Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/1179/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a.s., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 572 586, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 637,03 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michal Dáni, PhD, so sídlom exekútorského úradu Cukrová 14, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. 422EX 266/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu v časti vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 682,03 eura od 23.07.2008 do 23.12.2019, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 667,03 eura od 24.12.2019 do 17.06.2021, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 652,03 eura od 18.06.2021 do 05.12.2022 a zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 637,03 eura od 06.12.2022 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e . II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.05.2024 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 637,03 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 13.02.2009.

2. Exekučný súd poverením zo dňa 30.07.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Dániho, PhD, so sídlom exekútorského úradu Cukrová 14, 811 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 422EX 266/24.

3. Dňa 20.08.2024 doručil povinný poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 19.08.2024. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.08.2024. Povinný tak podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote na podanie takéhoto návrhu.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. Ďalej namietal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ma súd povinnosť skúmať ex offo. Poukázal na to, že zmluva nie je v súlade s právnym poriadkom, predovšetkým so o spotrebiteľských úveroch, ktorý určuje, že zmluva musí obsahovať údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ďalej musí obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia týchto údajov má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený. Oprávnený uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným nemá oporu v zákone, a preto žiada návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa prvej vety , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

11. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

12. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

13. V posudzovanej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 13.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.05.2009. Pritom ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, tzv. repodaj podľa .

14. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno súdnu vymáhateľnosť odvrátiť námietkou premlčania. Premlčaním ale právo nezaniká, iba sa oslabuje jeho vymožiteľnosť. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd nemôže premlčané právo priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak teda uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba nevykonala svoje právo u príslušného orgánu (na súde), vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

15. Všeobecná právna úprave premlčania v súčasnosti neexistuje, a preto je premlčanie upravené vo viacerých právnych predpisoch. Vzhľadom na občianskoprávny charakter vymáhaného nároku súd pri posúdení námietky premlčania vychádzal z právnej úpravy premlčania obsiahnutej v . V je upravená 10 ročná premlčacia doba pre pohľadávky, ktoré boli priznané

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Nakoľko pohľadávka oprávneného bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým je exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 13.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.05.2009, začala plynúť 10 ročná premlčacia doba odo dňa 06.05.2009. Na podklade exekučného titulu oprávnený následne inicioval začatie exekučného konania, ktoré bolo začaté dňa 20.08.2009, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 17034/23. Začatie exekučného konania spôsobilo spočívanie premlčacej doby, čo znamená, že premlčacia doba od začatia konania (ak sa v konaní riadne pokračuje) po dobu konania neplynie ( ). Následne dňa 12.03.2024 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa , pretože uplynula rozhodná doba. Exekučné konanie bolo v zmysle ukončené dňa 30.04.2024 doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. S ohľadom na uvedené od začatia plynutia premlčacej doby do začatia exekučného konania uplynuli 3 mesiace a 14 dní a od ukončenia exekučného konania do podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa , t.j. do dňa 16.05.2024, keď bolo začaté nové exekučné konania uplynulo 16 dní, čo spolu predstavuje 4 mesiace.

16. Súd zároveň uvádza, že v sa upravuje výnimka pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku. Ustanovenie sa samozrejme (a contrario) nepoužije v prípade, ak tieto doby už uplynuli pred ukončením exekučného konania. Účelom je vytvorenie dostatočného časového rámca pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o úpravu premlčania, bude v zásade platiť, že oprávnený v "začatom konaní riadne pokračuje" ( ) aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa tohto návrhu zákona. Inými slovami, jednoročné obdobie po ukončení exekučného konania má z hľadiska možnosti dlžníka namietať premlčanie (resp. možnosť nariadiť výkon rozhodnutia) rovnaké účinky, ako kedy počas tohto obdobia riadne prebiehalo exekučné konanie. Uvedené však neznamená, že v prípade ak oprávnený nepodá návrh v jednoročnej lehote automaticky dôjde k nespočívaniu premlčacej doby a jej plynutiu nepretržite od vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedené nepodanie opätovného návrhu oprávneným v jednoročnej lehote má za následok, že po zastavení starej exekúcie premlčacia doba začala znova plynúť, teda v tomto prípade pokračuje plynutie premlčacej doby od zastavenia starej exekúcie do podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie na súd. Vzhľadom na uvedené námietka premlčania vznesená povinným neobstojí, keď súd dospel k záveru, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko ešte neuplynula zákonom stanovená 10 ročná premlčacia doba, keď z premlčacej doby uplynuli 4 mesiace.

17. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Pokiaľ ide o súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, súd uvádza nasledovné. Vo vzťahu k možnosti exekučného súdu skúmať vecnú stránku exekučného titulu exekučný súd uvádza,

že z rozsudku Súdneho dvora C-448/17 vyplýva, že Súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, Súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje odpor vecne odôvodniť) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok vo vykonávacom konaní uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Z rozsudku C-448/17 Súdneho dvora teda možno vyvodiť, že Súdny dvor v podstate kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou právnou úpravou stanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou je stanovené, ale právomoc na vydanie platobného rozkazu je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a možnosť podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom vnútroštátna právna úprava vyžaduje, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V takýchto prípadoch spotrebiteľ nepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obe tieto situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo preskúmanie neprijateľných podmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní.

23. Súd ďalej dáva do pozornosti zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. -9 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa , ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“

24. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh súd považuje za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, ktorého predmetom bol spor zo zmluvy označenej ako „Zmluva o predaji na splátky“ (ďalej len „zmluva“), ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 22.05.2008. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy tak exekučný súd konštatuje, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nakoľko oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vystupoval v postavení dodávateľa a zároveň povinný vystupoval v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo obchodnej činnosti. Preto súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou ako spotrebiteľskú zmluvu.

25. Vzhľadom na to, že exekučným titulom v posudzovanej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 13.02.2009 vydaný vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému bolo možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odpor s vecným odôvodneným, z uvedeného dôvodu exekučný súd s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. -9 zo dňa 15.06.2022 pristúpil k preskúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na vymáhaný nárok.

26. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, že zmluva musí obsahovať údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ďalej výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že tieto náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nemajú charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by mohla mať vplyv na vymáhaný nárok.

27. Preskúmaním súdneho spisu ale súdu neuniklo, že si oprávnený na podklade exekučného titulu uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie tiež zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 682,03 eura od 23.07.2008 do 23.12.2019, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 667,03 eura od 24.12.2019 do 17.06.2021, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 652,03 eura od 18.06.2021 do 05.12.2022 a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 637,03 eura od 06.12.2022. Zmluvná pokutu predstavuje zabezpečovací inštitút pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán poruší konkrétnu zmluvnú povinnosť. Zároveň má sankčný charakter, keď zmluvná pokuta predstavuje dohodnutú peňažnú čiastku, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal. Pokiaľ ide o dojednanie výšky zmluvnej pokuty, je na dohode zmluvných strán, v akej výške si dojednajú zmluvnú pokutu. Aj tu však platia určité limity v prípade, že právny vzťah založený zmluvou má spotrebiteľský charakter. Potom je potrebné posúdiť zmluvnú pokutu v kontexte a nasl. . Teda či sa nejedná o také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Zmluvne dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne, je obsiahnutá v bode IV. písm. c) Osobitné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok finančného prenájmu/predaja na splátky v znení, cit.: „Veriteľ je oprávnený požadovať a účtovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy splatného dlhu ako porušenie povinnosti splácať včas a riadne.“ Zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne predstavuje ročne zmluvnú pokutu vo výške 92,25 % ročne. Súd má zato, že takáto výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa splniť svoj záväzok zo zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Súd preto vyhodnotil zmluvné dojednanie týkajúce výšky zmluvnej pokuty ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, s ktorou zákon spája absolútnu neplatnosť ( ).

29. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil zmluvné dojednanie ohľadom výšky zmluvnej pokuty ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a táto zmluvná podmienka má vplyv na vymáhaný nárok, je tu daný dôvod na zastavenie exekúcie a to v časti zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd preto exekúcie v časti vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 682,03 eura od 23.07.2008 do 23.12.2019, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 667,03 eura od 24.12.2019 do 17.06.2021, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 652,03 eura od 18.06.2021 do 05.12.2022 a zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 637,03 eura od 06.12.2022 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

30. S ohľadom na to, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom v celom rozsahu, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

31. Nakoľko oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.