Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-220-2025.pdf
PDF · 94.2 KB
Case nature
Subarea
14CoP/220/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti matky D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XX, toho času E. F. XXX, G., a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO 47 551 372, v konaní o návrhu otca maloletých na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletých proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 12P/173/2025 – 41 zo dňa 18.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 18.11.2025 súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec maloletých detí A. a C. domáhal dočasného zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že on bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. štvrtka párneho týždňa do 15:00 hod. pondelka nepárneho týždňa a od 15:00 hod. piatka nepárneho týždňa do 15:00 hod. nedele nepárneho týždňa, a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. pondelka nepárneho týždňa do 15:00 hod. piatka nepárneho týždňa a od 15:00 hod. nedele nepárneho týždňa do 15:00 hod. štvrtka párneho týždňa s tým, že otec je povinný prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určenú dobu a matka je povinná prevziať maloleté deti v mieste bydliska otca v určenú dobu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia otec maloletých svoj návrh zdôvodnil tým, že rodičia maloletých detí sa po tom, ako sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, dohodli, že osobnú starostlivosť o maloleté deti budú zabezpečovať tak, že budú u otca každý párny týždeň od štvrtka do pondelka a každý nepárny týždeň od piatka do nedele. V zmysle tejto neformálnej dohody rodičia zabezpečovali osobnú starostlivosť o maloleté deti takouto formou od tej doby, odkedy nezdieľajú spoločnú domácnosť. Od rozchodu manželov sú teda maloleté deti vo faktickej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá striedavá osobná starostlivosť sa realizuje tak, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky aj otca v rovnakom rozsahu. Počas šiestich mesiacov od rozchodu rodičov sa deti prispôsobili režimu, v ktorom sú v starostlivosti otca 3-4 dni týždenne vrátane prespania. Približne od polovice októbra však matka odmietla vydať maloleté deti otcovi v takom rozsahu ako doposiaľ a dovoľuje otcovi stretávať sa s maloletými iba každý druhý víkend bez prespatia. Takáto náhla, neodôvodnená a najmä svojvoľná zmena v starostlivosti je jednoznačne v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, ktoré boli na doposiaľ realizovanú starostlivosť už zvyknuté. Otec má za to, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v ich najlepšom záujme predovšetkým z dôvodu, že maloleté deti potrebujú prítomnosť otca v rovnakom rozsahu ako matky.
2. V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2025. Výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom doposiaľ súdom upravený nebol. Okresný súd Galanta uznesením č.k. 12P/141/2025-63 zo dňa 06.11.2025 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do jej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 130,- Eur mesačne a na maloletého C. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Súd preskúmal návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiadal otec. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je zakonzervovať aktuálny stav starostlivosti o maloleté dieťa, a to ani modifikáciou dĺžky obdobia starostlivosti o maloleté dieťa. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Z vykonaného dokazovania súd nemal za osvedčené, že by maloleté deti boli v ohrození a rovnako z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že matka nebráni otcovi v styku s maloletými deťmi, styk otca s maloletými deťmi sa realizuje, aj keď nie v takom rozsahu, ako to navrhoval otec maloletých detí.
3. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, svojím procesným postupom znemožnil strane plnohodnotne uplatniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zistený skutkový stav neobstojí, pretože existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré neboli uplatnené, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádzal, že matka jednostranne, bez akéhokoľvek opodstatnenia a bez dohody s otcom úplne zmenila dlhodobo fungujúci režim starostlivosti, ktorý rodičia dodržiavali niekoľko mesiacov. Maloleté deti boli fakticky v striedavej starostlivosti oboch rodičov a v rozsahu približne 15-16 dní mesačne u otca, vrátane prespania a rovnakého podielu na každodenných povinnostiach. Tento režim bol stabilný, fungoval bez problémov a deti naň boli plne adaptované. Matka však zo dňa na deň zmenila tento režim na minimálny kontakt bez prespania, obmedzený na každý druhý víkend na niekoľko hodín. Matka opakovane odmietla aj telefonický kontakt, zablokovala telefónne číslo otca a na správy prostredníctvom aplikácie Messenger odmietla odpísať, resp. odpísala až po niekoľkých správach otca. Podľa názoru otca takéto spávanie nemožno považovať za nebránenie v styku, ale za zásadné, drastické a svojvoľné obmedzenie doterajšieho rozsahu starostlivosti otca o deti. Podľa názoru otca bezodkladnosť potreby dočasnej úpravy vyplýva priamo z toho, že matka svojvoľne odstránila väčšinu starostlivosti otca, čím bezprostredne zasiahla do istôt maloletých detí a ohrozila ich citové väzby, stabilitu, denný režim a kontinuitu výchovného prostredia. Súd sa však sústredil nie na riziko ujmy detí, ale na to, že vec bude riešená v konaní vo veci samej, čo je v rozpore s povinnosťou rozhodovať prioritne podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. Poukazoval na to, že narušenie pravidelného a intenzívneho kontaktu s rodičom predstavuje ujmu, pričom zásah jedného rodiča do fungujúcej praxe je jedným z najčastejších dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa vo svojom uznesení odvolával na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/178/2023 zo dňa 19.12.2023, avšak otec mal za to, že predmetné rozhodnutie nemôže tvoriť
