Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-74-2025.pdf
PDF · 147.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/74/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobcu: A. B. B., C., IČO: XX XXX XXX, so sídlom D. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX B., št. občianka SR, 2. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX B., št. občan SR, obaja právne zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát, IČO: 47 445 092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 13 855,79 EUR s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.10.2021 na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 14. 127,42 € s príslušenstvom. Žalovaná suma pozostávala z istiny 11.104,71 € - istina vo výške 11.380,14 € znížená o vklady spolu vo výške 275,43 €, nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 398,13 €, nezaplatených poplatkov za poistenie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 104,55 €, nezaplatených 5,49 % úrokov za úver od 27.08.2019 do 30.09.2021 vo výške 1.291,31 €, nezaplatených 5,00 % úrokov z omeškania od 27.08.2019 do 30.09.2021 vo výške 1.228,72 €. Domáhal sa tiež úrokov 5,49 % ročne zo sumy 11.104,71 od 01.10.2021 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.607,39 € od 01.10.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu okrem iného odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX dňa XX.XX.XXXX (ďalej len zmluva o úvere) v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 12.300 €. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 75,44 €, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 19,16 € a 5,49 % p.a. úroky za medziúver vo výške 56,28 € v súlade s čl. V bod 5.2. a 5.3 zmluvy o úvere. Dňa XX.XX.XXXX žalovaní podpísali Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere na základe ktorého žalovaní potvrdili prijatie poistenia ako poistená osoba v rizikovom životnom poistení (poistenie typu A). V zmysle Dodatku sa žalovaní zaviazali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 81,59 €, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 19,16 € a 5,49 % p.a. úroky za medziúver vo výške 56,28 € a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 6,15 €, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku
z medziúveru a poplatok za prijatie do poistenia preúčtoval na konto medziúveru v súlade so zásadou poradia uspokojovania a teda v súlade s čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 01.07.2019 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 31.08.2021 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 919,86 € so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 12.300 € (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 11.380,14 € (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (XX.XX.XXXX), predstavuje sumu vo výške 11.882,82 €, pričom pozostáva z istiny vo výške 11.380,14 €, z nezaplatených 5,49 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 12.300 € do 26.08.2019 spolu vo výške 98,13 €, nezaplatených poplatkov za poistenie spolu vo výške 104,55 €. (Žalobca si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 165 €. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 26.08.2019 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X bod 10.17.3. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 5,49 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. čl. IX. bod 9.2. a čl. X bod 10.16 zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od XX.XX.XXXX). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca prijal vklady spolu 275,43 €. Toto čiastočné splnenie bolo započítané na istinu úveru ( 11.380,14- 275,43). V žalobe poukázal na rozhodnutia NS SR zo dňa 30.07.2019 sp.zn. X G. a zo dňa 16.06.2020 sp.zn. X G., ktoré aplikoval už aj KS Bratislava v rozhodnutí zo dňa 30.6.2020 sp.zn. X G. /XX/XXXX, ktorými boli priznané aj riadne úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
2. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu v rozsahu istiny vo výške 14.127,42 € spolu s úrokom 5,49 % ročne zo sumy 11.104,71 € od 01.10.2021 do zaplatenia, najviac však 10.513,19 € a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.209,26 € od 01.10.2021 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti sa v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. má za to, že žalobca vzal žalobu späť a v tejto časti sa konanie zastavilo.
3. Vo veci upomínací súd rozhodol platobným rozkazom sp. zn. XX H. zo dňa 17.12.2021 v zmysle vyššie uvedeného upraveného petitu z strany žalobcu.
