Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-32-2025.pdf
PDF · 97.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/32/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Tomášom Černákom, v právnej veci žalobcu: žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, právne zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Trenčín, 1. Mája 173/11, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B., D. XXX/XX, o zaplatenie 665,48 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 665,48 eur s príslušenstvom, z toho dôvodu, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 15.03.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42796718630002 (ďalej len „ÚZ“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 869.00 Eur pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 21.76 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Právny predchodca žalobcu Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalovaný bol upozornený na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti budúcich splátok úveru ku dňu 21.02.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.11.2023. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 16.04.2025 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu.
2. Vo veci pôvodne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, kde vydal platobný rozkaz sp. zn. 25Up/711/2025, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, a preto sa platobný rozkaz podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená Okresnému súdu Rimavská Sobota ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk, preto mu bola doručená podľa § 116 ods. 2 CSP oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe a poučený o jeho procesných právach a povinnostiach. Písomnosti mu boli podľa § 116 ods. 3 CSP doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, teda na adresu trvalého bydliska. Žalovaný sa na výzvu súdu (doručenú fikciou doručenia v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP) k veci nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní, ktoré súd vykonal v neprítomnosti strán sporu. Zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žalovaný sa na pojednávanie neustanovil a svoju neúčasť neospravedlnil.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa nasledovnými listinami: žaloba, Oznámenie o zmene veriteľa, Predžalobná výzva, Podací hárok, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, Úverová správa, Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, Oznámenie o zmene veriteľa, Oznámenie o prechode pohľadávok, Podací hárok, Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, Podací hárok, Vyhlásenie okamžitej spaltnosti, Podací hárok, Výpis čerpania splátok a úhrad.
6. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platným ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
12. Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
15. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
16. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Súd mal v danom prípade za nesporne preukázané, že dňa 15.03.2022 došlo medzi predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 265004284067900 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a znení zákona 129/2010 Z.z.. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľským vzťahom, pretože žalobca zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
20. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve. Oproti zmluvným úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom definovaným v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.
21. Dňa 15.03.2022 žalobca a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému viazaný úver, vo výške 869 Eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 20,67 Eur v dohodnutých termínoch po dobu 60 mesiacov a rovnako sa zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 14,99 %.
22. V konaní bolo nesporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy - platiť splátky úveru riadne a včas nesplnil. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti splácať úver v dohodnutých termínoch, predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to k 20.02.2024 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky. Súd sa zaoberal skúmaním, či tento úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je platný, keď podmienky sú stanovené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade súd nemal preukázané, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom zospaltneniu predchádzala výzva na zaplatenie dlžnej splátky spolu s upozornením na následok zosplatnenia, konkrétne bola daná výzva pred zosplatnením zo dňa 02.01.2023. Súd však v tomto prípade poukazuje na najnovšiu a rozsiahlu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a závery uvedené v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 ako aj 6Cdo/15/2023, na základe ktorých je potrebné dospieť k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie úveru. Osobitne súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktorý je už evidovaný ako judikát R 34/2025, v zmysle ktorého bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
23. Žalobca vo výzve pred zosplatnením úveru, ani v samotnom oznámení vyhlásenia splatnosti nešpecifikuje, pre ktorú konkrétnu splátku sa rozhodol úver zosplatniť, uvádza len že úver nebol splácaný riadne a včas a sumu omeškaných splátok 50,76 EUR, (vrátane príslušenstva). Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, k platnému zospalantneniu úveru nedošlo a to z dôvodu nedostatočne určitosti tohto právneho úkonu, je tento sankcionovaný neplatnosťou. Súd prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení najvyšším súdom v tom zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ak upozornenie veriteľa na možnosť využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon neurčitý a dôsledkom toho podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože absentuje platné a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru, a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V prejednávanej veci výzva žalobcu neobsahovala označenie splátky, pre ktorú by mala byť vyhlásená predčasná splatnosť úveru a teda táto ani z tohto dôvodu nemohla byť platne vyhlásená.
24. Zároveň má súd zato, že zospaltnenie nebolo vykonané v súlade so znením § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nakoľko výzva na zaplatenie bola daná dňa 02.01.2023 a zosplatnenie úveru bolo vykonané až po roku oznámením zo dňa 21.02.2024. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v ustanovení § 53 ods. 9 OZ v spojení s ustanovením § 565 OZ. Jedná sa o hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre platné a zákonné predčasné zosplatnenie pohľadávky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 OZ právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tej splátky, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od nezaplatenej splátky, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Ak teda veriteľ svoje právo nevyužil alebo ho nevyužil včas, nedochádza k splatnosti celej pohľadávky (úveru), ale platí pôvodné dojednanie strán, že dlh je splatný v splátkach.
23. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára, že k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo, v dôsledku čoho zostalo právom žalovaného aj naďalej poskytnutý úver splácať v zmysle zmluvných dojednaní vždy k 15. dňu v mesiaci až do konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného vyplýva, že hoci žalobcovi by vznikol nárok na zaplatenie zročných splátok úveru, nemá nárok na zaplatenie zostatku úveru z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Práve vzhľadom na skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, kde žalobca svoj nárok v spore vymedzil ako plnenie z úveru, ktorý mal byť predčasne splatným, nemohol súd priznať žalobcovi plnenie splatných splátok zo zmluvy o úvere, ale musel žalobu ako celok zamietnuť. V opačnom prípade by takýmto rozhodnutím prekročil rámec vymedzeného petitu, nakoľko by priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v samotnej žalobe, a to aj napriek tomu, že žalobca sa domáhal plnenia z rovnakej zmluvy, no po skutkovej stránke tvrdil, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, a preto ak by súd bez procesnej aktivity žalobcu priznal uplatnený nárok v rozsahu splatných splátok, prekročil by žalobný návrh a to ešte v spore s ochranou slabšej strany, čím by porušil zásadu „ ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, spisová značka 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024, a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka 15CoCsp/16/2024, sp. zn. 17CoCsp/8/2024, sp. zn. 11CoCsp/14/2024).
24. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že nie je možné žalobe vyhovieť.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol a z tohto dôvodu mu patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému podľa súdneho spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak si žalobca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, možno domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.