Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/104/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu CP BETON, s.r.o., so sídlom Voderady 3001, 922 41 Drahovce, IČO: 47 328 541, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 45 556 814, proti žalovanému TRANSBETON LB, s.r.o., so sídlom Benkova 9, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 55 984 762, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, so sídlom Komenského 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 273 854, o zaplatenie 7.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.22Cb/151/2024-112 zo dňa 14. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k.22Cb/151/2024-112 zo dňa 14. apríla 2025 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 7.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 7.500,- Eur od 9.6.2024 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a náhrady trov konania.

3. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že na základe objednávok si žalovaný u žalobcu postupne objednával prenájom betónpumpy Putzmeister na stavbách realizovaných žalovaným v rozsahu 25 hodín po 300,- Eur /hodina, ktorý žalobca postupne žalovanému dodal a prenajal. Uviedol, že za účelom zaplatenia nájomného za predmet nájmu vystavil žalovanému faktúru č. 20240004 zo dňa 5.6.2024, so splatnosťou dňa 8.6.2024 na sumu vo výške 7.500,- Eur.

4. Žalobca mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah titulom uzatvorenej nájomnej zmluvy, a to podnikateľského nájmu hnuteľnej veci v zmysle ustanovení a nasl. , v zmysle ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi hnuteľnú vec betónpumpu Putzmeister (ďalej len „“) za odplatu (nájomné) za 25 hodín prenájmu po 300,- Eur/hodina. Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi svoj dlh (nezaplatené nájomné) riadne a včas, čím sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku voči žalobcovi. Popri istine z neuhradenej faktúry si preto uplatnil i úroky z omeškania.

5. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného namietajúcej existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného navrhol priznať žalobou uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia.

6. Poprel tvrdenie žalovaného spochybňujúce správnosť údajov vystavenej faktúry, majúc za to, že predmetná faktúra vystavená žalobcom žalovanému spĺňa a obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú na ňu účtovne kladené a súčasne obsahuje všetky medzi stranami dohodnuté podmienky. Existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, ako i skutočnosť o reálne dodanom plnení - prenájme betónpumpy považoval žalobca za preukázanú fotografiami predmetného stroja na stavbe.

7. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietal, že nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Považoval za sporné, či bol žalobca oprávnený s vecou nakladať. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej betónpumpy. Poukázal na osvedčenie o evidencii vozidla EČ: A., betón pumpy Putzmeister, kde je ako držiteľ vedená spoločnosť ISMONT, s.r.o., Trnava, teda nie žalobca. Poprel, že by medzi ním a žalobcom existoval obchodno-právny vzťah z titulu nájomnej zmluvy, podnikateľského nájmu hnuteľnej veci v zmysle ustanovenia a nasl. . Poukázal na to, že konateľom žalovaného je JUDr. Richard Brázdil, L.LM, ktorý je aj zapísaný v obchodnom registri. Zdôraznil, že Obchodný register SR je verejne prístupný register, prostredníctvom ktorého si môže akákoľvek osoba, či už fyzická alebo právnická, overiť základné údaje o spoločnosti, predovšetkým skutočnosť, kto je osobou oprávnenou konať za spoločnosť navonok.

8. Za nedôvodný preto považoval argument žalobcu, že osobu B. C. považoval za osobu, ktorá bola a je pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou a bola a je splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Za irelevantné tiež považoval to, že žalobca nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti ani nemohol vedieť, že by išlo o osobu, ktorá prekročila rozsah oprávnenia, nakoľko žalobca vzhliadnutím verejne prístupného obchodného registra mohol vedieť, že jedinou osobou oprávnenou konať za žalovaného je konateľ a o prípadnom uzatvorení obchodno- právneho vzťahu mal konať s ním.

9. Mal za to, že žalobca nepreukázal uzatvorenie nájomnej zmluvy, či už písomne predložením listinného dôkazu - zmluvy o nájme hnuteľnej veci alebo ústne. Namietal, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by si žalovaný objednal u žalobcu prenájom betón pumpy a nepreukázal ani dohodu medzi žalobcom a žalovaným o cene za prenájom a rozsah hodín prenájmu. Tiež namietal, že žalobca nepreukázal, kedy mala byť tvrdená nájomná zmluva uzatvorená, v akom období mala byť betónpumpa používaná, na akých stavbách, neuvádza v akých časoch mala byť používaná a teda ako žalobca dospel k rozsahu používania 25 hodín a ako došlo k tvrdenej dohode o cene za používanie, a to 300,- Eur za hodinu.

