Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-62-2025.pdf
PDF · 152.54 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/62/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu MT ENGINEERING, s.r.o., so sídlom Dolná Trnovská 550/1, 010 01 Žilina, IČO: 36 731 668 v konaní zast. Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608 proti žalovanému Dadaj garden, s.r.o., so sídlom Rosinská cesta 8, 010 08 Žilina, IČO: 47 453 818 v konaní zast. JUDr. Martin Masný, advokát, so sídlom kancelárie Vojtecha Tvrdého 1, 010 01 Žilina o zaplatenie 8.160,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/24/2023-200 zo dňa 17. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/24/2023-200 zo dňa 17. januára 2025 v napadnutej prvej výrokovej vete a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8.004,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 276,- Eur od 06.09.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.10.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.12.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.01.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.02.2020 a vo výške 9% ročne zo sumy 6.348,- Eur od 13.05.2023 všetko až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; v druhej výrokovej vete v ostatnej časti žalobný návrh zamietol a v tretej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou v upomínacom konaní dňa 10.02.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 8.160,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 276,- Eur od 06.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 276,- Eur od 06.10.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.12.2019, zo sumy 276,- Eur od 06.01.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.02.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.03.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.04.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.05.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.06.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.07.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.08.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.09.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.10.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.12.2020, zo sumy 276,- Eur od 06.01.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.02.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.03.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.04.2021, zo sumy 432,- Eur od 06.05.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.06.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.07.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.08.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.09.2021, zo sumy
276,- Eur od 06.10.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.11.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.12.2021, zo sumy 276,- Eur od 06.01.2022, všetko až do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že dňa 30.08.2019 bola medzi žalobcom v postavení nájomcu a žalovaným v postavení nájomníka uzatvorená Nájomná zmluva č. 01/2019 s dohodnutým trvaním nájmu na dobu určitú od 01.09.2019 do 29.02.2020 a s dojednaným nájomným vo výške 230,- Eur bez DPH mesačne. Žalovaný po uplynutí dojednanej doby trvania nájomného vzťahu predmet nájmu nevypratal a neodovzdal žalobcovi, predmet nájmu naďalej nepretržite užíval až do januára 2022 a žalobca nepodal návrh na vypratanie, a preto nastala hypotéza § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nájomný vzťah bol obnovený. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávky po lehote splatnosti titulom dohodnutého nájomného, ktoré si uplatnil faktúrou č. 2019/21 vystavenou dňa 01.09.2019 s dátumom splatnosti dňa 05.09.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2019/23 vystavenou dňa 01.10.2019 s dátumom splatnosti dňa 05.10.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2019/25 vystavenou dňa 01.11.2019 s dátumom splatnosti dňa 05.11.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2019/27 vystavenou dňa 01.12.2019 s dátumom splatnosti dňa 05.12.2019 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/01 vystavenou dňa 02.01.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.01.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/04 vystavenou dňa 01.02.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.02.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/06 vystavenou dňa 02.03.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.03.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/08 vystavenou dňa 01.04.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.04.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/09 vystavenou dňa 01.05.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.05.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 20/11 vystavenou dňa 01.06.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.06.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/15 vystavenou dňa 01.07.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.07.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/21 vystavenou dňa 01.08.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.08.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/26 vystavenou dňa 01.09.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.09.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/30 vystavenou dňa 01.10.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.10.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/32 vystavenou dňa 01.11.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.11.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2020/33 vystavenou dňa 01.12.2020 s dátumom splatnosti dňa 05.12.2020 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/02 vystavenou dňa 01.01.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.01.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/04 vystavenou dňa 01.02.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.02.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/06 vystavenou dňa 01.03.2021 s dátumom splatnosti 05.03.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/08 vystavenou dňa 01.04.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.04.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/10 vystavenou dňa 01.05.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.05.2021 na sumu 432,- Eur; fa. č. 2021/12 vystavenou dňa 01.06.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.06.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/16 vystavenou dňa 01.07.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.07.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/18 vystavenou dňa 01.08.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.08.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/21 vystavenou dňa 01.09.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.09.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/23 vystavenou dňa 01.10.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.10.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/25 vystavenou dňa 01.11.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.11.2021 na sumu 276,- Eur; faktúrou č. 2021/27 vystavenou dňa 01.12.2021 s dátumom splatnosti dňa 05.12.2021 na sumu 276,- Eur a faktúrou č. 2022/01 vystavenou dňa 01.01.2022 s dátumom splatnosti dňa 05.01.2022 na sumu 276,- Eur.
