Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-8T/38/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. , v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin podvodu podľa , odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 04.06.2025, č. k. -490, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.01.2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica, zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 04.06.2025, č. k. -490 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. uznaný za vinného, že v období od februára 2017 do novembra 2017 v Holíči, vystupujúc pod falošnou identitou ako A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, B. X, Česká republika, postupne si vybudujúc dôveru u poškodenej D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G. od tejto v období od augusta 2017 do novembra 2017 vylákal postupne ako pôžičku na kúpu rodinného domu, sumu dokopy vo výške 14 000 eur, s tým, že jej uvedené finančné prostriedky vráti po tom, ako predá svoj byt v Prahe, pričom žiadny byt v Prahe v tom čase a ani nikdy v minulosti nevlastnil, kúpu domu iba predstieral a finančné prostriedky od počiatku nemal v úmysle vrátiť, čím sa úkor poškodenej D. D. E. obohatil o sumu 14 000 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil, tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa účinného od 06.08.2024 (ďalej len „“). Za to mu súd uložil: Podľa účinného od 06.08.2024 (ďalej len „“) s použitím , trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej D. D. E., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom G., F. XXXX/XX škodu vo výške 14.000,- eur.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný a prokurátor. Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného. Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie sám, ako aj prostredníctvom obhajcu. 3. Obžalovaný v odôvodnení odvolania uviedol: 3.1. Rozhodnutie je postavené prakticky len na výpovedi poškodenej D. D. E., ktorá je jediným priamym dôkazom. Jej výpoveď je rozporuplná a menila sa v čase - uvádzala rôzne sumy, okolnosti a vysvetľovala si rozpory účelovo. Výpisy z účtov dokazujú len výbery hotovosti, nie odovzdanie peňazí obžalovanému. Zmluva o pôžičke je podpísaná na falošnú identitu „A. B.“ a nebola znalecky skúmaná pravosť podpisu. Svedkovia C. a B. obžalovaného neidentifikovali jednoznačne. Výsledný skutkový stav

tak nie je preukázaný bez pochybností. Súd mal postupovať podľa zásady in dubio pro reo a oslobodiť obžalovaného. 3.2. Obhajoba navrhovala vykonať znalecký posudok písmoznalca k podpisu na zmluve o pôžičke - návrh súd odmietol. Obhajoba navrhovala vykonať znalecký posudok zo zdravotníctva k otázke mojej pamäti a zdravotného stavu po operácii mozgu v r. 2021 - súd odmietol. Obidva dôkazy sú pritom zásadné pre posúdenie skutku aj vierohodnosti obhajoby. Ich odmietnutie predstavuje tzv. opomenuté dôkazy, čo je v rozpore so zásadou spravodlivého procesu a právom na obhajobu. 3.3. Súd založil svoju argumentáciu aj na mojich predchádzajúcich odsúdeniach a domnienke o rovnakom „modus operandi“. Minulé odsúdenia možno zohľadniť pri ukladaní trestu, nie však pri dokazovaní viny v novej veci. Takýto prístup je v rozpore s princípom prezumpcie neviny. 3.4. Za prečin malej škody ( , hranica škody 700 - 20 000 €) mi bol uložený nepodmienečný trest 18 mesiacov, čo je horná polovica zákonnej sadzby (0 - 2 roky). Súd úplne odmietol zvážiť alternatívne tresty (podmienečný odklad, peňažný trest, domáce väzenie), hoci zákon ich pri prečinoch umožňuje. Súd nezohľadnil osobné a zdravotné pomery, ani možnosť nápravy obžalovaného. Pri odôvodnení sa opieral najmä o generálnu prevenciu, čo nemožno považovať za dostatočný dôvod na uloženie nepodmienečného trestu. Trest je preto neprimerane prísny. 3.5. Ani výrok o povinnosti nahradiť škodu vo výške 14 000 € nie je dostatočne podložený. Nebolo jednoznačne preukázané, že poškodená mi tieto peniaze skutočne odovzdala. Zmluva o pôžičke je na falošnú identitu a podpis nebol znalecky preskúmaný. Výpisy z účtu preukazujú len výber hotovosti poškodenou, nie odovzdanie peňazí obžalovanému. 3.6. Navrhujem, aby Krajský súd v Trnave: 1. podľa zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ma spod obžaloby, alebo subsidiárne 2. podľa zrušil rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu Senica, pobočka Skalica, na nové konanie a rozhodnutie (s povinnosťou vykonať navrhnuté znalecké dôkazy)a ak by odvolací súd zotrval na vine, potom 3. podľa zmenil rozsudok vo výroku o treste a uložil miernejší, prednostne alternatívny trest (podmienečný odklad, peňažný trest alebo domáce väzenie).

