Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/123/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXXX, XXX XX E., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Andrejom Sobčákom, advokátom, so sídlom Langsfeldova 3, 036 01 Martin a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom G. XXXX, XXX XX G., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -329 zo dňa 31. októbra 2025 a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým A. zamietol.

Výrokom II. upravil preberanie a odovzdávanie maloletého A. tak, že toto bude prebiehať v areáli H. I..

Podľa výroku III. zmenil na základe výroku II. napadnutého rozsudku rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -95 zo dňa 16.11.2022 v časti úpravy styku, a to miesta preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa medzi otcom a matkou.

Výrokom IV. vyslovil predbežnú vykonateľnosť výroku II. napadnutého rozsudku okresného súdu, a to doručením.

Podľa výroku V. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa, jeho odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie Čl. 5 veta prvá, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. 3. Okresný súd mal za zistené, že rozsudkom č. k. -95 zo dňa 16.11.2022 bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k maloletému A. tak, že maloletý A. bol zverený

do osobnej starostlivosti matky s oprávnením obidvoch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne bol upravený styk otca s maloletým A. v prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 13:00 hod. v mieste bydliska matky a v nedeľu od 10:00 hod do 13:00 hod. v mieste bydliska otca, a to prvé 4 mesiace po právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku. Po realizácii všetkých 16 stretnutí otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým A. v neprítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne u matky a po skončení styku vráti v mieste bydliska matky. Matka sa zaviazala dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Okresný súd zároveň rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 170,- Eur mesačne, ako aj o zameškanom výživnom. O odvolaní matky proti rozsudku okresného súdu rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 31.05.2023 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom, zameškanom výživnom a o trovách konania a nedotknutým zostal rozsudok vo výroku o súdom schválenej rodičovskej dohode. 4. Okresný súd poukázal na vyjadrenia matky a otca na pojednávaní konanom dňa 31.07.2024. Za účelom zabezpečenia riadnej realizácie styku otca s maloletým nariadil neodkladným opatrením rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny E., a to uznesením č. k. -209 zo dňa 22.08.2024. O odvolaní matky proti uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 30.09.2024 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. 5. Okresný súd poukázal na priebežnú správu o poradenstve vydanú Centrom pre deti a rodiny E., ktorá bola doručená súdu dňa 07.02.2025 a záverečná správa dňa 15.04.2025, z ktorých vyplynulo, že sa javí stav, že matka vytesňuje biologického otca zo života maloletého dieťaťa, rolu otca nahrádza svojim partnerom (manželom), čo neprospieva k zdravému psychickému vývinu maloletého A.. Maloletý A. sa v prítomnosti otca aj matky prejavuje otvorene, prirodzene, autenticky. Pozitívne reaguje na ich fyzickú blízkosť aj verbálny prejav. Počas stretnutia v domácnosti matky vyhľadáva jej spoločnosť a počas stretnutí u otca vyhľadáva spoločnosť otca. Aktuálne počas intervencií maloletý A. komunikuje s otcom spontánne, autenticky, reaguje na podnety od otca, prejavuje mu náklonnosť (bozky, objatia). Javí sa, že prítomnosť otca nie je pre maloletého žiadnym problémom. Centrum popísalo priebeh jednotlivých intervencií pri styku otca s maloletým a odporučilo, aby sa preberanie maloletého A. s otcom realizovalo v otvorenom, resp. školskom prostredí za prítomnosti pracovníkov CDR E., pretože v domácom prostredí matky (pred rodinným domom starých rodičov) vnímajú podnety, ktoré negatívne ovplyvňujú korektný priebeh odovzdávania a rovnako negatívne vplývajú na zdravý vývin a emočnú stabilitu maloletého. Otec verbalizuje, že je v jeho záujme stretávať sa s maloletým A. a byť prítomný v jeho živote. Pre zdravý vývoj dieťaťa je dôležité zachovať vzťahy maloletého s oboma rodičmi. Pre zdravý vývoj dieťaťa je potrebné, aby matka vysvetlila primerane vývinovému obdobiu maloletého A., že pán F. B. je biologickým otcom dieťaťa. 6. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 02.07.2025 vypočul ako svedkyňu J. J. K., ktorá realizovala asistencie pri stretnutí otca s maloletým v rámci výchovného opatrenia. Uviedla, že stretnutia trvali 2 hodiny aj viac a maloletý sa dožadoval byť u otca dlhšie, čo zo strany matky nebolo dovolené. Centrum pre deti a rodiny D. podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.10.2025 sa vyjadrilo k realizácii styku otca s maloletým od 02.07.2025, s popísaním jednotlivých termínov stretnutí a v závere konštatovalo, že aktuálne sa javí, že matka syna dostatočne nepripravovala na styk so svojim biologickým otcom a maloletý A. sa vyjadril k pánovi B., že nie je jeho otec a odháňal ho. Kolízny opatrovník bol názoru, že ak by styk nebol upravený, by sa nerealizoval, pretože rodičia sa nevedia dohodnúť. 7. Uznesením č. k. -267 zo dňa 03.07.2025 okresný súd opätovne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým A., pričom o odvolaní matky proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. zo dňa 01.10.2025 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil, keďže bol názoru, že v prejednávanej veci neboli osvedčené také skutočnosti, z ktorých by vyplynula potreba bezodkladnej úpravy pomerov pri úprave styku otca s maloletým synom. Ak má otec upravený styk s maloletým rozhodnutím súdu, nie je možné konštatovať, že by bol ohrozený záujem maloletého dieťaťa takým spôsobom, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu. Ak rodičia nie sú schopní a ochotní sa dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností, sú povinní rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, a to pod následkom núteného výkonu rozhodnutia. Nie je v možnostiach súdu reagovať na každú zmenu v správaní sa toho-ktorého rodiča a už vôbec nie v prípade, ak rodičia neakceptujú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, preto zákon umožňuje, aby bolo rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ale len v prípade, ak

sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri pôvodnom vyhlásení rozsudku, ktoré okolnosti musia byť riadne v konaní preukázané. 8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného. Hmotnoprávnym základom pre zmenu rozhodnutí o výchove maloletých detí je ust. § 26 Zákona o rodine. 9. Po poslednom súdnom rozhodnutí o úprave styku otca s maloletým A. sa realizovali stretnutia v prítomnosti matky, pričom následné stretnutia (bez prítomnosti matky) sa nedarilo realizovať. Otec poukazoval na prítomnosť iných členov rodiny zo strany matky. Realizovaný asistovaný styk za prítomnosti pracovníkov CDR, ako aj výpoveď svedkyne J. K. preukázali, že maloletý rád trávil čas s otcom, bol v jeho prítomnosti spontánny, komunikatívny. Neboli zistené okolnosti v správaní otca, ktoré by negatívne ovplyvňovali vzťah maloletého k nemu, a teda odmietanie jeho prítomnosti. Zo stretnutí jednoznačne vyplynula potreba zmeny miesta preberania maloletého bez prítomnosti ďalších osôb. Maloletý trávil čas s otcom aj bez prítomnosti matky, v rodinnom prostredí otca, nedožadoval sa matky. Po ukončení prvého odborného poradenstva (apríl 2024) v podstate k realizácii styku nedochádzalo, pretože otec odmietal prebrať maloletého v mieste bydliska matky v prítomnosti celej rodiny. Počas asistovaných stretnutí po druhom neodkladnom opatrení od júla 2025 maloletý odmietal ísť k otcovi, nechcel s ním komunikovať (okrem stretnutia 01.08.2025). 10. Matka zmenu úpravy styku otca s maloletým odôvodňovala tým, že ak stretnutia otca s maloletým v zmysle plánovaného vybudovania vzťahu neboli úspešné, je nevyhnutné, aby sa styk otca s maloletým opätovne upravil, kedy bude zabezpečený pozvoľný nábeh na postupné budovanie vzťahu otca s maloletým A.. Okresný súd poznamenal, že matkou navrhnutá zmena úpravy styku však nereflektovala jej tvrdenia, pretože návrh predstavoval fakticky zúženie styku o 5 hodín tak v sobotu, ako aj v nedeľu nepárneho týždňa. Neboli preukázané tvrdenia matky, že otec nerešpektuje potreby maloletého a presadzuje si neustále len svoje potreby. Zo správy CDR E. vyplynulo, že sa javí, že otec dokáže s matkou korektne komunikovať ohľadom potrieb a túžob maloletého A.. Otec počas poradenstva rešpektoval odporúčania pracovníkov CDR, ako i potreby maloletého. Jedinou požiadavkou, ktorú presadzoval, bolo preberanie a odovzdávanie maloletého mimo miesta bydliska matky (prítomnosť ostatných členov rodiny matky). 11. Bolo zistené, že ak otec určený rozsah stretávania nedodržiaval, nebolo to z dôvodu, že by nechcel, avšak preto, lebo maloletý A. s otcom odmietal odísť. Nebolo preukázané, že by otec potom, ako ukončil styk z dôvodu, že maloletý s ním odmietol odísť, v rámci svojho styku opätovne žiadal o odovzdanie dieťaťa. Na tomto mieste okresný súd poukázal na to, že ak bolo dieťa počas asistovaného styku matkou riadne pripravené, otec dieťa nevrátil predčasne. Návrh matky na poslednom pojednávaní, aby styk nebol upravený a bol ponechaný na dohode rodičov, nebol v záujme maloletého A.. Okresný súd sa stotožnil s otcom a mal za to, že k styku by nedochádzalo vôbec. Vychádzalo sa z toho, že rodičia o tomto nevedia komunikovať, pričom matka ani počas asistovaného styku nebola ochotná umožniť otcovi tráviť dlhší čas s maloletým, a to ani vtedy, keď to chcel maloletý A.. 12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola preukázaná žiadna zmena, ktorá nastala od poslednej úpravy styku otca s maloletým A. a ktorá by odôvodňovala zmenu rozsahu tohto styku. Matka nedostatočne pripravuje maloletého A. na styk s otcom, čo taktiež vyplynulo zo správ CDR E.. Doposiaľ vhodným spôsobom primeraným jeho veku, maloletému dieťaťu nevysvetlila, že jej manžel nie je jeho otcom. 13. Súd prvej inštancie zdôraznil, že povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť predpokladá nielen materiálne zabezpečenie dieťaťa (oblečenie a podobne), ale aj psychickú prípravu dieťaťa tak, aby nedošlo k narúšaniu vzťahov medzi dieťaťom a druhým z rodičov. S ohľadom na vzťah preferenčného rodiča a dieťaťa je úlohou práve preferenčného rodiča, v danom prípade matky maloletého, aby viedla dieťa k úcte k druhému rodičovi, deklarované pocity odmietania odstránila a vzbudila jeho záujem a ochotu stráviť s oprávneným rodičom, a to s otcom súdom vymedzený čas. Pokiaľ preferenčný rodič správne pochopí význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom a má mať záujem, aby malo dieťa styk aj s druhým rodičom, a to aj v prípade, ak on sám má voči druhému rodičovi vlastné osobné výhrady. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol preferenčný rodič schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča, pretože realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa veľmi dôležitá. Na základe týchto zhodnotení bol návrh matky na zúženie rozsahu styku otca s maloletým A. zamietnutý.