10. Poprel tvrdenie žalobcu o doručení faktúry, uviedol, že predmetnú faktúru neeviduje v účtovníctve a neeviduje ju ani v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Namietal náležitosti spornej faktúry.

11. Podľa žalovaného dôkazy predložené žalobcom na preukázanie žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení neobstoja, keď má za to, že so žalobcom predložených fotografií nie je možné dovodiť záver o existencii zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom konateľa žalovaného a svedka a konštatoval, že predmetný spor posúdil ako obchodnoprávny s poukazom na skutočnosť, že obe sporové strany boli v čase vzniku a existencie tvrdeného nároku podnikateľmi a žalobou uplatnený nárok sa týkal podnikateľskej činnosti sporových strán. Súd konštatoval, že bolo na sporových stranách, aby na podporu svojich skutkových tvrdení predložili alebo navrhli vykonať také dôkazy, ktoré by nimi uvádzané skutočnosti preukázali.

13. Súd uviedol, že žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako i pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a to skutkovými tvrdeniami uvedenými na prvom pojednávaní a poukázal na to, že skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany boli sporové strany povinné uplatniť v súdom stanovených lehotách v rámci vyjadrení podľa . Nakoľko však išlo otázku aktívnej vecnej legitimácie a otázku pasívnej vecnej legitimácie, tieto nové skutkové tvrdenia žalovaného boli pripustené s možnosťou pre žalobcu k týmto sa vyjadriť a na tieto reagovať.

14. Za spornú súd považoval otázku, či je žalobca vlastníkom predmetnej betón pumpy, resp. či má alebo mal právo túto prenajímať a s tým spojená otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

15. Podľa názoru súdu žalovaný aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podstatným spôsobom spochybnil, keď výsluchom svedka p. D. C. bolo preukázané, že predmetná bola vo vlastníctve obchodnej spoločnosti odlišnej od žalobcu (podľa svedka obchodná spoločnosť z Trnavy), pričom podľa výpovede uvedeného svedka žalobca predmetnú betón pumpu opravoval v priestoroch prevádzky obchodných spoločností TRANSBETON LB s.r.o. a TRANSBETON NM, ktoré sídlia na totožnej adrese.

16. Súd konštatoval, že z osvedčenia o evidencii vozidla predloženého žalovaným vyplýva, že ako držiteľ predmetnej betón pumpy (identifikácia betón pumpy bola vykonaná porovnajúc EČV na fotografiách predložených žalobcom a EČV na osvedčení o evidencii vozidla) je držiteľom osvedčenia obchodná spoločnosť ISMONT, s.r.o. Ulica Strojárenská 8810/1C, Trnava.

17. Žalobca sa k uvedeným skutkovým tvrdeniam, predloženým a vykonaným dôkazom vzťahujúcim sa k namietanej aktívnej vecnej legitimácii bližšie nevyjadril, resp. neuviedol také skutkové tvrdenia, ktoré by skutkové tvrdenie žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto spore vyvrátili.

18. Pokiaľ ide o namietanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného súd uviedol, že v predmetnom spore bolo preukázané, že vo vzťahu k užívaniu betón pumpy prebehli rokovania medzi konateľkou žalobcu a p. D. C., ktorý je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach a to TRANSBETON LB s.r.o. a TRANSBETON NM, ktoré sídlia na totožnej adrese.

19. Spornou medzi sporovými stranami bola otázka, či žalovaná obchodná spoločnosť, teda obchodná spoločnosť TRANSBETON LB s.r.o. je tým subjektom, ktorý so žalobcom uzavrel zmluvný vzťah.

20. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore žalobca neuniesol.

