Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-54-2025.pdf
PDF · 90.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/54/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikuša v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v súvislosti s ust. § 138 písm. h) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 15. januára 2026, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/76/2024 zo dňa 31. 03. 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e) ods. 3 Tr. por. sa rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 15T/76/2024 zo dňa 31. 03. 2025 z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám sa
obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. B., zamestnaná v Albema Plus, s.r.o. Čerenčany,
o d s u d z u j e
podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 700,- € (sedemsto eur).
Podľa § 57 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona súd pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Vo výrokoch o náhrade škody zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/76/2024 zo dňa 31.03.2025 bola obžalovaná A. B. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ust. § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 07.09.2022 asi o 17.20 h viedla osobné motorové vozidlo značky Nissan Micra, evidenčného čísla E. XXXXX, v meste Rimavská Sobota, na ulici F. pri futbalovom štadióne smerom na mestskú plaváreň, rýchlosťou cca 21 km/h, keď išla pre svojho maloletého syna, ktorý bol na futbalovom tréningu, kde napriek dopravnej značke číslo 231 „Zákaz vjazdu pre všetky vozidlá“, pod ktorou bola umiestnená dodatková tabuľka číslo 507 s textom „Okrem dopravnej obsluhy“, vošla na cestu za budovou hlavnej tribúny futbalového štadióna v športovom areáli so zvýšeným pohybom chodcov tak detí, ako aj dospelých, avšak nesledovala situáciu v cestnej premávke, nedbala na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať, nezbadala, nereagovala na maloletého poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. XXXX/XX, E. B., ktorý vybehol spoza rohu budovy hlavnej tribúny pred jej vozidlo, došlo k stretu vozidla s maloletým poškodeným, a to nárazu pravej časti vozidla do pravej nohy maloletého, pričom maloletý G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. XXXX/XX, E. B., utrpel zranenia, a to priečnu zlomeninu dolnej tretiny diafýzy oboch kostí predkolenia vpravo s posunom do strany a uhla varózneho typu s dobou liečenia a práceneschopnosti 3 a pol mesiaca, čím porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Za toto konanie okresný súd obžalovanej podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výmere 1.200,- (tisícdvesto) Eur.
Podľa § 57 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Panenská cesta 2, 951 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 3.102,09 Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenému mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. XXXX/XX, E. B., škodu vo výške 5.614,36 Eur.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj dodatočne písomne odôvodnila. Z písomných dôvodov odvolania vyplynulo, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za vecne správne a spravodlivé. Skutku a trestného činu sa zavineným konaním podľa § 16 Trestného zákona nedopustila, a ani nemohla dopustiť, a to z nasledovných dôvodov.
Obžalovaná nepopiera, že vošla na komunikáciu, kde bol vjazd zakázaný, ale nevošla do športového areálu. Napriek tomu, že išla pomaly, nevšimla si a ani nemohla vidieť poškodeného G. H., ktorý podľa vlastných slov vybehol spoza rohu budovy a narazil do môjho vozidla. Rovnako nesúhlasí s tým, že nebolo povinnosťou chlapca presvedčiť sa, či po ceste neprichádza nejaké motorové vozidlo. Poškodený ani nevedel, že do miesta, kde sa stala dopravná nehoda, je zákaz vjazdu podľa dopravnej značky. V tom čase bol dopravnej obsluhe vjazd povolený, a teda chlapec vtedy v rovnakom priebehu skutkového deja by bol narazil aj do vozidla považovaného za dopravnú obsluhu. Preto obžalovaná je toho názoru, že medzi porušením zákazovej značky z jej strany a následkom z hľadiska naplnenia objektívnej stránky prečinu ublíženia na zdraví nemôže existovať príčinná súvislosť, a to ani medzi porušením potrebnej miery opatrnosti a následkom.
Popiera, že by sa mohla dopustiť trestného činu formou vedomej nedbanlivosti, nehodu nezavinila ani nedbanlivostným konaním podľa § 16 písm. b) Trestného zákona. Nemala a nemohla vedieť, že jej môže maloleté dieťa – poškodený G. H. vybehnúť spoza rohu budovy bez toho, aby sa presvedčil, či môže na miestnu komunikáciu vyjsť a najmä na mieste, kde nemá čo robiť. Nemala teda povinnosť a súčasne i možnosť predvídať, že môže nastať následok, aký nastal.