4. Obhajca obžalovaného v odôvodnení odvolania uviedol: 4.1. V prvom rade Obžalovaný dáva do pozornosti, že súd v danej veci odmietol vykonať navrhované dôkazy, pričom s poukazom na to, že v danej veci môžeme hovoriť o tzv. dôkaznej núdzi, keďže okrem poškodenej, ktorá má jasný záujem na výsledku konania - dostať sa k finančným prostriedkom a teda jej výpoveď by mala byť jednoznačne podrobená kritike v tomto kontexte, proti Obžalovanému neexistuje v spise jeden jediný dôkaz, ktorý by ho mal z niečoho usvedčovať, súd mal urobiť všetko preto, aby v danej veci bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, k čomu však nedošlo, čo zakladá dôvod odvolania Obžalovaného, keďže Rozsudok pokladá za nezákonný. Súd sa nemôže stavať do pozície znalca a teda vopred predikovať, ako by prípadné znalecké skúmanie dopadlo. Je potrebné zdôrazniť, že v danej veci ide o prečin, za ktorý súd Obžalovaného odsúdil k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, pričom toto odsúdenie je založené len na tvrdení poškodenej. Obžalovaný opakuje, že pri tejto dôkaznej situácii by súd mal obzvlášť citlivo pristupovať k tomu, aké dôkazy vykoná a ak niektoré odmietne vykonať, relevantne odôvodniť, prečo ich odmietol vykonať. Na zistenie toho, či sa o opomenutý dôkaz jedná, alebo nie sa v praxi používa tzv. Pema test (Perna proti Taliansku, č. 48898/99, rozsudok veľkého senátu zo 6. mája 2003, doplnený koncepciou v zmysle Rozsudku Veľkého senátu ESĽP vo veci Murlazaliyeva proti Rusku z 18. decembra 2018, č. 36658/05). Pokiaľ ide o problematiku tzv. opomenutých dôkazov, ktorej sa týka vyššie uvádzaná judikatúra ESĽP, k pochybeniu dochádza najmä vtedy, pokiaľ všeobecný súd návrh na vykonanie konkrétneho dôkazu odmietne bez adekvátneho odôvodnenia, prípadne tento návrh úplne ignoruje, čo znamená že v dôvodoch samotného rozhodnutia nebude o príčinách takého odmietnutia žiadna zmienka, prípadne sa všeobecný súd o tejto okolnosti zmieni, ale iba okrajovo a veľmi všeobecne, spôsobom, ktorý nezodpovedá povahe a závažnosti veci (m. m. Ústavný súd , , obdobne aj ). Je preto nevyhnutné, aby v trestnom konaní boli vykonané navrhované dôkazy za účelom objasnenia skutku a aby súd/orgány činné v trestnom konaní vykonávali obojsmerné dokazovanie aj v prospech aj v neprospech páchateľa v zmysle a poskytli tak aj oznamovateľovi ako poškodenej osobe ochranu. Dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a dôkazy vykonané pred súdom netvoria súvislý celok odôvodňujúci odsudzujúci Rozsudok, pričom žiaden zo zabezpečených dôkazov spoľahlivo, uveriteľne a relevantne nepreukazuje, že Obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe. Súd je povinný návrhu dôkazu vyhovieť (Nález Ústavného súdu ČR, pod sp. zn. zo dňa 18.03.2010), ak: a) tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, má relevantnú súvislosť s predmetnom konania, b) je spôsobilý

overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, ktorá má relevantnú súvislosť s predmetnom konania, c) nie je nadbytočný k overeniu alebo vyvráteniu skutočnosti, ktorá má relevantnú súvislosť s predmetom konania a o tejto skutočnosti existujú dôvodné (rozumné) pochybnosti. Ak súd odmietne návrh dôkazov Obžalovaného (súd nie je povinný vyhovieť všetkým návrhom dôkazov, ale musí sa s odmietnutím návrhov dôkazov legálne vysporiadať), je potrebné, aby zrozumiteľným, riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na návrhy dôkazov a vysvetlil, prečo Obžalovaným navrhovaný dôkaz nespĺňa náležitosti podľa vyššie uvedených písmen a), b) alebo c). Obžalovaný v rámci tohto odvolania odkazuje na argumentáciu obhajcu v záverečnej reči, pričom na tejto argumentácii zotrváva a má za to, že s predmetnými argumentmi sa súd žiadnym spôsobom v rámci Rozsudku nevysporiadal. 4.2. Obžalovaný kladie legitímnu otázku, na základe akých dôkazov ho súd uznal za vinného, ak ho neusvedčuje žiaden dôkaz z toho, že by sa mal dopustiť žalovanej trestnej činnosti (odhliadnuc od poškodenej, ku ktorej sa už Obžalovaný vyjadril, že táto má jasný zámer na výsledku konania a jej výpoveď je potrebné v tomto kontexte podrobiť dôkladnej kritike). Nehovoriac o tom, že tento jeden jediný dôkaz, ktorý by mal Obžalovaného z niečoho usvedčovať a teda výpoveď poškodenej bola natoľko nekonzistentná, že tak, ako sa uvádza na strane 4 Rozsudku, nakoľko sa svedkyňa poškodená odchýlila v časti svojej výpovede z prípravného konania súd na návrh prokurátora odstraňoval tieto rozpory. Súd na strane 8 Rozsudku uviedol hypotézu, že obrana Obžalovaného vyznieva veľmi nedôveryhodne z dôvodu, že vo výsluchu na niektoré otázky odpovedal jednoznačne (poškodenú nepoznám, podpis na zmluve mi určite nepatrí, určite som bol zamestnaný) a na iné otázky zas odpovedal neurčito (nevybavujem si zmluvu, že by som podpísal zmluvu o pôžičke, neviem o tom, či som vlastnil nehnuteľnosť v SR alebo ČR, nespomínam si, či som navštívil Skalicu, nespomínam si na osoby