14. Okresný súd mal za to, že dané konanie bolo možné začať aj bez návrhu, pričom výsledky dokazovania potvrdili potrebu zmeny úpravy miesta preberania a odovzdávania maloletého A. (mimo miesta bydliska matky), z ktorého dôvodu rozhodol tak, že miestom preberania a odovzdávania bude areál H. I., ktoré miesto je tak rodičom, ako aj maloletému známe, v minulosti sa odovzdávanie a preberanie v tomto prostredí realizovalo. Nevhodnosť preberania v mieste bydliska matky nevyplynula len z tvrdení otca, matka sama potvrdila prítomnosť príbuzných, manžela, rovnako CDR zaujalo tento záver. 15. Z dôvodu, že proces zlepšovania vzťahu medzi maloletým a otcom sa po prvom realizovanom asistovanom styku narušil, bolo potrebné v styku otca s maloletým čo najskôr pokračovať, preto okresný súd v súlade s ust. rozhodol o predbežnej vykonateľnosti výroku o zmene miesta odovzdávania a preberania maloletého. Išlo o konanie, ktoré súd môže začať aj z úradnej povinnosti, preto mohol rozhodnúť aj o predbežnej vykonateľnosti bez návrhu. Súd prvej inštancie nebezpečenstvo ujmy videl v tom, že ak by sa styk otca s maloletým do právoplatnosti rozhodnutia nerealizoval, dochádzalo by k narušovaniu a ďalšiemu pretrhávaniu väzieb medzi otcom a maloletým, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Z dôvodu, že došlo k zmene rozhodnutia o úprave styku, a to miesta odovzdávania a preberania maloletého, túto zmenu okresný súd vyjadril vo výroku svojho rozsudku. 16. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. až . 17. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá súčasne s odvolaním podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odvolaní okrem citácií jednotlivých ustanovení vzťahujúcich sa k inštitútu nariadenia neodkladného opatrenia poukázala na znenie s tým, že okresný súd podľa jej názoru svojvoľne rozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku, ak v priebehu konania nevyplynula žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala využitie inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia. Súd môže predbežnú vykonateľnosť vysloviť iba na návrh strany, a to len vtedy, ak by strane sporu, v danom prípade otcovi maloletého, hrozilo nebezpečenstvo. Otec maloletého neuskutočnil podanie, ktoré by bolo možné považovať za návrh strany na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení. Matka namietala arbitrárnosť rozhodnutia a jeho rozpornosť so záujmom maloletého A., ako aj jej zdravotného stavu. Nebol akceptovaný návrh matky na úpravu styku otca s maloletým v požadovanom rozsahu, resp. že by sa styk otca s maloletým vôbec neupravoval. Počas prvého nariadeného neodkladného opatrenia uznesením okresného súdu sa styk otca s maloletým realizoval výlučne za prítomnosti pracovníkov CDR E.. Stretnutia vôbec nepriniesli sledovaný účel, najmä na strane otca. Následne bolo nariadené ďalšie neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletým, ktoré uznesenie krajský súd zrušil. V konaní nebolo preukázané akékoľvek nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy a žiadna zo strán nenavrhla predbežnú vykonateľnosť rozsudku. Podľa matky maloletý A. je v strese, nemá vytvorený citový vzťah k otcovi. Matka otcovi nikdy nebránila, keď sa chcel stretnúť s maloletým a tráviť s ním čas. Okresný súd svojvoľne vyvodil potrebu, keď opakovane upravil a nariadil miesto styku otca s maloletým v areáli H.. Matka v priebehu konania opakovane uviedla, že je tehotná, je na dlhodobej PN z dôvodu rizikového tehotenstva, ktorý zdravotný stav bol okresnému súdu známy aj v čase rozhodovania, no bol odignorovaný, na čo nebolo prihliadané a došlo k nezákonnému rozhodnutiu okresným súdom. Poukázala na Lekársky nález J. F. L. zo dňa 19.11.2025, z ktorého vyplýva, že je potrebný i kľudový režim matky a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Predbežná vykonateľnosť rozsudku okresného súdu je v priamom rozpore so zdravotným stavom matky a s doporučením lekára. Rozhodnutím o povinnosti matky odovzdávať maloletého otcovi v H. sa vytvoril stav, keď je matka nútená pod hrozbou zákonných následkov umožňovať vykonanie styku otca s maloletým mimo jej bydliska a bydliska maloletého, čo je spojené s potrebou cestovania a premiestňovania sa bez ohľadu na jej aktuálny zdravotný stav. Ani len v minimálnom rozsahu sa okresný súd nezaujímal o zdravotný stav matky, preto sa matka musí domáhať svojej ochrany, ako aj ochrany svojho tehotenstva. Okresný súd neskúmal podmienky na strane matky, čo do možnosti cestovania, presúvania medzi bydliskom matky maloletého a areálom H.. Rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletého a predbežná vykonateľnosť rozsudku je v absolútnom rozpore so zákonom a zdravotným stavom matky. Okresný súd absolútne neprihliadol na potreby matky, zvýšenú ochranu ako tehotnej ženy s rizikovým tehotenstvom. Považovala rozhodnutie okresného súdu za nadbytočné, nezákonné, zasahujúce v neprípustnom rozsahu do pomerov účastníkov konania, ak si okresný súd nekriticky osvojil nepravdivé tvrdenia otca. Okresný súd neuviedol dôvody, pre ktoré nariadil predbežnú vykonateľnosť rozsudku, neboli splnené zákonné predpoklady na aplikáciu a nebolo ani zrejmé, z čoho okresný súd zistil