Ďalej obžalovaná poukázala na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že jej vozidlo sa pohybovalo 1,1 m od steny budovy. Je jej úprimne ľúto, že k nehode došlo, ale spoluzavinenie na tejto nehode má, podľa jej názoru vo väčšom rozsahu práve poškodený G. H.. Obžalovaná tak isto nesúhlasí s tým, že poškodený vybehol spoza rohu budovy hlavnej tribúny pred jej motorové vozidlo a došlo k stretu jej vozidla s ním, a to nárazom pravej časti vozidla do pravej nohy maloletého. Znalec I. J. E. ustálil priebeh nehodového deja, ktorý nehodový dej na hlavnom pojednávaní pripustil aj znalec K. E. E.. Podľa znaleckého posudku znalca I. J. E. je nesporné, že nedošlo k nárazu môjho vozidla do poškodeného,
ale poškodený vrazil do môjho vozidla. Obžalovaná preto zotrváva na svojom stanovisku, že svojím zavineným konaním nespôsobila ublíženie na zdraví G. H..
Pripúšťa, že porušila zákaz vjazdu, za ktorý priestupok bola pôvodne aj postihnutá a postih aj uhradila. V závere odvolania obžalovaná poukázala na vznesené obvinenia, ktoré bolo vznesené až 22.12.2023, teda viac ako rok po nehode, napriek nespornému záveru o tom, kto môže byť páchateľom trestného činu ublíženia na zdraví, došlo k porušeniu jej práva na obhajobu, pričom všetky dôkazy o priebehu skutku boli zistené už bezprostredne po nehode. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody – cestovných náhrad, obžalovaná poukázala na konanie splnomocnenca poškodeného, ktorý si uplatnil nárok cestovného na deň 16.02.2022, ktorý je buď nesprávny alebo došlo k chybe v písaní, lebo skutok sa mal stať 07.09.2022.
Z uvedeného dôvodu obžalovaná navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ju spod obžaloby, alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch podaného odvolania, ktoré bolo zreferované na verejnom zasadnutí, z toho dôvodu navrhol zrušiť rozsudok a obžalovanú oslobodiť spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom alebo navrhol po zrušení veci vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny, uložený trest obžalovanej hodnotí skôr ako výchovný, nie ako represívny, z toho dôvodu navrhuje odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Splnomocnenec poškodených na verejnom zasadnutí uviedol, že v konaní pred súdom boli preukázané zranenia, ktoré utrpel poškodený maloletý pri dopravnej nehode, tieto boli v trestnom konaní aj správne vyčíslené konkrétnou sumou, na ktorej trvajú, vrátane finančných náhrad splnomocnencovi poškodeného, ktoré vynaložil pri uplatňovaní práv poškodeného. Vzhľadom k tomu navrhol, aby napadnutý rozsudok bol potvrdený.
Poškodená sa k návrhu náhrady spôsobenej škody nevyjadrila.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že jej je to ľúto, čo sa stalo, nevedela tomu zabrániť, aj keby išlo o jej dieťa, tak isto by nebola schopná zabrániť tejto situácii. Navrhla preto, aby krajský súd celú vec postúpil na konanie ako priestupok.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej A. B. je čiastočne dôvodné, pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej.
Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom a právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ust. § 138 písm. h) Trestného zákona, krajský súd musí konštatovať, že tento má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd na hlavnom pojednávaní vyhodnotil v súlade s požiadavkou ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom postupoval pri ich vykonávaní aj v zmysle ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
V zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa zásad hodnotenia dôkazov v otázke viny a trestu. Pri hodnotení dôkazov sa však odvolací súd nestotožnil s poznámkou prvostupňového súdu uvedenou na str. 4 ods. 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku, „že pokiaľ maloletý poškodený opúšťal areál štadióna a vybehol spoza rohu budovy hlavnej tribúny, nebolo jeho povinnosťou pred vykročením na cestné teleso presvedčiť sa, či zľava prichádza vozidlo, pretože nemal prečo predpokladať, že niekto poruší zákaz vjazdu na daný úsek“.
K tomuto záveru prvostupňového súdu krajský súd poznamenáva, že na danom úseku neplatil absolútny zákaz vjazdu vozidlám, ale vjazd mala povolený dopravná obsluha. Navyše v danom úseku boli zaparkované iné motorové vozidlá, teda maloletý poškodený mohol predpokladať, že v uvedenom priestore sa môžu pohybovať motorové vozidlá. Pri hodnotení ďalších skutočností okresný súd dospel k správnym záverom, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny. Prvostupňový súd správne uzavrel, že obžalovaná so svojím vozidlom zn. L. K., evč. E. XXX M. v meste Rimavská Sobota, na ulici F., vošla na cestu za budovou hlavnej tribúny futbalového štadióna, napriek dopravnej značke „zákaz vjazdu pre všetky vozidlá“, s dodatkovou tabuľou s textom „okrem dopravnej obsluhy“, pričom vedela, že sa pohybuje v priestore s častým výskytom detí, na ktorom je prechod vozidlom zakázaný. Napriek tomu sa spoliehala na to, že pri ňou zvolenej rýchlosti a spôsobe jazdy k dopravnej nehode nedôjde.