D. D., C. F., I. J.). Podľa súdu takáto výpoveď však nemôže byť príznačná pre osobu, ktorá stratila pamäť, pretože keď si na niečo osoba nepamätá môže vypovedať iba neurčito, nie neurčito aj konkrétne, pretože z toho možno dôvodne vyvodiť, že klame alebo zavádza. Obžalovaný k predmetnej úvahe súdu uvádza opätovne ako sa vyjadril k znaleckému dokazovanie, že súd sa nemôže postaviť do role lekára a teda odborníka na to, čo všetko si Obžalovaný po operácii mozgu môže a nemôže pamätať. Predmetné argumenty sú len domnienky súdu, ktoré súd použil na dotvorenie Rozsudku, pričom však Rozsudok nesmie vychádzať z domnienok, ale preukázaných skutočnosti, preto Obžalovaný nesúhlasí s týmto Rozsudkom a domáha sa jeho zrušenia, ktorý pokladá ako neudržateľný s poukazom na argumentáciu, o ktorú súd oprel uznanie viny a teda odsúdenie Obžalovaného. 4.3. Súd sa v rámci Rozsudku nevysporiadal so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech), s ktorou sa súd mal náležite vysporiadať, keďže v danej veci bolo spochybnené všetko (teda všetky dôkazy), v dôsledku čoho mal súd hľadieť na zabezpečené dôkazy čo možno najkritickejšie, keďže už pri spomenutej dôkaznej núdzi musí súd o to pozornejšie hľadieť na to, ako sa s dôkazmi vysporiada, keďže k uznaniu viny by malo dôjsť len pri ucelenej reťazí dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetnom trestného stíhania, v opačnom prípade musí súd obžalovaného oslobodiť (Roz. trestného kolégia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 20.02.2019. 4.4. Výpoveď poškodenej, ktorá svedčila v neprospech Obžalovaného by mala byť porobená hlbšiemu, rozsiahlejšiemu vecne a procesne kritickejšiemu prieskumu vloženého záujmu, neutrality/zaujatosti, vierohodnosti svedka, či jej pozorovacích schopností alebo možnej predpojatosti. Obžalovaný poukazuje na rozhodnutie Trestného kolégia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 20.02.2019 „keď vierohodnosť svedkov P.Q a M.P. je spochybnená z dôvodu pretrvávajúcich rozporov a pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetnom trestného stíhania, musí súd obžalovaného oslobodiť." 4.5. Snažíme sa poukázať na skutočnosť, že pri vzniku rozporov medzi viacerými svedkami sú diskvalifikované všetky dôkazy vo forme svedeckých výpovedí, ak k nim nepristúpi ucelená reťaz priamych a nepriamych dôkazov. Potreba zabezpečiť podporné dôkazy primerane stúpa, ak možno uviesť, že dôkaz je slabý a hrozí, že je nehodnoverný. Súčasne však možno konštatovať, že využitie inštitútu svedka je riešenie dôkaznej núdze, t.j. nie sú priame a nepriame podporné dôkazy. Je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní a súd za každých okolností preskúmali a všetkými dosiahnuteľnými spôsobmi aj overovali výpoveď svedka, ktorý svojou výpoveďou usvedčuje obvineného alebo už odsúdeného. Ak sa osoba ocitne v situácii, že môže mať eminentný záujem na istom spôsobe výpovede, tieto okolnosti vyvolávajú pochybnosti o vierohodnosti ako aj pravdovravnosti svedka. Nesnažíme sa poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ale poukazujeme na to, že hodnotenie dôkazov nemôže byť svojvoľné. A až po starostlivom vyhodnotení môžu OČTK pristúpiť k obžalobe a súd k odsudzujúcemu rozsudku. Rovnako sa nesnažíme deklarovat že výpoveď každej osoby usvedčujúcej obžalovaného je a priori neprípustná, uvedomujúc si, že výpoveď takého svedka je v zásade prípustným

a validným dôkazom s preukázanou hodnotou, avšak orgány činné v trestnom konaní a súd musia dôkladne posúdiť vierohodnosť svedka v zmysle doktríny RAVEN, ktorého vierohodnosť môže byť znížená. Nie je možné zaujať selektívny prístup k jednotlivým vykonaným aj odmietnutým dôkazom a brániť obžalovanému v obhajobe napr. nepreskúmaním vierohodnosti svedka. Súd pri hodnotení výpovedí svedkov v neprospech obžalovaného (nakoľko vina musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností) by mal aplikovať doktrínu RAVEN. Obžalovaný má za to, že súd pri poškodenej neaplikoval doktrínu RAVEN správne. 4.6. Obžalovaný si dovolí položiť legitímnu otázku, ako má prijať nesúlad výroku a odôvodnenia Rozsudku, v kontexte vykonaných dôkazov, so záverom, že by mal Obžalovaný vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ak žiaden relevantný dôkaz Obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti neusvedčuje. 