Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/19/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Tomáš Vallo, s miestom podnikania Vieska 243, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 45 995 460, právne zastúpeného: JUDr. Evarist Zuzan, so sídlom Laurínska 194/43, 976 32 Badín, IČO: 45 028 273, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102042125/2023 zo dňa 10.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102042125/2023 zo dňa 10.08.2023 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ,,správca dane“) vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022 u žalobcu podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v zmysle o správe daní (ďalej aj ,,Daňový poriadok, ktorá bola začatá dňa 14.06.2022 na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 101675142/2022 zo dňa 06.06.2022 (ďalej v aj „daňová kontrola“). Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2022 bola ukončená dňa 06.02.2023 doručením protokolu (v zmysle ustanovenia Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie v tomto prípade začalo dňa 07.02.2023. Súčasťou protokolu z daňovej kontroly bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktorej správca dane určil lehotu 30 pracovných dní odo dňa jej doručenia, v ktorej sa žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca mal písomne vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca sa v lehote určenej správcom dane vo výzve, t. j. do 20.03.2023 k zisteniam uvedeným v Protokole č. 100473250/2023 zo dňa 02.02.2023 nevyjadril, preto správca dane v zmysle Daňového poriadku pristúpil v lehote určenej zákonom k vydaniu rozhodnutia. O uvedenej skutočnosti spísal správca dane v súlade s daňového poriadku Úradný záznam č. 100839612/2023 zo dňa 21.03.2023.

2. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím, č. 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 rozhodol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku tak, že určuje daňovému subjektu: Tomáš Vallo, Ladomerská Vieska 243, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 45 995 460, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. rozdiel v sume 6 165,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022, nadmerný odpočet nepriznáva v sume 3 840,93 EUR, slovom tritisícosemstoštyridsať eur a deväťdesiattri eurocentov a vyrubuje daň v sume 2 324,07 EUR. 3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal daňový subjekt (ďalej aj ,,žalobca“) včas odvolanie. 4. O odvolaní rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102042125/2023 zo dňa 10.08.2023 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku tak, že rozhodnutie správcu dane 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 v celom rozsahu potvrdil. 5. Žalovaný svoje závery v zhode so správcom dane založil na konštatovaní, že kontrolovaný daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Kontrolovaný daňový subjekt nebol obozretný a zapojil sa tak do daňového podvodu. Správca dane zistil podvodné konanie, o ktorom daňový subjekt mohol a mal vedieť, keby bol dostatočne obozretný, preto na základe vyššie uvedených zistení nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 6 165,00 EUR v zdaňovacom období marec 2022 z dodávateľskej faktúry č. 22032901 (int. č.: 22080) od dodávateľa WILOW s.r.o.. Správna žaloba a žalobné body 6. Žalobca sa doručenou správnou žalobou domáhal, aby Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 102042125/2023 zo dňa 10.08.2023, ktorým správny orgán, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 podľa / zrušil v celom rozsahu a v zmysle / zároveň zrušil aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, č. 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023 a v zmysle vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 7. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie v rozpore s platným o dani z pridanej hodnoty, v rozpore so Smernicou o DPH a najmä v hrubom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v obdobných prípadoch. Z prvostupňového rozhodnutia, ako aj z napadnutého rozhodnutia je nesporné, že žalobca si splnil všetky zákonné (formálno-právne) povinnosti k tomu, aby si uplatnil nárok na vrátenie DPH zákonným spôsobom. 8. Žalobca v správnej žalobe rozporoval názor žalovaného že si žalobca nedostatočne nepreveril svojho obchodného partnera nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko z vykonaného dokazovania vzišiel pravý opak. Podľa žalobcu skutočnosť, že si žalobca riadne preveril svojho obchodného partnera (WILOW s.r.o.) bola v dokazovaní preukázaná aj tým, že táto spoločnosť si vo vzťahu k žalobcovi riadne splnila všetky zmluvné povinnosti z kúpnej zmluvy a teda žalobcovi dodala ním objednaný tovar riadne a včas. Zároveň zakúpený tovar nemal žiadne vady, a ani dodatočne sa na zakúpenom tovare (OMV Škoda Kodiaq) neobjavili žiadne skutkové vady ani zjavné ani skryté, ani žiadne právne vady. Teda zakúpené vozidlo Škoda Kodiaq, malo riadny (správny stav počítadla najazdených kilometrov, nepochádzalo z trestnej činnosti, nebolo predmetom krádeže, nebolo predmetom záložného práva, nebolo predmetom exekúcie, ani sa dodatočne vozidlo nepokazilo. Tým, že žalobca dostal bezvadné plnenie zo strany spoločnosti WILOW s.r.o. možno považovať lustráciu obchodného partnera v rozsahu povinnosti podnikateľa konať s odbornou starostlivosťou za objektívne splnenú. Navyše spoločnosť WILOW s.r.o. si splnila aj všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k správcovi dane, teda svoju faktúru, ktorou fakturovala žalobcovi kúpnu cenu za dodanie tovaru uviedla vo svojom kontrolnom výkaze za príslušný mesiac (03/2022) a takisto daň z pridanej hodnoty z prijatého plnenia od žalobcu zahrnula vo svojom daňovom priznaní za príslušného zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť WILOW s.r.o. sa v danom prípade nedopustila porušenia žiadnych daňových predpisov voči správcovi dane, ani sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania vo vzťahu k žalobcovi, preto objektívne nemožno žalobcovi vyčítať, že si nedostatočne preveril svojho obchodného partnera, nakoľko jeho obchodný partner sa osvedčil ako spoľahlivý obchodný partner. Pri lustrácii spoločnosti WILOW s.r.o. žalobca nemohol z verejne dostupných zdrojov zistiť žiadnu informáciu, ktorá by znižovala spoľahlivosť tejto spoločnosti ako obchodného partnera. Už vôbec nemohol z verejne dostupných zdrojov zistiť, že táto spoločnosť by mala byť článkom v nejakom daňovom podvode. 9. Spoločnosť WILOW s.r.o. v rozhodnom období (marec 2022) nebola uvedená v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH zmysle Taktiež spoločnosť WILOW s.r.o. nemala evidované žiadne dlhy a nedoplatky na DPH ani na iných daniach či odvodoch. Voči spoločnosti WILOW s.r.o. nebol vydaný žiadny platobný

