Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-209-2025.pdf
PDF · 102.66 KB
Case nature
Subarea
11CoP/209/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G. B., právne zastúpená: JUDr. Gabriela Kľačanová, so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, Martin a otca: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, toho času K. XXXX/X, L., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 24. októbra 2025, č.k. 3P/128/2025-10, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. a matka je oprávnená byť pri ich styku prítomná, vo zvyšku napadnuté uznesenie potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, v znení: Otec maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) je oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky, každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod.. Miestom začatia a ukončenia styku je bydlisko matky. Otec a matka sú povinní dodržiavať miesto a čas začatia a ukončenia styku a matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením a platí až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. 3P/18/2025.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324, § 325, § 329 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ako aj podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Vecne dôvodil, že otec sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.09.2025, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletou tak, aby sa otec mohol s maloletou stretávať každý druhý víkend v mesiaci, pričom počas prvých dvoch týždňov by bol styk realizovaný za prítomnosti matky z dôvodu veku maloletého dieťaťa a následne by sa styk uskutočňoval bez prítomnosti matky. Ďalej žiadal, aby sa počas letných prázdnin mohol s maloletou stretávať a mať ju pri sebe v prvých dvoch týždňoch mesiaca júl a v posledných dvoch týždňoch mesiaca august, a aby počas vianočných sviatkov bola maloletá u otca v jeden rok a v nasledujúci rok u matky, pričom rovnaký systém striedania by platil aj počas sviatkov Silvestra a s tým, že otec si bude maloletú preberať a odovzdávať v Žiline a rovnakým spôsobom bude zabezpečené odovzdanie a preberanie maloletej matkou. Dôvodil, že matka maloletého dieťaťa bez jeho vedomia odišla aj s maloletou z bytu na adrese K. X, L. a odvtedy mu bráni v styku s maloletou, nekomunikuje s ním a odopiera mu s maloletou akýkoľvek kontakt. Matka otcovi neposkytla informácie o tom, či maloletá navštevuje škôlku a ak áno, kde. V máji 2025 mu oznámila, že maloletá ho „už nepozná", a že sa s ňou môže stretnúť iba v prítomnosti matky. Po tom, čo s týmto súhlasil, nasledovali ďalšie výhovorky. Otec sa pritom o maloletú počas spolužitia rodičov riadne staral, bol s ňou aj tri mesiace na materskej dovolenke a zabezpečoval jej všetku potrebnú starostlivosť. Pravidelne prispieva na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Poukázal na
to, že matke boli v minulosti na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu v Žiline odobraté jej ďalšie dve maloleté deti, pochádzajúce z jej manželstva s B. D.. Počas spoločného života s matkou sa vyskytli problémy medzi otcom maloletej a maloletými deťmi matky, ktoré ho nerešpektovali, porušovali hygienické a výchovné zásady a v jednom prípade došlo aj k útoku nožom zo strany neplnoletej G., incident bol hlásený na políciu. Deti sa často pohybovali po meste v nočných hodinách. Na základe uvedeného má otec vážne pochybnosti o schopnosti matky zabezpečiť riadnu výchovu maloletej A.. Otec k návrhu listinné dôkazy nepripojil.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti dospel k záveru o dôvodnosti návrhu otca. V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. Z doposiaľ zisteného skutočného stavu veci mal súd za osvedčené, že maloletá A., ktorá má aktuálne tri roky, pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú a toho času sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom od času odchodu matky z domácnosti otca v novembri 2024 (vyplýva zo spisu sp. zn. 3P/18/2025) nemá zabezpečený riadny kontakt s druhým rodičom, jej otcom. Medzi rodičmi panuje nezhoda ohľadom stretávania otca s maloletou, pričom súdnym rozhodnutím styk otca s maloletou doposiaľ upravený nebol. Maloletá, ktorá je v útlom veku a