4.7. Vyššie uvedené je jednoznačným dôvodom za zrušenie, respektíve zmenu Rozsudku a to práve z dôvodu nesúladu výroku s odôvodnením Rozsudku v spojení s vykonanými dôkazmi. Obžalovaný dáva do pozornosti, že Rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, keďže relevantné odpovede na nastolené otázky by mal Obžalovaný nájsť v odôvodnení Rozsudku (kde sa súd nevysporiadal so skutočnosťami namietanými týmto odvolaním), čo nemôže byť pokladané za dostatočné odôvodnenie. Rozsudok, nedáva jasné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, v dôsledku čoho sa Obžalovaný domáha jeho zrušenia respektíve zmeny, keďže ním došlo k porušeniu práva Obžalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Obžalovaný požaduje jasné vysvetlenie, na základe akých skutočnosti bol uznaný za vinného s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ak zo spisu predmetné v žiadnom prípade nevyplýva. Obžalovaný trvá na svojej nevine, nakoľko nebolo dostatočne preukázané, že by mal Obžalovaný spáchať predmetný skutok. Obžalovaný si dovolí požiadať Krajský súd v Trnave, aby všetky uvedené skutočnosti zhodnotil a spravodlivo vo veci rozhodol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil Rozsudok Okresného súdu Senica čk -490 zo dňa 04.06.2025, a sám vo veci rozhodol a oslobodil Obžalovaného spod obžaloby, alternatívne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal. 5. Proti rozhodnutiu o vine obžalovaného podal odvolanie aj prokurátor, v neprospech obžalovaného. Poukázal na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý je viacnásobným recidivistov majetkovej trestnej činnosti a na ktorého ani predchádzajúce uložené tresty odňatia slobody, nemali výchovný účinok. Preto navrhuje, aby mu súd uložil trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 22 mesiacov. 6. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý bol o mieste a čase verejného zasadnutia odvolacieho súdu riadne upovedomený a bez ospravedlnenia sa naň nedostavil. Obhajca obžalovaného predložil súdu doklad, z ktorého vyplýva, že ukončil zmluvu o poskytovaní právnych služieb obžalovanému, ktorému za roveň vypovedal plnomocenstvo na jeho obhajobu v trestnom konaní. Z tohto dôvodu ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí. Odvolací súd tak mal preukázané, že obžalovaný už naďalej nie je zastúpený obhajcom v odvolacom konaní. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na odvolaní a navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému prísnejší trest. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. 7. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania prokurátora v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmaním napadnutého rozsudku, z dôvodov, ktoré vo svojom odvolaní uviedli obaja odvolatelia, dospel odvolací súd k záveru, že obe odvolania sú nedôvodné. 9. Rozsudok je v poradí tretím rozsudok prvostupňového súdu v trestnej veci obžalovaného. 10. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.10.2023 č. k. – 357 Okresný súd Senica uznal obžalovaného A. B. za vinného, že v období od februára 2017 do novembra 2017 v Holíči, vystupujúc pod falošnou identitou ako A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, B. X, Česká republika, postupne si vybudujúc dôveru u poškodenej D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G. od tejto v období od augusta 2017 do novembra 2017 vylákal postupne ako pôžičku na kúpu rodinného domu, sumu dokopy vo výške 14 000 eur, s tým, že jej uvedené finančné prostriedky vráti po tom, ako predá svoj byt v Prahe, pričom žiadny byt v Prahe v tom čase a ani nikdy v minulosti nevlastnil, kúpu domu iba predstieral a finančné prostriedky od počiatku nemal v úmysle vrátiť, čím sa úkor poškodenej D. D. E. obohatil o sumu 14000 eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa . Za to mu súd podľa , s použitím , uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej D. D. E., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom G., F. XXXX/XX škodu vo výške 14.000,- eur. 11. Na základe odvolanie obžalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.03.2024, č. k. -390, ktorým podľa napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa sa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 12. Prvostupňový súd po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku a vrátení veci, podrobil výpoveď svedkyne poškodenej hodnoteniu, ktorého spôsob naznačil tunajší súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 28.03.2024. Prvostupňový súd svojim v poradí druhým rozsudkom zo dňa 9.9.2024 č.k. -451 obžalovaného podľa oslobodil spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa poškodenú D. D. E. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Na základe odvolania, ktoré proti tomuto rozsudku podal prokurátor v neprospech obžalovaného, Krajský súd v Trnave svojim uznesením zo dňa 03.04.2025, č. k. - 468 podľa napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 13. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil pokračovanie hlavného pojednávania dňa 04.06.2025, na ktorom vyhlásil rozsudok, uvedený v bode 1. tohto uznesenia (ďalej len „napadnutý rozsudok“). 14. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o vine obžalovaného v napadnutom rozsudku tým, že výsledkami dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, mal spáchanie skutku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, za jednoznačne preukázané. 15. Obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný priamym svedkom poškodenou D. D. E., ktorá podrobne opísala ako sa spoznala s obžalovaným, popísala akým spôsobom si u nej budoval dôveru a tiež popísala rozhodné skutočnosti vzťahujúce sa ku skutku, ktoré prvostupňový súd v tejto časti napadnutého rozsudku popísal. Prvostupňový súd, s poukazom na závery rozhodnutia odvolacieho súdu, dôkladne a podrobne vyhodnotil výpoveď poškodenej D. D. E. v zmysle kritérií doktríny RAVEN, pričom dospel k záveru, že svedeckú výpoveď je potrebné považovať v podstatných skutočnostiach za nemennú, konzistentnú a vierohodnú, pričom v celom trestnom konaní vypovedala konzistentne bez podstatných odchýlok a táto je podporená aj ďalšími nepriamymi dôkazmi. Poukázal pritom na výpoveď svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá na otázku obhajcu obžalovaného, či opoznáva osobu, proti ktorej vypovedá, bez váhania, emocionálne a presvedčivo reagovala, že áno jedná sa osobu obžalovaného, ktorý nemá plastiku tváre, akurát má dlhšiu bradu. Podľa názoru prvostupňového súdu sa

takto zachová iba osoba, ktorá reálne prežila udalosti, o ktorých vypovedá a z toho čo mal súd možnosť vnímať vypovedala presvedčivo a vierohodne. 16. Prvostupňový súd ďalej argumentuje, že výpoveď poškodenej je podporená a objektivizovaná ďalšími nepriamymi dôkazmi najmä s poukazom na výpis z jej účtu (č.l. 65-72 spisu), z ktorého vyplýva, že v období od 18.08.2017 do 08.12.2017 urobila významné výbery z banky minimálne v sume 450,- eur a viac a to v celkovej výške 15.750,- eur, pričom je potrebné zdôrazniť, že dovtedy poškodená nevyberala z účtu tak vysokú sumu v hotovosti na jedenkrát. Teda z uvedeného vyplýva, že poškodená mala finančné prostriedky v sume 14.000,- eur ako to tvrdí a tieto odovzdala obžalovanému, čo preukazuje aj samotná písomná zmluva o pôžičke zo dňa 20.03.2018, ktorú poškodená ako veriteľ uzatvorila s obžalovaným, ktorý vystupoval pod menom A. B., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom, predmetom ktorej bola bezúročná pôžička vo výške 14.000,- eur na kúpu rodinného domu v G. E. K. XXX ako aj na zariadenie domu. K podpisu zmluvy poškodená naviac uviedla, že najskôr zmluvu podpísala ona a následne ju podpísal pred jej očami obžalovaný (tlačeným B.), pričom nikto nebol prítomní pri podpise zmluvy okrem ich dvoch, pretože bývala sama a podpisovali ju u nej doma a súčasne peniaze mu odovzdávala v hotovosti do ruky u nej doma kde rovnako nebol nikto iný prítomný okrem nich. Rovnako je výpoveď svedkyne poškodenej objektivizovaná aj zmluvou o obstarní zájazdu zo dňa 16.02.2018. Výpoveď svedkyne poškodenej potvrdzuje aj výpoveď svedka L. B., ktorý potvrdil tú skutočnosť, že poškodená D. D. E. dala v škole výpoveď s tým odôvodnením, že si našla muža z Českej republiky a že s ním pôjde žiť do Prahy. V tomto období aj poškodenú stretol v predajni v LIDL, kde bola s mužom, ktorý bol mladší od nej, mal blonďavé vlasy a bol zdravotne postihnutý – kríval. Je teda úplne evidentné, že popis, ktorý uviedol svedok je popisom práve obžalovaného, ktorý je zhodný jednak s tým ako ho opisuje poškodená, ale aj s fotografiami, ktoré poškodená doložila do spisu, predovšetkým s fotografiou na (č.l. 50 spisu), na ktorej je obžalovaný odfotený so zdravotnou pomôckou na chodenie. V neposlednom rade prvostupňový súd poukazuje na výpoveď svedka M. C., ktorý potvrdil, že bol ako sprostredkovateľ predaja nehnuteľnosti na ohliadke domu v G. E. K. XXX, avšak pre odstup času si nepamätá aké konkrétne osoby na nej boli prítomné. Výpoveď poškodenej je v súlade aj s výpisom z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 351-352 spisu), z ktorého vyplýva, že súčasný vlastník domu súpisné číslo XXX nachádzajúci sa v katastrálnom území G. E.: D. B., I. N. tento nadobudla vkladom kúpnej zmluvy V-8000/2017 zo dňa 26.10.2017. Teda aj predmetným listinným dôkazom bolo jednoznačne preukázané, že tento dom bol na predaj a poškodená sa zúčastnila obhliadky a preto aj požičala obžalovanému peniaze na kúpu tohto domu tak, ako to tvrdí. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd uzavrel, že obžalovaný uviedol do omylu poškodenú D. D. E. hneď vo viacerých smeroch, vrátane tých, ktoré mali význam pre realizáciu majetkovej dispozície poškodenej D. D. E.. 17. Prvostupňový súd ďalej poukázal na 6 právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorými bol obžalovaný v minulosti súdmi Slovenskej republiky, ako aj súdmi Českej republiky odsúdený pre spáchanie skutkov, ktoré boli kvalifikované ako trestný čin podvodu, pričom všetkých skutkov sa dopustil tým spôsobom, že vystupujúc pod falošnou identitou, vylákal od poškodených finančné prostriedky pod rôznymi nepravdivými zámienkami. V aktuálne prejednávanej trestnej veci si uvádzal identitu ako A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je veľmi podobná jeho skutočnej identite (A. B.) a to s veľmi podobným dátumom narodenia (XX.XX.XXXX vs. XX.XX.XXXX). 