Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/65/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2026 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX v Malackách, trvale bytom C. D., C. D., adresa na doručovanie: C., D. X (u p. E.), pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., nar. XX. XX. XXXX v Malackách, trvale bytom C. D., C. D., adresa na doručovanie: C., D. X (u p. E.),

j e v i n n á, ž e

ako matka mal. F. G. H. XX. XX. XXXX I. C. D. a inde od 01.03. 2024 doposiaľ si riadne neplnila svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. zo dňa 12. 04. 2024, ktorým jej bola určená vyživovacia povinnosť v sume 80,- Eur mesačne na mal. Lauru k rukám otca F. G., túto povinnosť si riadne neplnila, pričom obžalovaná nebola v sledovanom období zaevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, pričom dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi ani iné dávky a príspevky nepoberala, ani o tieto nepožiadala, čím spôsobila dlh na výživnom v sume 1.680,- Eur k rukám otca F. G.,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokoch úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 zák., § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (slovom: šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd uvedený trest podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. sa obžalovanej ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd ukladá obžalovanej povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Novom Meste nad Váhom podal na menovanú obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd mohol konať v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko táto bola riadne upovedomená o termíne hlavného pojednávania a taktiež bola poučená, že súd môže vykonať hlavné pojednávanie aj v jej neprítomnosti, pričom jej bola taktiež riadne doručená obžaloba aj výzva. Táto sa riadne a včas do termínu hlavného pojednávania zákonným spôsobom neospravedlnila.

Obžalovaná sa v rámci prípravného konania doznala k trestnej činnosti, uviedla, že výživné neplatila z toho dôvodu, že otec dieťaťa jej zakazuje styk s dieťaťom.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2026 súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výsluchu obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedka F. G. a oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto skutočného stavu zistil súd nasledovné.

Obžalovaná sa v postavení obvinenej vyjadrila 17. 06. 2025 sa v podstate k trestnej činnosti doznala, na svoju obranu uviedla, že výživné neplatila z toho dôvodu, že otec dieťaťa jej neumožňuje pravidelný styk s maloletou a nerešpektuje ani súdne rozhodnutie ohľadne jej styku s maloletou. Túto skutočnosť ona však nikde nenahlásila. Po tom, čo bola na materskej dovolenke sa nezamestnala a taktiež nie je evidovaná na príslušnom Úrade práce s odôvodnením doslova, že sa jej nechce. Taktiež potvrdila, že dieťaťu nič nekúpila, ani nijakým spôsobom na jej výživu neprispieva. Pamätá si, že jej dala vo februári 2024 a v marci 2024 sumu 50,- Eur na stravu v škôlke.

Svedok F. G. uviedol, že matka dieťaťa mu výživné neplatí, pričom ku dňu pojednávania je celkový dlh na výživnom 1.680,- Eur. S dieťaťom sa nestretáva, ani neprejavuje žiaden záujem. On je zamestnaný, dosahuje príjem 700 až 800,- Eur. S dieťaťom mu pomáha pri výchove jeho babka. Neplatením výživného zo strany matky nebolo dieťa vystavené stavu núdze.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. -53 zo dňa 12. 04. 2024, z ktorého mal súd za preukázané, že maloleté dieťa bolo na základe dohody rodičov zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť výživným po 80,- Eur na dieťa mesačne.

Podľa odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaná bola raz súdne trestaná, avšak na toto odsúdenie sa v súčasnej dobe hľadí ako keby nebola odsúdená.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že obžalovaná nie je poberateľkou žiadneho dôchodku.

Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny mal súd za preukázané, že obžalovaná nie je vedená ako uchádzačka o zamestnanie a do 31. 03. 2024 bola poberateľkou rodičovského príspevku na dieťa.

Zo správy z Obce Stará Myjava mal súd za preukázané, že menovaná sa v obci nezdržiava, neevidujú voči nej žiadne priestupky.

Zo správy z Obce Kúty mal súd za preukázané, že nemajú o menovanej žiadne vedomosti.

Zo správy z Obce Borský Svätý Jur mal súd za preukázané, že táto sa kontaktuje len so svojou tetou, nebola prejednávaná komisiou na verejnom poriadku.

Zo správy od zamestnávateľa mal súd za preukázané, že menovaná bola zamestnancom v ich firme od 17. 12. 2020 do 31. 05. 2021, bližšie informácie o nej nemajú.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd za preukázané, že má obžalovaná evidované dva priestupky v cestnej doprave riešené v blokovom konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že obžalovaná naplnila svojim konaním všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., nakoľko jednak na základe jej výpovede, ktorú súd čítal na hlavnom pojednávaní, ako aj na základe výpovede svedka F. G., mal súd potom za preukázané, že táto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného. Skutočnosť, že otec dieťaťa podľa jej slov, ktoré on vo svojej výpovedi vyvracal, že jej neumožňoval styk s dieťaťom, ju nezbavuje povinnosti platiť výživné. Nie je možné tolerovať skutočnosť, že matka dieťaťa s odôvodnením, že sa nemôže s dieťaťom stretávať si neplní svoju základnú povinnosť, vedome sa dostala do takej situácie, že nemá žiaden príjem, nakoľko nikde nepracuje a taktiež nie je riadne evidovaná na príslušnom úrade práce, čo podľa jej vlastných slov robí pre to, že sa jej nechce. Má absolútne ľahostajný vzťah k svojim základným povinnostiam. Podľa vyjadrenia otca o dieťa neprejavuje ani minimálny záujem. Taktiež mal súd za preukázané, že táto naďalej vyživovaciu povinnosť neplní a preto jej vznikol dlh na výživnom za uvedené obdobie a to až do 31. 12. 2025 v sume 1.680,- Eur.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k trestnej činnosti v plnom rozsahu doznala a oľutovala, priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery bral do úvahy skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu v plnom rozsahu doznala. Zároveň vzhľadom na osobu obžalovanej a možnosť jej nápravy, ako aj v podstate jej spôsob života, súd dospel k záveru, že účel trestu, tak ako to má na mysli zákonodarca môže byť dosiahnutý aj uložením trestu s podmienečným odkladom, teda že nie je nevyhnutné, aby obžalovaná bola odsúdená nepodmienečným trestom, avšak pri splnení určitých povinností. Na základe týchto skutočností potom súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej sadzby, teda v trvaní 6 mesiacov, čo považoval za trest adekvátny, avšak zároveň tento trest u obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. súd môže uložiť popri podmienečnom treste povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd môže uložiť popri podmienečnom treste povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Takýto druh trestu a jeho výmera potom podľa názoru súd v plnej miere splní účel trestu, teda jednak zabezpečí spoločnosť pred páchateľom tým, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby táto viedla riadny život a tento trest aj v dostatočnej miere vyjadrí odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zároveň tým, že súd uložil páchateľovi povinnosť zameškaný dlh na výživnom v priebehu plynutia lehoty podmienečného odsúdenia zaplatiť, súd sledoval záujem maloletého dieťaťa, aby dlh na výživnom bol v plnej miere uhradený, nakoľko to by mala byť hlavná úloha súdu a rozhodnutia súdu, aby nepriaznivý stav bol takýmto spôsobom dodatočne napravený, pričom v prípade, že obžalovaná v uvedenej lehote uvedený dlh na výživnom v plnej miere nezaplatí, nesplní podmienky, ktoré jej súd uložil pri podmienečnom odklade a podmienečný trest jej potom môže byť v prípade zistenia, že dlh nezaplatila bez vážnych dôvodov premeniť podmienečne odložený trest na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).