Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-18-2025.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/18/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 18.11.2025, č. k. 8T/48/2025-240, na verejnom zasadnutí konanom 15.01.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 18.11.2025, č. k. 8T/48/2025-240, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 15.08.2025 v čase približne o 15:04 hod. na Trojičnom námestí v Trnave, pred budovou Divadla J. Palárika, vylial so zámerom spôsobiť rozruch a upútať pozornosť v blízkosti tam stojacich ľudí neznámu tekutinu do detského kočíka okoloidúcej neznámej ženy, v nadväznosti na čo ihneď pristúpil k tam stojacej poškodenej D. E., kedy slovne a gestikuláciou odpútaval jej pozornosť a túto zameriaval na vyliatu tekutinu v detskom kočíku a krik neznámej ženy, pričom v momente, kedy poškodená upriamila pozornosť a svoj zrak na túto ženu, využil tento moment a zo zadnej časti jej bicykla odviazal tam pripevnenú dámsku kabelku, ktorej obsahom bola okrem iného aj finančná hotovosť vo výške 120 eur uložená v peňaženke a túto kabelku zo zadnej časti bicykla aj vytiahol, na čo zareagovala poškodená, ktorá obvineného chytila rukami za trup, v dôsledku čoho stratila rovnováhu a spadla aj s bicyklom na zem, po čom obvinený A. B. utiekol s takto odcudzenou kabelkou z tohto miesta smerom na Radlinského ulicu, kde bol neskôr obmedzený na osobnej slobode.
2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú D. E. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný podal ihneď odvolanie voči výroku o treste.
3.1. Následne obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Aleny Kaplanovej (ďalej len obhajkyňa) odôvodnil zahlásené odvolanie podaním doručeným okresnému súdu 04.12.2025, odvolanie čo do výroku o treste cit. rozsudku.
3.2. Obhajkyňa uviedla, že zásada primeranosti trestu vyžaduje, aby súd pri ukladaní trestu vychádzal aj z povahy a nebezpečnosti činu pre spoločnosť, osobnosti páchateľa a následkov spáchaného činu, výšky škody a správania páchateľa po spáchaní trestného činu. Obhajkyňa uviedla, že v danom prípade trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov nie je adekvátny okolnostiam ukladania trestu a nesplní svoj účel z hľadiska individuálnej prevencie a nápravy páchateľa. Obhajkyňa poukázala, že obžalovaný uskutočnil vyhlásenie o vine a úprimne sa priznal a oľutoval svoj skutok, a preto mu mal byť ukladaný trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Taktiež obhajkyňa uviedla, že nesúhlasí s uložením ochranného opatrenia protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, pretože v prípade obžalovaného postačí aj ambulantná liečba a táto liečba je spôsobilá u neho dosiahnuť účel. Obhajkyňa poukázala na návrh znalkyne, ktorá u osoby obžalovaného navrhla ambulantné liečenie. K výroku o náhrade škody uviedla, že ho považuje za nadbytočný. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol.
3.3. Následne aj obžalovaný vlastnoručným podaním zaslal zdôvodnenie svojho odvolania v ktorom uviedol, že mal zlé rodinné zázemie, opustila ho jeho matka, musel sa starať o svojho brata. V živote to mal veľmi ťažké bol bez práce a bol na ulici, páchal drobné krádeže bez incidentov, vždy keď si ho všimol SBS-kár tak prestal a utiekol. Ďalej obžalovaný opísal predmetný skutok, kde uviedol, že bol pod vplyvom alkoholu a pervitínu, okrem iného opísal priebeh skutku a uviedol, že ho to veľmi mrzí a svoje konanie ľutuje. Obžalovaný uviedol, že dáva sľub, že v budúcnosti bude viesť riadny život, riadne sa zamestná a už sa viac nedopustí žiadnej trestnej činnosti. Na záver uviedol, že by žiadal o uloženie podmienečného trestu s najvyššou podmienkou.
4. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
5. Spisový materiál bol Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 12.12.2025.
6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 15.01.2026, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajkyňa obžalovaného a obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku, pretože napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo vzťahu k výroku o treste pre obžalovaného. Obhajkyňa uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomného odvolania a žiada, aby v súlade s ním rozhodol krajský súd. Obžalovaný uviedol, že pri skutku bol nafetovaný aj opitý, a preto žiada aby sa pojednávalo odznovu, skutok si nepamätá, ľutoval čo sa stalo, nikdy by sa tak nezachoval k staršej pani. Nesúhlasí s vyjadrením obžaloby, že ide o neznámu ženu, pretože je to jeho kamarátka F. D., avšak toto nemohol tvrdiť na súde.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
8. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
9. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestu všeobecne
10. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
11. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
12. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
13. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
14. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
15. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
16. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
K výroku o treste konkrétne
17. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť s poukazom na jeho osobné pomery.
18. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.
19. Krajský súd je rovnakého právneho názoru ako súd okresný a v plnej miere sa stotožnil argumentáciou okresného súdu, že v danom prípade pri ukladaní trestu bolo potrebné použitie § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Okresný súd obžalovaného uznal za vinného zo zločinu krádeže, pričom obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 5T/8/2017, a to zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodu použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona okresný súd správne upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v súlade s § 38 ods. 6 Trestného zákona, a to tak, že zvýšil dolnú hranicu 2 roky o jednu tretinu, a nakoľko sa jedna tretina počíta z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby, teda rozdielu medzi 8 a 2 (8-2=6 a 1/3 zo 6 je 2 roky), tak dolná hranica 2 roky zvýšená o 2 roky je 4 roky. Upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona je 4 roky až 8 rokov. Okresný súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorý aj krajský súd považuje za spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody tento mimoriadne znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 5 Trestného zákona.
20. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému je potrebné ukladať len nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v neprospech obžalovaného je potrebné zohľadniť najmä vysoký počet záznamov v odpise registra trestov a v registri priestupkov. Okresný súd správne poukázal, že ani opakované sankcie za priestupky, predchádzajúce podmienečné odsúdenia, a ani neskoršie opakované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody, dokonca aj v strednom stupni stráženia, u obžalovaného neviedli k dlhodobej náprave, pretože napriek týmto predchádzajúcim skúsenostiam sa obžalovaný neskôr trestnej činnosti a priestupkového konania opäť dopustil. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením okresného súdu v tom, že v prospech sklonov k páchaniu trestnej činnosti u obžalovaného svedčí aj skutočnosť, že odsúdenia uvedené v odpise registra trestov a záznamy o priestupkoch pokrývajú dlhé časové obdobie takmer 9 rokov, čo znamená, že celkovo 22 záznamov (5 v registri trestov a 17 v registri priestupkov) svedčí o vysokej intenzite páchania protiprávneho konania. Početnosť a povaha predchádzajúcich sankcií spolu so skutočnosťou, že posledné sankcie sú z roku 2025, svedčia o tom, že u obžalovaného sa tieto sklony prejavovali aj v nedávnej minulosti, a v prípade obžalovaného nešlo len o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že u osoby obžalovaného ani predchádzajúce 3 nepodmienečné tresty odňatia slobody a 2 podmienečné tresty odňatia slobody, neviedli k jeho náprave. Predchádzajúce sankcie (trestnoprávne a priestupkové) a ani samotné opakované výkony trestov odňatia slobody, nepôsobili na obžalovaného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby obžalovaného odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Páchanie protiprávnej činnosti preto nie je u obžalovaného len ojedinelým vybočením z inak riadneho spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane páchala protiprávnu činnosť.
21. K namietaným skutočnostiam obžalovaného o jeho nepriaznivých rodinných pomeroch krajský súd uvádza, že tieto tvrdenia obžalovaný žiadnym spôsobom neverifikoval, a preto tieto tvrdenia krajský súd považoval za účelové. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný si musí byť vedomý následkov spáchania trestnej činnosti a najmä následkov v podobe hrozby a uloženia primeraného trestu, predovšetkým v tej súvislosti, že už bol v minulosti trestne stíhaný a priestupkovo prejednávaný a bola mu viackrát daná možnosť poučiť sa a viesť riadny život. Obžalovaný si mal byť a aj bol vedomý následkov svojej protiprávnej činnosti, pričom bude mať možnosť preukázať zmenu svojho postoja k dodržiavaniu právnych predpisov po výkone uloženého trestu. Podľa názoru krajského súdu by bolo úplne iluzórne sa domnievať, že by iný (alternatívny) druh trestu splnil u obžalovaného účel trestu sledovaný ust. § 34 Trestného zákona, najmä z hľadiska individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti. Inak vyjadrené, obžalovaný už zo strany spoločnosti dostal príležitosti preukázať, že to so svojim polepšením myslí vážne, no uvedenú šancu nevyužil a naďalej sa dopúšťal totožnej trestnej činnosti v relatívne krátkych časových intervaloch. Do popredia u neho musí vystúpiť ochranná funkcia trestu, keď len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného, že so svojou nápravou začal už vo výkone väzby, k tomu krajský súd uvádza, že je základnou povinnosťou väznenej osoby rešpektovať a plniť si povinnosti, ktoré sa mu určujú v rámci výkonu väzby a ktoré mu vyplývajú zo zákonných ustanovení.
22. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov je trestom ukladaným pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby, teda je trestom zákonným a z pohľadu krajského súdu je aj primeraným a spravodlivým, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obžalovaným v odvolaní akcentované skutočnosti ako priznanie sa, úprimné oľutovanie či vyhlásenie o vine sú odzrkadlené práve tým, že mu bol trest uložený pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby. Hoci to tak obžalovaný zjavne nevníma, ide o významný benefit, lebo bez zohľadnenia týchto skutočností by mu s určitou bol ukladaný trest rádovo vo vyššej výmere.
23. Ani dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona krajský súd nezistil. V tomto prípade nie sú dané žiadne okolnosti mimoriadneho charakteru či už vo vzťahu k prípadu ako takému alebo k pomerom obžalovaného.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
24. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním aktuálne súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.
K výroku o ochrannom opatrení
25. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obhajoba v odvolacích námietkach uviedla, že obžalovanému navrhla znalkyňa protitoxikomanické liečenie iba ambulantnou formou, avšak okresný súd ukladal predmetné liečenie ústavnou formou. Krajský súd považuje napadnutý výrok okresného súdu za správny a zákonný, pretože ak súd obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, musel okresný súd v súlade s § 74 ods. 1 Trestného zákona obligatórne (povinne) uložiť obžalovanému ústavnú formu liečenia. Podľa § 74 ods. 1 posledná veta Trestného zákona „Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.“ Na základe uvedeného považuje krajský súd predmetnú námietku obhajoby za nedôvodnú.
K výroku o náhrade škody
26. Krajský súd považuje výrok okresného súdu ohľadom odkázaní poškodenej na civilný proces za zákonný a správny. Krajský súd poukazuje na odôvodnenie okresného súdu ohľadom predmetného výroku o odkázaní na náhradu škody.
Záver
27. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol.
28. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.