3. Žalovaný sa bránil tým, že nájomné za mesiac september 2019 až február 2020, spolu vo výške 1.656,- Eur, žalobcovi uhradil. Predmet nájmu užíval iba počas trvania Nájomnej zmluvy, t.j. do mesiaca február 2020. Namietal, že by došlo k prolongácii Nájomnej zmluvy, poukazujúc na predmet nájmu, ktorým je nebytový priestor. Žalobca si v priebehu trvania Nájomnej zmluvy neplnil svoje povinnosti prenajímateľa, nakoľko predmet nájmu neudržiaval v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, do predmetu nájmu zatekala voda, v dôsledku čoho vznikla žalovanému na uskladnených veciach škoda v hodnote 10.800,- Eur. Žalovaný disponuje voči žalobcovi aj pohľadávkou vo výške 3.216,- Eur titulom neuhradenia odplaty za vykonané práce a dodaný tovar, a preto z hľadiska právnej istoty, hoci už časť žalovanej sumy bola žalovaným uhradená, žalovaný realizuje voči žalobcovi jednostranný zápočet pohľadávok.
4. Žalobca ďalej v konaní za podstatnú okolnosť označil užívanie predmetu nájmu aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu počas celého žalovaného obdobia, či už na základe Nájomnej zmluvy alebo bez právneho dôvodu, ktorým na strane žalovaného vznikalo bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce výške obvyklého nájmu, ktoré je porovnateľné s uplatneným nárokom žalobcu. Poprel tvrdenie žalovaného o úhrade nájomného za september 2019 až február 2020 a namietol, že k uvedenému tvrdeniu žalovaný neprodukuje žiaden relevantný dôkaz. Žalobca poukázal na emailovú komunikáciu
strán týkajúcu sa doručovania faktúr zodpovedajúcich žalovanému nároku. Namietol, že žalovaný nepreukázal pohľadávky uplatnené na započítanie.
5. Súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 20.04.2023, doručené dňa 21.04.2023, ktorého obsahom bol o.i. uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky titulom zmluvného nároku z písomne uzatvorenej zmluvy, ev. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť prijatím plnenia bez právneho dôvodu užívaním predmetu nájmu po uplynutí dohodnutej doby nájmu, posúdil ako zmenu žaloby, o ktorej prípustnosti rozhodol uznesením vyhláseným za prítomnosti zástupcov strán na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025.
6. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaných šetrení ustálil predmet nájmu ako nebytový priestor s režimom úpravy zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami nespornou skutočnosťou bolo uzatvorenie Nájomnej zmluvy č. 01/2019 dňa 30.08.2019 v jej písomnej forme, ktorou žalobca v postavení nájomcu pozemkov, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Žilina - A., v obci Žilina a sú vedené Správou katastra Žilina na LV č. XXXX a v postavení výlučného vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXXX k. ú. A. ako Manipulačná dielňa, ktorá je postavená na parc. č. KN C 601, prenechal do dočasného užívania žalovanému ako nájomníkovi časť stavby manipulačnej dielne na skladové účely za dohodnuté nájomné vo výške 230,- Eur + príslušná DPH so splatnosťou do 5. dňa príslušného mesiaca s dobou trvania nájmu od 01.09.2019 do 29.02.2020. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou bola úhrada nájomného za mesiace september 2019 až február 2020 žalovaným v sume 1.656,- Eur, sporný bol rozsah užívania predmetu nájmu po uplynutí zmluvne stanovenej doby trvania nájomného vzťahu žalovaným, dôvodnosť kompenzačnej námietky žalovaného z titulu náhrady škody a pohľadávky za dodávku tovaru a poskytnutie výkonov v celkovej sume započítanej pohľadávky 8.160,- Eur a sporné bolo doručovanie faktúr žalovanému, z ktorých žalobca uplatňoval voči žalovanému svoj nárok.
7. Súd prvej inštancie k žalobcom tvrdenej prolongácii zmluvy konštatoval, že pokiaľ ide o právny režim a úpravu skončenia nájmu nebytového priestoru na základe zmluvy uzatvorenej na určitý čas v zmysle § 9 zákona č. 116/1990 Zb. právna úprava tohto zákona je komplexnou úpravou, v dôsledku čoho je na skončenie nájmu vylúčená aplikácia ustanovení všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník, a preto ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/34/2018 zo dňa 11.12.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 2Obdo 10/2010).
8. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami zostalo sporné tvrdenie žalovaného, že žalobcovi uhradil nájomné za dohodnutú dobu trvania nájmu, t. j. za mesiac september 2019 až február 2020 v celkovej výške 1.656,- Eur. Podľa výpovede žalovaného uvedenú sumu mal zaplatiť žalobcovi v hotovosti bez potvrdenia žalobcu o prijatej úhrade. Žiaden z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, úhradu časti žalovanej pohľadávky tvrdenej žalovaným nepreukázal, a preto v tejto časti súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú.