jej citové väzby k rodičom sa práve vytvárajú a formujú, tak nemá toho času zabezpečený pravidelný kontakt s otcom na základe dohody rodičov. Vzhľadom na zistenia súdu o tom, že styk otca s maloletou sa už dlhší čas nerealizuje, pristúpil súd v záujme ochrany maloletej pred hroziacim odcudzením od otca k úprave styku otca s maloletou neodkladným opatrením a to do času právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného pod sp. zn. 3P/18/2025. Súd upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky, každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že miestom začatia a ukončenia styku je bydlisko matky. Otec vo svojom návrhu navrhol určiť ako miesto prevzatia a odovzdania maloletej mesto Žilina, nakoľko však takéto určenie miesta prevzatia je neurčité, súd za miesto začatia a ukončenia styku určil miesto bydliska matky s tým, že to rodičom nebráni dohodnúť si aj iné konkrétne miesto podľa ich preferencií. Matke bola zároveň uložená povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť. Pokiaľ ide o úpravu styku počas leta a vianočných sviatkov, ktorú navrhoval otec, bez ohľadu na skutočnosť, že ani v tejto časti nebol návrh otca dostatočne určitý, tak aby bola ním požadovaná súdna úprava vykonateľná, súd v tomto smere nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletej v režime neodkladného opatrenia, keďže takáto úprava styku už predpokladá dlhší pobyt maloletej u otca vrátane prespania, a tým aj vykonanie potrebného dokazovania zameraného na zistenie, či má otec vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú v jeho domácom prostredí.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. S rozhodnutím vyslovila nesúhlas, podľa názoru matky na konanie vo veci maloletej je vecne a miestne príslušný Okresný súd Žilina, nakoľko maloletá sa fyzicky zdržiava a žije s matkou v F. G. B.. Okrem toho dôvodila tým, že otec maloletej jej vulgárne nadáva, ponižuje ju, má násilné sklony a má z neho strach. Matka sa ho bojí a nechce sa s ním osobne stretávať, odmieta styk maloletej s otcom za jej prítomnosti. Nakoľko rodičia majú medzi sebou vážne nezhody a rozpory, ich vzťah je nepriateľský, matka je za to, aby stretávanie neprebiehalo v prítomnosti oboch rodičov. Otec sa s maloletou A. dlhodobo nestretáva a je potrebné opätovne obnoviť citové puto medzi otcom a maloletou, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a aby stretnutia medzi maloletou a jej otcom prebiehali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, Referáte poradensko - psychologických služieb, pred psychologičkou v zmysle jej pokynov. Má za to, že psychológ je treťou osobou, ktorá je nezaujatá a odborne spôsobilá, a poskytne priestor na vyriešenie niektorých problémov.
5. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že matka po celý čas len klame, bráni mu v styku s maloletou a neustále si vymýšľa nezmyselné výhovorky. Poukazoval na existenčné problémy matky, na jej nevysporiadanú minulosť s ex manželom a problémy ohľadne detí, ktoré s ním má. Ďalej uviedol, že momentálne pracuje vo Viedni, avšak denne dochádza do L., takže je pravidelne doma na Slovensku 5 krát v týždni a vždy si vie zabezpečiť čas, aby sa mohol venovať dcére, k vyjadreniu priložil ako dôkaz rozpis o jeho pracovnom týždni. Zdôraznil, že v okolí má dobrú povesť, vždy sa vzorne vedel postarať o maloletú A. aj o jej matku, s maloletou bol nejaký čas aj na materskej dovolenke. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil súhlas s výrokom súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou. Namieta matkou navrhované stretávanie sa otca s maloletou na Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za asistencie psychologičky úradu. Asistovaný styk rodiča s maloletým dieťaťom orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nevykonáva. Súhlasí s námietkou matky, že na konanie vo veci maloletej je vecne a miestne príslušný Okresný súd Žilina, pričom poukázal na skutočnosť, že maloletá A. sa fyzicky zdržiava a žije v F. G. B., ako aj matka maloletej, do L. sa matka presťahovať neplánuje. Záverom konštatoval, že je v najlepšom záujme maloletej, aby sa obnovil vzťah medzi ňou a otcom.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné čiastočne zmeniť.