rozkaz, ktorý by ju zaväzoval na plnenie a ani voči tejto spoločnosti nebola vedená žiadna exekúcia. Žalobca nebol povinný preukazovať vykonanie lustrácii tejto spoločnosti, keď všetky vykonané lustrácie ohľadne spoľahlivosti tejto spoločnosti boli negatívne. 10. Keď žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť náležitým spôsobom overiť spoľahlivosť svojho obchodného partnera, tak mal konkrétne uviesť, z ktorej verejne dostupnej informácie malo byť žalobcovi zrejmé, že spoločnosť WILOW s.r.o. môže byť nespoľahlivým obchodným partnerom. Žiadne relevantné tvrdenia resp. žiadne verejné zdroje, z ktorých by bolo možné zistiť relevantné informáciu spochybňujúcu spoľahlivosť obchodného partnera žalobcu žalovaný v Napadnutom rozhodnutí neuviedol. 11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len tri (3) údajné dôvody, ktoré mali spochybňovať spoľahlivosť spoločnosti WILOW s.r.o., pričom sa jedná o krátky čas od založenia spoločnosti, zmeny v osobe konateľa a zmena sídla spoločnosti. K prvému dôvodu uviedol, že žiadny zákon SR, žiadna vyhláška ani vykonávacie nariadenie, ani Smernica o DPH, ani judikatúra SD EÚ neuvádza, že spoločnosť, ktorá existuje 7 mesiacov sa považuje za spoločnosť nespoľahlivú a teda uzatváranie obchodných vzťahov s takouto spoločnosťou by bolo konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou podnikateľa. Tento argument preto považuje za ničím nepodložený výmysel žalovaného, na ktorý vôbec nemožno prihliadať ako na podmienku pri posudzovaní spoľahlivosti spoločnosti a preto sa nebudem viac k tomuto argumentu vyjadrovať. K druhému dôvodu uviedol, že meniť konateľov spoločnosti je právom spoločníkov a rozhodne výkon tohto práva nemôže ísť na ťarchu spoločnosti pri posudzovaní spoľahlivosti spoločnosti. Štátne podniky menia svojich riaditeľov po každých parlamentných voľbách, teda keby bolo relevantné tvrdenie žalovaného, tak ani jeden slovenský štátny podnik by nebol spoľahlivým subjektom a zodpovedný podnikateľ by s nimi nemohol uzavierať obchodno-právne vzťahy. Preto uvedený argument žalovaného považuje za irelevantný. K tretiemu dôvodu uviedol, že ku dňu zdaniteľného plnenia resp. ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zmenila spoločnosť sídlo len jeden krát. Teda jedna zmena sídla objektívne nemôže vzbudzovať akékoľvek pochybnosti o spoľahlivosti uvedenej spoločnosti. 12. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že neprijal všetky náležité opatrenia, v rámci zachovania obozretnosti pretože si nijakým spôsobom preveroval ojazdené motorové vozidlo neobstojí. Žalovaný si zjavne zamenil overovanie obchodného partnera s overovaním kvality tovaru pri jeho preberaní. V žiadnej právnej norme, ani Smernici o DPH ani judikatúre súdov SR resp. judikatúre SD EÚ nie je ani len zmienka o tom ,že by sa spoľahlivosť obchodného partnera preverovala cez kvalitu dodaného tovaru. Navyše uviedol, že zakúpený tovar nemal žiadne vady, a ani dodatočne sa na zakúpenom tovare (OMV Škoda Kodiaq) neobjavili žiadne skutkové vady (ani zjavné ani skryté), ani žiadne právne vady. Teda zakúpené vozidlo Škoda Kodiaq, malo riadny (správny) stav počítadla najazdených kilometrov, nepochádzalo z trestnej činnosti, nebolo predmetom krádeže, nebolo predmetom záložného práva, nebolo predmetom exekúcie, ani sa dodatočne vozidlo nepokazilo.) Teda argumenty žalovaného, že si žalobca nepreveroval predmetné vozidlo nemajú žiadnu súvislosť s tým, či si žalobca splnil povinnosť preveriť spoľahlivosť obchodného partnera. Jedná sa o argument úplne zcestný (argumentum ad absurdum). 13. Na doplnenie uviedol, že ani správca dane pri preverovaní spoločnosti WILOW s.r.o. nezistil žiadne porušenie daňových právnych predpisov zo strany tejto spoločnosti. Až pri doplnení daňovej kontroly správca dane zistil, že k porušeniu daňových povinností a k neodvedeniu DPH došlo zo strany tretieho subjektu, ktorým bola spoločnosť S.W.K Inv s.r.o. 14. Žalobca nebol oprávnený získať od príslušného dopravného inšpektorátu informáciu, kto bol v evidencii vozidiel zapísaný ako majiteľ predávaného vozidla pred tým, ako ho nadobudla spoločnosť WILOW s.r.o. Žalobcovi neposkytne súčinnosť Kriminálny úrad finančnej správy, ani mu nemôže poskytnúť súčinnosť žiadny iný štátny orgán, ani nemá prístup do aplikácie EKB, ani nemá oprávnenie nazrieť do kontrolného výkazu jeho dodávateľa z dôvodu daňového tajomstva. Nakoniec ani predávajúca spoločnosť WILOW s.r.o. žalobcovi neuviedla od koho nadobudla predávané vozidlo. 15. Žalovaný nemôže porovnávať možnosti žalobcu s možnosťami správcu dane pri preverovaní jednotlivých subjektov práva a z rovnakých dôvodov žalovaný nemal objektívne o spoločnosti S.W.K Inv s.r.o. absolútne žiadnu vedomosť. Z toho dôvodu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobca nebol žiadnym členom „preverovaného dodávateľského reťazca obchodníkov s motorovým vozidlom Škoda Kodiaq: neznámy zahraničný dodávateľ - S.W.K. Inv s.r.o. ( identifikovaný daňový únik, zmiznutý obchodník - „missing trader“ ) - WILOW s.r.o. ( sprostredkovateľ - „ nárazník “ - nízka vlastná daňová povinnosť po uplatnení odpočítania dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti S.V.K. Inv s.r.o. ) a to ani úmyselne ani z nedbanlivosti. Vyjadrenie k správnej žalobe