4. Okresný súd Senica rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn. XX G.-XXX dňa 07.03.2023 ktorým uložil vo výroku I. žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 13 855,79 € s príslušenstvom a to v splátkach po 200 € mesačne , vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok , vo výroku II vo zvyšku konanie zastavil a vo výroku III. uložil žalovaným povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní vo výroku I a III odvolanie , pričom KS Trnava Uznesením č.k. XX G.-XXX zo dňa 11.09.2023 odvolanie žalovaných odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Proti uzneseniu KS Trnava podali žalovaní dovolanie ,pričom NS SR uznesením č.k.XXXX/XX/XXXX- XXX zo dňa 30.4.2024 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.5.2024 až do právoplatného skončenia konania o dovolaní odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 07.0.3.2023 č.k. XX G.-XXX v časti výrokov I a III v spojení s uznesením KS Trnava z 13.09.2023 č.k. XXXXXXX/XX/ XXXX a uznesením č.k.XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.05.2025 uznesenie KS Trnava z 13.09.2023 sp.zn. XXXXXXX/XX/XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XXXXXXX/XX/XXXX -XXX zo dňa 17.09.2025 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie .V odôvodnení rozhodnutia , konkrétne v bode 46 poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax NSR , najmä rozhodnutie - uznesenie NSSR sp.zn. XXXX /XXX/XXXX z roku 2025 schválené na zverejnenie do Zbierky stanovísk NSSR podľa záverov ktorého bez konkretizácie splátky , pre ktorú prichádza zosplatnenie nie je možné
spoľahlivo určiť , či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone -v § 53 ods.9 a § 565 veta druhá OZ – ustanovených lehôt ) . Na právny úkon nekonkretizujúc splátku je preto dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci i nedostatočne určitý , v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou. Podľa § 39 alebo § 37 OZ .
8. Súd zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 21.10.2025 kde ho vyzval, či trvá na podanej žalobe a v akom rozsahu vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu na ktorú reagoval žalobca písomným podaním dorečeným súdu dňa 12.01.2026 v tom zmysle, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a navrhol aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho v jeho neprítomnosti . Predmetom konania teda zostalo zaplatenie istiny v sume 13 855,79 € s príslušenstvom.
9. Žalovaní zaslali súdu do spisu písomné vyjadrenie , doručené súdu dňa 13.01.2026 a zároveň tiež súhlasili aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti .Opätovne poukázali na skutočnosť , že vo výzve na úhradu pred zosplatnením ( § 53 ods.9 OZ ) musí byť uvedené, s ktorú konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní. Keďže výzva v danej veci je pre neurčitosť v zmysle § 37 OZ neplatný právny úkon , neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Uvedená otázka už bola vyriešená kolégiom NSSR , ktorý uverejnil v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/25 judikát pod bodom 34 a to uznesenie NS SR z 13.2.2025 sp.zn. XXXX/XXX/XXXX v zmysle ktorého : Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie , nie je možné spoľahlivo určiť či k uplatneniu práva došlo za splnenie preň zákonom určených podmienok( uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý , sankcionovaný neplatnosťou ( podľa § 37 ods.1 OZ ). Keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, je potrebné zamietnuť žalobu celom rozsahu, nakoľko súd nemôže priznať žalobcovi ani doteraz neuhradené a zročné splátky , nakoľko týmto postupom by priznal žalobcovi plnenie na inom skutkovom základe , než ako ho vymedzil v návrhu a došlo by k porušeniu zásady ne ultra petitum. Na podporu vyššie uvedeného poukázal na uznesenie NSSR sp.zn. X G. zo dňa 12.02.2024 , ktoré podporuje tento právny záver. Navrhli preto žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom , pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
13. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca so žalovanými Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX dňa (ďalej len zmluva o úvere) v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 12.300 €. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaní sa zaviazali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 75,44 €, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 19,16 € a 5,49 % p.a. úroky za medziúver vo výške 56,28 € v súlade s čl. V bod 5.2. a 5.3 zmluvy o úvere. Dňa XX.XX.XXXX žalovaní podpísali Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere na základe ktorého žalovaní potvrdili prijatie poistenia ako poistená osoba v rizikovom životnom poistení (poistenie typu A). V zmysle Dodatku sa žalovaní zaviazali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 81,59 €, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 19,16 € a 5,49 % p.a. úroky za medziúver vo výške 56,28 € a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 6,15 €, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za prijatie do poistenia preúčtoval na konto medziúveru v súlade so zásadou poradia uspokojovania a teda v súlade s čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere. Splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci. Celková čiastka medziúveru, ktorú museli žalovaní zaplatiť, predstavovala sumu 27.466,40 €.