8. Predmetom konania je neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletej A. na čas do rozhodnutia vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie návrhu otca čiastočne vyhovel a upravil jeho styk s maloletou za prítomnosti matky každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že miestom začatia a ukončenia styku je bydlisko matky.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych ( nielen faktických ) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je dôvodom, prečo súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, ktorý musí starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, čo vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a správne vyhodnotil potrebu ingerencie súdu do pomerov účastníkov konania formou neodkladnej úpravy, aj správne nastavil rozsah styku otca s maloletou. Odvolací súd sa so závermi prvoinštančného súdu v zásade zhoduje, považuje však za potrebné v záujme maloletého dieťaťa čiastočne korigovať podmienky súdom nastolenej úpravy styku.
16. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá sa toho času nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom od času odchodu matky z domácnosti otca v novembri 2024 nemá maloletá zabezpečený riadny kontakt s otcom. Medzi rodičmi panuje nezhoda ohľadom stretávania otca s maloletou, styk otca s maloletou doposiaľ upravený nebol, na Mestskom súde Bratislava II toho času prebieha konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vedené pod sp. zn. 3P/18/2025, ktoré konanie nie je právoplatne skončené. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na zistenie, že styk otca s maloletou sa už dlhší čas nerealizuje, pristúpil v záujme ochrany maloletej pred hroziacim odcudzením vzťahu maloletej a otca k úprave styku otca s maloletou neodkladným opatrením a to tak, že upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že miestom začatia a ukončenia styku je bydlisko matky. Matke zároveň uložil povinnosť maloletú na styk s otcom pripraviť. S takýmto rozhodnutím matka nesúhlasila a proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom namietala predovšetkým nevhodnosť stretnutí otca s maloletou za prítomnosti oboch rodičov, nakoľko rodičia majú medzi sebou vážne nezhody a ich vzťah je nepriateľský a taktiež, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný súd a vec bola preto rozhodnutá nezákonným sudcom.
17. Pokiaľ ide o odvolací argument matky, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný súd v dôsledku čoho potom podľa nej vec bola rozhodnutá nezákonným sudcom, tento treba vyhodnotiť ako nedôvodný. Návrh podal otec na Mestský súd Bratislava II, ktorý je miestne príslušný na prejednanie a rozhodovanie veci starostlivosti súdu o maloletú A., čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 12NcP/26/2025 zo dňa 29.09.2025, ktorým tento rozhodol, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava II s postúpením mu veci (vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 3P/18/2025, pôvodne vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 15P/16/2024) Okresným súdom Žilina nie je dôvodný. V danej veci preto nepochybne rozhodoval miestne príslušný súd a zákonný sudca.