16. V písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. 17. Žalovaný preukázal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré prijal od spoločnosti WILOW s.r.o. nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Z judikatúry, na ktorú poukázal aj samotný žalobca vyplýva, že ak správca dane, na ktorom leží dôkazné bremeno, preukáže, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. 18. Žalovaný zistené skutočnosti vyhodnotil, a to v zmysle judikatúry SD EÚ a na základe vyhodnotenia všetkých zistení identifikoval daňový únik, na základe ktorého preukázal podvodné konanie na dani z pridanej hodnoty v reťazci spoločností obchodujúcich s motorovým vozidlom Škoda Kodiaq, ktorého súčasťou bol aj daňový subjekt, preto správca dane tiež vyhodnocoval, či zo zistených skutočností vyplýva, či daňový subjekt v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho v rozumnej miere požadovať na zabezpečenie toho, aby zabránil svojej účasti na plneniach spojených s podvodom vo vzťahu k DPH. Správca dane v tomto prípade preukázal a odôvodnil, že preverovaná dodávka tovaru (motorového vozidla Škoda Kodiaq) bola spojená s podvodom vo vzťahu k DPH a že daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné rozumne očakávať, aby sa uistil, že sa nestane účastný týchto dodávok poznačených podvodom vo vzťahu k DPH. 19. Žalovaný pri hodnotení kontrolných zistení vychádzal aj z právnych východísk, ktorými boli Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte len „Smernica o DPH“) a rozsudky SD EÚ, v zmysle ktorých boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou o DPH (napr. prípad C-80/11 Mahagében, bod 41 a ďalšie rozsudky) a SD EÚ v tejto súvislosti opakovane rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (viď napr. bod 38 rozsudku C-18/13 a iné).Tiež poukázal na rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a RECOLTA-RECYCLING SPRL (bod 55, 56, 57, 59, 61), C-285/11 Bonik EOOD (bod 37)) a rozsudku NS SR č. (bod 49). 20. Žalovaný v priebehu daňovej kontroly identifikoval viacero indícii, ktoré sami o sebe nie sú nezákonné, vo svojom súhrne a vzájomných súvislostiach avšak dokazujú, že žalobca o svojom zapojení do podvodu na DPH minimálne mohol vedieť, a to na základe: - vyjadrení žalobcu Tomáš Vallo ( Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102167716/2022 zo dňa 04.08.2022 a vyjadrenia zaevidovaného pod evid. č. dňa 27.09.2022). 21. Žalovaný uvádza, že žalobca si žiadnym spôsobom neoveril osobu, ktorá vystupovala v mene spoločnosti WILOW s.r.o., žalobca sa uspokojil len s tou skutočnosťou, že mu bolo predvedené inzerované motorové vozidlo, predložená faktúra na úhradu, na základe ktorej žalobca previedol finančné prostriedky v prospech účtu uvedeného na faktúre a bolo mu odovzdané motorové vozidlo Škoda Kodiaq (hoci nevie kým). 22. Podľa žalovaného, žalobca si mal dostatočne preveriť svojho dodávateľa WILOW s.r.o. cez verejne prístupné portály (napr. Finstat, foaf, Obchodný register SR, Finančná správa SR a pod.), ako aj iné skutočnosti – napr. či spoločnosť dosahuje zisk, či je registrovaná ako platiteľ DPH, či nie je spoločnosť v zápornom hospodárení (v strate), či má zamestnancov, kontaktné údaje predajcu, webovú stránku predajcu a pod., či má predajca vhodné miesto na predaj automobilov – autosalón, autobazár a pod. Správca dane poukázal na bežne uplatňované pravidlá pri kúpe ojazdeného vozidla: - ujasnenie si veľkosti vozidla, jeho využitie, druh motora, množstvo najazdených kilometrov, cenový strop, príp. aj náklady navyše súvisiace s opravou a vylepšením vozidla; - vytipovanie si jednotlivých predajcov (fyzická osoba, autorizovaný autobazár a pod.) – ako bolo vyššie uvedené – preverenie si spoľahlivosti daných predajcov cez verejne prístupné webové portály; - vyžiadanie si od predajcu VIN číslo vozidla, preverenie predajcu cez online záznamy STK, kontrolu originality; - preverenie, či nejde o odcudzené vozidlo (databáza odcudzených motorových vozidiel na stránke Ministerstva vnútra SR) a či nie je na automobil zriadená ťarcha (Notársky centrálny register záložných práv). 23. Žalovaný poukázal na to, že pri kúpe ojazdeného motorového vozidla došlo k neštandardnostiam, ako napr., že žalobca B. C. si spoločnosť WILOW s.r.o. preveril cez Finstat a zistil, že v spoločnosti bol v tom čase konateľom občan z Chorvátskej republiky (čo mohlo byť prvým signálom, ktorý mala viesť žalobcu k obozretnosti) sa napriek tomu rozhodol, že predmetné vozidlo od spoločnosti WILOW s.r.o. kúpi. Žalobca si mal o to výraznejšie preveriť dodávateľa predmetného vozidla, nakoľko vozidlo nebolo

