Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-55-2025.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/55/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. F., zast.: Mgr. Marián Bafrnec, advokát, Levická 598, Vráble, proti žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, C., o zaplatenie 2 500 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4% ročne zo sumy 2 500 eur od 26.10.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 500 eur titulom ústnych zmlúv o pôžičke. Uviedol, že na základe žiadosti žalovanej jej poskytol finančnú hotovosť vo výške 1 000 eur s tým, že sa zaviazala vrátiť mu pôžičku do 02.09.2024 a tiež úrok 100 eur a vyhotoviť bifokálne okuliare. Žalovaná pôžičku a ani sľúbený úrok nevrátila a žalobcu ešte požiadala o poskytnutie pôžičky vo výške ďalších 1 500 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť mu už v celkovej výške 2 500 eur do 30.09.2024. Žalovaná však nedodržala termín splatenia pôžičky a prisľúbila žalobcovi okrem pôžičky zaplatiť aj úrok vo výške 500 eur do týždňa. Potom predlžovala vrátenie pôžičky s tým, že dňa 25.10.2024 žalobca navštívil žalovanú a tá uviedla, že mu nevie vrátiť pôžičku a ani dohodnutý úrok. Preto žalovaná prisľúbila žalobcovi vrátiť pôžičku vo výške 2 500 eur a 1 500 eur ako úrok. Na základe toho podpísali písomnú zmluvu o pôžičke vo výške 4 000 eur. V rámci mimosúdneho vyriešenia veci bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že žalovaná vráti žalobcovi pôžičku vo výške 2 500 eur, úrok vo výške 500 eur a úrok z omeškania zo sumy 3 000 eur od 26.10.2024 a nahradí žalobcovi trovy právneho zastúpenia; žalovaná požiadala o splácanie po 500 eur mesačne. Žalovaná ale žiadnu sumu neuhradila. Žalobca bol v dôsledku postupu žalovanej presvedčený o tom, že nikdy nebolo jej úmyslom vrátiť mu požičané peniaze. Práve ona sama prisľúbila okrem istiny aj zaplatenie úroku 500 eur, túto sumu určila dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku. Z jej strany ide o špekulatívne konanie, pričom od poskytnutia pôžičky uplynul už nejaký čas a žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.
2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu potvrdila, že si od žalobcu požičala sumu 2 500 eur na úhradu nákladov podnikania a prisľúbila mu aj splácanie pôžičky. Vo vzťahu k úroku pôžičky tvrdila, že 500 eur od 02.09. do 25.10.2024 je úrok vo výške 20% istiny, čo je v prepočte na rok viac ako 120%. Takýto úrok je podľa nej dojednaný v rozpore s dobrými mravmi a ide a neplatnú dohodu, preto by ho súd nemal žalobcovi priznať. Zmluvu uzatvárala v tiesni, úroky boli neprimerane vysoké. Uznala len nárok žalobcu na zaplatenie istiny a zákonných úrokov z omeškania. Ďalej uviedla, že na výšku úroku pristúpila z dôvodu finančnej tiesne. Nebola schopná pôžičku vrátiť pre osobné a finančné ťažkosti. Chcela dlžobu mimo úroku splácať v splátkach po 100 eur.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovanej. Nevyhovel jej návrhu na odročenie pojednávania, pretože už v rámci predchádzajúceho návrhu na odročenie pojednávania, ktorému súd vyhovel, bola žalovaná oboznámená o tom, že v prípade pretrvávania nepriaznivého zdravotného stavu má povinnosť sa dať zastúpiť inou osobou. Žalovaná bola poučená o svojich procesných právach a povinnostiach ešte pri doručení platobného rozkazu. Upovedomenie o nevyhovení žiadosti žalovanej bolo odoslané dňa 14.01.2026 na mailovú adresu, poskytnutú žalovanou (čl. 68).
4. Žalobca uviedol, že žalovaná ho požiadala, aby jej požičal peniaze a vyplakávala, že nemôže robiť skrz pokazený stroj. Ako podnikateľ pochopil jej situáciu a bol ochotný jej pomôcť. Žalovaná mu z požičaných peňazí nič nevrátila, len sa vyhovárala a sľubovala ich vrátenie. Stále pridávala tú sumu, ktorú chcela požičať tak, že nakoniec to malo byť 4 000 eur. K tomu mu sľúbila ešte vyhotovenie bifokálnych okuliarov zadarmo. Sľubovala mu, aby podpísali dohodu, že sa to navýši a ona mu to potom vráti. Dokonca aj neskôr chcela od neho ďalšie peniaze, ale už jej nepožičal nič. Listina ohľadne pôžičky (čl.54) bola spísaná na základe podnetu a iniciatívy žalovanej, ktorá navrhla, že spíšu zápis o požičaní peňazí. Takto to prebehlo pri požičaní obidvoch súm a písmo pri pôžičke 1000 eur a 1500 eur je žalovanej. Tretí odsek na listine, kde je uvedená celková suma 3 000 eur, písal on priamo už žalovanej, keď sa prišiel pýtať, čo je so splácaním pôžičky. Písal to priamo pred žalovanou, ona k tomu pripomienky nemala. Listina bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch, jeden pre neho a jeden pre žalovanú.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, predloženými stranami sporu, výsluchom žalobcu, vyjadreniami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Žalovaná vlastnou rukou napísala a podpísala, že dňa 28.08.2024 jej žalobca požičal 1 000 eur s tým, že mu ich do mesiaca vráti a dňa 02.09.2024 sumu 1 500 eur vráti do konca septembra 2024. Žalobca vlastnou rukou napísal a podpísal, že z dôvodu nedodržania termínu splatnosti sa obe strany dohodli na novom termíne, a to do 25.10.2024; celková suma je 3 000 eur.