21. Súd uviedol, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, ktorého existenciu žalobca tvrdil, nemusí mať písomnú formu. Ústna forma, ktorá bola v danom prípade podľa žalobcu formou, v akej bol zmluvný záväzok medzi sporovými stranami uzavretý, je však nepomerne ťažšie preukázateľná než forma písomná. Žalobca, ak zvolil možnosť ústne dojednaného zmluvného záväzku, má sťažené postavenie vo vzťahu k uplatneniu prostriedkov procesného útoku. V danom prípade z výpovede konateľa žalovaného, ale predovšetkým z výpovede svedka p. D. C. podľa názoru súdu vyplýva, že subjektom, s ktorým mal byť žalobcom dojednaný zmluvný vzťah, predmetom ktorého malo byť užívanie betón pumpy, nebola obchodná spoločnosť TRANSBETON LB s.r.o. Žalobca nevyužil možnosť priamej konfrontácie konateľky žalobcu s konateľom žalovaného a svedkom p. D. C., pričom s poukazom na zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania, kedy je na iniciatíve sporových stranách, ktoré dôkazy navrhne vykonať, súd po výslovnom vyjadrení žalobcu výsluch konateľky žalobcu nevykonal.

22. Súd má za to, že z fotografií predložených žalobcom zobrazujúcich billboardy a pútače síce vyplýva, že je na nich zobrazené telefónne číslo p. D. C. (spoločníka žalovaného) spolu s uvedením e-mailovej adresy používanej žalovaným, táto skutočnosť však sama o sebe nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, ani oprávnenie p. D. C. konať za žalovaného, nakoľko p. D. C. nie je a ani nebol konateľom žalovaného.

23. Rovnako považoval súd za nutné konštatovať, že ani e-mail odoslaný p. B. C. z e-mailovej adresy žalovaného, ktorým doručila konateľke žalobcu fakturačné údaje žalovaného, nie je dôkazom, ktorý by preukazoval existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami.

24. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, a to výsluch svedka p. E. C. s poukazom na dodržanie zásady hospodárnosti konania, majúc za to, že výsluchom navrhovaného svedka nemali byť preukazované skutočnosti, ktoré boli v predmetnom spore medzi sporovými stranami sporné. Navrhovanou svedeckou výpoveďou mali byť preukázané skutkové tvrdenia o tom, že bola využívaná na stavbe žalovaného. Zodpovedanie tejto otázky však by neprinieslo zodpovedanie kľúčovej otázky medzi stranami sporenej, a to otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, teda preukázanie toho, či žalobca bol oprávnený betón pumpu žalovanému prenajímať a otázku pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného v spore, a teda či nájomcom v tvrdenom zmluvnom vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom betón pumpy, bol žalovaný.

25. Preukázaná tak nebola pasívna vecná legitimácia žalovaného, keď nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o objednávkach užívania (nájmu) betón pumpy, nebolo preukázané, že by sa žalobca a žalovaný dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, či iného zmluvného vzťahu. Nebola preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a teda ani dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.

26. Bez preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie je možné posúdiť žalobou uplatnený nárok ani ako nárok zo zmluvy, ani ako prípadný nárok z bezdôvodného obohatenia, ako navrhol žalobca, nakoľko bez preukázania aktívnej vecnej legitimácie nie je možné konštatovať, že by k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu došlo na úkor žalobcu.

27. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno súd rozhodol tak, že výrokom I. napadnutého rozsudku žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Súd v zmysle priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalovaný v konaní voči žalobcovi úspech.

29. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.500,-Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.500,-Eur od 09.06.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a aby žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového, ako i odvolacieho konania v rozsahu 100 %, eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 30. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa a tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, najmä jeho odôvodnenie nemožno považovať za zákonné a náležité, zákonu zodpovedajúce, pričom sa súd nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žalobca zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z ustanovenia , pričom považuje rozsudok za arbitrárny, nepreskúmateľný a obsahuje také zistenie skutkového stavu, ktorý ak je právne posudzovaný, tak nesprávne a zmätočne. 32. Podľa žalobcu súd v rozpore so zákonom zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec, čoho následkom je arbitrárny rozsudok, ale najmä porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu. 33. Odhliadnuc od uvedeného žalobca tvrdil a doposiaľ tvrdí, že žalobe malo byť a má byť vyhovené, a to z dôvodov, že dňa 08.01.2025 sa na Okresnom súde Trenčín konalo pojednávanie, pričom súd uznesením umožnil sporovým stranám v lehote 30 dní reagovať na nové skutkové tvrdenia uvádzané na pojednávaní a v kontexte na to navrhnúť, predložiť, alebo označiť dôkazy, ktoré súd má vykonať. Súčasne súd poukázal na ustanovenie , podľa ktorého súd nebude musieť prihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené po tejto lehote, ak tieto bolo možné uplatniť skôr. Na základe uvedeného žalobca zareagoval svojím podaním zo dňa 07.02.2025 (teda v lehote danej súdom) na obsah prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 09.01.2025, kde žalobca uviedol a zopakoval, že žalovaný riadne nepoprel a už nie účinne, žiadne tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a v podaní zo dňa 13.08.2024, pričom na prostriedky procesnej obrany vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v podaní zo dňa 13.08.2024 rezignoval. Rovnako rezignoval i na možnosť vyjadriť sa k nesporným tvrdeniam žalobcu na pojednávaní konanom dňa 08.01.2025, resp. ak ňou bolo podanie žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaného datované dňa 07.02.2023, predmetné bolo podané až dňa 10.02.2025 (teda po lehote danej súdom), čo je zrejmé i zo skutočnosti, že podanie bolo elektronicky podpísané právnou zástupkyňou žalovaného až dňa 10.02.2025 o 11:17:54 hodine. 34. Žalobca súčasne uviedol, že obsahom prednesu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 08.01.2025 ani nie sú a ani neboli prostriedky procesnej obrany a v konaní nebola a nie je sporná ani pasívna a už vôbec nie aktívna vecná legitimácia, pretože oproti nestálo riadne tvrdenie žalovaného a súčasne ani možné účinné popretie, ktoré žalobca pre absenciu substancovaného a riadneho tvrdenia žalovaného, nemohol ani nemôže a ani nemá povinnosť urobiť. Zároveň žalobca odcitoval prednej právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní a tvrdí, že obsahom vyjadrenia a prednes žalovaného

