Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-91-2025.pdf
PDF · 108.68 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/91/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: C. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX a E. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, o návrhu navrhovateľov: F. B., nar. XX.X.XXXX a G. B., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom D. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti takto
r o z h o d o l :
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti F. B., nar. XX.X.XXXX a G. B., nar. X.X.XXXX, ktorí sú p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a sú o p r á v n e n í zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Rodičia sú p o v i n n í prispievať na výživu maloletého dieťaťa každý sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.
III. Súd styk rodičov s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.
IV. Súd tým ruší uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 25P/132/2025-8 zo dňa 11.12.2025 v časti týkajúcej sa maloletého A. B., nar. X.X.XXXX.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 12.9.2025 domáhajú, aby súd zveril maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičom určil vyživovaciu povinnosť. Návrh odôvodnili tým, že biologickí rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní zabezpečovať o neho riadnu starostlivosť, z ktorých dôvodov bol umiestnený v Centre pre deti a rodiny H. I.. Maloletý spolu s bratom chodí k navrhovateľom na krátkodobé pobyty, navrhovatelia s ním nemajú žiadne výchovné problémy, rešpektuje ich.
2. Navrhovatelia na podanom návrhu trvali. Otec ako aj kolízny opatrovník s návrhom súhlasili (č.l. 55-57). Matka sa k návrhu nevyjadrila (bol jej doručený oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.12.2025 (viď č.l. 38), na pojednávanie súdu sa nedostavila. Nakoľko matka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania, súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a otca, rodným listom, potvrdeniami o príjme, potvrdením o podaní daňového priznania, informáciou o finančnom vyrovnaní, príjmovým pokladničným dokladom, správou o povesti, oznámením, rozhodnutím a potvrdeniami sociálnej poisťovne, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, odpismi z registra trestov, lustráciami, uznesením Okresného súdu Senica č. k. 25P/132/2025 a zistil tento skutkový stav:
4. Z rodného listu maloletého A. súd zistil, že sa narodil dňa X.X.XXXX matke C. A., nar. XX.X.XXXX a otcovi E. B., nar. X.XX.XXXX.
5. Uznesením č. k. 25P/132/2025-8 zo dňa 11.12.2025 Okresný súd Senica nariadil neodkladné opatrenie, a to dočasné zverenie maloletých detí G. B., nar. X.X.XXXX a A. B., nar. X.X.XXXX do starostlivosti Centra pre deti a rodiny H. I.; uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 11.12.2025. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že maloleté deti boli uznesením Okresného súdu Senica č. k. 7P/67/2025 zo dňa 30.6.2025 dočasne zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a to do Centra pre deti a rodiny H. I..
6. Zo správy Obce D. zo dňa 11.12.2025 (č.l. 47) súd zistil, že navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého dieťaťa. Bývajú v rodinnom dome na adrese D. XX. Obcou neboli riešení v žiadnom konaní. Matka je prihlásená na adrese D. XXX, nemá v obci dobrú povesť. Otec je prihlásený na adrese D. XX, nie je im známe, kde sa zdržiava.
7. Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredia a z potvrdení zo dňa 23.12.2025 (č.l. 48-52) mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nepoberajú žiadne dávky sociálneho poistenia. Navrhovatelia sú poberateľmi invalidného dôchodku, a to F. B. vo výške 244,80 eura mesačne a G. B. vo výške 396,40 eura mesačne, okrem toho F. B. poberá úrazovú rentu vo výške 315,30 eura mesačne.
8. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 22.12.2025 (č.l. 53-54) vyplýva, že maloletý A. bol neodkladným opatrením dočasne zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Centra pre deti a rodiny H. I.. Maloletý chodil na krátkodobé pobyty k starým rodičom (navrhovateľom), ktorí sa rozhodli zveriť maloletého do svojej starostlivosti, pričom od podania návrhu je v ich domácnosti. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti starých rodičov a odporučil zveriť maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti.
9. Z odpisov registra trestov (č.l. 36-37) súd zistil, že navrhovateľka má jeden záznam v registri trestov a navrhovateľ štyri záznamy v registri trestov, u oboch však došlo k zahladeniu odsúdenia vo všetkých prípadoch, pričom sa na nich hľadí, akoby neboli odsúdení.