kúpené na súkromné účely, ale na firemné účely – s tým súvisiaci odpočet dane. Taktiež obhliadka predmetného vozidla prebehla na neštandardnom mieste – na inom verejnom mieste, ako je bežné (priestory autobazáru a pod.). Žalobca v odvolaní namietal, že dodávateľa WILOW s.r.o. si v maximálnej možnej miere overil cez verejné prístupné portály, presne tak, ako to uviedol daňový úrad. Žalobca si overil samotnú spoločnosť WILOW s.r.o. a jej registráciu v obchodnom registri cez verejne dostupný obchodný register na internete D. a taktiež cez portál D. , ďalej si overil, či spoločnosť WILOW s.r.o. má platnú registráciu ako platiteľ DPH v registri na portáli www.financnasprav.sk . 24. Žalovaný nespochybňoval existenciu zdaniteľného plnenia – tovaru (osobného motorového vozidla Škoda Kodiaq, VIN: B.), ani si nezamenil overovanie obchodného partnera s overovaním kvality tovaru pri jeho preberaní. Žalovaný ako správca dane v napadnutom rozhodnutí na príklade spôsobu preverovania ojazdeného motorového vozidla poukázal na to, že už v procese overenia ojazdenia motorového vozidla došlo k neštandardnostiam, ktoré mali viesť žalobcu k obozretnosti/náležitej starostlivosti. Správca dane ako žalovaný nehodnotil kvalitu dodaného tovaru. Žalovaný rozsiahlym dokazovaním preukázal žalobcovi, že nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v reálnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty – t. j. preukáže, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. Žalovaný preukázal vykonanými úkonmi a získanými dôkazmi, že žalobca si dostatočne nepreveril informácie o dodávateľovi WILOW s.r.o., ktorý dodal predmetné motorové vozidlo, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti a neprijal všetky náležité opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať pri preverení svojho dodávateľa a aby zabránil svojmu zapojeniu do daňového podvodu. Daňový subjekt mohol a mal vedieť, že prijatím predmetného plnenia od dodávateľa WILOW s.r.o. sa bude podieľať na podvodnom konaní (spojenom s neoprávneným daňovým únikom vzniknutým neodvedením dane zo strany spoločnosti S.W.K. Inv s.r.o.). Žalobca nebol dostatočne obozretný pri výbere dodávateľa – spoločnosti WILOW s.r.o. 25. Žalovaný preukázal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré prijal od spoločnosti WILOW s.r.o. nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Z judikatúry, na ktorú poukázal aj samotný žalobca vyplýva, že ak správca dane, na ktorom leží dôkazné bremeno, preukáže, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Replika 26. Žalobca v písomnej replike zotrval na vyjadreniach zo správnej žaloby, pričom uviedol, že overenie či osoba, ktorá za predávajúceho podpísala kúpnu zmluvu bola v danom čase konateľ predávajúceho, alebo jeho prokurista nemá žiadny vplyv na platnosť uzavretej kúpnej zmluvy, keďže prokurista je tiež orgánom spoločnosti, ktorý je oprávnený konať za spoločnosť pri scudzovaní hnuteľných vecí bez akéhokoľvek obmedzenia. Z toho dôvodu výsledky uvedeného skúmania zo strany žalobcu by nemali žiadny vplyv na vierohodnosť predávajúceho t.j. vierohodnosť spoločnosti WILOW s.r.o. Teda v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi údajným porušením povinností zo strany žalobcu (preverovanie osoby, ktorá podpísala kúpnu zmluvy) a následkom, ktorým má byť zistenie pochybností vedúcich k tomu, aby mohol žalobca objektívne odhaliť, že v danom prípade sa malo jednať o daňový podvod. Rovnako odovzdanie vozidla nie je povinný zabezpečovať konateľ ani prokurista predávajúceho, ale akákoľvek ním poverená osoba. Ani pri kúpe nového vozidla zákazníkom v predajni vozidlo neodovzdáva konateľ spoločnosti ale poverená osoba. Dôležité je že vozidlo bolo odovzdané riadne a so všetkými potrebnými dokumentami. Preto žalobca nemal mať aké pochybnosti o spoločnosti predávajúceho, keď celá kúpa vozidla vrátane jeho odovzdania prebehla na 100% v poriadku, bez akýchkoľvek problémov. 27. Žalobca opätovne uviedol, že si svojho dodávateľa (spoločnosť WILOW s.r.o.) preveril dostatočne a s odbornou starostlivosťou, pričom ani správca dane nezistil pri spoločnosti WILOW s.r.o. žiadne objektívne porušenie zákona resp. nejakú objektívne zistiteľnú informáciu, ktorá by znižovala jej kredibilitu. WILOW s.r.o. si splnila všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k správcovi dane, teda svoju faktúru, ktorou fakturovala žalobcovi kúpnu cenu za dodanie tovaru uviedla vo svojom kontrolnom výkaze za príslušný mesiac (03/2022) a takisto daň z pridanej hodnoty z prijatého plnenia od žalobcu zahrnula vo svojom daňovom priznaní za príslušného zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť WILOW s.r.o. sa v danom prípade nedopustila porušenia žiadnych daňových predpisov voči správcovi dane, ani sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania vo vzťahu k žalobcovi, preto