Obžalovaná svojím konaním porušila ust. § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov, čím naplnila skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ust. § 138 písm. h) Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchala závažným spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona.
Výrok o vine obžalovanej prvostupňový súd podrobne odôvodnil, s ktorým sa krajský súd stotožnil, okrem poznámky okresného súdu v súvislosti s predpokladom maloletého poškodeného – viď vyššie. Preto na odôvodnenie uvedené na str. 3 a 4 napadnutého rozsudku, aby sa neopakoval, v podrobnostiach poukazuje.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanej, odvolací súd dospel k iným záverom ako prvostupňový súd, pokiaľ ide o výmeru peňažného trestu a uloženie zákazu činnosti. Vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život, nikdy nebola súdne trestaná, ani priestupkovo postihnutá, odvolací súd dospel k záveru, že v jej živote išlo o exces (vybočenie z riadneho života).
Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje na nápravu obžalovanej za postačujúce uloženie výchovného peňažného trestu vo výmere 700,- Eur.
Vo vzťahu k zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 rok odvolací súd konštatuje, že obžalovanú nie je možné hodnotiť ako nedisciplinovaného vodiča, keďže doposiaľ nebola postihnutá za žiadny priestupok, preto krajský súd trest zákazu činnosti obžalovanej neuložil. Navyše od skutku uplynulo viac ako 3 a pol roka, čím je oslabená účinnosť ukladania takéhoto trestu v rámci hodnotenia účelu trestu.
Pokiaľ ide o námietky obhajoby vznesené v písomnom odvolaní obžalovanej týkajúce sa otázky viny obžalovanej, tie krajský súd vyhodnotil ako irelevantné vzhľadom na dôkaznú situáciu. Rozhodne nie je možné súhlasiť s obhajobou, že medzi porušením zákazovej značky zo strany obžalovanej a následkom nie je príčinná súvislosť. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že obžalovaná dopravnú situáciu v predmetnom priestore dobre poznala, vedela, že v čase dopravnej nehody nemala štatút „dopravnej obsluhy“, preto porušila zákazovú značku, nevenovala zvýšenú opatrnosť voči cyklistom, chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím. Teda porušením zákazovej značky a porušením povinnosti dbať na zvýšenú opatrnosť v danom prípade voči deťom, je v priamej príčinnej súvislosti so spôsobením ťažkej ujmy na zdraví maloletému poškodenému G. H.. Obžalovaná síce vykonala prejazd motorovým vozidlom nižšou rýchlosťou, ktorá však nepostačovala na bezpečný prejazd daným úsekom cesty, bez zvýšenej opatrnosti voči deťom.
Krajský súd nemohol súhlasiť ani s tvrdením obžalovanej, že poškodený vrazil do jej vozidla. Zo znaleckého posudku I. J. E. táto skutočnosť nevyplýva. Znalec poukázal a vyhodnotil stret chodca maloletého poškodeného a vozidla obžalovanej, pričom konštatoval, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť iba pri súčasnom spolupôsobení oboch účastníkov dopravnej nehody. Chodec bol odhodený doprava, do vzdialenosti cca 1,5 až 1,8 m od miesta stretu. Podľa odvolacieho súdu to svedčí o tom, že motorové vozidlo obžalovanej narazilo do chodca, ktorý bol odhodený od miesta stretu do vzdialenosti 1,5 až 1,8 m. Ak by totiž chodec vrazil do vozidla obžalovanej (mohlo to byť len z boku vozidla), vo všeobecnosti
by kinetická energia pohybu vozidla obžalovanej stlmila náraz chodca a ten by spadol popri vozidle, bez toho, aby ho vozidlo odhodilo.
Rovnako nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením obžalovanej, že už za tento skutok bola postihnutá v priestupkovom konaní. Táto skutočnosť síce je pravdivou, ale v spisovom materiáli je zadokumentovaný pokyn na zrušenie tohto priestupku obžalovanej a vrátenie finančnej čiastky, ktorú zaplatila. Z uvedeného dôvodu krajský súd k týmto námietkam neprihliadol a vyhodnotil ich ako účelové.
Vo vzťahu k výrokom o náhrade škody okresný súd rozhodol správne o jednotlivých nárokoch na náhradu škody, tieto boli riadne a včas uplatnené, pričom prvostupňový súd o nich nemal pochybnosť, preto ich krajský súd nepreskúmaval.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovanej uložil znížený výchovný peňažný trest s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.