18. K obrane obžalovaného súd uviedol, že nie je teda pravdou, že obžaloba vychádza iba výlučne z tvrdení poškodenej. Poškodenú videl spolu s obžalovaným svedok L. B.. Námietka ohľadne toho, že poškodená mohla všetky peniaze použiť pre svoju potrebu, nie je opodstatnená, pretože poškodená dovtedy riadne pracovala ako učiteľka na strednej škole a nemala žiadne podstatné výdavky ako vyplýva z výpisu z jej účtu a teda nemala najmenší dôvod len tak minúť svoje peniaze (nie je závislá na hrách, automatoch, alkohole, ani drogách), pričom po tomto incidente sa opäť zamestnala a doposiaľ žije riadnym a usporiadaným životom. Rovnako námietka ohľadne výšky pôžičky je nedôvodná, pretože poškodená na svojom účte mala dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie pôžičky vo výške 14.000 eur. Všetky súdom popísané skutočnosti sú pritom objektívne spôsobilé na uvedenie inej osoby do omylu pri vykonávaní majetkovej dispozície a tieto v konečnom dôsledku aj viedli poškodenú D. D. E. k tomu, aby „požičala“ spolu sumu 14.000 eur obžalovanému A. B.. 19. Prvostupňový súd ďalej vysvetlil, prečo nevykonal obžalovaným navrhované dôkazy. Obhajoba navrhla, aby bol do konania pribratý znalec z odboru grafológie na zistenie pravosti podpisu na zmluve o pôžičke ako aj aby bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného. Súd však tieto návrhy obhajoby podľa odmietol vykonať ako nedôvodné, nadbytočné a irelevantné z dôvodu, že zisťovanie pravosti podpisu u osoby, ktorá sa vydávala za fiktívnu osobu A. B. s tlačeným podpisom B., je nepochybne možné uzatvoriť, že toto nie je pravý podpis obžalovaného, pretože konal s podvodným úmyslom a

podpísal sa ako fiktívna neexistujúca osoba. Nie je možné opomenúť ani fakt, že obžalovaný podpísal zmluvu o pôžičke pred očami poškodenej. Čo sa týka pribratia do konania znalca za účelom skúmania duševného stavu obžalovaného tento tiež podľa názoru súdu je nadbytočný a irelevantný, pretože zo žiadnych skutočností, či už zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného alebo z prednesu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, nevyplývala potreba skúmania jeho duševného stavu. 20. Odvolací súd považuje rozsah dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní za dostatočný. Hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal prvostupňový súd a ktoré podrobne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd rovnako za správne, ktorému nie je možné vytknúť žiadnu vadu, majúc za následok potrebu zrušenia výroku o vine obžalovaného. 21. Odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe zo zásady spravodlivého súdneho konania, ktorú treba odvodiť z SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyplýva nutnosť, aby v súdnom rozhodnutí odôvodnenie výroku o vine zo spáchania skutku napĺňajúceho trestný čin, zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov trestného činu mimo rozumných pochybností a ak je odôvodnenie výroku o vine vo vzťahu k niektorému zo zákonných znakov trestného činu nepreskúmateľné, takéto odôvodnenie je z hľadiska spravodlivého súdneho konania ústavne neudržateľné. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov ustanovenej v je nutné, aby súd dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazné prostriedky vykonané zákonným spôsobom a dôkazy z nich získané, t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Len správna a dôsledná aplikácia tejto zásady je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci ( ) tak, aby sa v danej prejednávanej veci vzali do úvahy jej osobitosti a zabránilo sa šablónovitému, mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok, resp. jeho jednotlivé výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať a vnútorné presvedčenie sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúce skutočnosti („okolnosti prípadu jednotlivo i v súhrne“), a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch (rozhodnutie uverejnené vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 28/1971). Podľa ustálenej súdnej praxe k správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné relevantné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí (primerane R 14/1964), pričom ak prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom a v takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia (primerane R 53/1992). 22. Postupujúc podľa východísk a zásad uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, dospel odvolací súd k záveru, že hodnotenie dôkazov zo strany prvostupňového súdu nemožno v žiadnom smere označiť za chybné, nelogické alebo svojvoľné. 