Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-21-2025.pdf
PDF · 77.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/21/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.X.XXXX pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. januára 2026 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C. D. XXX/XX, E.,
je vinný, že
dňa 23.05.2025 v čase asi o 08:30 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky MAN TGX s evidenčným číslom vozidla F. v Trnave po ulici Automobilovej, napriek tomu, že v čase jazdy mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá Rozhodnutím o priestupku vydaným Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Komárne evidovaným pod č. ORPZ-KN-ODI2- P-89/2025, právoplatným a vykonateľným dňa 20.05.2025 na dobu 24 mesiacov odo dňa 11.03.2025 do 11.03.2027, čím v čase spáchania skutku vykonával činnosť, ktorá mu bola zakázaná, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
teda
maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti,
čím spáchal
prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 (dva) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 3Pv 110/25/2207-7 podanej na súd dňa 28.5.2025 prejednal súd trestnú vec obžalovaného A. B..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.1.2026 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste, a to: výsluchom obžalovaného, lustráciou registra trestov, lustráciou z registra priestupkov.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tieto kvalifikoval tak ako je uvedené v právnej vete výroku o vine.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. (34 ods. 4 Tr.zák.).
U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Súd teda pri prevahe poľahčujúcich okolností ukladal trest odňatia slobody v rámci zákonom upravenej trestnej sadzby do 2 rokov.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona vo výmere 2 roky.
Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest musí odsúdený túto ujmu reálne pociťovať. Na druhú stranu neprimerane prísny trest bez zreteľa na individuálnu prevenciu nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický postoj a to sa v danej veci aj stalo.
Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu ( trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu) súdom upozorňuje, že počas celej skúšobnej doby bude striktne sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovaného. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a to sa týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby dopustil, bola by dôkazom, že mu je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavených pravidiel správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
Záverom súd dopĺňa, že uložený trest je potrebné chápať ako súhrn trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a trestu zákazu činnosti, ktoré boli týmto rozsudkom obžalovanému uložené, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchova formou individuálnej a generálnej prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný svojím protiprávnym konaním dopustil.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).