14. Úver bol poskytnutý úver za účelom rekonštrukcie a výplaty úveru v A. a vo I.. V zmysle čl. III bod 3.1.Zmluvy o úvere je možné kombinovať s iným účelom v zmysle zákona o stavebnom sporení. V čl. IV bod X.X.X.X Zmluvy o úvere je presne definované , ako budú čerpané peňažné prostriedky a to výplatou veru č. XXXXXX X XX/XXX u žalobcu (výplata dňa 05.12.2014 vo výške 6.375,35 €) a úveru č- XXXXXXXXXXXXXXX vo I. (výplata dna 05.12.2014 vo výške 1.500 €) a zvyšok na účet žalovaných po splatení týchto úverov. Článok IV. predmetnej zmluvy obsahoval obdobie nároku na čerpanie úveru a podmienky jeho čerpania. Článok V. obsahoval podmienky úročenia, splatnosti a splácania, pričom z článku V. bod 5.3 zmluvy vyplávalo, že do pridelenia cieľovej sumy splátky predstavujú 75,44 €, z čoho vklady na účet sporenia predstavujú sumu 19,16 € a úroky z medziúveru sumu 56,28 €. Prvá splátka bola zročná 15. deň mesiaca nasledujúceho po uzatvorení úverovej zmluvy a ďalšie splátky boli zročné vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Po zmene medziúveru na úver sa úroková sadzba znižovala na 2,90 % ročne. V zmysle článku VI. si strany nedohodli žiadne ďalšie zabezpečenie. Článok VIII. upravoval poplatky a náklady dlžníka a vyplývalo z neho, že dlžník je povinný uhradiť predovšetkým podľa bodu 1 tohto článku poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukázaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Ďalší poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení bol dlžník povinný uhradiť najneskôr ku dňu uzatvorenia zmluvy. Tento článok obsahoval ďalšie poplatky ako poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia, poplatky pri nesplnení zmluvných povinností podľa platného sadzobníka, pričom pokiaľ ide o výšku poplatku, zmluva odkazovala na sadzobník poplatkov, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Veriteľ si vyhradil právo meniť výšku týchto poplatkov z dôvodu zmien právnych predpisov prípadne z dôvodu zmien nákladov veriteľa na jednotlivé služby spôsobené infláciou s tým, že o prípadných zmenách počas trvania zmluvného vzťahu sa žalovaní mohli informovať prostredníctvom Sadzobníka poplatkov zverejneného na všetkých obchodných miestach veriteľa ako aj na webovej stránke :J. v časti Sadzobník poplatkov. Podľa článku X. mal veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru bol dlžník povinný zaplatiť celý zostatok úveru vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
15. Prílohami zmluvy bola amortizačná tabuľka, predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby a sadzobník poplatkov pre fyzické osoby.
16. Pred uzavretím zmluvy žalobca preveroval majetkové pomery tak žalovanej v 1. rade ako dlžníčky, ako aj žalovaného v 2. rade ako spoludlžníka . V čase posudzovania žiadosti o úver bola bonita žalovaných preverená pravidelným splácaním úverov min. za posledných 12. mesiacov - K. L. H. M. C. N. L. I. I. C.. Tieto dva úvery boli úverom ktorý je predmetom sporu refinancované, pričom výška splátky žiadaného úveru (75,44) nepresiahla súčet splátok refinancovaných úverov (49,06 +27 = 76,06). Týmto bolo preukázané, že príjmy žalovaných boli dostatočné na splácanie nového úveru. V tejto súvislosti žalobca urobil dopyt do spoločného registra bankových informácií, preveril existenciu zdroja príjmu žalovaných elektronickým dopytom do Sociálnej poisťovne, ktorým bolo potvrdené, že žalovaná v 1. rade bola zamestnaná u zamestnávateľa: B. C. B. A. C. a žalovaný u zamestnávateľa: O.- P. – B., bol tak preukázaný pravidelný príjem oboch žalovaných. Okrem toho žalovaná v 1. rade poberala aj invalidný dôchodok. Bonita žalovaných bola riadne skúmaná, boli doložené potvrdenia o príjme a zároveň boli spravené dopyty do príslušných registrov- Spoločný register bankových informácií, sociálna poisťovňa, výstupy z registrov.