23. Prvostupňový súd zároveň zrozumiteľne a podľa názoru odvolacieho súdu aj vecne správnym spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie nevykonať dokazovanie, ktoré navrhol obžalovaný, teda dokazovanie podaním znaleckého posudku z odvetvia písmoznalectva a znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Dôvody, pre ktoré prvostupňový súd odmietol vykonať toto navrhované dokazovanie vyplývajú zo spôsobu, akým sa prvostupňový súd vyrovnal s otázkou hodnovernosti výpovede svedkyne poškodenej D. D. E.. Odvolací súd pritom považuje záver prvostupňového súdu o tom, že táto výpoveď svedkyne poškodenej je hodnoverná a ako priamy dôkaz preukazuje spáchanie skutku obžalovaným, za správny. Podľa ustanovenia prvostupňový súd správne odmietol vykonať navrhované dôkazy, pretože sa týkajú okolností, ktorú bolo možné zistiť inými, už skôr vykonanými dôkazmi. To, že obžalovaný sa nestotožnil s hodnotením týchto iných, už skôr vykonaných dôkazov, a požadoval vykonanie ďalších dôkazov, nie je dôvodom, pre ktorý by bol prvostupňový súd povinný vyhovieť jeho návrhom na doplnenie dokazovania. Pokiaľ ide o skúmanie duševného stavu obžalovaného, na tento nebol žiaden legitímny dôvod, pretože obžalovaný v konaní nepreukázal existenciu dôkazov, z ktorých by vyplývali skutočností, ktoré by mali spochybňovať jeho duševný stav v čase, keď sa mal dopustiť spáchania skutku. 24. K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré smerujú proti rozhodnutiu o jeho vine, uvádzal dovolací súd nasledovné. 25. Obžalovaný sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu, namieta nesprávny spôsob hodnotenia dôkazov, keď napáda najmä nesprávne hodnotenie výpovede svedkyne poškodenej D. D. E., nesprávne

hodnotenie výpovede samotného obžalovaného a v konečnom dôsledku neuplatnenie zásady in dubio pro reo. 26. Tak ako je vyššie uvedené, odvolací súd považuje spôsob, akým prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dokazovanie za správny a zákonný. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že výpoveď svedkyne poškodenej D. D. E., spoločne s ďalšími nepriamymi dôkazmi, na ktoré poukázal prvostupňový súd, v dostatočnom rozsahu preukazujú spáchanie skutku obžalovaným. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že vinu obžalovaného je možné uznať iba na základe dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovaného skutku bez rozumných pochybností ( ), pričom toto dôkazné bremeno leží na prokurátorovi, ktorý v konaní pred súdom zastupuje štát. Nie je možné bez ďalšieho vyvodzovať vinu obžalovaného iba z toho, že by jeho obrana nebola preukázaná, respektíve, že by jeho tvrdenia, ktoré uvádza na svoju obranu, súd vyhodnotil ako nepravdivé. Prvostupňový súd takýmto spôsobom nepostupoval a pokiaľ sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal posudzovaním pravdivosti alebo dôveryhodnosti jeho argumentácie, urobil tak iba v reakcii na jeho obranu, ktorú prezentoval v konaní pred súdom. Na záveroch o nedôveryhodnosti jeho obrany, o tendencii udávať nepravdivé a menlivé informácie, nie je postavený záver o tom, že sa dopustil spáchania skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu. 27. Nemožno sa stotožniť so záverom, že prvostupňový súd založil rozhodnutie o vine obžalovaného aj na jeho predchádzajúcich odsúdeniach. Podľa názoru odvolacieho súdu sú skutočnosti, ktoré uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktoré sa vzťahujú k jeho predchádzajúcim odsúdenia za rovnaký druh trestnej činnosti, pre akú je aktuálne uznaný za vinného v napadnutom rozsudku, vo vzťahu k dôležitosti pri rozhodovaní o jeho vine, celkom okrajové a samy osebe nie rozhodujúce. Predchádzajúce odsúdenia obžalovaného nie sú dôkazom o tom, že spáchal žalovaný skutok. Na druhej strane však preukazujú skutočnosti, ktoré sa viažu k jeho osobe a k spôsobu jeho správania sa v minulosti. Pokiaľ tieto osobnostné črty obžalovaného korelujú s charakterom žalovaného skutku, možno to vyhodnotiť ako podporný, nepriamy dôkaz, ktorý je však potrebné spojiť s inými priamymi a nepriamymi dôkazmi, pretože sám osebe by nemohol nijakým spôsobom spáchanie žalovaného skutku preukazovať. 28. K hodnoteniu dôveryhodnosti výpovede svedkyni poškodenej D. D. E. odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd bral do úvahy všetky dôležité kritériá a tieto správnym spôsobom vyhodnotil. Obžalovaný sa zhodnotením prvostupňového súdu nestotožňuje a ponúka iný záver, ku ktorému sá, dospel. Tu však je potrebné poukázať na spôsob posudzovania hodnotiacich záverov prvostupňového súdu, ktorý je uvedený v bode 21. tohto uznesenia, pričom odvolací súd nezistil žiadne pochybenia prvostupňového súdu, ktoré by ho viedli k nesprávnemu záveru. Povedané inými slovami, z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, považuje aj odvolací súd výpoveď svedkyne poškodenej D. D. E. za hodnovernú, ktorá je priamym dôkazom o tom, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku. Tento priamy dôkaz je podporený ďalšími nepriamymi dôkazmi, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku označil a vysvetlil prvostupňový súd. Pri posúdení týchto dôkazov, najmä v ich vzájomnej súvislosti, je vina obžalovaného bez rozumných pochybností preukázaná. Odlišný spôsob posudzovania a hodnotenia tých istých dôkazov zo strany obžalovaného, nie je v tomto prípade dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné výrok o vine obžalovaného označiť z nesprávny a z tohto dôvodu ho zrušiť. 29. Obžalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu, teda trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so zaradením na výkon tohto trestu do so stredným stupňom stráženia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa týka výroku o treste pre obžalovaného vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ktoré je potrebné na rozhodnutie o treste, dostatočnom rozsahu a toto dokazovanie vyhodnotil správnym spôsobom. Dospel k správnym zisteniam o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného, z ktorých vyvodil existenciu priťažujúce okolnosti podľa , pričom nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností podľa . Postupujúc podľa znenia účinného od 06.08.2024, čo obžalovaný vo svojom odvolaní nijakým spôsobom ani nenapáda, ukladal prvostupňový súd obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby, ustanovenej v , teda v rozmedzí 0 až 2 roky. Jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, ako aj prečo ukladal trest odňatia slobody bez využitia možností podmienečného odkladu jeho výkonu. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s tým, že z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový súd, je obžalovanému potrebné uložiť trest odňatia slobody, tento uložiť v hornej polovici trestnej sadzby a zároveň rozhodnúť o tom, že tento trest sa vykoná v na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Pre úplnosť a správnosť dôvodov, ktoré v napadnutom rozsudku uviedol prvostupňový súd, odvolací súd na príslušnú časť tohto odôvodnenia

iba odkazuje, bez potreby jeho opakovania. Možno iba doplniť, že uložený trest má primárne za cieľ a zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťal opakovane už skôr. Uloženie iného druhu trestu, ktorý by nebol spojený s odňatím osobnej slobody, by nebol schopný splniť tento účel, naviac v situácii, keď sa žalovaného skutku dopustil iba krátko po výkone predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov nenašiel odvolací súd žiadnu chybu, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý výrok o uloženom treste zrušiť a obžalovanému ukladať iný druh trestu, v inej výmere a rozhodnúť o inom spôsobe jeho výkonu. 30. Rovnako rozhodol prvostupňový súd správne aj o nároku na náhrady škody, ktorú si uplatnila poškodená D. D. E.. Menovaná poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas a keďže súd dospel k rozhodnutiu, že obžalovaný spáchal skutok, ktorým naplnil všetky zákonné znaky trestného činu a ktorým sa na úkor poškodenej obohatil o sumu 14 000 eur, správne rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému podľa túto spôsobenú škodu nahradiť v plnej výške. 31. Odvolací súd tak vyhodnotil odvolanie obžalovaného celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol. 32. Odvolanie prokurátora smerovalo proti výroku o treste odňatia slobody, proti jeho výške, ktorú považoval za neprimerane miernu a navrhoval obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov. Vo svojom odvolaní zdôrazňoval, že u obžalovaného ako u recidivistu majetkovej trestnej činnosti má trestná represia nulový efekt a úplne u neho zlyháva výchovná funkcia trestu. Akýkoľvek trest by bol žalovanému uložený, tento by u neho nikdy nenaplnil výchovnú funkciu. Argumentuje tým, že ak súd zvolí uloženie trestu blízko hornej hranice trestnej sadzby, mohlo by to obžalovaného do budúcna odradiť od páchania trestnej činnosti. S týmto názorom sa odvolací súd nesúhlasí a považuje rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov za dostatočné na dosiahnutie účelu trestu. Možno sa čiastočne stotožnil s názorom prokurátora, že funkcia takzvanej individuálnej prevencie v prípade uloženého trestu odňatia slobody, je u obžalovaného mizivá a to práve pre jeho opakujúcu sa recidívu majetkovej trestnej činnosti obdobného charakteru. Pokiaľ však ani predchádzajúce tresty odňatia slobody, uložené v dlhšej výmere ako v tomto prípade, neodradili obžalovaného od ďalšieho páchania rovnakého druhu trestnej činnosti, nemožno sa domnievať, že trest odňatia slobody uložený pri hornej hranici trestnej sadzby, konkrétne vo výmere o 4 mesiace vyššej, akú uložil prvostupňový súd, by mohol mať na obžalovaného ten účinok, ako to vo svojom odvolaní uvádza prokurátor. Uloženie takéhoto trestu by mohlo mať viac charakter odplaty alebo pomsty zo strany spoločnosti, čo rozhodne nie je účel trestu a čomu je potrebné sa pri ukladaní trestu vyhnúť. Pri rozhodovaní o výške trestu je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že od spáchania skutku po rozhodnutie súdu odvolacom konaní uplynulo viac ako 8 rokov. Preto odvolací súd vyhodnotil aj odvolanie prokurátora ako nedôvodné a zamietol ho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.