objektívne nemožno žalobcovi vyčítať, že si nedostatočne preveril svojho obchodného partnera, nakoľko jeho obchodný partner sa osvedčil ako spoľahlivý obchodný partner. 28. Teda žalovaného argument o údajnom nepreverení obchodného partnera opäť nemá vplyv na skutočnosť, či mohol alebo nemohol žalobca odhaliť, že sa v danom prípade jedná o daňový podvod. Nie je možné od žalobcu žiadať, že mal zistiť ohľadne svojho dodávateľa nejakú podozrivú informáciu, keď žiadna podozrivá informácia v danom prípade neexistovala. Tiež uviedol, že je úplne bežná prax, že záujemca o predaj vozidla, ktorý nie je obchodníkom s vozidlami, predá svoje vozidlo priamo záujemcovi o jeho kúpu. Duplika 29. Hodnotenie skutkovej otázky, či žalobca mohol a mal vedieť, že sa prijatím plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom je spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Žalovaný uvádza, že správca dane skúmal, aké rozumné opatrenia prijal žalobca pri nadobudnutí motorového vozidla Škoda Kodiaq od dodávateľa WILOW s.r.o., tak aby predišiel svojmu zapojeniu do daňového podvodu (hoc aj nevedomého). Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu (Uznesenie SD EÚ vo veci C-108/20 „HR“, bod 28). Na základe všetkých neštandardnosti (ktoré žalovaný posúdil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach) žalovaný konštatuje, že správca dane posúdil všetky skutočnosti zistené v daňovom konaní aj v súvislosti so zmenami, ktoré nastali u dodávateľa, resp. subdodávateľa daňového subjektu v kontexte rozsudku NSS ČR č. -87 zo dňa 06.08.2020, kde sa v bode 30 uvádza, že okolnosti, ktoré súhrnne nasvedčujú existencii daňového podvodu, môžu mať svoj pôvod v minulosti (napr. obchodná história, či minulé personálne väzby), v dobe uzatvárania transakcie (neštandardné obchodné podmienky) i v dobe nasledujúcej po uzavretí obchodu (napr. nekontaktnosť dotknutých osôb, náhle ukončenie činnosti, neštandardné peňažné toky medzi dotknutými osobami a pod.). Žalovaný taktiež poukazuje na Uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-108/20 „HR“, podľa ktorého podvod na DPH nemožno chápať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na prípady, v ktorých podvod vyplýva z osobitnej kombinácie po sebe idúcich transakcií, ale vzťahuje sa aj na prípady, kedy podvod vyplýva z celkového plánu, podľa ktorého sú dodávky súčasťou podvodu zahŕňajúceho niekoľko transakcií, teda vždy ak chýbajúca daň je dôsledkom podvodného konania. V zmysle vyššie uvedeného uznesenia SD EÚ zdaniteľná osoba, ktorá vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa podieľa na transakcii zapojenej do podvodu, pomáha páchateľom podvodu a stáva sa jeho spolupáchateľom, z čoho vyplýva, že taká účasť predstavuje zavinenie, za ktoré je zodpovedná táto zdaniteľná osoba. Žalovaný preukázal, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré prijal od spoločnosti WILOW s.r.o. nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Z judikatúry, na ktorú poukázal aj samotný žalobca vyplýva, že ak správca dane, na ktorom leží dôkazné bremeno, preukáže, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca, daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Ako preukazuje predložený administratívny spis k žalobe, skutkový stav bol dostatočne a náležite zistený, dokazovanie bolo vedené správcom dane vyčerpávajúcim spôsobom, v rámci dokazovania žalovaný ako správca dane získal dôkazy, ktorými preukázal, že žalobca mohol a mal vedieť, že prijatím preverovaných plnení od dodávateľa WILOW s.r.o. sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty a daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na podvode. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 30. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa a (ďalej len „“) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby ( ) pričom podľa vo veci nariadil pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane podľa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

31. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie .

32. Podľa o dani z priadnej hodnoty v znení účinnom v čase relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

33. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

34. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

37. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

39. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

42. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného - Finančné riaditeľstva SR č. 102042125/2023 zo dňa 10.08.2023, ktorým rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane č. 100913362/2023 zo dňa 30.03.2023, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 6 165,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022 a nadmerný odpočet v sume 3 840,93 EUR nepriznal, pričom vyrubil daň v sume 2 324,07 EUR, v celom rozsahu potvrdil.

44. Spornou skutočnosťou v zdaňovacom období marec 2022 bolo neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúry vyhotovenej dodávateľom WILOW s.r.o., Palánok 1, 949 01 Nitra, IČO 53992504, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. platné do 31.03.2023; spoločnosť so sídlom na adrese Dunajská 8, 811 08 Bratislava do 21.09.2022 (ďalej len „WILOW s.r.o.“), ktorý na základe faktúry č. 22032901 zo dňa 29.03.2022, dátum dodania: 29.03.2022 žalobcovi fakturoval motorové vozidlo Škoda Kodiaq VIN: B., v celkovej výške: 36 990,00 EUR; z toho základ dane: 30 825,00 EUR; DPH 20 % vo výške 6 165,00 EUR, kde správca dane v zhode so žalovaným zistené skutočnosti vyhodnotili v zmysle ustálenej judikatúry ESD a na základe vyhodnotenia všetkých zistení identifikovali daňový únik, na základe ktorého uviedli, že bolo preukázané podvodné konanie na dani z pridanej hodnoty v reťazci spoločností, ktoré dodali preverované motorové vozidlo Škoda Kodiaq, ktorého súčasťou bol aj žalobca. Preto správca dane tiež vyhodnocoval, či zo zistených skutočností vyplýva, že žalobca v zmysle ustálenej judikatúry ESD prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho v rozumnej miere požadovať na zabezpečenie toho, aby zabránil svojej účasti na plneniach spojených s podvodom vo vzťahu k DPH. Žalovaný v zhode so správcom dane uviedli, že v tomto prípade bolo preukázané, že preverované dodávky služieb boli spojené s podvodom vo vzťahu k DPH (chýbajúca daň) a žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné rozumne očakávať, aby sa uistil, že sa nestane účastný týchto dodávok poznačených podvodom vo vzťahu k DPH. 45. Žalobca v súvislosti so sporným obchodom predložil kúpnu zmluvu zo dňa 31.03.2022 a osvedčenie o evidencii – časť II (technický preukaz) TB382709. K nadobudnutiu motorového vozidla Škoda Kodiaq uviedol, že predmetné auto bolo ponúkané na predaj cez inzerciu – autobazár, pričom sa skontaktoval s predajcom a dohodli si obhliadku motorového vozidla v Bratislave na verejnom mieste. Po obhliadke vozidla sa daňový subjekt s predajcom dohodol, že sa rozhodne a ozve. Spoločnosť WILOW s.r.o. si žalobca preveroval cez Finstat, kde zistil, že sa jedná o malú firmu, kde je slovenská konateľka zo E. a druhý konateľ z Chorvátska. Žalobca uviedol, že po týždni sa skontaktoval s pánom (ktorého meno nevie uviesť), s tým že predmetné auto kúpi. Dohodli sa a následne sa stretli na Notárskom úrade v Bratislave, kde spísali notárske zápisnice – kúpnu zmluva s konateľkou spoločnosti WILOW s.r.o. Premiestnili sa do obchodného centra Bory Mall v Bratislave, kde bol žalobcom v banke vykonaný prevod peňazí za kúpu automobilu a následne si žalobca odviezol motorové vozidlo. Daňový subjekt uviedol, že preverované motorové vozidlo Škoda Kodiaq využíva na firemné účely. 46. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou uvádza, že dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe“ (rozhodnutie Súdneho Dvora Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). 47. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový

subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. 48. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že v predmetnej veci správca dane ako aj žalovaný pri nepriznaní práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu argumentovali, že žalobca sa sporným obchodom v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti zúčastnil na plnení poznačenom daňovým podvodom. 49. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). 50. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca správny súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom sa obchodovania k daňovému úniku (na strane subdodávateľa žalobcu - spoločnosti S.W.K. Inv s.r.o.) došlo. Správca dane analýzou podaných kontrolných výkazov DPH za zdaňovacie obdobia január – marec 2022 zistil, že pri nákupe motorového vozidla Škoda Kodiaq, došlo u žalobcu k odpočítaniu dane z pridanej hodnoty, u dodávateľa WILOW s.r.o. došlo k odvedeniu dane z pridanej hodnoty, ako aj k odpočítaniu dane, avšak u subdodávateľskej spoločnosti S.W.K Inv s.r.o. nebola odvedená daň (nebolo podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2022). 51. Finančné orgány po alikácii Axel Kittel testu uviedli, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, a to konkrétne tým, že spoločnosť S.W.K. Inv s.r.o. si nesplnila svoju daňovú povinnosť a neodviedla daň z predaja motorového vozidla Škoda Kodiaq pre spoločnosť WILOW s.r.o. (dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu). Spoločnosť S.W.K. Inv s.r.o. v zdaňovacom období marec 2022 nepriznala a ani neodviedla daň z faktúry vystavenej pre spoločnosť WILOW s.r.o., v dôsledku čoho došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného platiteľa boli s týmto podvodným konaním spojené, nakoľko spoločnosť WILOW s.r.o. bola v zdaňovacom období marec 2022 dodávateľom tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a spoločnosť S.W.K. Inv s.r.o. bola subdodávateľom tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Kontrolovaný daňový subjekt si odpočítal priamo tú daň, pri ktorej nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu platiteľom S.W.K. Inv s.r.o. (daňový únik na dani z pridanej hodnoty). 52. Druhým testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že žalobca o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mal a mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel. 53. Z doteraz uvedeného je zrejmé, že právo na odpočítanie dane zo sporného obchodu so spoločnosťou WILOW s.r.o. nebolo žalobcovi nepriznané z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu jeho účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné práve to, či žalobca s ohľadom na všetky okolnosti vedel alebo aplikujúc primeranú obozretnosť, mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. 54. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58). 55. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 56. V tejto súvislosti daňové orgány uviedli, že neboli dodržané štandardné bežne používané pravidlá pri kúpe ojazdeného motorového vozidla, pretože žalobca napriek tomu, že si spoločnosť WILOW s.r.o. preveril cez Finstat a zistil, že v spoločnosti bol v tom čase konateľ (občan z Chorvátskej republiky) - čo môže byť prvým signálom, že sa nejedná o renomovanú spoločnosť – sa aj napriek tomu rozhodol, že predmetné vozidlo od spoločnosti WILOW s.r.o. kúpi. Podľa daňových orgánov si mal žalobca o to výraznejšie preveriť dodávateľa predmetného vozidla, nakoľko vozidlo nebolo kúpené na súkromné účely, ale na firemné účely – s tým súvisiaci odpočet dane. Tiež obhliadka predmetného vozidla prebehla na neštandardnom mieste a to inom verejnom mieste, ako je bežné, napríklad priestory autobazáru a pod. 57. Správny súd konštatuje, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný v ust. daňového poriadku. Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