na pojednávaní dňa 08.01.2025 nie sú tvrdenia a už vôbec nie substancované tvrdenia, ale výlučne domnienky. Vyjadrenie neobsahuje ani žiadne účinné a výslovné popretia tvrdení žalobcu. Žalobca napriek tomu tvrdí, že ak žalovaný mal mať informácie od D. C., na základe ktorých sa domnieva, že žalobca nebol vlastníkom betónpumpy, tieto mal jasne a zrozumiteľne tvrdiť už skôr a bol povinný ich tvrdiť úplne a pravdivo, v opačnom prípade žalovaný zamlčal skutkové tvrdenie, o ktorých vedel alebo vie. Domnienky žalovaného na základe informácii osoby D. C., s ktorým žalobca komunikoval vo veci prenájmu betónpumpy, a ktorá je uvedená ako kontaktná a oprávnená osoba pri tejto činnosti za žalovaného, považuje žalobca za účelové, rovnako ako považuje za účelovú obranu presúvanie a zamieňanie dvoch spoločností, keď je zrejmé, že právny vzťah bol založený medzi žalobcom a žalovaným (TRANSBETON NM s TRANSBETON LB – žalovaný, ktorých účelovo spája D. C., ktorý už nie je konateľom TRANSBETON NM, len spoločníkom, čo absolútne znižuje vierohodnosť žalovaného ). 35. Žalobca tvrdí, že nie je ani zrejmá neurčitá domnienka žalovaného, kedy žalobca nemal byť vlastníkom betónpumpy a ako súvisí vlastnícke právo ku žalovaným nekonkretizovanej betónpumpe s dohodou o cene a rozsahu prenájmu, k čomu žalobca ani nemôže uviesť žiadne tvrdenia a ani na tieto neurčité domnienky reagovať a dôkazmi ich vyvrátiť, pričom na všetkých zákonných podmienkach sa žalobca dohodol so žalovaným prostredníctvom B. C. alebo D. C.. 36. Žalobca ďalej poukázal na povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti a na právnu teóriu a ďalej konštatoval, že dňa 31.03.2025 sa konalo pojednávanie, ktorému predchádzalo podanie žalovaného zo dňa 27.03.2025, doručené súdu dňa 28.03.2025. Súd svoje rozhodnutie „kľúčovo“ založil práve na osvedčení o evidencii, ktoré bolo predložené spolu s podaním žalovaného zo dňa 27.03.2025, teda že žalobca nebol vlastníkom betónpumpy, resp. nemá alebo nemal právo túto prenajímať. 37. Odhliadnuc od skutočnosti, že podanie žalovaného zo dňa 27.03.2022 bolo doručené súdu až dňa 28.03.2025 (teda po lehote danej súdom podľa ), žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi žalobcu jednak nebolo toto podanie doručené, čím sa znemožnilo žalobcovi na predmetné reagovať a tak sa mu znemožnilo, aby uskutočňoval jemu patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napriek tomu súd tento dôkaz postupom podľa nezákonne vykonal, hoci žalobcovi nebolo doručené. 38. Vo vzťahu ku koncentračnej zásade žalobca poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2023, sp.zn. . Zároveň žalobca považuje obranu žalovaného, že D. C. behom času vystupoval ako štatutár spoločnosti TRANSBETON NM s.r.o. a v mene tejto spoločnosti komunikoval so žalobcom za účelovú a tendenčnú, pretože nemožno od nikoho požadovať, aby sa pred každou komunikáciou uisťoval za koho, a či vôbec táto osoba vystupuje a komunikuje. 39. Žalobca tiež tvrdí, že komunikoval s D. C. ako s osobou za žalovaného, čo preukazuje žalobca nielen e-mailom zo dňa 27.03.2024, ale aj fotografiami bilboardov, resp. reklamných plôch žalovaného, z ktorých bezpochyby vyplýva, že obsahujú e-mailovú adresu kvalitnybeton.sk, telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX a logo žalovaného TRANSPBETON LB. 40. Ďalej žalobca uviedol, že už z e-mailu žalovaného zo dňa 27.03.2024, ktorým boli žalobcovi zaslané fakturačné a zúčtovacie údaje žalovaného žalobcovi je zrejmé, že bol odosielaný z e-mailovej adresy F., z čoho je zrejmé, že za žalovaného boli kontaktnými osobami osoby B. C., ktorá zaslala žalobcovi fakturačné údaje a najmä D. C. s uvedením telefónneho čísla + XXX XXX XXX XXX a je tak bezpochyby zrejmé, že bol zasielaný za TRANSBETON LB s.r.o. a nie TRANSBETON NM s.r.o. 41. Žalobca tiež tvrdí, že nikdy nebol vo vzťahu s obchodnou spoločnosťou TRANSBETON NM s.r.o a tiež uviedol už na pojednávaní dňa 08.01.2025, že ak by osoby za žalovaného prekročili rozsah poverenia, čo žalobca vylučuje, toto ich konanie žalovaného rovnako zaväzuje, pretože žalobca o prípadnom prekročení rozsahu poverenia nevedel a s prihliadnutím na okolnosti ani nemohol vedieť, pretože sa riadil pokynmi osôb, ktoré bez akýchkoľvek pochybností sa vydávali za žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoje základné procesné povinnosti. Žalovaný v konaní neuvádzal tvrdenia a ak ich uvádzal, tieto boli a sú neúplné a nepravdivé. Žalobca tvrdí, že počas celého konania žalovaný uvádzal a uvádza len všeobecné a nesubstancované tvrdenia, ktoré žalobca ani nepovažuje za tvrdenia, ako i na prípadné návrhy na dokazovanie podané a prednesené po 07.02.2025 a aby žalobe vyhovel z dôvodov žalobcom uvedených. Napriek tomu súd prihliadal na oneskorené údajné tvrdenia, ktoré sú neprípustné v kontradiktórnom konaní, alebo dokonca na dôkazy, ktoré boli žalovaným predložené rovnako oneskorene a dokonca ani neboli žalobcovi doručené a tieto súd v rozpore s vykonal. Je zrejmé, že súd zjavne postupoval v rozpore s , keď vykonal dokazovanie, hoci na to neboli splnené zákonné predpoklady, pretože osvedčenie o evidencii nebolo žalobcovi doručené, pričom sa mu súčasne odňala možnosť tento dôkazný prostriedok nielen spochybniť, ako i vyjadriť sa k nemu, ale i vyjadriť sa k samotnému podaniu zo dňa 27.03.2025.