nebezpečenstvo ujmy. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mala za to, že predbežná vykonateľnosť rozhodnutia v upravenom styku predstavuje neoprávnený zásah do integrity matky a maloletého dieťaťa. 18. Podľa matky je osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach, preto žiadala nariadiť neodkladné opatrenie podľa Čl. 13 ods. 4, Čl. 19 ods. 2 SR, ktorým sa styk otca s maloletým A. neupravuje, alternatívne nariadiť neodkladné opatrenie a dočasne upraviť styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu tak, že si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod., kedy ho matke odovzdá späť v mieste jej bydliska. 19. Odvolanie matky maloletého dieťaťa, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd doručil kolíznemu opatrovníkovi a zástupcovi otca maloletého dieťaťa s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 10 dní od doručenia. 20. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom bolo dňa 13.01.2026 doručené vyjadrenie otca k odvolaniu matky a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny a v záujme maloletého dieťaťa. Okresný súd nerozhodol o predbežnej vykonateľnosti rozsudku v mieste odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa na styk s otcom svojvoľne, pretože rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a k zabezpečeniu budovania citovej väzby medzi otcom a maloletým dieťaťom. Matka maloletého nešpecifikovala, v čom otec nemá záujem o maloletého. Zúžením styku otca s maloletým matka pravdepodobne sleduje len svoj vlastný prospech, keď budovanie vzťahu medzi maloletým a jeho biologickým otcom nie je pre ňu dôležité. K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebol špecifikovaný a preukázaný dôvod potreby neodkladnej úpravy medzi účastníkmi konania, ak vzťahy sú upravené už rozhodnutím okresného súdu. Pokiaľ matka poukazovala na rozhodnutie okresného súdu, ktoré má byť v rozpore s jej zdravotným stavom, tak okresný súd nemal žiaden dôvod sa ním zaoberať, pretože v žiadnom podaní matka nepoukazovala na svoj zhoršený zdravotný stav, pričom podľa informácií, ktoré má otec maloletého, matka naďalej vodí maloletého do materskej školy a pohybuje sa motorovým vozidlom. Bolo preukázané, že pri odovzdávaní dieťaťa v mieste bydliska matky negatívnym spôsobom zasahujú do tohto rodinní príslušníci matky. Ak matka žiada neupraviť styk otca s maloletým, tak uvedené nie je súladné so záujmom maloletého dieťaťa, pretože matka s otcom nekomunikuje, nevie sa s ním dohodnúť na žiadnych veciach. Otec maloletého dieťaťa navrhol odvolanie matky zamietnuť, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podanie otca bolo zaslané na vedomie právnemu zástupcovi matky maloletého a kolíznemu opatrovníkovi. 21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu za aplikácie , , a vo vyvolanom odvolacom konaní ho potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa jský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v odvolacom konaní ( ), tento preskúmal bez nariadenia pojednávania, a ako nedôvodný ho zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa, ako aj návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -372 a č. k. -372 zo dňa 07.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.01.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. 23. Podstatou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu bolo namietanie arbitrárnosti rozhodnutia, nezákonnosti postupu okresného súdu, nedostatočné posúdenie skutkového stavu veci, ako aj nesplnenie zákonných predpokladov pre svojvoľné aplikovanie inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozsudku v zmysle , keď žiaden z účastníkov takýto návrh nepodal, resp. takýto návrh neuskutočnil v konaní otec maloletého, pričom nebolo zistené, že by hrozilo nebezpečenstvo, či ťažko napraviteľná ujma alebo škoda otcovi maloletého. Matka maloletého dieťaťa považovala rozhodnutie okresného súdu za rozporné so záujmom maloletého A. a jej zdravotným stavom, keď naviac okresný súd sa nezaoberal podmienkami pre zmenu miesta preberania

