Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/39/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Englisch Garden s.r.o., so sídlom Kyjevská 12, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO: 44 035 071, právne zastúpený: JUDr. Pavol Kontra, advokát, so sídlom Prístavná 2600/58, 911 05 Trenčín, Slovenská republika, IČO: 42 321 859, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 815 11 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103560580/2025 zo dňa 05.09.2025, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 29.09.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 30.09.2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103560580/2025 zo dňa 05.09.2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice ( ďalej aj „správca dane“) č. 101658780/2025 zo dňa 30.04.2025 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 7 948,32 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2023. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v platnom a účinnom znení (ďalej len „“). Svoj návrh žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, okamžitej vymáhateľnosti vyrubeného rozdielu DPH 7 948,32 Eur s príslušenstvom, zásahu do hospodárenia a likvidity a sekundárnych sankčných následkov. Priznanie odkladného účinku nepovažoval žalobca za rozporné s verejným záujmom, pretože samotný žalovaný uviedol, že nejde o daňový podvod, pričom dočasný odkladný účinok neohrozí plnenie verejných príjmov.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.12.2025 konštatoval neopodstatnenosť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Zo žalobcom uvedených dôvodov podľa žalovaného nevyplýva, že by mu postupom správcu dane hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých možno priznať správnej žalobe podľa odkladný účinok. Žalovaný preto navrhol daný návrh žalobcu zamietnuť.

4. Podľa (ďalej len „“), „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak“.

5. Podľa , „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom“.

6. Podľa , „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy“.

7. Podľa , „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne“.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. , ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, okamžitej vymáhateľnosti vyrubeného rozdielu DPH 7948,32 Eur s príslušenstvom, zásahu do hospodárenia a likvidity a sekundárnych sankčných následkov. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení správnemu súdu nepredložil žiaden dôkaz.

14. V tejto súvislosti je nevyhnutné opakovane poukázať, že priznanie odkladného účinku je výnimočným inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch ak žalobcovi hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma (škoda) nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia. Inštitút odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom spojeným s výkonom rozhodnutia, pričom je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je spojené s peňažným plnením (v danom prípade vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 7 948,32 Eur, pozn.) nepochybne vždy zasiahne majetkovú sféru povinného subjektu a pritom pôjde vždy o negatívny dopad na jeho majetkovú sféru, či podnikateľskú činnosť, avšak na priznanie odkladného účinku žalobe ustanovenie predpokladá, aby v dôsledku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia povinný subjekt pocítil mimoriadny dopad na majetkovú či podnikateľskú sféru, t.j. aby dopad bol až tak závažný, že by došlo k vážnym (nezvratným) následkom vedúcim k ochromeniu, či k ukončeniu podnikateľskej činnosti dotknutého subjektu, prípadne k inému nenapraviteľnému následku. Súčasne je nutné preukázať, že neexistuje iné menej radikálne riešenie, ako sa vyrovnať s dôsledkami napadnutého rozhodnutia (napr. platenie záväzku v splátkach, dočasné zníženie nákladov, možnosť úveru, pôžičky od konateľa). V intenciách uvedeného je nevyhnutné konštatovať, že tvrdenia žalobcu o negatívnom vplyve bezodkladného výkonu rozhodnutia na jeho majetkovú sféru, avšak bez osvedčenia zásadného (až devastačného) charakteru tohto dopadu na jeho podnikateľskú činnosť, ktorému nie je možné zabrániť iným menej radikálnym spôsobom, nie je možné bez ďalšieho priznať odkladný účinok správnej žalobe. Ako už bolo uvedené, osvedčiť (nie len tvrdiť, ale aj preukázať) tieto zákonné predpoklady je povinný sám žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol nielen konkrétne tvrdenia a skutočnosti, ale aby tieto podložil viacerými konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým rozhodnutím a nemožnosť zabrániť tvrdenému následku inými spôsobmi. V návrhu na priznanie odkladného účinku však absentuje špecifikácia rozsahu a dôsledkov hrozby škody, ktorá by mala byť žalobcovi spôsobená výkonom rozhodnutia správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného, a to s ohľadom na konkrétne hospodárske výsledky žalobcu (príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a ďalšie), ktorých existenciu žalobca nijako nepreukázal.

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. zamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (/ ).