9. Súd prvej inštancie zdôraznil vo vzťahu k obrane žalovaného o vadách, ktoré bránili žalovanému riadne užívať predmet nájmu, že zákonná úprava umožňuje uplatnenie zľavy z nájomného, avšak právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného si nájomca musí uplatniť u prenajímateľa v prekluzívnej lehote 6 mesiacov, ktorá sa počíta od skutočnosti, ktorá zakladá právo na odpustenie nájomného alebo zľavu na nájomnom, pričom procesná obrana žalovaného ostala v rovine len všeobecných ničím nepodložených tvrdení. Pokiaľ žalovaný učinil predmetom započítania nárok na náhradu škody, bol povinný takýto nárok spoľahlivo preukázať, obdobne aj nárok na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia tovarov a služieb, avšak v procesnej obrane žalovaného absentovali rozhodujúce skutkové tvrdenia a k nim označenie dôkazov, a preto súd prvej inštancie aj v časti uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaným vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú.
10. Súd prvej inštancie k rozsahu, t.j. dobe užívania predmetu nájmu žalovaným po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. po mesiaci február 2020, vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, pričom zistil z výpovede B. C. (nájomcu žalobcu v predmetnom objekte, v ktorom sa nachádzajú sporné nebytové priestory), že žalovaný užíval predmet nájmu v rozsahu 2 až 3 rokov a po vyprataní prenajatých priestorov žalovaným boli pracovníkom žalovaného prostredníctvom svedka C. prenechané žalobcovi
kľúče od predmetu nájmu, keď moment odovzdania týchto kľúčov svedok spájal so začiatkom roka 2022. Uvedený rozsah užívania potvrdil taktiež svedok D. E., ktorý mal postavenie nájomcu priestorov v predmetnom areáli žalobcu a ktorý rovnako potvrdil užívanie predmetu nájmu žalovaným od roku 2019 až do konca roka 2021, resp. začiatku roka 2022. Svedok D. E. potvrdil, že intenzívnejšie sa predmet nájmu užíval v ročnom období jar a jeseň a tiež potvrdil pohyb pracovníkov žalovaného v prenajatých priestoroch, ktorých totožnosť síce osobne nepoznal, avšak ich zaradenie ako pracovníkov žalovaného odvodzoval z ich pohybu na dodávkach označených logom žalovaného. Svedok F. C. potvrdil, že žalovaný predmet nájmu využíval ako záhradkárka firma v období rokov 2019 až 2022 s tým, že priestory užíval ako skladové priestory, a to sezónne, pričom mimo sezónneho obdobia tam mal uskladnené záhradnícke stroje. Svedok potvrdil pohyb pracovníkov žalovaného v prenajatých priestoroch, ktorí sa v areály žalobcu pohybovali na firemných vozidlách s označeným logom žalovaného. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpovede svedkov, poznačené značným odstupom času od udalostí, ku ktorým sa vyjadrovali, za súladné s ostatnými listinnými dôkazmi, keď aj z e-mailu žalovaného zo dňa 06.01.2022 bolo zrejmé, že žalovaný sa s odvolaním na dohodu medzi stranami domáhal odpustenia nájomného za obdobie trvania pandemických opatrení počas 2 rokov a za obdobie vyhláseného núdzového stavu, pričom v tejto súvislosti bolo nesporné, že k vyhláseniu núdzového stavu došlo 16.03.2020 a tento stav bol opakovane predlžovaný až do konca roka 2021. Bolo preto nelogické, že by žalovaný sa domáhal neplatenia nájomného za obdobie núdzového stavu, ktorý trval v roku 2020 až 2021 pri súčasnej obrane žalovaného, podľa ktorej po ukončení doby trvania nájmu, t. j. po 29.02.2020 žalovaný predmet nájmu neužíval. Súd prvej inštancie poukázal aj na článok V. bod 2 písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy, z ktorého obsahu vyplývalo, že „ukončenie zmluvy musí byť taktiež podpísané obidvomi zmluvnými stranami a jeho súčasťou bude tiež odovzdávací a preberací protokol predmetu zmluvy“, pričom v kontexte faktického správania sa zmluvných strán bolo zrejmé, že sa dohodnutou úpravou dôsledne neriadili, aby sa tak vyhli prípadnému vzniku rozporov. Žalovaný ukončil užívanie veci odovzdaním kľúčov žalobcovi prostredníctvom tretej osoby bez toho, že by inicioval spísanie preberacieho protokolu, a preto si musel byť ako podnikateľ vedomý dôsledkov takého konania.