17. Z výpisu z účtu zosplatneného medziúveru je zrejmé, že čerpané peňažné prostriedky boli použité na výplatu iného úveru č. XXXXXX X XX/XXX u žalobcu (výplata dňa 05.12.2014 vo výške 6.375,35 €) a úveru č- XXXXXXXXXXXXXXX vo I. (výplata dna 05.12.2014 vo výške 1.500 €) a zvyšok na účet žalovaných.
18. Nepravidelné splácanie medziúveru viedlo žalobcu k tomu, že listom z 1.7.2019, ktorý žalovaná v 1. rade prevzala podľa podpísanej doručenky 06.07.2019 a žalovaný v 2. rade dňa 08.07.2019 upozornil žalovaných na skutočnosť, že žalobca dňa XX.XX.XXXXX vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, keďže žalovaní napriek zaslaným výzvam do dnešného dňa neuhradili vklad na účte stavebného sporenia,
resp. nezaplatila omeškané splátky úrokov z medziúveru vrátane splátky za mesiac júl 2019, pričom celková výška dlhu žalovanej k tomuto dňu predstavovala 498,57 €.
19. Keďže žalovaní po XX.XX.XXXX zostali nečinní, listom z 26.08.2019 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX a k tomuto dňu žiadal žalobca zaplatiť dlžnú sumu vo výške 12.047,82 € na účet vo výzve uvedený. Tento list bol žalovaným doručený ako doporučená zásielka s doručenkou, pričom podľa pripojených doručeniek ho obaja prevzali dňa 03.09.2019.
20. Podľa vykonaného dokazovania dňa XX.XX.XXXX došlo medzi žalobcom a žalovanými k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá však ale nebola zmluvou o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na účel úveru uvádzaný v článku III. úverovej zmluvy (ust. § 1 ods. 3 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách). Na druhej strane ale sa ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. a to v zmysle § 24 ods. 1 v tam uvedenom rozsahu vzťahovali aj na tento typ zmluvy. Podľa presvedčenia súdu zmluva bola uzatvorená korektným spôsobom a súd sa nestotožnil s názorom žalovanej strany, že by neobsahovala niektoré predpísané náležitosti, resp. že by pri jej uzatvorení nebol zachovaný zákonom predpísaný postup.
21. Pokiaľ ide o oprávnenie zosplatniť úver, túto možnosť si zmluvné strany dohodli v základnej zmluve v článku X. zmluvy. Pre platné zosplatnenie úveru je ďalej potrebné, aby boli splnené podmienky v ust. § 565 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.
22. Podľa § 565 Obč. zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Súd mal preukázané, že žalovaní prestali vykonávať riadne vklady na úhradu splátok úveru. Táto skutočnosť potom viedla žalobcu k tomu, že ich najskôr listom zo dňa 01.07.2019 upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a tiež ich upozornil na skutočnosť, že žalovaní dlhujú vrátane splátky za mesiac júl 2019 zročnej k 15.7.2019 v sume 498,57 €. To zodpovedá 6 celým splátkam. Tento list prevzali 06.07. a 08.07.2019 Následne keď boli nečinní, listom zo dňa 26.08.2019 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX, pričom tento list prevzali obaja dňa 03.09.2019.
25. Podľa § 488 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa § 497 zák.č. 513/1991 Zb.Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 369 ods.1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
29. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
30. Podľa § 52 ods.1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
31. Podľa § 1 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSU“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
32. Podľa §2 písm.d) ZoSU (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
33. Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
34. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
35. Podľa § 37 ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
36. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa § 879y ods.1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
38. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov v intenciách ostatného uznesenia KS Trnava dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.