42. Žalobca ďalej tvrdí, že osvedčenie o evidencii priložené ku podaniu zo dňa 27.03.2025 nebolo získané zákonným spôsobom, pretože je vylúčené, aby s týmto disponoval žalovaný, ktorý nie je ani vlastníkom, ani držiteľom betónpumpy, resp. ani nie je zrejmé, aké obdobie údajnej neexistencie práva žalobcu k betónpumpe preukazoval a súd zistil, keďže z neho je možné vyčítať len dva dátumy, a to 26.04.2018 a 08.09.2021, čo absolútne nepokrýva obdobie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z rozsudku však nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s týmto nesubstancovaným a oneskoreným údajným tvrdením a prečo na ne vôbec prihliadol, hoci tieto zjavne slúžili a slúžia na zjavné zneužitie práva a sú rozporné s procesnými povinnosťami žalovaného. 43. V neposlednom rade predmetné osvedčenie ako dôkaz nebol žalovaným navrhnutý, pričom súd tento vykonal nielen v rozpore s , ale i v rozpore s za bodkočiarkou . 44. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrváva na doposiaľ urobených písomných a ústnych prejavoch. 45. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 26.05.2025, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 46. Žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že stranami sporu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, t.j. betónpumpy. Tiež nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. 47. Žalovaný zotrval na všetkých svojich tvrdeniach a predložených dôkazoch. Ďalej žalovaný poukázal na to, že už na pojednávaní dňa 08.01.2025 namietal vlastnícke právo žalobcu k betónpumpe. Napriek tomu žalobca na pojednávaní dňa 31.03.2025 nepredložil žiadny relevantný dôkaz o vlastníckom práve k betónpumpe. Žalovaný v zastúpení konateľa JUDr. Richarda Brázdila, LLM. následne vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.03.2025 a pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 31.03.2025 predložil osvedčenie o evidencii motorového vozidla, z ktorého vyplynulo, že držiteľom je obchodná spoločnosť ISMONT, s.r.o., ktorá však nie je vlastníkom. Žalovaný má za to, že pokiaľ by bol žalobca vlastníkom betónpumpy, tak by nemal problém tento dôkaz predložiť. Zároveň je žalovaný toho názoru, že preukázanie vlastníckeho práva bolo v konaní nevyhnutné, nakoľko si žalobca svoj nárok uplatňoval titulom nájomnej zmluvy, resp. titulom bezdôvodného obohatenia. Teda ako prenajímateľ hnuteľnej veci, resp. ako ten, na úkor koho sa mal žalovaný obohatiť. Preto žalovaný v konaní poukazoval na to, že nevlastník hnuteľnej veci sa nemôže úspešne domáhať zaplatenia odplaty, resp. nájmu za predmet nájmu, ktorý nemá vo vlastníctve titulom uzatvorenej nájomnej zmluvy a nemôže sa ani úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. 48. Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvej inštancie má žalovaný za to, že nedošlo k nesprávnym procesným postupom zo strany súdu a žalovaný ponecháva skutočnosti uvedené žalobcom na uvážení odvolacieho súdu. 49. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 30.05.2025, v ktorom v plnom rozsahu odkázal na svoje odvolanie a tvrdí, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.05.2025 obsahuje v podstate doterajšiu jeho argumentáciu, pričom žalobca má i po oboznámení sa s obsahom tohto vyjadrenia za to, že odvolanie je dôvodné. 50. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 51. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ), prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa vrátil podľa súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 52. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 7.500,-Eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanú sumu si žalobca uplatnil titulom zaplatenia nájomného za prenájom betónpumpy Putzmeister, ktorú žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20240004 zo dňa 05.06.2024, splatnou dňa 08.06.2024 v sume 7.500,-Eur. Nakoľko žalovaný v konaní namietal uzatvorenie zmluvného vzťahu, žalobca žiadal priznať žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie s ohľadom na námietky žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a pasívnej legitimácie žalovaného v konaní žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol výrokom I. napadnutého rozsudku. Zároveň výrokom II. rozsudku zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. 53. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenia práva na spravodlivý proces, a to z dôvodu, že napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko nie je riadne odôvodnený. Ďalšou námietkou spochybnil postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru v rozpore so zásadou koncentrácie

konania prihliadal na oneskorené vyjadrenia žalovaného v konaní, ako aj na oneskorene prednesené námietky žalovaného voči uplatnenému nároku a tiež namietal porušenia práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie vykonal ako dôkaz v súlade s osvedčenie o evidencii betónpumpy predloženej žalovaným súdu dňa 28.03.2025 spolu s vyjadrením, ktoré však žalobcovi nebolo doručené a nemal možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, a napriek tomu súd tento dôkaz na pojednávaní dňa 31.03.2025 postupom podľa nezákonne vykonal. 54. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

55. Podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

56. Podľa (ďalej len „“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

57. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje za nesporné.

58. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak si strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 59. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu. 60. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 61. Podľa , dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. 62. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákonom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) a pod. 63. Odvolací súd na základe podanej odvolacej námietky žalobcu, ktorý namietal riadne neodôvodnenie napadnutého rozsudku konštatuje, že medzi právo a spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 64. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenie a právne argumenty, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 65. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorý jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (sp.zn. ). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ).

66. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie spĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v a zároveň nie je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu podľa ustanovenia článku 46 ods. 1 . Z napadnutého rozsudku totiž vyplýva, ako sa súd vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ako posúdil námietky žalovaného a jasne vysvetlil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 67. Odvolací súd zároveň konštatuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi, avšak zo znenia rozsudku musí vyplývať právny názor súdu prvej inštancie k tvrdeniam žalobcu a žalovaného, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie sporu. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, a preto odvolací súd v tejto časti nepovažoval odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú. 68. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nemal prihliadať k oneskorene uplatneným námietkam žalovaného voči žalobcom uplatnenému nároku, odvolací súd nepovažuje ani túto odvolaciu námietku za dôvodnú. 69. Odvolací súd konštatuje, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. 70. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany však vždy vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v padne však iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytne strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k druhá veta je označením v zmysle ustanovenia . Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa . Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené ustanovenie e sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. 71. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný síce oneskorene namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, avšak preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (ak existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), ale aj pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia a vecnú legitimáciu súd skúma vždy aj bez návrhu, išlo zo strany žalovaného o takú námietku, ktorá v postupe súdu prvej inštancie nezakladala pochybenie, pokiaľ k takémuto skutkovému tvrdeniu žalovaného súd prvej inštancie aj napriek oneskorenému uplatneniu prihliadol. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade bolo namieste, pokiaľ súd prvej inštancie neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na oneskorene uplatnené námietky zo strany žalovaného prihliadol. 72. Pokiaľ však žalobca v podanom odvolaní namieta porušenia práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.03.2025, doručené súdu dňa

28.03.2025 a neumožnil sa žalobcovi k nemu kvalifikovane vyjadriť, ako aj k predloženému evidenčnému listu od betónpumpy, túto odvolaciu námietku odvolací súd považuje za dôvodnú. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol na oneskorene predložené skutkové tvrdenia žalovaného a k tomu predložený listinný dôkaz, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie umožniť žalobcovi na tieto tvrdenia žalovaného reagovať a prípadne preukázať, že v čase, za ktoré si uplatňuje žalobca svoj nárok (používanie betónpumpy) bol žalobca vlastníkom, resp. oprávneným užívateľom betónpumpy, následkom čoho by bol v spore aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi sa kvalifikovane k žalovaným tvrdeným skutočnostiam v primeranej lehote vyjadriť, porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Keďže ide o vadu konania, ktorú nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. 73. Odvolací súd vzhľadom na dôvodnosť podaného odvolania žalobcom voči celému rozsudku, ktorého dôvodnosť odvolací súd vzhliadol za dôvodnú, zrušil aj závislý výrok o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania v novom rozhodnutí vo veci podľa výsledku rozhodnutia sporu vo veci samej. 74. Odvolací súd v zmysle je viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ), odvolací súd v konaní nezistil. 75. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a rovnako nie je účelné pred odvolacím súdom doplniť dokazovanie, a preto podľa súdu prvej inštancie zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 76. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doručí žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.03.2025 spolu s prílohami, umožní žalobcovi v primeranej lehote sa k tomuto vyjadreniu vyjadriť a predložiť dôkazy preukazujúce, že je v spore vecne aktívne legitimovaný. Až po doplnení dokazovania v tomto smere následne spor prejedná a opätovne rozhodne. 77. Podľa , súd prvej inštancie pri novom rozhodovaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. 78. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia v novom rozhodnutí o veci. 79. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).