a odovzdávania maloletého A. na styk s otcom v areáli H. I.. Podľa matky maloletý je v strese, nemá vytvorený citový vzťah k otcovi. Okresný súd svojvoľne vyvodil potrebu na zmenu miesta odovzdávania a preberania maloletého na styk s otcom, ktoré rozhodnutie je na ujmu práv maloletého, ako aj na ujmu zdravotného stavu matky, ktorá je na dlhodobej PN z dôvodu rizikového tehotenstva, pre ktoré má doporučený kľudový režim a vyhýbanie sa stresovým situáciám, čo okresný súd odignoroval, i napriek tomu, že mu bol zdravotný stav matky známy. 24. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov matky maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu nebol relevantný, ak napadnutý rozsudok, jeho odôvodnenie je výsledkom rešpektovania zákonnej úpravy, ak na zmenu predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým v zmysle návrhu matky, a to zúženie rozsahu styku otca s maloletým, nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov vyžadovaná ust. Zákona o rodine. Krajský súd za aplikácie ust. sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením, preto v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z dôvodu aplikácie ust. krajský súd nebol povinný v odôvodnení svojho rozsudku zopakovať tie skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, ak bolo postačujúce na ne len odkázať, pretože rozhodnutie okresného a krajského súdu tvorí organickú jednotu. Krajský súd však za rešpektovania druhá veta sa v svojom rozhodnutí vysporiadal s podstatnými tvrdeniami matky maloletého dieťaťa, uvádzanými v odvolaní. 25. Rozsudok okresného súdu nie je arbitrárnym rozhodnutím. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu sa vysporiadalo s rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu má náležitosti vyžadované ust. , keď bolo vyjadrené, aké dôkazy v konaní boli vykonané, ich vyhodnotenie a následne uvedená právna kvalifikácia zisteného skutkového stavu veci. Rozsudok okresného súdu tak nebolo možné považovať za rozhodnutie arbitrárne, nepreskúmateľné. To, že sa okresný súd nestotožnil s návrhmi matky maloletého dieťaťa a svoje závery zákonne požadovaným spôsobom zdôvodnil, nie je možné hodnotiť ako nezákonnosť, prípadne svojvoľnosť rozhodnutia okresného súdu. To, že sa okresný súd nestotožnil s tvrdeniami matky, jej názormi a predstavami, čo vo výsledku predstavovalo neúspech v konaní, ak jej návrh na zúženie rozsahu styku otca s maloletým bol zamietnutý, nie je možné vyhodnotiť ako zásah do jej práv, pokiaľ v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je podstatný a určujúci záujem maloletého dieťaťa, čo konaním a rozhodnutím okresného súdu bolo splnené. 26. Z obsahu odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa bolo zrejmé, že jeho základom bolo namietanie aplikovania ust. , a to predbežnej vykonateľnosti výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorým bola vykonaná zmena miesta preberania a odovzdávania maloletého A. na styk s otcom, ktoré miesto bolo určené v areáli H. I.. 27. Krajský súd, rovnako ako okresný súd, mal za zistené, že naposledy úprava styku otca s maloletým bola riešená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -95 zo dňa 16.11.2022, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k maloletému A., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s oprávnením obidvoch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, s úpravou styku otca s maloletým A. v prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 13:00 hod. v mieste bydliska matky a v nedeľu od 10:00 hod. do 13:00 hod. v mieste bydliska otca, a to prvé štyri mesiace po právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku a po realizácii všetkých 16 stretnutí bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. v neprítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne u matky a po skončení styku vráti v mieste bydliska matky. Matka sa zaviazala dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Súčasne bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. sumou 170,- Eur mesačne, ako aj o zameškanom výživnom. Oproti tejto úprave styku otca s maloletým sa matka podaným návrhom domáhala zúženia styku, t.j. zmeny oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s miestom preberania maloletého a odovzdania matke v mieste trvalého bydliska matky. Súčasne v konaní pred okresným súdom matka maloletého dieťaťa požadovala, aby nebol upravený styk otca s maloletým s tým, aby sa rodičia spoločne dohodli na vhodných termínoch styku otca s maloletým. 28. Vzhľadom k navrhovanej zmene úpravy styku otca s maloletým, a to jeho zúženia, okresný súd vecne správne vykonal dôkazy k tomu, či je daný hmotnoprávny základ pre zmenu posledného súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým v zmysle Zákona o rodine v spojení aj s ust. . V tomto smere okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie pre skonštatovanie, že nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov oproti poslednému súdnemu