argumentačný podklad súdu v rozhodovaní o jeho návrhu pre odlišnosť skutkových okolností, ktoré spôsobujú neaplikovateľnosť záverov v ňom vyslovených. Jednostranné a autoritatívne rozhodovanie matky v otázkach starostlivosti narúša princíp rovnoprávnosti rodičov a deťom znemožňuje vytvárať a udržiavať citové väzby s otcom. Ide o vážne zasahovanie do rodičovských práv otca, ako aj o ohrozenie práva maloletých detí na pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Pokiaľ súd nezasiahne bezodkladne, hrozí, že maloleté deti prežijú celé obdobie do rozhodnutia súdu vo veci samej bez možnosti prehĺbenia vzťahu s otcom, čo predstavuje vážny zásah do ich psychickej stability a emocionálneho vývinu. Záverom otec poukazoval na skutočnosť, že v prípade, ak súd bezodkladne nezakročí a nedôjde k obnoveniu a úprave styku otca s maloletými deťmi, hrozí vážne a dlhodobé narušenie vzťahu medzi otcom a deťmi, pričom toto narušenie môže mat' aj nenávratný charakter. Z uvedených dôvodov otec naliehavo žiada, aby súd bezodkladne rozhodol o úprave styku s maloletými deťmi formou neodkladného opatrenia, ktoré zabezpečí pravidelný, stabilný a zmysluplný osobný kontakt s maloletými, vrátane možnosti ich prenocovania u otca v rodinnom prostredí, ktoré poznajú, kde vyrastali a cítia sa bezpečne. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. štvrtka párneho týždňa do 15:00 hod. pondelka nepárneho týždňa a od 15:00 hod. piatka nepárneho týždňa do 15:00 hod. nedele nepárneho týždňa. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. pondelka nepárneho týždňa do 15:00 hod. piatka nepárneho týždňa a od 15:00 hod. nedele nepárneho týždňa do 15:00 hod. štvrtka párneho týždňa. Otec je povinný prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určenú dobu a matka je povinná prevziať maloleté deti v mieste bydliska otca v určenú dobu. Obaja rodičia sú povinní v stanovenom čase maloleté deti odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča a riadne ho na odovzdanie pripraviť.
4. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.
5. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( § 66 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadku, ďalej len „CMP“) dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca maloletých detí.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. ( Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
7. Účel inštitútu neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne obsažne a zrozumiteľne ozrejmil už súd prvého stupňa. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie, priaznivý vývoj maloletého dieťaťa alebo iný jeho obdobne dôležitý záujem vážne ohrozený alebo narušený, a situácia vyžaduje okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia, ktoré je spôsobilé ohrozenie záujmu dieťaťa odvrátiť.
Je nepochybné, že takýmto dôležitým záujmom maloletého môže byť za určitých okolností aj záujem na obnovení, udržiavaní či rozvíjaní vzťahu s rodičom prostredníctvom styku, ktorý je maloletému a jeho rodičovi určitým spôsobom bez zákonných dôvodov znemožňovaný alebo zásadne obmedzovaný. Zákonná úprava pre nariadenie neodkladného opatrenia zásadne vyžaduje existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov účastníkov ( nepostačuje teda samotná existencia záujmu maloletého bez naliehavosti potreby jeho ochrany ), pričom osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrení účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahlejšie dokazovanie tak, ako v konaní o veci samej, preto sa iba osvedčuje, či sú na nariadenie neodkladného opatrenia splnené podmienky. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu, spravidla vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.
8. V danom prípade, odhliadnuc už od skutočnosti, že odvolateľ v obsahu svojho opravného prostriedku zrozumiteľne neozrejmil, čím konkrétne boli podľa jeho názoru naplnené jednotlivé uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, otcom tvrdené dôvody navrhovaného neodkladného opatrenia – existencia predchádzajúcej dohody rodičov o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, jej zdárne uplatňovanie a následné bezdôvodné zásadné porušenie matkou s tak významným negatívnym vplyvom na zdravý duševný a fyzický vývin detí, ktorý by odôvodňoval zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia, nekorešpondujú so žiadnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisového materiálu. Z návrhu otca vyplynulo, že mu matka v styku s maloletými deťmi nebráni, jeho styk s maloletými deťmi sa realizuje, aj keď nie v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal jeho predstavám, či tvrdenému rozsahu styku v minulosti. Deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky a zmena rozsahu styku otca s maloletými deťmi zrejme nebola realizovaná na základe dohody rodičov ani na základe rozhodnutia súdu, čo však samo o sebe neodôvodňuje bez ďalšieho prijatie záveru o tom, že neodkladné zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v najlepšom záujme maloletých. V prebiehajúcom konaní vo veci samej bude v tomto smere vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti a obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje relevantné z hľadiska úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V tomto okamihu nemôže obstáť ani námietka odvolateľa týkajúca sa možnej dĺžky konania vo veci samej. Konaniam vo veciach starostlivosti o maloleté deti je vzhľadom na ich význam zo zákona venovaná prednostná pozornosť, pričom v prípade výnimočných okolností predlžujúcich konanie je nariadenie neodkladného opatrenia možné v ktoromkoľvek jeho štádiu podľa poznatkov súdu o potrebe ochrany záujmu detí takýmto procesným riešením.
9. Vychádzajúc z uvedených zistení a záverov odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).