11. Súd prvej inštancie potom vyhodnotil, že tým, že žalovaný po uplynutí dohodnutej doby nájmu nebytové priestory nevypratal a neodovzdal žalobcovi, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu. V prípade, že žalovaný nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá v zmysle rozhodovacej praxe súdov spravidla zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla vo forme nájmu. Táto náhrada sa tak dáva do pomeru s obvyklou hladinou nájomného. Bezdôvodné obohatenie v takom rozsahu vzniká aj tomu, kto bez platného právneho titulu na úkor vlastníka veci dosiahol postavenie držiteľa veci napríklad tým, že predmet nájmu mal uzamknutý a bol prístupný len jemu a jeho potrebám, a to bez ohľadu na to, ako intenzívne predmet nájmu užíval, v akom rozsahu, v akom časovom období a podobne, a to v cenovej úrovni zodpovedajúcej tomu, aké sumy by musel v danom mieste a čase vynaložiť spravidla vo forme nájmu na zabezpečenie užívania nehnuteľnosti, príp. nebytového priestoru obdobného charakteru, stavebného stavu, vybavenia a pod.. V situácii, keď predmetom sporu bol nárok na zmluvné plnenie a súčasne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v užívaní nebytových priestorov za obdobie mesiacov marec 2020 až január 2022, súd prvej inštancie pre určenie obvyklého nájomného vychádzal z obsahu nájomnej zmluvy a v nej dojednaného nájomného v čase bezprostredne predchádzajúcom užívaniu veci, t. j. nájomného vo výške 230,- Eur + príslušná DPH, spolu vo výške 276,- Eur.
12. Súd prvej inštancie potom priznal žalobcovi pohľadávku vo výške vo výške 8.004,- Eur, z ktorej predstavuje suma 1.656,- Eur zmluvný nárok z titulu nájomného za užívanie predmetu nájmu za obdobie september 2019 až február 2020 a suma 6.348,- Eur nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo užívaním nebytových priestorov po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t. j. po zániku nájomnej zmluvy bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie ustálil vznik omeškania žalovaného vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu vo väzbe na výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia v rámci eventuálneho žalobného návrhu podaním žalobcu zo dňa 20.04.2023, doručeným žalovanému doručeným zo strany súdu prvej inštancie dňa 11.05.2023. Žalovanému tak vznikla povinnosť plniť dňa 12.05.2023 a ak tak neučinil, dostal sa žalovaný dňom nasledujúcim, t. j. od 13.05.2023 do omeškania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a v ostatnej časti príslušenstva žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh ako nedôvodný aj v časti istiny 156,-
Eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania, keď pokiaľ žalobca pri fakturácii za mesiac máj 2021 faktúrou č. 2021/10 vyúčtoval žalovanému aj zabezpečenie služieb za obdobie máj 2021, tak v konaní nebola preukázaná dohoda, v zmysle ktorej by žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok v takto uplatnenej sume.
13. Súd prvej inštancie vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní v časti uplatnenej istiny priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej procesnej strane.
14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie v rozsahu prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. Žalovaný v odvolaní s poukazom na § 187 ods. 1, 2 CSP uviedol, že medzi dôkazné prostriedky lege artis zaraďujeme aj výsluch strany sporu a či už v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 16.08.2024, žalovaný expressis verbis uviedol, že „trvám na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu v sume 1.656,- Eur bolo žalobcovi zaplatené mnou osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí pri káve ...“.
16. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k sume 6.348,- Eur priznanej žalobcovi titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno jednak v otázke užívania predmetu nájmu žalovaným počas celej inkriminovanej doby a jednak ani v otázke výšky bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by žalovaný mal užívať predmetný nebytový priestor aj po ukončení nájomného vzťahu v rozsahu, v akom to tvrdil žalobca, a síce do januára 2022. Svedok B. C. na pojednávaní dňa 16.08.2024 uviedol, že „Ja už si nepamätám, kedy začal tieto priestory užívať žalovaný a ako dlho toto užívanie trvalo.