rozhodnutiu, aby došlo k zmene rozsahu úpravy styku otca s maloletým A.. Stretnutia, ktoré realizoval otec s maloletým, prebiehali za spontánneho a komunikatívneho správania sa maloletého, maloletý neodmietal prítomnosť otca, na strane otca neboli zistené okolnosti, ktoré by negatívne dopadali na vzťah maloletého k otcovi, maloletý trávil čas s otcom aj bez prítomnosti matky. Maloletý počas stretnutí s otcom prejavoval mu náklonnosť (bozky, objatia). Výsledky dokazovania potvrdili to, že ak sa nerealizovali stretnutia otca s maloletým podľa právoplatného rozsudku, tak pre nedostatočnú prípravu maloletého zo strany matky, ktorá tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, je preferenčným rodičom (maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti), ktorá nesie zodpovednosť za prípravu maloletého na styk s otcom a je povinná svojím správaním a konaním ho viesť k tomu, že v jeho živote a v ďalšom vývine má rovnako dôležitú úlohu otec maloletého, ktorý je a zostáva jeho rodičom bez ohľadu na predstavy matky maloletého. Nebola zistená zmena správania sa otca k maloletému, prípadne nedostatok jeho rodičovských zručností voči maloletému, na realizáciu v plnosti ktorých mu v konečnom dôsledku ani matka, nepripravením maloletého na styk s otcom, nevytvára dostatočný priestor a podmienky. Nebolo zistené, že by matkou požadovaná zmena úpravy styku otca s maloletým, a to zúženie tohto styku, bola v záujme maloletého. V rámci stretávania sa maloletého s otcom, tento pozitívne reagoval na jeho prítomnosť, spontánne komunikoval. Nepochybne pre zdravý vývoj maloletého je potrebné, aby sa styk s otcom realizoval v zmysle posledného súdneho rozhodnutia a nie sa unižoval tak, ako sa nedôvodne domáhala matka podaným návrhom. Nebola preukázaná žiadna kvalifikovaná podstatná zmena pomerov od poslednej úpravy styku otca s maloletým, ktorá by dávala základ na vyhovenie návrhu podaného matkou maloletého dieťaťa, ak ňou navrhované zúženie rozsahu styku otca s maloletým bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého. K zdravému vývinu a vývoju maloletého A. je potrebné, aby sa na jeho výchove podieľali obidvaja rodičia, t.j. nielen matka, ale aj otec maloletého. Toto právo maloletého na výchovu a starostlivosť obidvoch rodičov nie je možné uprieť zúžením rozsahu styku otca s maloletým, ale naopak je potrebné, aby sa styk otca s maloletým prehlboval, k čomu je matka, ako preferenčný rodič, povinná vytvoriť podmienky. 29. K vecne správnemu rozhodnutiu okresným súdom krajský súd poukazuje na to, že v danom konaní sa nerieši spor medzi rodičmi maloletého, ale výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, aby bol v čo najlepšom záujme maloletého. Výsledkom konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa by teda nemalo byť vyriešenie „sporu“ medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Podľa názoru krajského súdu výsledkom konania pred okresným súdom, a to napadnutým rozsudkom, ktorým bol návrh matky na zúženie rozsahu styku otca s maloletým zamietnutý, resp. návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým zamietnutý, bol akceptovaný najlepší záujem maloletého. Aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa je povinnosťou štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom a nie, aby tento bol oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu zužovaný bez preukázanej a zistenej kvalifikovanej zmeny pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu. Najlepším záujmom maloletého je udržať, upevňovať a ďalej rozvíjať vzťah k otcovi. Krajský súd zdôrazňuje, že najlepší záujem dieťaťa je v zachovaní rovnocennej starostlivosti obidvoch rodičov a udržiavanie a rozvíjanie citových väzieb maloletého s oboma rodičmi.

