Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-127-2024.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Subarea
3S/127/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, C., zastúpeného JUDr. Sabínou Šurinovou Barciovou, advokátkou so sídlom Pri kaštieli 387, Alekšince, proti žalovanému: Obec Radava, so sídlom Radava č. 444, Radava, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ivana Starzyková, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 14, Šurany, IČO: 54 277 736, o preskúmanie zákonnosti aktov žalovaného č. OCURAD-S2024/00137-05-TA zo dňa 08.08.2024 a č. OCURAD- S2024/00137-07-TA zo dňa 22.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu odmieta.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 15.11.2024, doručenou správnemu súdu dňa 17.11.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti listu žalovaného, označeného ako „Podnet – odpoveď“ č. OCURAD- S2024/00137-05-TA zo dňa 08.08.2024, ktorým žalovaný ako stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) informoval žalobcu o výsledku štátneho stavebného dohľadu, vykonaného na podnet žalobcu na prešetrenie stavby – ovčín, stavebníka HUNTING KNIVES, s.r.o., IČO: 36 522 406, na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX E. D. XXX/X v k. ú. C., obec C.. Žalobca sa tiež domáhal preskúmania zákonnosti listu žalovaného č. OCURAD-S2024/00137-07-TA zo dňa 22.10.2024, označeného ako „Vyjadrenie Obce Radava k Odvolaniu proti Odpovedi Obce Radava č. OCURAD-S2024/00137-05-TA zo dňa 08.08.2024“, ktorým žalovaný žalobcu informoval o tom, že odvolaním žalobcu napadnutá odpoveď Obce Radava nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca navrhol napadnuté listy žalovaného ako opatrenia orgánu verejnej správy zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.02.2024 podal na Obec Radava ako stavebný úrad oznámenie o čiernej stavbe a dňa 10.04.2024 podnet na vykonanie dohľadu nad dodržiavaním Stavebného zákona v súvislosti s uvedenou stavbou, a to s cieľom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov ako vlastníka susediacich pozemkov a stavieb, a zároveň podal sťažnosť na nečinnosť. Dňa 02.08.2024 bol vykonaný štátny stavebný dohľad obhliadkou na mieste dotknutej stavby. O výsledku štátneho stavebného dohľadu bol žalobca informovaný po urgencii napadnutým listom žalovaného zo dňa 08.08.2024, ktorého záverom bolo, že oceľová oblúková konštrukcia prekrytá nepremokavou plachtou je voľne položená na teréne, pričom nie je stavbou v zmysle § 43 Stavebného zákona. Proti tomuto listu žalovaného podal žalobca odvolanie. Žalovaný na odvolanie reagoval napadnutým vyjadrením zo dňa 22.10.2024, v ktorom uviedol, že odvolaním napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy. Týmito oznámeniami došlo podľa žalobcu k zásahu do jeho vlastníckeho práva, keďže konaním resp. nekonaním žalovaného došlo fakticky k povoleniu dotknutej stavby, ktorá je umiestnená tak, že ruší požiadavky na zachovanie pohody bývania a nad mieru primeranú pomerom obťažuje svojím zápachom, výskytom hmyzu, hlodavcov
a hlukom, čo ohrozuje zdravie žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil, že nejde o stavbu podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona a ani nezistil presne a úplne skutočný stav veci.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.04.2025 navrhol, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. Bol toho názoru, že napadnuté listy nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy, proti ktorým bolo možné podať správnu žalobu. Tieto oznámenia nespĺňajú náležitosti rozhodnutia ani opatrenia orgánu verejnej správy, predstavujú iba informatívnu odpoveď – reakciu na písomné podanie fyzickej osoby. Nie je možné voči nim podať opravný prostriedok a na proces vydania aktov takéhoto charakteru sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Napadnutými oznámeniami sa nerozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu a neboli nimi ani porušené alebo priamo dotknuté právom chránené záujmy žalobcu.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.05.2025 nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v predmetnej veci je daný dôvod na odmietnutie žaloby, nakoľko predmetom preskúmania súdom môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ak sa dotýkajú alebo môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.07.2025 zotrval na argumentácií uvedenej vo svojom vyjadrení k správnej žalobe.
5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Podľa § 98 Stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
14. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 97 SSP). Základnou procesnou podmienkou konania je právomoc súdu v správnom súdnictve. Právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť správneho súdu prejednať a rozhodnúť vec. Správny súdny poriadok definuje rozsah právomoci správneho súdnictva v ustanovení § 6, v zmysle ktorého sú predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy, posudzovanie nečinnosti a iných zásahov orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené týmto zákonom.
15. Pre zodpovedanie otázky, či je v tomto prípade daná právomoc správneho súdu, bolo potrebné posúdiť, či žalobou napadnuté akty žalovaného sú rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP alebo opatrením podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Rozhodnutím je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Opatrením je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.
16. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp. zn. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22.01.2009), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Sž/196/2001 zo dňa 29.04.2002) vyplýva, že predmetom preskúmania súdom môžu byť aj také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú, alebo ak sa môžu dotknúť práv, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Z uvedeného teda vyplýva, že (pokiaľ rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu výslovne) pre posúdenie, či určitý akt podlieha súdnemu prieskumu, je dôležité, aké sú jeho dôsledky, a aký dopad má na právnu sféru dotknutého subjektu.
17. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, podľa ktorého súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy dotýka právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb. V takých prípadoch súdny prieskum rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nemožno vylúčiť.