“. Ani ostatní svedkovia nevedeli striktne stanoviť obdobie, počas ktorého mal žalovaný nebytový priestor užívať. Taktiež žalovaný poprel užívanie nebytového priestoru v rozsahu, ktorý v priebehu konania tvrdil žalobca. S poukazom na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že peňažnou náhradou musí byť dosiahnutý stav, aký tu bol v okamihu, kedy bolo bezdôvodné obohatenie získané, t.j. v okamihu poskytnutia plnenia. Preto je z hľadiska výšky peňažnej náhrady rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe jeho vzniku. V súdnej praxi rezonuje konštantný právny naratív, že výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď pre určenie obvyklého nájomného vychádzal z obsahu nájomnej zmluvy a v nej dojednaného nájomného. Obvyklé nájomné nie je v právnom poriadku definované, pričom by malo zodpovedať tzv. trhovej hodnote nájomného. Predstavuje teda zvyčajnú odplatu v danom mieste a čase za užívanie porovnateľných vecí. Zmluvne stanovená výška nájomného nemusí reflektovať podmienky trhu a obvyklosť výšky odplaty. Výška obvyklej odplaty za užívanie nehnuteľností je pomerne jednoducho verifikovateľná prostredníctvom znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia kompetentného subjektu. Je nesporné, že Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 30.08.2019 a súdu musí byť z rozhodovacej praxe zrejmé, že výška obvyklej hodnoty nájomného nie je konštantná a koreluje s trhovými faktormi. V danom prípade, trhové hodnoty nehnuteľnosti, ako aj odplata za ich užívanie kulminovali bezprostredne pred vznikom pandémie Covid 19, ktorá na Slovensku vypukla v marci 2020. V následnom období tieto hodnoty klesali. Bolo teda z pohľadu unesenia dôkazného bremena úlohou žalobcu preukázať obvyklú hodnotu nájmu počas obdobia, v ktorom mal žalovaný údajne nebytový priestor užívať po skončení Nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti však žalobca neprodukoval žiaden dôkaz. V danom prípade bol žalobca povinný preukázať výšku odplaty za užívanie nebytového priestoru, ktorá bola obvyklá v čase, kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a mieste, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Keďže žalovaný rozporuje dôvodnosť uplatneného nároku - istiny, rozporuje zároveň aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Nakoľko od prvej výrokovej vety je závislá aj tretia výroková veta, v prípade úspešnosti odvolania žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného v odvolaní k skutkovým tvrdeniam, že by výsluchom strany žalovaného bolo preukázané, že sumu nájomného vo výške 1.656,- Eur žalobcovi zaplatil osobne v hotovosti, keďže tieto skutkové okolnosti žalobca poprel, a teda zostali sporné a nepreukázané. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že by neuniesol dôkazné bremeno v otázke užívania predmetu nájmu žalovaným po ukončení nájomného vzťahu, ani v otázke výšky bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany tieto tvrdenia žalobcu nepoprel, nevzniesol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a preto v tejto otázke sú závery súdu prvej inštancie správne. Argumentáciu, ktorú vznáša žalovaný v tejto otázke v podanom odvolaní, je nutné považovať za novotu, pričom z hľadiska obsahu tejto argumentácie táto novota prístupná nie je. Rovnako je nutné posúdiť i argumentáciu žalovaného k otázke charakteru bezdôvodného obohatenia, ktorý názor jednak nie je správny a rovnako nie je prípustný s poukazom na § 366 CSP.
18. Súd prvej inštancie dňa 23.04.2025 žalovanému ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalobcu k odvolaniu s tým, že má možnosť do 10 dní sa písomne vyjadriť. Písomnosti boli zástupcovi žalovaného doručené do elektronickej schránky dňa 07.05.2025. Žalovaný sa už vo veci nevyjadril.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 15.01.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
20. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 8.004,- Eur s príslušenstvom vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie nezistil odvolací súd inú vadu konania a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok.
24. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho vecnej správnosti a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa zmysle § 387 ods. 2 CSP ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené žalovaným v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
25. K námietke žalovaného v odvolaní, že medzi dôkazné prostriedky lege artis zaraďujeme aj výsluch strany sporu a či už v písomných podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 16.08.2024, žalovaný expressis verbis uviedol, že trvá na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu v sume 1.656,- Eur bolo žalobcovi zaplatené ním osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí pri káve, odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom konaní súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku (§ 215 ods. 1, 2 CSP). Základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je dokazovanie z navrhnutých dôkazov strán (§ 185 ods. 1 CSP). Návrhmi na vykonanie dôkazov si strana sporu plní svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť strany sporu nadväzuje na povinnosť tvrdenia, keď povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi patrí k základným princípom civilného sporového konania (článok 8 CSP). Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť, aj žalovaný. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosť tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť, t.j. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť (porovnaj: Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/285/2008 z 24.02.2008).
26. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, ktorý odpor bol prvým procesným úkonom žalovaného vo veci, žalovaný uviedol i to, že časť žalovanej sumy istiny, a to nájomné za mesiace september 2019 - február 2020 spolu vo výške 1.656,- Eur žalobcovi uhradil a ako dôkaz na tieto tvrdenia označil výsluch svedka G. H. I. a výsluch strán sporu. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného nepovažoval za pravdivé skutkové tvrdenia žalovaného o úhrade časti uplatneného nároku, rozporoval, že by žalovaný uhradil nájomné za mesiace 9/2019 až 2/2020 a namietal, že na tieto skutočnosti žalovaný neprodukuje žiaden relevantný dôkaz. Žalovaný v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v podanom odpore označil dôkazy, ktorými chce preukázať túto skutočnosť, a síce výsluch strán sporu a výsluch svedkyne G. H. I. J.. Na pojednávaní konanom dňa 12.07.2024 zástupca žalovaného uviedol, že nájomné za mesiace november 2019 až február 2020, teda počas ktorých bola v platnosti nájomná zmluva, spolu vo výške 1.656,- Eur žalovaný žalobcovi uhradil a tiež uviedol k dôkazom, že netrvá a nechcete vypočuť svedkyňu H. I. J.. Na následnú otázku konajúcej sudkyne k spornej skutočnosti úhrady nájomného za obdobie mesiacov september 2019 až február 2020 zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje výsluch konateľa žalovaného p. B. a pokiaľ ide o úhradu časti žalovanej pohľadávky, túto žalovaný vykonal v hotovosti konateľom žalovaného do rúk konateľa žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 16.08.2024 súd prvej inštancie nariadil výsluch konateľa žalovaného K. B., ktorý uviedol i to, že: „Trvám na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu v sume 1.656,- Eur bolo žalobcovi zaplatené mnou osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí pri káve, kde sme sa dohodli, že nájomné za užívanie zaplatím k momentu ukončenia nájomného vzťahu, ako k tomu aj došlo.“. Následne na doplňujúce otázky samosudkyne uviedol: „Trvám na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu od septembra 2019 do februára 2020 v sume 1.656,- Eur som žalobcovi uhradil v hotovosti. Predpokladám, že potvrdenie o vykonanej úhrade mi zo strany žalobcu vydané nebolo. Ja som postupoval v zmysle našej dohody. V momente, kedy som ja vykonal túto úhradu žalobcovi, iná osoba prítomná pri odovzdaní finančných prostriedkov nebola.“.
27. V civilnom sporovom konaní môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Dôkazným prostriedkom je podľa § 187 ods. 2 CSP aj výsluch strany, pričom podľa § 195 ods. 1 CSP platí, že na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluch strany v civilnom sporovom konaní je teda iba podporným dôkazom a uplatní sa vtedy, ak tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nemožno preukázať inak. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany, a teda aj vykonaniu dôkazu výsluchom strany musí predchádzať uvedenie tvrdenia stranou, t.j. splnenie povinnosti tvrdenia. Pred výsluchom konateľa žalovaného, t.j. pred vykonaním dôkazu výsluchom strany žalovaného, však žalovaný alebo jeho zástupca v písomných podaniach a ani v ústnych prednesoch nikdy neuviedli substancované tvrdenie o úhrade sumy 1.656,- Eur, a teda neuviedli také tvrdenia, ktorými by predovšetkým špecifikovali kedy
konkrétne a kde konkrétne k úhrade sumy 1.656,- Eur došlo. Konkretizáciu a špecifikáciu času (dátumu) a miesta úhrady sumy 1.656,- Eur vo svojom výsluchu neuviedol ani konateľ žalovaného K. B., keď na tomto mieste poukazuje odvolací súd aj na to, že dokazovanie v sporovom konaní má preukázať to, čo strany tvrdili, nie zisťovať to, čo strany ani len netvrdili, a teda dokazovanie nemá slúžiť na vyvodzovanie a zisťovanie rozhodujúcich skutočností. Všeobecné vyjadrenie konateľa žalovaného pri jeho výsluchu ako strany sporu, že trvá na tom, že nájomné za dobu trvania nájomného vzťahu v sume 1.656,- Eur bolo žalobcovi zaplatené ním osobne v hotovosti pri osobnom stretnutí pri káve, preto ani odvolací súd nevyhodnocuje ako preukázané tvrdenie, a teda ani odvolací súd nevyhodnocuje dôkaz výsluchom strany žalovaného ako dôkaz preukazujúci úhradu sumy 1.656,- Eur a pretože okrem výsluchu strany žalovaného neoznačil alebo nepredložil žalovaný žiadny iný dôkaz k skutočnosti o úhrade sumy 1.656,- Eur, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že žiaden z dôkazov úhradu žalovanej pohľadávky tvrdenej žalovaným nepreukázal.
28. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke užívania predmetu nájmu žalovaným počas celej inkriminovanej doby, t.j. nepretržite do januára roku 2022, keď svedok B. C. na pojednávaní dňa 16.08.2024 uviedol, že „ja už si nepamätám, kedy začal tieto priestory užívať žalovaný a ako dlho toto užívanie trvalo“ a ani ostatní svedkovia nevedeli striktne stanoviť obdobie, počas ktorého mal žalovaný nebytový priestor užívať, odvolací súd udáva, že obsahovou náležitosťou rozsudku ako súdneho rozhodnutia vo veci samej je i uvedenie skutočností, ktoré súd považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil (§ 220 ods. 2 CSD). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). K otázke rozsahu (doby) užívania predmetu nájmu žalovaným po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. po mesiaci február 2020, súd prvej inštancie v ods. 43. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom svedkov B. C., D. E. a F. C. a uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti jednotliví svedkovia potvrdili. Následne súd prvej inštancie v ods. 44 odôvodnenia uviedol ako výpovede uvedených svedkov vyhodnotil a výpovede uvedených svedkov vyhodnotil aj v kontexte s ostatnými listinnými dôkazmi označenými a predloženými stranami v tomto súdnom konaní. Súd prvej inštancie v ods. 45 odôvodnenia podporne poukázal aj na zmluvné dojednanie strán v čl. V bod 2 písomne uzavretej Nájomnej zmluvy zo dňa 30.08.2019.