18. Matka ďalej namietala, že sa bojí otca maloletej, ktorý sa k nej údajne správa násilnícky a vulgárne, preto matka nepovažuje za vhodné, aby stretnutia otca s maloletou prebiehali za prítomnosti oboch rodičov. Tu treba uviesť, že v prvom rade odvolací súd nemal osvedčené uvedené tvrdenia matky, keďže táto ich nepodložila žiadnym relevantným dôkazom, ak však matka nechce byť účastná pri styku otca s maloletou A., odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal matku k prítomnosti na stretnutiach nútiť. Z obsahu spisu nič nenasvedčuje tomu, že by otec mal byť pre maloletú nebezpečný, alebo že by starostlivosť o dieťa sám nezvládol. Hoci obsahom spisu je osvedčené, že stretnutia otca s maloletou dlhšiu dobu neprebiehali a vzhľadom na útly vek dieťaťa tak možno dôvodne usudzovať, že ich vzťahy sú oslabené a maloletá si ho možno ani už dobre nepamätá, ako správne konštatoval prvoinštančný súd, to však neznamená, že maloletá s otcom nemôže tráviť čas osamote a je nutná prítomnosť tretej osoby, ako matka tvrdí v odvolaní (požadujúc prítomnosť psychologičky ÚPSVaR Žilina, referátu poradensko- psychologických služieb), čo však odvolací súd nepovažuje za dôvodné (odhliadnuc od problémov s vykonateľnosťou takého rozhodnutia, keďže styk prebieha počas víkendu). Bežne i maloleté deti vo veku A. rodičia dávajú dočasne varovať opatrovateľkám alebo iným cudzím osobám, nejde o nič nezvyčajné a s takouto dočasnou starostlivosťou obvykle nemajú deti žiadne problémy, pričom ani u maloletej A. nebol matkou osvedčený ani tvrdený opak. Treba si zároveň uvedomiť, že v danom prípade ide o starostlivosť zo strany otca dieťaťa a nie o osobu cudziu. Otec je plnoletou, svojprávnou osobou a niet dôvodu pochybovať o tom, že je schopný postarať sa o svoje dieťa, obzvlášť berúc do úvahy dĺžku trvania stretnutí (iba 3 hodiny) a tiež vek maloletej A., v ktorom už dieťa dokáže vyjadrovať svoje bežné potreby. V zásade platí, že prítomnosť akejkoľvek inej osoby pri ich stretnutiach predstavuje rušivý element, ktorý bráni budovaniu prirodzených vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, keďže ovplyvňuje a často aj určuje priebeh stretnutí. Preto súd musí dôkladne zvažovať, či je skutočne osvedčená potreba takéhoto obmedzenia práv rodiča ( tu otca), pričom v danom prípade takáto potreba osvedčená nebola.
19. V prejednávanej veci ide o prípad maloletej, ktorá sa s otcom síce od novembra 2024 riadne nestýkala, avšak v zmysle odvolaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu (vykonateľného jeho doručením) sa s otcom mala stýkať cca od druhej polovice novembra 2025 každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnosti matky a treba teda vychádzať z toho, že maloletá už absolvovala niekoľko stretnutí s otcom za matkinej prítomnosti, čím došlo k postupnému obnoveniu ich vzťahov, maloletá by preto nemala mať žiadny vážny problém tráviť čas s otcom osamote. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že upravil styk otca s maloletou v rovnakom rozsahu ako bol určený súdom prvej inštancie, považujúc tento rozsah za primeraný a zodpovedajúci zisteným okolnostiam prípadu aj účelu inštitútu neodkladného opatrenia, avšak odvolací súd pozmenil podmienky styku tak, že otec sa nemusí stýkať s maloletou výlučne za matkinej prítomnosti, keď súd matke iba ponechal oprávnenie byť prítomnou pri ich styku. Pre matku teda nejde o povinnosť, ale iba o právo ( možnosť) byť prítomná pri realizácii styku otca s maloletou, nemusí však byť účastná ich stretnutí, pokiaľ nechce. Ak však bude matka skutočne považovať za potrebné (s prihliadnutím k nastaveniu maloletej v konkrétny deň), môže byť pri ich styku prítomná či už po celú dobu jeho trvania, alebo môže zostať s nimi po určitú dobu a potom ponechať otca s maloletou samotných, pričom otec je povinný prítomnosť matky strpieť. Odvolací súd apeluje na matku, aby si uvedomila rovnocennosť práv oboch rodičov dieťaťa, a aby rešpektovala nezastupiteľnú úlohu otca ako druhého rodiča v živote maloletej a vychádzajúc z uvedeného, aby vždy dôkladne zvážila, či je tu skutočne potreba jej prítomnosti pri stretnutiach otca s maloletou a súčasne v prípade, ak sa stretnutí mieni zúčastniť, je žiadúce aby sa vyvarovala akéhokoľvek neopodstatneného zasahovania do ich priebehu.
20. Vedený týmito úvahami, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ust. § 388 CSP pozmenil v časti úpravy styku otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).