10. Navrhovateľka F. B. vypovedala pred súdom, že na návrhu trvá. Uviedla, že starostlivosť o maloletého spolu s manželom zabezpečujú od mesiaca september 2025. Rodičia nemajú vytvorené podmienky na starostlivosť, pričom otec sa s maloletým stretáva pravidelne, matka však o neho neprejavuje žiadny záujem. Vyjadrila sa, že u nej ani u manžela nie sú žiadne preukážky, ktoré by im bránili v starostlivosti o maloletého. Takisto maloletý je zdravý, má len bežné ochorenia. Styk rodičov s maloletým navrhla neupravovať a výživné určiť v minimálnej sume. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim celkovým majetkovým pomerom.
11. Otec pred súdom vypovedal, že s návrhom súhlasí, nakoľko teraz sa o deti nevie postarať, nemá vytvorené vhodné podmienky, a to jednak bytové ako ani zárobkové. Je nezamestnaný a jeho príjem pozostáva z príležitostných brigád, pričom býva v podnájme. S maloletým dieťaťom sa však pravidelne stretáva, a to každý deň. Vyjadril sa, že styk s maloletým dieťaťom navrhuje neupravovať. Uviedol svoje príjmy a výdavky a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Dodal, že výživné neplatí.
12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 44 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 45 ods. 1 až 8 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
15. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
18. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu prihliadol najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa a na jeho citové väzby k účastníkom konania, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
19. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako aj z výpovedí účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovatelia majú k maloletému dieťaťu vytvorený veľmi blízky vzťah, od jeho umiestnenia v centre pre deti a rodiny pravidelne chodieval na krátkodobé pobyty do ich domácnosti, pričom od podania návrhu sa u nich nachádza na dlhodobom pobyte. Súd mal preukázané, že navrhovatelia prejavujú úprimný záujem o zabezpečovanie riadnej výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa. Šetrením kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že navrhovatelia majú vo svojej domácnosti vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa a odporučil zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Súčasne možno konštatovať, že návrat maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov nie je možný vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nemajú zabezpečené podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Pred jeho umiestnením v centre pre deti a rodiny o neho zabezpečovala starostlivosť matka v azylovom dome, kde však nedodržiavala pravidlá a pravidelne požívala alkohol vo väčšom množstve. V súčasnosti je jej pobyt neznámy, zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že by sa mala zdržiavať na ulici. O maloleté dieťa nejaví žiadny záujem. Starostlivosť zo strany otca je takisto vylúčená, a to pre jeho nevyhovujúce bytové pomery, keď býva v podnájme v zdieľanom byte. Z uvedených dôvodov vyslovil súhlas so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov.
20. Na základe uvedených skutočností súd zveril maloleté dieťa A. B. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú jeho starými rodičmi. Súd mal preukázané, že navrhovatelia spĺňajú podmienky upravené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rodine, t.j. majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, pričom osobné predpoklady a spôsob ich života zaručujú, že náhradnú osobnú starostlivosť budú vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd má za to, že u navrhovateľov bude mať maloleté dieťa bezpečné a stabilné výchovné prostredie, citové zázemie a vhodné podmienky pre svoj priaznivý fyzický, psychický i sociálny vývin, preto je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bol zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Dodáva, že rozhodol bez výsluchu navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie bolo dostačujúce na právne posúdenie danej veci.
21. Súd uvádza, že navrhovatelia sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok majú iba v bežných veciach. Má právo a povinnosť mať dieťa pri sebe, vykonávať nad ním dohľad a zabezpečovať starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, vzdelávanie, výživu a všestranný vývoj. Navrhovatelia majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa (prijímanie výživného, dôchodkov, dávok a pod.). Majetok maloletého dieťaťa v určenom rozsahu sú povinní spravovať s náležitou starostlivosťou, prijaté výživné, dávky či dôchodky, ako aj výnosy z ich majetku použiť výlučne na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Pri výkone správy majetku na seba nesmú brať neprimerané majetkové riziká, t.j. ohrozovať uchovanie hodnôt či vykonávať pri správe majetku maloletého dieťaťa činnosť, pri ktorej je vysoká pravdepodobnosť straty a pod. Rodičia maloletého dieťaťa budú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria navrhovateľom. Súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou súdu najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotiť výkon náhradnej osobnej starostlivosti a prípadne zvážiť obnovenie riadnej rodičovskej starostlivosti.