30. Okresný súd za rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa tak, ako je vyjadrený v odôvodnení rozsudku krajského súdu vyššie, v danej veci starostlivosti súdu o maloletého, ktoré v Civilnom mimosporovom konaní je možné začať aj bez návrhu, vecne správne upravil miesto preberania a odovzdania maloletého A. v areáli H. I. a v tejto časti zmenil posledné súdne rozhodnutie (výroky II., III. napadnutého rozsudku okresného súdu). Dokazovaním bolo zistené, že pre uskutočnenie styku otca s maloletým sa ako nevhodné potvrdilo miesto bydliska matky, pri ktorom preberaní a odovzdaní sú prítomní aj príbuzní matky, jej terajší manžel, čo nevytvára pozitívne podmienky, hlavne pre samotného maloletého A., ktorý tak nebol zameraný na stretnutie sa s otcom, ale negatívne bol ovplyvňovaný podnetmi iných prítomných. Takýto priebeh odovzdávania a preberania maloletého otcom rozhodne pozitívne nevplýva na zdravý vývin a emočnú stabilitu maloletého. 31. Práve na výrok II. o zmene miesta preberania a odovzdávania maloletého A. na styk s otcom vecne správnym spôsobom nadväzoval výrok IV. rozsudku okresného súdu o predbežnej vykonateľnosti výroku II. cez subsidiárnu aplikáciu ust. v spojení s ust. . Vo veci starostlivosti súdu o maloletého súd nerieši ochranu záujmov rodičov maloletého, resp. jeho matky, na čo nedôvodne apelovala v podanom odvolaní, ak v konaní o úpravu styku rodiča s maloletým, resp. o zmenu úpravy styku sa riešia práva maloletého, ktoré sú nadradené nad právami rodičov. Inak vyjadrené krajským súdom, neriešia sa vzťahy medzi rodičmi, ale vzťah rodič a dieťa. Ak dané konanie bolo možné začať aj bez návrhu, tak k aplikovaniu inštitútu predbežnej vykonateľnosti v zmysle sa nevyžadoval