18. Z uvedeného dôvodu sa správny súd zaoberal aj otázkou, či napadnuté akty žalovaného podliehajú súdnemu prieskumu podľa § 6 SSP z toho hľadiska, či majú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností žalobcu, resp. či nimi mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.
19. V predmetnej právnej veci podal žalobca žalovanému podnet na prešetrenie čiernej stavby a podnet na vykonanie dohľadu nad dodržiavaním Stavebného zákona, na ktorý žalovaný ako stavebný úrad reagoval napadnutým oznámením zo dňa 08.08.2024 o výsledku štátneho stavebného dohľadu, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný na odvolanie žalobcu reagoval napadnutým vyjadrením zo dňa 22.10.2024, v ktorom uviedol, že odvolaním napadnuté oznámenie nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy.
20. Správny súd dospel k záveru, že v prípade žalobou napadnutých aktov žalovaného sa nejedná o rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, keďže žalovaný nekonal o podnete žalobcu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu v správnom (administratívnom) konaní, ktoré je zavŕšené vydaním rozhodnutia ako správneho aktu, ktorý je tak formálne označený a ktorý zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej
osoby, keďže pre to neexistuje zákonný podklad. Žalobou napadnuté akty žalovaného nespĺňajú formálne a ani vecné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Napadnuté akty žalovaného nemožno považovať ani za opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu správnym súdom. V prípade opatrenia sa musí jednať o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný napadnutým listom zo dňa 08.08.2004 len informoval žalobcu o vybavení jeho podnetu a o vykonaní štátneho stavebného dohľadu, pričom sa nejednalo o administratívne konanie podľa Správneho poriadku ani iného zákona. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu ide o osobitný inšpekčný postup orgánu verejnej správy, ktorý je upravený v ustanoveniach § 98 až 104 Stavebného zákona, ktorého predmetom je dohľad nad dodržiavaním zákonnosti a disciplíny pri výstavbe. Z právnej úpravy štátneho stavebného dohľadu nemožno vyvodiť, že podávateľ podnetu má právny nárok na vykonanie štátneho stavebného dohľadu a že orgán výkonu štátneho stavebného dohľadu je povinný s podávateľom podnetu konať ako s účastníkom a rozhodnúť o jeho podnete rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku. Žalobca teda ako podávateľ podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu nedisponuje takým rozsahom práv ako účastníci administratívneho konania, aj keď sa môže subjektívne cítiť závermi štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný na základe jeho podnetu, dotknutý na svojich právach. Nejde však o také práva, ktoré by mu ako účastníkovi administratívneho konania prináležali podľa platnej právnej úpravy. Keďže orgán verejnej správy nekoná o podnete fyzickej alebo právnickej osoby na vykonanie štátneho stavebného dohľadu v administratívnom konaní, v ktorom by mal zadávateľ podnetu postavenie účastníka konania, nemožno uvažovať ani o porušení práv žalobcu ako podávateľa tohto podnetu.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že vyrozumenie podávateľa podnetu nepodlieha preskúmaniu súdom v správnom súdnictve podľa § 6 ods. 1 SSP, nakoľko takéto oznámenie nie je rozhodnutím a ani opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP. Ide o úkon orgánu verejnej správy informačného charakteru, ktorý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Žalovaný sa predmetným oznámením nedotkol právnej sféry žalobcu, jedná sa o vysvetlenie, že žalovaný vykonal štátny stavebný dohľad na základe podnetu žalobcu a zistil, že dotknutá konštrukcia fóliovníka nespĺňa základné charakteristiky stavby podľa § 43 Stavebného zákona, a preto nebol dôvod na začatie stavebného konania podľa § 58 až 60 Stavebného zákona. Žalovaný predmetným oznámením nespôsobil zmenu právneho postavenia žalobcu, a preto takéto oznámenie nie je spôsobilé vyvolať účinky ako rozhodnutie resp. opatrenie vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní tak, ako to predpokladá § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP, a teda nie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Proti uvedenému oznámeniu zákon nepripúšťa ani podanie opravného prostriedku (odvolanie). Preto ani napadnuté vyjadrenie zo dňa 22.10.2024, ktorým žalovaný žalobcu informoval o tom, že oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie, nie je spôsobilé vyvolať účinky ako rozhodnutie resp. opatrenie vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP. Žalovanému totiž nevznikla zákonná povinnosť podrobiť oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu prieskumu v odvolacom konaní.
22. Správny súd preskúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutých aktov žalovaného zo dňa 08.08.2024 a 22.10.2024 a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti aktom orgánu verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia a ani opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP, a teda vo veci nie je daná právomoc správneho súdu konať a rozhodnúť (§ 6 SSP). Štátny stavebný dohľad je osobitným inšpekčným postupom, ktorým sa vo verejnom záujme overuje dodržiavanie zákonnosti a disciplíny pri výstavbe, a ktorého výsledkom nebol akt spôsobilý zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v oblasti verejnej správy. Nešlo teda o rozhodovací proces orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, predmetom ktorého by boli práva, povinnosti alebo právom chránené záujmy žalobcu ako fyzickej osoby. Správny súd preto žalobu žalobcu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
23. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, keď podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci správneho súdu, a žalovanému v súvislosti s podanou žalobou vznikli trovy spojené s bránením práva titulom právneho zastúpenia.
Správny súd prihliadol na to, že žalovaným je obec, a teda nejde o orgán štátnej správy, u ktorého možno predpokladať, že by mal disponovať dostatočným odborným aparátom na to, aby sa nemusel dať v konaní pred správnym súdom zastúpiť advokátom na základe plnej moci.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum práven pomoci.