22. Súd v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 zákona o rodine rozhodol aj o úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (t.j. v danom prípade maloletého dieťaťa), ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať úsilie zabezpečovaniu výživy svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi.
23. Súd z vykonaného dokazovania ustálil, že náklady na starostlivosť o maloleté dieťa sú vo výške cca. 295,- eur mesačne, z toho výdavky na stravu predstavujú 100,- eur, stravu v škole 5,- eur, oblečenie 90,- eur a výdavky v súvislosti s krúžkami, výletmi či školskými potrebami cca. 100,- eur.
24. Súd konštatuje, že matka ani na výzvu (č.l. 28) nepreukázala svoje majetkové pomery, príjmy a výdavky, v tomto smere zostala pasívna (nezúčastnila sa ani pojednávania). Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že nie je zamestnaná (viď č.l. 40) a teda nemá žiadny príjem. Vzhľadom na skutočnosť, že matka má celkom štyri vyživovacie povinnosti, a to okrem maloletého A. k maloletým deťom E. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. X.X.XXXX a H. B., nar,. 5.6.2021 (viď lustráciu v Registri obyvateľov SR, č.l. 40), toho času nemá žiadny príjem zo zárobkovej činnosti a jej majetkové pomery nie sú známe, súd vyhovel návrhu v časti určenia vyživovacej povinnosti a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v minimálnej sume, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo aktuálne predstavuje výživné vo výške 38,92 eura mesačne (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime).
25. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z jeho tvrdení o výške dosahovaného zárobku, ktorý má z príležitostných brigád vo výške cca. 450,- eur mesačne. Podobne ako matka má ďalšie tri vyživovacie povinnosti, pričom nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty (č.l. 56). Podľa odporúčacej tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR výška výživného pre maloleté dieťa na prvom stupni základnej školy je v rozsahu 8 % z príjmu povinného rodiča, ktorý má štyri vyživovacie povinnosti, čo v pomere k príjmu predstavuje 36,- eur (8 % x 450,- eur). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd otcovi takisto uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v minimálnej sume, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime). Takto určené výživné súd považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, pričom zároveň predstavuje zákonné minimum, ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
26. Súd poukazuje, že napriek tomu, že otec má v súčasnosti príjem len z príležitostných brigád, jeho prvoradým záujmom a zároveň jeho povinnosťou je zabezpečiť si dostatočný príjem, z ktorého bude
schopný zabezpečovať výživu pre svoje dieťa, ktoré nie je schopné sa samostatne živiť. Rodičia nemajú žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by im znemožňovali vykonávať pracovnú činnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a zároveň nemožno akceptovať také výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (napr. výdavky na zakúpenie cigariet či splácanie nedoplatkov alebo pokút, uloženie ktorých rodič zapríčinil sám svojou nezodpovednosťou či protiprávnym konaním). Ak otec maloletého dieťaťa uviedol, že mesačne minie na fajčenie 100,- eur, uvedené výdavky nemožno vynakladať na úkor riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, teda nemôžu mať pred výživným prednosť. V súlade s ustanovením § 45 ods. 8 zákona o rodine sú rodičia povinní poukazovať výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľné (t.j. ich doručením). Rodičia sú teda povinní platiť súdom stanovené výživné odo dňa doručenia rozsudku, táto povinnosť nie je viazaná na nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.
27. Styk rodičov s maloletým dieťaťom súd neupravil, nakoľko navrhovatelia ani rodičia maloletého dieťaťa úpravu styku nežiadali, pričom z vyjadrenia navrhovateľky ako aj otca vyplýva, že v prípade záujmu rodičov o stretnutie s maloletým dieťaťom sa navrhovatelia vedia s rodičmi na styku dohodnúť.
28. Vzhľadom na zmenu pomerov súd v súlade s ustanovením § 367 ods. 7 CMP zrušil uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 25P/132/2025-8 zo dňa 11.12.2025, ktorým bol maloletý A. dočasne zverený do starostlivosti Centra pre deti a rodiny H. I..
29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľov, otca a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie matka maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).