7. Medzi stranami sporu bola dňa 28.08.2024 podpísaná zmluva o pôžičke na sumu 4 000 eur, ktorá bola poskytnutá žalovanej pred podpisom zmluvy v hotovosti. Žalovaná ako dlžník sa zaviazala ju vrátiť v lehote do 25.10.2024.
8. Pred podaním žaloby bola vec riešená právnymi zástupcami strán sporu, pričom výsledkom bola dohoda, podľa ktorej mala žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur s tým, že sa riešila už len forma zaplatenia v splátkach po 500 eur.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa § 659 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca požičal žalovanej celkovo sumu 2 500 eur ako ani to, že mu ju nevrátila v dohodnutej lehote splatnosti a ani do rozhodnutia súdu. Spornou zostala otázka úroku pôžičky, pretože žalovaná namietala jej výšku a považovala ho za neprimeraný a neplatný.
13. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Uzatvorenie zmlúv o pôžičke bolo stranami sporu potvrdené, išlo o ich dohodu a žalobca podľa nej skutočne odovzdal predmet pôžičky žalovanej.
14. Výška úrokov pôžičky môže byť dohodnutá pevnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť, alebo možno dojednať, že má vrátiť väčšiu sumu ako mu veriteľ požičal. Pri posúdení primeranosti dojednanej
výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. V teórii sa objavuje názor, podľa ktorého je aplikácia § 39 Občianskeho zákonníka možná len v prípade, ak došlo skutočne k hrubému zásahu do oprávnených záujmov dlžníka, teda keď vzájomnosť plnenia veriteľa a dlžníka je v zjavnom nepomere a dlžník s tým neprejavil informovaný nesúhlas.
15. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že bežne neposkytuje peniaze, žalovanej požičal celkom dvakrát. Žalovaná si celkovo požičala sumu 2 500 eur, čo potvrdila aj svojim podpisom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mala vedomosť o tom, že má vrátiť žalobcovi najneskôr do 25.10.2024 celkovo sumu 3 000 eur, tj. istinu 2 500 eur a sumu 500 eur, predstavujúcu úrok pôžičky. Samotná žalovaná v priebehu konania predložila súdu dokument, na ktorom boli spísané vyššie uvedené údaje, tj. o podmienkach pôžičky mala žalovaná vedomosť. Od počiatku mala znalosť o v sume, ktorú má vrátiť; nenamietala to a dokonca aj v rámci rokovaní strán sporu pred podaním žaloby, bola ustálená medzi žalobcom a žalovanou súhlasne suma peňazí, ktorú má žalovaná vrátiť, vo výške 3 000 eur.
16. S poukazom na takto zistený skutkový stav, súd nevyhodnotil dohodnutý pevný úrok ako priečiaci sa dobrým mravom ani zákonu, pretože žalovaná ku dňu rozhodnutia súdu žalobcovi nevrátila ani len časť dlžnej istiny, a to i napriek tomu, že už bola v omeškaní s plnením a mala tak možnosť urobiť aj formou splátok. Tým, že úrok bol v zmluve dohodnutý v pevnej sume, jeho výška v percentuálnom prepočte sa neustále od poskytnutia pôžičky reálne znižuje. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že v tomto prípade mal byť úrok pôžičky vo výške 120% ročne. Pevný úrok dohodnutý vo výške 500 eur predstavuje 20% požičanej istiny, pričom jeho výška sa nemení. Tým, že žalovaná nezaplatila pôžičku už vyše roka a skoro 3 mesiace, je zrejmé, že akékoľvek úvahy žalovanej o výške úroku nie sú aktuálne, pretože sa stále znižujú. Predmetným dohodnutým pevným úrokom nie je žalovaná reálne znevýhodnená oproti žalobcovi tak, aby bolo možné ustáliť záver o existencii konania žalobcu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka.
17. Ďalej súd uvádza, že práve správanie žalovanej vyvoláva otázku, či sa neprieči dobrým mravom, pretože počas plynutia doby splatnosti záväzku a aj potom so žalobcom stále komunikovala a keďže si bola vedomá svojho záväzku, ktorý nesplácala, pristúpila na spísanie dokumentu o výške požičanej sumy ako aj sumy, ktorú mala vrátiť. Napriek tomu dohodnuté podmienky nesplnila a dlh ani čiastočne neuhradila. Dokonca došlo medzi stranami sporu k spísaniu písomnej zmluvy o pôžičke, z ktorej súd ale pri posudzovaní veci nevychádzal, ale na ňu len týmto podporne odkazuje, pretože dokresľuje skutkový stav.
18. Na základe toho súd vyhodnotil dohodu o úroku za poskytnutie pôžičky ako platne dojednanú. Taktiež konštatuje, že dodržanie dohody medzi zmluvnými stranami je kľúčovým princípom zmluvného práva, ktorý vyžaduje plnenie záväzkov podľa dohodnutých podmienok. Uzatvorená zmluva, či už písomná alebo ústna, je pre zmluvné strany záväzná a musia sa ňou riadiť. Aj s poukazom na vôľu strán sporu, je zrejmé, že boli dohodnutí na tom, že žalovaná vráti žalobcovi celkovo sumu 3 000 eur. Dohoda strán bola jasná, žalovaná nenamietala nič až do doby, kedy sa žalobca so svojim nárokom obrátil na súd.
19. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a okrem sumy 3 000 eur (2 500 + 500) priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy 2 500 eur tak, ako ho uplatnil žalobca, keďže žalovaná ho nerozporovala a išlo o nesporné tvrdenie.
20. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.