Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_106C-97-2025.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Area
Subarea
106C/97/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/ XX, E., časť F., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Agata Džačovská, advokátka so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 22.12.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 22.12.2025, sa domáhal žalobca vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať a zdržiavať sa v nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. F., obec E., okres E., od doručenia neodkladného opatrenia, na dobu neurčitú.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalobca býva v predmetnom rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je jeho dcéra I. B., ktorá vlastnícke právo k predmetnému domu nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.9.2025 uzatvorenej so žalobcom ako darcom a výlučným vlastníkom domu. V čase, kedy bol ešte žalobca výlučným vlastníkom predmetného domu, býval v ňom spolu s manželkou J. a so žalovaným, ktorý je jej synom. Na rozdiel od žalovaného, má žalobca v predmetnom dome nahlásený trvalý pobyt. Už v minulosti mal žalobca so žalovaným nezhody, pričom žalovaný bol aj trestne stíhaný. Už pred prevodom nehnuteľnosti opakovane žiadal žalobca žalovaného, aby opustil dom z hore uvedených dôvodov, v ktorom nemá žalovaný žiadne užívacie právo ani bydlisko. Žalovaný nechcel situáciu riešiť súdne kvôli manželke. V súčasnosti je žalobca v rozvodovom konaní, manželka s ich spoločnou dcérou sa v dome nezdržiavajú, odsťahovala sa spolu s dcérou k jej priateľovi. Dcéra I. B. poverila žalobcu starostlivosťou o nehnuteľnosť v plnom rozsahu bez akýchkoľvek obmedzení. V nehnuteľnosti bol žalobca napadnutý žalovaným, ktorý mal v ruke bejzbalovú palicu, C. G. - novým priateľom manželky, a manželkou J.. Žalobca má obavy o svoje zdravie a život aj o nehnuteľnosť, lebo sa mu vyhrážali rôznym fyzickým napadnutím, ako aj zapálením predmetnej nehnuteľnosti. Ku dňu písania návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia násilne vnikol žalovaný s priateľom jeho manželky do domu, a odsťahovali veci. Žalobca nepochodil na polícii s oznámením, nakoľko stále sú manželia. Žalobca sa však bojí zdržovať v predmetnom dome, lebo žalovaný nemá problém ho napadnúť.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil žalobca darovaciu zmluvu zo dňa 26.9.2025, rozhodnutie Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru zo dňa 24.10.2025 o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, potvrdenie o oznámení zo dňa 19.9.2022, vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave (ďalej aj ako len „OR PZ v Trnave“), odborom poriadkovej polície, Obvodným oddelením PZ Leopoldov (ďalej aj ako len „OO PZ Leopoldov“) a potvrdenie zo
dňa 5.12.2025 o ústnom oznámení o priestupku OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, OO PZ Leopoldov.
4. Darovacou zmluvou, rozhodnutím o povolení vkladu, informatívnym výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. F. a z lustráciami z Registra obyvateľov SR (informatívny výpis z listu vlastníctva a lustrácie z registra obyvateľov si zadovážil súd), boli dostatočným spôsobom osvedčené tvrdenia žalobcu o tom, že výlučnou vlastníčkou predmetného domu je jeho dcéra I. B., že v tomto dome má žalobca nahlásený trvalý pobyt, že žalovaný nemá v predmetnom dome nahlásený ani trvalý pobyt, ani prechodný pobyt, že žalovaný nemá k tomuto domu v katastri nehnuteľností zapísané žiadne vecné právo (vlastnícke právo, právo z vecného bremena).
5. Potvrdenia o oznámeniach na polícii zo dňa 19.9.2022 a zo dňa 5.12.2025 preukazujú podanie oznámení samotným žalobcom a o predmete týchto oznámení, konkrétne, že dňa 19.9.2022 napadol žalovaný žalobcu (dôvod podania trestného oznámenia) a že dňa 3.12.2025 žalovaný, manželka žalobcu a jej priateľ sa mali vyhrážať žalobcovi (dôvod podania oznámenia pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu). Žiadnu listinu o spôsobe vybavenia ani jedného z týchto oznámení žalobcu už žalobca súdu nepredložil.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
11. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
13. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
14. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
15. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
16. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
17. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
18. Podľa § 27a ods. 1, 2 a 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „zákon o Policajnom zbore“) (1) policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (2) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (9) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov (spravidla pomerov strán konania), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov (spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.
24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.
25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými stranami), ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného
opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.
29. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby, na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
30. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená. Pod pojmom integrita treba pritom rozumieť celistvosť, neporušenosť, osobnú istotu a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete alebo v kontakte s takouto osobou.
31. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca odvodzoval svoju požiadavku na bezodkladnú úpravu pomerov strán z ním tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jemu hroziacej ujmy, spočívajúcej v dopúšťaní sa násilného konania žalovaným voči nemu v predmetnom dome, v ktorom žalobca býva. Poukázal aj na odnášanie vecí z domu žalovaným a jeho matkou (manželkou žalobcu), ako aj na vyhrážanie sa mu žalovaným, manželkou žalobcu a jej novým priateľom. Žalobca sa domáhal v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, keďže navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu, v ktorom žalobca býva, tvrdiac, že žalovaný sa voči nemu opakovane dopustil násilia. Na osvedčenie svojich tvrdení predložil žalobca súdu listiny preukazujúce podanie oznámení samotným žalobcom na OR PZ v Trnave, odpor poriadkovej polície, OOPZ Leopoldov, a to 1/ potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 19.9.2022 žalobcom o tom, že ho doma napadol žalovaný (manželkin syn F. G.), a 2/ potvrdenie zo dňa 5.12.2025 o podaní oznámenia žalobcom o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému malo dôjsť tak, že sa mu mali slovne vyhrážať žalovaný, manželka žalobcu J. B. a C. G..
32. Súd zistil, že žalobca na jednej strane tvrdil, že bol žalovaným napadnutý, že sa mu aj vyhrážal, nepredložil však jediný listinný dôkaz osvedčujúci páchanie fyzického či psychického násilia, ktorého sa mal na ňom dopustiť žalovaný. Žalobca dokonca neosvedčil ani svoje tvrdenie, že žalovaný bol trestne stíhaný, k čomu súd dodáva, že potvrdenie o podaní trestného oznámenia samo osebe nepreukazuje neskoršie vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania, ani vydanie uznesenia o vznesení obvinenia pre trestný čin proti osobe žalovaného.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, dôkazné bremeno preukázať, resp. aspoň osvedčiť, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia, zaťažovalo samotného žalobcu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Povinnosťou žalobcu bolo aspoň osvedčiť (nie nepochybne preukázať) dôvodné podozrenie z násilia žalovaného proti nemu, ako aj hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita žalobcu vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia.
34. Na osvedčenie tvrdeného násilia zo strany žalovaného predložil žalobca súdu iba listiny preukazujúce podanie oznámení žalobcom na polícii, a to trestného oznámenia proti žalovanému a oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku žalovaným a ďalšími dvomi osobami. Neosvedčil
však, že na základe jeho trestného oznámenia z roku 2022 a oznámenia o priestupku z roku 2025 bolo voči žalovanému následne začaté trestné stíhanie, že by bolo vznesené proti žalovanému obvinenie pre trestný čin spáchaný na žalobcovi, že by bol žalovaný vzatý do väzby alebo dokonca právoplatne odsúdený pre násilný trestný čin proti osobe alebo majetku žalobcu, že by bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu o uznaní žalovaného za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorým priestupkom bola narušená telesná alebo duševná integrita žalobcu alebo jeho majetok. Nepredložil ani potvrdenie polície o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona o Policajnom zbore.
35. Od podania trestného oznámenia v roku 2022 navyše uplynuli viac než 3 roky, a trestné stíhanie by už bolo dôvodné očakávať, začatie ktorého žalobca však neosvedčil. O spôsobe vybavenia jeho trestného oznámenia za takú dlhú dobu, podľa názoru súdu, sa už musel žalobca dozvedieť, a možno iba predpokladať, že spôsob vybavenia trestného oznámenia skočil inak, než začatím trestného stíhania (napr. odmietnutím trestného oznámenia).
36. Žalobca násilie psychické či fyzické, ktorého sa voči nemu mal dopustiť žalovaný, neosvedčil ani žiadnou lekárskou správou, čestným prehlásením tretej osoby (svedka), zápisnicou o výsluchu svedka alebo poškodeného (odlišného od subjektov tohto konania), dokonca ani fotografiu s následkami poškodenia zdravia žalobcu. Rovnako neosvedčil ani krádež či poškodzovanie vecí žalobcu žalovaným.
37. Jediné dôkazy, ktorým žaloba chcel osvedčiť ním tvrdené páchanie násilia žalovaným voči jeho osobnej integrite, boli iba oznámenia o podaní na polícii samotným žalobcom, ktoré oznámenia obsahujú iba vlastné skutkové tvrdenia oznamovateľa (žalobcu), čo samo osebe (bez iných dôkazov) na osvedčenie žalobcom tvrdeného násilia páchaného na jeho osobnej integrite v žiadnom prípade nepostačuje. Žalobca teda neosvedčil dostatočným spôsobom, že by v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu existovalo také násilné alebo ohrozujúce správanie žalovaného proti osobnej integrite žalobcu a jeho majetku v predmetnom dome, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP.
38. Keďže žalobca neosvedčil existenciu akejkoľvek formy násilia zo strany žalovaného voči žalobcovi, resp. existenciu bezprostredného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobcu zo strany žalovaného, konajúci súd ustálil, že nebola naplnená základná zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, a potom ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom (§ 325 ods. 1 CSP. Súdu neostávalo preto nič iné, iba postupovať podľa § 328 ods. 1 CSP, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, keďže neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa § 325 ods. 1 CSP.
39. Iba pre úplnosť súd zdôrazňuje, že pokiaľ by sa žalovaný dopustil v budúcnosti akéhokoľvek násilia voči žalobcovi, alebo žalovaný by ním preukázateľne žalobcovi hrozil, toto rozhodnutie netvorí prekážku res iudicata (§ 230 CSP), ktorá by bránila žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasný zákaz vstupu žalovaného do predmetného rodinného domu.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Keďže žalobca bol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešný, podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne preukázateľné účelné trovy konania o neodkladnom opatrení nevznikli, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).