návrh niektorého z rodičov maloletého. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého má byť v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, a preto atribút inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozsudku okresného súdu vo výroku II. doručením bol splnený vo väzbe na dané civilné mimosporové konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa, ak sa ním sleduje odvrátenie ujmy na najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a to, aby sa styk otca s maloletým tak, ako bol upravený posledným súdnym rozhodnutím (mimo miesta odovzdávania a preberania), doručením napadnutého rozsudku realizoval a nedošlo k pretrhávaniu rodinnej väzby medzi otcom a maloletým, čo by bolo popretím najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Je potrebné uskutočniť všetko pre zachovanie a realizovanie styku otca s maloletým, preto bolo v záujme maloletého prijať také opatrenie, ktoré je na prospech záujmu maloletého, ktorým je podieľanie sa otca na zdravom vývoji maloletého, umožňovaním a realizovaním styku otca s maloletým. Aplikovanie ust. preto nie je možné vyhodnotiť v zmysle odvolacieho dôvodu matky maloletého dieťaťa ako svojvoľné, bez splnenia zákonných podmienok, pretože, ako uviedol krajský súd, v danom mimosporovom konaní týkajúcom sa starostlivosti súdu o maloletého sa rieši ochrana záujmu maloletého. Ak aj matka v odvolaní poukazovala na svoj zdravotný stav, rizikové tehotenstvo, v konaní pred okresným súdom a ani na pojednávaní dňa 31.10.2025 sa v tomto smere žiadnym spôsobom nevyjadrila.

32. Nebolo namieste vyhovieť návrhu matky maloletého dieťaťa v tom, že by sa styk otca s maloletým neupravil, pretože vzhľadom k stavu vzťahov medzi rodičmi maloletého, keď každý z nich má inú predstavu o rozsahu styku, by k dohode medzi rodičmi nedošlo, a preto je namieste existencia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým. Krajský súd sa stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka, s vyjadreným názorom zo strany otca a so zhodnotením vykonaným okresným súdom, že ponechať styk maloletého s otcom na dohode rodičov by viedlo k tomu, že by k styku nedochádzalo vôbec.

33. Na základe uvedených záverov, vyhodnotenia odvolacích dôvodov podaných matkou maloletého dieťaťa, ktorý ani jeden z nich nebol posúdený ako relevantný, bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie .

34. Súčasťou odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala styk otca s maloletým A. neupraviť, alternatívne nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu, maloletého si otec prevezme v mieste bydliska matky v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. kedy ho matke odovzdá späť v mieste jej bydliska. 35. Podľa veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. 36. K návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia krajský súd upriamuje pozornosť na konanie vo veci napadnutým rozsudkom okresného súdu č. k. -329 zo dňa 31. októbra 2025, ktorý na základe odvolania podaného matkou maloletého dieťaťa sa stal predmetom odvolacieho konania, v ktorom sa matka domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým tak, že bude oprávnený sa stretávať každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s miestom preberania maloletého a odovzdania matke v mieste trvalého bydliska matky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je totožný s návrhom vo veci samej a totožnosť je aj v predloženom návrhu matkou maloletého dieťaťa v konaní vo veci, keď žiadala neupraviť styk otca s maloletým A.. Krajský súd preto primárne poukázal na totožnosť veci samej s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, pretože tým nebol splnený základný zákonný predpoklad k nariadeniu neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, a to naliehavosť pre zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A.. 37. Krajský súd poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, úpravou ktorého zákon umožňuje riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti bude prichádzať do úvahy v prípade, ak je ohrozený záujem dieťaťa na zabezpečení jeho základných životných potrieb. Jedná sa o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej a ktorého úlohou nie je úprava, resp. špecifikácia rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní ( ) prichádza do úvahy ako posledné možné riešenie, pričom súd musí vždy prihliadnuť na to, či účel, ktorý sleduje neodkladné opatrenie, nie je možné dosiahnuť rozhodnutím o samotnom odvolaní. Práve pre totožnosť konania vo veci samej formulovaním návrhu podaného matkou a návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ak napadnutým rozsudkom okresného súdu návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým A. bol zamietnutý (výrok I.) a v odvolacom konaní bol napadnutý rozsudok okresného súdu v celosti potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, tak je potrebné konštatovať, že rozhodnutím o samotnom odvolaní sa vytvoril základ pre nedôvodný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ktorý bol krajským súdom zamietnutý pre absenciu naliehavosti k nariadeniu neodkladného opatrenia. Vzhľadom k rozhodnutiu vo veci samej, a to o odvolaní matky proti rozsudku okresného súdu, ktorý bol krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, pre matkou navrhované nariadenie neodkladného opatrenia o zmene úpravy styku otca s maloletým nebola splnená zákonná podmienka existencie stavu vyžadujúceho si okamžitý zásah zo strany súdu. Za daného stavu nebola splnená nevyhnutnosť k nariadeniu neodkladného opatrenia z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Z titulu absencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa ( v spojení s ust. ) bol v odvolacom konaní podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. , .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.