29. Je potom pravdou, že svedok B. C. pri svojom výsluchu na doplňujúce otázky sudkyne uviedol: „Ja si už nepamätám, kedy začal tieto priestory užívať žalovaný a ako dlho toto užívanie trvalo.“. Svedok B. C. však vo svojej výpovedi uviedol i to, že: „Pokiaľ ide o žalovaného, viem, že užíval tieto priestory aj žalovaný. Jednalo sa o obdobie asi 2-3 rokov. Po vyprataní prenajatých priestorov žalovaným mi boli prenechané pracovníkom žalovaného, ktorý sa v týchto priestoroch pohyboval, kľúče od predmetu nájmu pre pána konateľa žalobcu, pričom išlo o obdobie začiatku roka 2022.“. Žalovaný teda v odvolaní poukázal len na časť vyjadrenia svedka B. C., avšak žalovaný v odvolaní opomína, že svedok B. C. uviedol aj iné skutočnosti, z ktorých súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov vychádzal. Súd prvej inštancie pritom pri posudzovaní otázky rozsahu (doby) užívania predmetu nájmu žalovaným vychádzal aj z výpovede svedka D. E. a svedka F. C. a výpovede všetkých svedkov vyhodnotil za súladné s ostatnými listinnými dôkazmi, čo ako už odvolací súd konštatoval, súd prvej inštancie odôvodnil v ods. 43. a ods. 44. napadnutého rozhodnutia. Selektívny poukaz žalovaného na jedinú vetu zo svedeckej výpovede B. C. a len strohé konštatovanie, že ani ostatní svedkovia nevedeli striktne stanoviť obdobie, počas ktorého mal žalovaný nebytový priestor užívať, preto neboli spôsobilé spochybniť a rozporovať zistenia a závery súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania, tak ako ich súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo uviedol a vyhodnotil v ods. 43. a 44. napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť odvolací súd na tomto mieste pripomína, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou
odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Lehota na podanie odvolania tak limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom, keď vo vzťahu k prekročeniu prieskumného oprávnenia odvolacieho súdu aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“. Nebolo preto povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu dotvárať a dopĺňať odvolaciu argumentáciu žalovaného, pretože takýto postup by odporoval princípu rovnosti strán a bol by v rozpore aj s princípom kontradiktórnosti konania.
30. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní uviedol, že poprel užívanie nebytového priestoru v rozsahu, ktorý v priebehu konania tvrdil žalobca, odvolací súd pripomína, že k účinnému popretiu skutkových tvrdení protistrany dochádza podľa § 151 ods. 2 CSP len tak, že strana, ktorá poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Zároveň, keďže v rámci procesných bremien na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť dôkazná (článok 8 CSP), je tiež potrebné, aby strana uvedené vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach podoprela aj dôkazom. V súdenej veci však takéto popretie skutkových tvrdení žalobcu o časovom rozsahu užívania predmetného priestoru žalovaný neučinil. Žalobca pritom uviedol nielen tvrdenia o rozsahu (dobe) užívania predmetu nájmu žalovaným po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. po mesiaci február 2020, ale tieto podoprel aj dôkazmi tak, ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil v ods. 43. a ods. 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie pritom nielenže podrobne a presvedčivo uviedol, ako vyhodnotil svedecké výpovede, ale tieto vyhodnotil aj v kontexte listinných dôkazov a zároveň súd prvej inštancie podporne poukázal aj na článok V bod 2 písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy, v ktorom žalobca a žalovaný ako zmluvné strany dohodli, že ukončenie zmluvy musí byť taktiež podpísané obidvomi zmluvnými stranami a jeho súčasťou bude tiež odovzdávací a preberací protokol predmetu zmluvy a žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil, prečo k takémuto zmluvne dohodnutému postupu nedošlo, resp. že aspoň bol pripravený k písomnému odovzdaniu a prevzatiu predmetu zmluvy po ukončení zmluvy.
