur z dôvodu, že právny zástupca oprávnenej vykonal v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie 1 právny úkon, a to Vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, spolu s DPH, nakoľko právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Náhrada trov právneho zastúpenia (Vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) bola oprávnenej priznaná v sume 30,50 Eur podľa § 9 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 200,00 Eur (1 úkon právnej služby – Vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 9,96 Eur + režijný paušál 14,84 Eur, nakoľko úkon bol uskutočnený ešte v roku 2024 + DPH). O trovách súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenej priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávnenej v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške 30,50 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku, a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. (II. výroková veta rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.