39. Medzi žalobcom a žalovanými vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a iné zákony o ochrane spotrebiteľa), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
40. Súd následne skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s §565 OZ platných v čase zosplatnenia budúcich splátok úveru a s tým spojenú platnosť úkonu - výzvy podľa § 53 ods.9 OZ a výzvy k splateniu celého úveru podľa §565 OZ. Je v záujme ochrany žalovanej ako spotrebiteľa skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku, pričom súd je v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov. Žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.
41. Účelom právnej úpravy v ust.53 ods.9 OZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. §565 OZ.
42. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že žalobca neuviedol v liste zo dňa 01.07.2019, ktorým žalovaných upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, splátku úveru, so zaplatením ktorej boli žalovaní v omeškaní. Rovnako žalobca ani v liste zo dňa 26.08.2019, ktorým využil svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s §565 OZ neuviedol, pre omeškanie žalovaných so zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.
43. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru z tohto dôvodu nie je platné, pretože veriteľ - žalobca v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa §565 OZ. Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva žalobcu zo dňa 26.08.2019, takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, boli žalovaní v omeškaní s jej zaplatením.
44. Súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na to, či neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Uvedená nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. X G. právnu vetu (ktorá bolo publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom X/XXXX) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa§ 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods.1OZ.)“
45. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X G. zo dňa 13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia §53 ods.9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods.1 OZ)“.
46. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/X/XXXX z 25. januára 2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením §565 OZ a §53 ods.9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn.XXXX/XXX/XXXX zo dňa 6. septembra 2023 sa Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa §565OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s §53ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§101 a §103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie z 29. novembra 2022 sp. zn.XXXXXXX/XXXX (Q. XX/XXXX), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn.XXXX/XX/XXXX a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a uviedol, že aj keď je v týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, tak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle §565OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na §53 ods.9POZ.
47. Aj v uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením §565 a § 53 ods.9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
48. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn.XXXX/XXX/XXXX zo dňa 31. júla 2024.
49. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s §565 OZ. Ak upozornenie veriteľa na možnosť využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon neurčitý a dôsledkom toho podľa §37 ods.1 OZ neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v 53 ods.9 OZ (absentuje platné a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru), a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa §39OZ neplatný.
50. Uvedené závery vyslovuje súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonníka v § 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí, ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.
51. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa§ 53 ods.9 OZ upozorní dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa §565OZ (teda na zosplatnenie celého úveru), pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom. Dlžníkovi-spotrebiteľovi tak musí byť zrejmé, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku úveru veriteľ zvažuje možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.
52. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s §53 ods.9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie, teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“ uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo (ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace, nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods.9 OZ totiž nemá byť prostriedkom, ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.
53. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do pozornosti, že v rámci rozhodovacej činnosti sa už zaoberal otázkou režimu straty výhody splátok, pričom uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn.XXXX/X/XXXX, XXXXXXX/XXXX,XXXX/XX/XXXX , XXXX/ XXX/XXXX)“.
54. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s §565, dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa XX.XX.XXXX ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaní boli povinní splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovaných pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.
55. Vzhľadom na uvedené, predmetom konania po odvolaním zostalo zaplatenie sumy 13 855,79 € s príslušenstvom a súd vo výroku I. rozsudku žalobu zamietol, keďže žalobca si v žalobe uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie neuhradeného zosplatneného úveru, avšak zo strany žalobcu nedošlo k platnému a účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Žalobca v žalobe netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok špecifikoval
ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru. Súd tak nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania rozsudku, pretože by mu tým priznal plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu, než aký bol určený žalobným návrhom, a teda by svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu.
56. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanej. Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný. Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal; povedané inak, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia§ 216 CSP. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn.XXXX/XX/XXXX zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. R. XXX/XXXX z 3. októbra 2012).
57. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XXXX/XX/XXXX vyplýva, že v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného (spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.
58. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu. Žalobca v žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu, uplatnený nárok vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).
59. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu , ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. S. XXX/XX, R.,L. XXX/XX, R. XXX/XX a pod.).
60. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
61. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa§ 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).
63. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalovaným , ktorí mali v konaní plný úspech , priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( prvostupňového, odvolacieho aj dovolacieho,knania ). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods.2 CSP samostatným uznesením .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.