31. K námietke žalovaného v odvolaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v otázke výšky bezdôvodného obohatenia, odvolací súd udáva, že pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 1 CSP zakotvil povinnosť strán uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v diskrečnej právomoci súdu a ako koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí tak, ako to upravuje ustanovenie § 154 CSP. V súdenej veci súd prvej inštancie v súlade s § 182 in fine CSP na pojednávaní konanom dňa 17.01.2025, t.j. na pojednávaní, na ktorom vyhlásil odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie vo veci samej, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, čo znamená, že v súlade so zákonnou koncentráciou konania strany mohli prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr
do vyhlásenia predmetného uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania. Porovnaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uplatnených žalovaným v odvolaní v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany uplatnenými žalovaným v tejto otázke v konaní na súde prvej inštancie, t.j. uplatnenými žalovaným v písomných podaniach určených súdu prvej inštancie a na pojednávaniach, odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný ich v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil, ale prvýkrát ich uplatnil až v odvolaní. Koncepcia odvolacieho konania v sporovom konaní však vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, a teda právo odvolateľa, ale aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP), použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené a prípustné len za splnenia zákonom stanovených podmienok definovaných v ustanovení § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je totiž v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (viď Dôvodová správa k ustanoveniu § 366 CSP).
32. Pretože žalovaný v konaní na súde prvej inštancie neuplatnil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, predstavujú tieto tzv. novoty v odvolacom konaní, a preto odvolací súd podľa § 366 CSP najskôr vyhodnocoval, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby žalovaný predmetné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohol prvýkrát použiť až v odvolaní.
33. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. a) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, keď okolnosť, že neboli splnené procesné podmienky, predstavuje aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný síce v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací dôvod, nesplnenie procesných podmienok neuvádzal, avšak podľa § 380 ods. 2 CSP platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, a preto k skúmaniu procesných podmienok pristúpil odvolací súd z úradnej povinnosti. Procesnými podmienkami sú v zmysle § 161 ods. 1 CSP podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a na ktorých splnenie súd v zásade prihliada kedykoľvek počas konania, vrátane odvolacieho konania. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. Odvolací súd potom konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nezistil vady procesných podmienok na strane súdu spočívajúce v podmienke právomoci a v podmienke príslušnosti; nezistil vady procesných podmienok na strane strán sporu spočívajúce v podmienke procesnej subjektivity, podmienke procesnej spôsobilosti, podmienke povinnosti zastúpenia, podmienke spôsobilosti byť zástupcom a podmienke plnomocenstva zástupcu strany; nezistil vady vecných procesných podmienok spočívajúce v existencii žaloby na začatie konania a podmienke poplatkovej povinnosti a nezistil ani existenciu negatívnych procesných podmienok spočívajúcich v prekážke skôr začatého konania (litispendencia) a prekážke rozhodnutej veci (res iudicata).
34. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. b) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. c) CSP. Žalovaný však v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací dôvod, rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom neuvádzal.
35. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. c) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď okolnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. d) CSP. Žalovaný síce uviedol, že odvolanie podáva aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ale v obsahovom vymedzení odvolania nekonkretizoval a nešpecifikoval žiadnu takú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto opakovane pripomína, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní a obsahovo vymedzí v lehote na podanie odvolania, a preto nebolo povinnosťou, ale ani právom odvolacieho súdu odvolaciu argumentáciu žalovaného dotvárať a dopĺňať.
36. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. d) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný však v odvolaní ani len netvrdil, že nemohol v konaní na súde prvej inštancie použiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, a teda žalovaný okolnosť, že v konaní na súde prvej inštancie predmetné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnil, v odvolaní žiadnym spôsobom nedôvodil. Pre úplnosť však odvolací súd udáva, že v kontexte ustanovenia § 366 písm. d) CSP sa otázka viny posudzuje zo striktne procesného hľadiska, a teda napriek tomu, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany objektívne v čase prebiehajúceho konania na súde prvej inštancie existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že ich nepoužila a neuplatnila. O nemožnosť použitia a uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany bez viny odvolateľa tak pôjde v situácii, keď strana konania bez svojej viny nemohla prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatniť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojich procesných povinností. Ak však strana o prostriedkoch procesného útoku alebo prostriedkoch procesnej obrany objektívne vedela, ale v konaní na súde prvej inštancie ich nepoužila, nemožno hovoriť o nemožnosti uplatnenia, t.j. o nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Pokiaľ potom ide o žalovaným v odvolaní použité prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenia, tak všetky žalovaným v odvolaní uvedené tvrdenia, popretie tvrdení a námietky proti dôkazom, v čase konania na súde prvej inštancie bezosporu objektívne existovali a žalovaný v odvolaní prípadne ani len netvrdil, že o nich objektívne nevedel. Na diskvalifikáciu novoty pritom postačí aj opomenutie, keďže použitie novoty je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia prostriedku procesnej obrany.
37. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd v zmysle zákonnej úpravy ustanovenia § 366 CSP dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej veci prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolaní v otázke výšky relutárnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaný v odvolaní použiť nemohol.
38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej tretej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).