58. V kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane len v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Obdobné závery prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 30. júna 2022, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022.

59. Správny súd síce akceptuje, že pokiaľ správca dane šetrením zistí, že dodávateľ či subdodávateľ sú spoločnosťami bez personálneho a majetkového substrátu, že sú nekontaktnými alebo nedôveryhodnými subjektmi, je namieste od žalobcu žiadať, aby deklarované zdaniteľné plnenie preukázal, okrem formálne vystavených faktúr, i inými relevantnými dôkazmi, avšak v predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca fakturované plnenie listinnými dôkazmi preukázal a daňové orgány konštatovali, že všetky formálne aj vecné podmienky pre odpočítanie dane žalobca splnil a žiadne porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty uňho neboli zistené, dokonca výslovne uviedli, že nespochybnili ani existenciu fakturovaného plnenia.

60. Hoci viaceré skutočnosti uvádzané daňovými orgánmi možno vnímať ako indície smerujúce k preverovaniu obchodného reťazca, prípadne aj ku konštatovaniu podvodného konania, avšak v danej veci išlo o skutočnosti na strane iných subjektov než samotného žalobcu a teda daňové orgány nemôžu zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bez náležitého preukázania, že by žalobca o prípadnom podvodom konaní vedel alebo vedieť mal a mohol.

61. Ku skutočnosti, že si subdodávateľská spoločnosť zapojená do obchodného reťazca neplnila riadne svoje povinnosti voči správcovi dane, správny súd poukazuje na to, že daňový subjekt spravidla nemá možnosť kontrolovať plnenie povinností iných daňových subjektov voči správcovi dane, nakoľko ide

o obsah daňového tajomstva. Aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. judikoval, že: „Skutočnosť, že dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“

62. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že daňové subjekty nemajú prístup k interným daňovým dokumentom svojich dodávateľov a už vôbec nie ich subdodávateľov, a preto ich možnosti preveriť si plnenie povinností týchto tretích subjektov voči daňovým orgánom sú značne obmedzené. To, že fakturované plnenie bolo v tu posudzovanom prípade vykonávané subdodávateľsky, resp. tovar (osobné motorové vozidlo) bolo nadobudnuté subdodávateľsky, je tiež bežnou podnikateľskou praxou a automaticky to nevedie k záveru o vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na podvodnom konaní.

63. V posudzovanom prípade tak možno zhrnúť, že vzhľadom na určité nezrovnalosti či indície, prípadne porušenia zákona na stupni subdodávateľov žalobcu, bolo dôvodné preverovanie obchodného reťazca za účelom zisťovania možného daňového úniku. Avšak aj v prípade zistenia takéhoto daňového úniku, na zamietnutie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcovi je nevyhnutné aj preukázanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode (t. j. že vedel, že sa podvodu zúčastňuje) alebo zanedbanie náležitej starostlivosti a opatrnosti, ktorá viedla k takejto účasti žalobcu na podvodnom konaní (t. j. že žalobca o podvode vedieť mal alebo mohol) a to nie len na základe indícii finančných orgánov, ale ich podloženia konkrétnymi dôkazmi. Je evidentné, že daň chýba, ale vo vzťahu k priamemu dodávateľovi žalobcu neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by indikovali, že žalobca vedel alebo mohol alebo mal vedieť, že posudzovaný zdaniteľný obchod je spojený s podvodným konaním. Zo strany finančných orgánov nebola náležite ozrejmená vedomostná zložka.

64. Správny súd považuje za potrebné dodať, že jeho závery neznamenajú automaticky, že žalobcovi má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov, je však na správcovi dane, resp. žalovanom, aby pri svojom rozhodovaní, pokiaľ zakladajú svoje rozhodnutia na daňovom podvodnom konaní, aplikovali tzv. Axel Kittel test a jeho jednotlivé čiastkové otázky zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom aj dostatočne odôvodnili. Uvedené bude úlohou správnych orgánov po vrátení veci.

65. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto pristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane a k vráteniu veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie z dôvodu podľa .

66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa . Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

67. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V Banskej Bystrici dňa 15. januára 2026

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal elen senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v ease podpisovania rozsudku.